Komplexný sprievodca kotvením prvkov do steny v stavebníctve

V kategórii Kotviaca technika sa nachádza široká škála produktov určených na pevné a bezpečné upevnenie rôznych konštrukčných prvkov, zariadení a stavebných komponentov. Kotviaca technika je nevyhnutná pre zaručenie stability a bezpečnosti pri realizácii stavebných, inštalačných a priemyselných projektov. Správne kotvenie a upevnenie sú základom každej kvalitnej konštrukcie a inštalácie.

Nielen domáci majster, ale prakticky každý z nás sa už stretol s problémom, že treba do steny niečo uchytiť - zavesiť obraz, skrinku, vešiak či policu. Okrem jednoduchých riešení v domácnosti, na stavbách treba kotviť v mnohých prípadoch aj komplikovanejšie konštrukcie. V zložitejších prípadoch je návrh kotvenia súčasťou projektu.

Kotvy slúžia na upevnenie prídavných prvkov do podlahy, steny alebo stropu. Kotevnú techniku využijeme aj pri realizácii kontaktnej izolácie alebo pri napájaní starých a nových murovaných konštrukcií. Kotvenie musí byť v prvom rade spoľahlivé, no pri sériových aplikáciách treba myslieť i na efektívnosť.

Základné princípy a mechanizmy kotvenia

Z hľadiska prenosu zaťaženia rozoznávame mechanické a chemické kotvenie. Predovšetkým máme na mysli konštrukčné riešenie.

Mechanické kotvenie

Pri mechanickom kotvení sa zaťaženie cez kotvu prenáša do steny predovšetkým prostredníctvom rozpínacieho tlaku. Tento mechanizmus využívajú rozperné kotvy. Koreň kotvy sa oprie o steny vrtu určitou silou, čím sa aktivizuje trenie vzdorujúce zaťaženiu. Sila, ktorou kotva roztláča steny otvoru, je v tomto prípade priamo úmerná zaťaženiu, ktoré je schopná preniesť. V menej pevných materiáloch teda nemôžeme očakávať veľké únosnosti.

Tvarový zámok si kotva vytvorí buď zarezaním do základného materiálu, alebo zmenou tvaru svojho tela tak, že sa zakliesni v dutine vo vnútri materiálu - zaťaženie sa tak roznáša na väčšiu plochu. Zarezávajú sa špeciálne samorezné skrutky, ktoré sa do predvŕtaného otvoru zaskrutkujú špeciálnym skrutkovačom s tangenciálnym príklepom. Iným spôsobom vytvorenia tvarového zámku je plastová rozperka, ktorej telo je navrhnuté tak, aby sa pri uťahovaní skrutky čo najviac zdeformovalo do strán (zauzľovalo) a roznieslo zaťaženie na väčšiu plochu.

Zvláštnym prípadom kotvenia je nastreľovanie. Prvok má podobu klinca, ktorý sa pomocou špeciálneho prístroja veľkou energiou v zlomku sekundy osadí do základného materiálu. Nastreľovacie pištole sú bezpečné a ich prednosťou je nezávislosť od zdroja energie a najmä rýchlosť kotvenia. Pri tehlovom murive však tento spôsob možno aplikovať len podmienečne a v prípade väčšieho projektu treba požiadať odborníkov o vykonanie prieskumu a skúšok na posúdenie vhodnosti pre danú aplikáciu. Na kotvenie do pórobetónu tento systém vhodný nie je.

Chemické kotvenie

Chemické kotvenie tento tlak nepotrebuje. Chemické kotvy sa používajú v prípadoch, keď bežné hmoždinky neposkytujú dostatočné upevnenie, pretože umožňujú montáž bez rozperného tlaku. Lepené kotvy prenášajú zaťaženie po celej dĺžke kotevnej skrutky vďaka priľnutiu lepidla k stenám vrtu - adhézii. V takomto prípade je vrt o niečo väčší ako kotevná skrutka či závitové puzdro a vzniknutá medzera sa vyplní chemickou zmesou, ktorá po vytvrdnutí zaistí dokonalé spojenie. Lepiaca hmota je zvyčajne dvojzložková (v plastových tubách alebo fóliách) a na jej vytlačenie je potrebná vhodná pištoľ. Kvalita celého systému je rozhodujúca pre pohodlnosť aplikácie a spoľahlivosť výsledného kotvenia. Pri upevneniach s požiadavkou na stavebný dozor (napr. Chemické kotviace malty, tzv. - I'll combine this with ETA).

Druhy kotviacich prvkov a ich použitie

Mechanické kotvy

• Klince: Nikto iste nepochybuje, že klince patria k najstarším druhom kotviacich materiálov do steny. Za dobu svojej existencie prešli značným vývojom. Pôvodne sa vyrábali z dreva, neskôr z bronzu, železa a potom z ocele. Môžeme sa stretnúť aj s klincami určenými na špeciálne účely, ktoré sú zhotovené napríklad z antikorového materiálu či zliatin farebných kovov. Klince sa označujú veľkosťou priemeru a dĺžkou. Podľa tvaru hlavy poznáme klinec so zapustenou či polozapustenou hlavou, plochou či šošovkovitou hlavou. Podľa tvaru drieku môže byť klinec rovný, krútený, skrutkový atď. Osobitný druh predstavujú zatĺkacie skrutky, ktoré sa dnes používajú čoraz viac. Klinec sa podobá skrutke, ale smerom k špičke má závit skosený, aby ľahšie vnikol do príchytky (hmoždinky). Jedná sa o rozoberateľný spoj.
• Univerzálne príchytky: Patria medzi základné kotviace prvky tohto typu. Sú vhodné takmer do každého druhu materiálu - betónu, kameňa, dierovanej tvarovky, pórobetónu, sadrokartónu či do iného stavebného panelového materiálu od hrúbky 6 mm. Do príchytky sa používajú vruty do dreva a drevotrieskových dosiek. Môžeme ňou upevňovať napríklad police, ľahké závesné skrinky, záclonové garniže, držiaky na uteráky, rôzne lišty a ďalšie ľahšie konštrukcie. Príchytky sa rozlišujú podľa tvaru, a tým aj podľa rozperného systému. Napríklad štvornásobný rozpínací systém umožňuje kotviť do steny aj ťažšie prvky, ako sú napríklad radiátory, lampy, regály, šatníky, nástenné rámy atď. Univerzálne príchytky fungujú na princípe uzlovania. Vrut ju po prechode cez jej koniec začne sťahovať, a tým podľa veľkosti voľného priestoru vzniká takzvaný „uzol“. Vyrábajú sa však aj rozperné príchytky špeciálne určené len pre určitý druh stavebného materiálu. Ak vieme, že podkladom bude betón alebo kameň, vyberieme si príchytku, ktorú výrobca odporúča do plného stavebného materiálu. Podobne existuje rozperná príchytka špeciálne do pórobetónu. Pozor, dá sa použiť iba v tomto materiáli! Jej konštrukčné riešenie umožňuje prenášať do steny zaťaženie od nosníkov, mreží, potrubných vedení, sanitárnych zariadení i rôznych drevených konštrukcií. Špeciálna izolačná príchytka je určená pre tlakovo pevné izolačné materiály v doskovitom alebo pásovom tvare, ako sú polystyrol a polyuretán. Táto príchytka nenarušuje izolačnú schopnosť konštrukcie. Používa sa na uchytenie poštových schránok, reklamných tabúľ, úzkych mreží. Okrem univerzálnej príchytky, ktorá sa dá použiť aj do sadrokartónu, existuje aj príchytka špeciálne určená do tohto materiálu. Opäť však platí, že v inom podklade tento druh nemožno použiť. Podľa materiálu, z ktorého je vyrobená, rozoznávame plastovú alebo kovovú príchytku. Vyrába sa tiež z mosadze, ktorá je vhodná do drevotrieskových dosiek, z masívneho dreva, umelých hmôt, prírodných kameňov alebo iných plných stavebných materiálov. Väčšina príchytiek sa používa v kombinácii s vrutmi do dreva či drevotrieskových dosák.
• Rámové príchytky: Pod pojmom rámová príchytka chápeme kotviacu príchytku, ktorá slúži na upevnenie lišty, rámu či obkladu na stenu. Univerzálna rámová príchytka, ako jej označenie už naznačuje, je vhodná takmer do všetkých druhov stavebných materiálov - do betónu, kameňa, dierovanej tvarovky i pórobetónu. Používa sa v kombinácii s vrutom so šesťhrannou zapustenou hlavou. Dajú sa ňou uchytiť napríklad rôzne latky, rošty, hranoly, rámy, konzoly atď. V tejto skupine opäť nájdeme príchytky, ktoré sú určené iba do plných stavebných materiálov a muriva. Do skupiny rámových príchytiek zaraďujeme aj špeciálne príchytky, ktoré slúžia na kotvenie rámu okna. Môžu byť vyrobené z vysoko pevného nylonu alebo majú celokovové puzdro. Väčšinou sa predávajú v súpravách, v ktorých sú obsiahnuté aj vhodné umelohmotné krytky v bielej alebo tmavohnedej farbe. Prostredníctvom okenných rámových príchytiek pripevníme do steny okenný alebo dverný rám z dreva, kovu i umelej hmoty. Na rozdiel od plastových rámových hmoždiniek nemajú kovové rámové hmoždinky plastové puzdro - montujú sa podobne ako betónové skrutky priamo do vyvŕtaného otvoru. Ich montáž je tiež veľmi jednoduchá a sú vhodné na ukotvenie ľahších bremien do daného stavebného materiálu.
• Dutinové hmoždinky a sklopné kotvy: Kovové hmoždinky do dutín sa skladajú zo skrutky s metrickým závitom a flexibilného rebrového telesa. Používajú sa na upevňovanie ťažkých predmetov do dutých stropov alebo stien a stropov z doskových materiálov. Maximálna nosnosť dutinovej hmoždinky závisí od materiálu hmoždinky aj od steny. V sortimente Würth nájdete dutinové hmoždinky z kovu aj z plastu. Kovové hmoždinky však unesú vyššiu záťaž (zvyčajne max. 50 kg). Plastové hmoždinky sa používajú na upevnenie ľahkých predmetov na stenu, ako sú napríklad obrazy, svietidlá alebo ľahké police. Aj kovové hmoždinky fungujú čiastočne na princípe rozpernej hmoždinky a ich nosnosť závisí od ich veľkosti. Medzi kovové hmoždinky patria okrem iného dutinové hmoždinky, zatĺkacie nity, výklopné hmoždinky a kotvy pre vysoké zaťaženie. Sklopná kotva patrí medzi dutinové hmoždinky. Pozostáva zo skrutky s metrickým závitom a viacerých kovových rebier, ktoré sa po vložení do otvoru samé rozprestrú a zakotvia v dutine. Po úplnom zaskrutkovaní sa upevní celý systém. Pružinové sklopné kotvy sa používajú najmä pri montáži do podkladov s viacerými dutinami. Montáž sa však mierne líši od iných dutinových kotiev. Najskôr kotvu vložíte do otvoru a mierne ju potiahnete späť, aby sa dve charakteristické „krídelká“ rozvinuli. Tie sa v dutine správajú ako háčiky a zafixujú kotvu so skrutkou v stabilnej polohe. Aby ste boli pripravení na každú situáciu, odporúčajú sa sady dutinových hmoždiniek.
• Kotvy pre vysoké zaťaženie: Na upevnenie ťažkých predmetov na stenu alebo strop sú najvhodnejšie kotvy pre vysoké zaťaženie. Kotvy pre vysoké zaťaženie fungujú podobne ako bežné kotvy, s tým rozdielom, že sa nedeformujú ani nerezávajú. Skladajú sa z kovového puzdra a strojovej skrutky s kužeľovým rozperným nástavcom. Pri zaskrutkovaní skrutky sa kovové puzdro, ktoré obklopuje závit, rozperne roztiahne a kužeľový nástavec pomocou veľkého tlaku zafixuje obe polovice puzdra. Sily, ktoré pôsobia medzi kotvou pre vysoké zaťaženie a stenou otvoru, sú veľmi vysoké. Účinnosť upnutia kovového puzdra rastie s pevnosťou materiálu podkladu. Kotva pre vysoké zaťaženie je špeciálny typ kovovej kotvy. Jej nosnosť závisí od veľkosti a môže byť prakticky neobmedzená. V strojárstve a ďalších priemyselných odvetviach sa často používajú špeciálne verzie týchto kotiev, ktoré unesú extrémne zaťaženie. Fixačná kotva patrí medzi mechanické kotvy pre vysoké zaťaženie. Fixačné kotvy sú veľmi univerzálne použiteľné a unesú vysoké zaťaženie. Bežne sa používajú v domácnostiach aj v priemysle, napríklad na montáž konzol, pätiek zábradlí alebo drevených konštrukcií. Hlavnými výhodami používania fixačných kotiev sú okamžitá zaťažiteľnosť po montáži a minimálna potreba vŕtania a montážneho času. Zarážacia kotva, nazývaná aj úderová kotva, umožňuje rýchlu montáž predmetov na betónové alebo kamenné steny. Pri použití tejto kotvy sa klincová skrutka vloží do plastového puzdra vopred zasunutého do vyvŕtaného otvoru a následne sa zatlčie kladivom. Závit klincovej skrutky slúži výlučne na demontáž kotvy.
• Betónové skrutky: Betónové skrutky sa dajú zaskrutkovať priamo do predvŕtaného otvoru v betóne bez potreby použitia hmoždinky. Ich špeciálny závit vytvára pri skrutkovaní vnútorný závit v materiáli, čím vzniká pevné mechanické spojenie bez potreby rozperného tlaku. Výhodou betónových skrutiek je aj rýchla a jednoduchá montáž - nevyžaduje sa kontrola momentu, doba vytvrdzovania ani špeciálne náradie.
• Hmoždinky do pórobetónu: Pórobetón má nižšiu hustotu ako bežný betón a je veľmi pórovitý. Preto sú na montáž do pórobetónu potrebné špeciálne kotvy. Hmoždinky do pórobetónu sa používajú na kotvenie v pórobetóne alebo plynosilikáte, známeho aj pod názvom Ytong - preto sa často nazývajú aj Ytong-hmoždinky.
• Hmoždinky na kotvenie lešenia: Sú ideálne na použitie vo vonkajšom prostredí, napríklad do pevných stavebných materiálov ako sú plné tehly, betón, prírodný kameň alebo pieskovec. Ako už názov napovedá, používajú sa aj v oblasti stavby lešení. Bežný priemer otvoru pre lešenársku hmoždinku je 14 mm a musí zodpovedať priemeru použitej očkovej skrutky.
• Dištančné montážne skrutky: Umožňujú rýchlu a flexibilnú montáž vďaka jednoduchému osadeniu a okamžitej zaťažiteľnosti. Používajú sa najmä pri upevňovaní bezpečnostne dôležitých prvkov, ako sú osvetľovacie zariadenia, alarmy alebo pohybové senzory.
• Hmoždinky pre zvukovú izoláciu: Ako už názov napovedá, protihlukové hmoždinky slúžia na zníženie hluku v interiéri aj exteriéri. Vďaka zabudovanej izolácii proti šíreniu konštrukčného hluku účinne tlmia vibrácie a znižujú hluk až o 15,5 decibelu. Protihlukové hmoždinky sa často používajú v oblasti technického vybavenia budov, v drevostavbách a v suchých stavbách. Sú vhodné na montáž do betónu, ľahkého betónu, plných tehál aj vápenno-pieskového muriva.

Chemické kotvy

Chemické kotvy sa nedajú porovnať s bežnými plastovými hmoždinkami - skladajú sa z viaczložkového chemického systému a ich pevnosť sa vytvára až po aplikácii priamo v otvore. Pri použití chemickej kotvy sa najprv do vyvŕtaného otvoru vstrekne chemická zmes (injekčný tmel), do ktorej sa následne vloží závitová tyč (kotva). Po vytvrdnutí sa táto tyč pevne spojí s materiálom steny aj s hmotou.

• Injektážna malta: Injektážne malty umožňujú upevnenie bez rozperného tlaku. Používajú sa napríklad pri montáži oceľových konštrukcií, fasád, schodísk alebo drevených konštrukcií.
• Tekuté kotvy: Fungujú podobne ako iné chemické hmoždinky, používajú sa však najmä v prípadoch, keď je otvor poškodený - napr. ak je vytrhnutý alebo prasknutý, a bežná plastová hmoždinka už nedrží. Tekuté hmoždinky sa vytvrdzujú v otvore a zároveň pri vytvrdzovaní zväčšujú objem.
• Závitové tyče: Sa obvykle používajú v kombinácii s chemickými kotvami na montáž zábradlí, ťažkých strojov alebo prístreškov. Sú vysoko zaťažiteľné a - rovnako ako chemické kotvy - nevyužívajú rozperný tlak v otvore. Pri použití sklenenej kartuše sa táto pri skrutkovaní rozbije a uvoľní zmes, ktorá vyplní otvor.
• Sito - Perforovaná objímka: Perforované objímky sa používajú výhradne v kombinácii s chemickými kotvami pri montáži do dutinových tehál alebo blokov s dutinami. Pri vtláčaní kotevnej skrutky dochádza k vytláčaniu injektážnej látky cez sieťovinu do okolia puzdra, kde sa hmota opäť spojí a vytvrdne. Aby to skutočne fungovalo, dôležitá je kvalita materiálu a zladenie celého systému injektážna látka - puzdro - kotevný element.
• Kontaktná kotva (ampulky): Kontaktná kotva si na montáž nevyžaduje zvláštne náradie. Do vopred vyvŕtaného a vyčisteného otvoru vložíme ampulku s dvojzložkovým lepidlom. Svorník alebo závitovú tyč uchytenú v príklepovej vŕtačke doň zavŕtame pri pomalých otáčkach a súčasným príklepom ampulku rozbijeme. Jej obsah sa dokonale premieša a vytvorí homogénny spoj. Čas tvrdnutia závisí od teploty. Pri vyšších teplotách, ako je 20 °C to môže byť 10 minút, pri mínusových (do -5 °C) až 5 hodín. Umožňuje pri pomerne vysokom zaťažení kotviť prakticky do všetkých druhov podkladových stavebných materiálov, pričom osové i okrajové vzdialenosti sú nepatrné. Patróna obsahuje dvojkomponentnú rýchlo tuhnúcu maltu. Pri zmiešaní sa kotviaca hmota aktivuje a vytláčacím prístrojom sa injektuje do miesta kotvenia.

Prehľad vybraných typov kotiev

Pre lepšiu orientáciu v širokej škále kotviacich prvkov, nasleduje tabuľka s prehľadom ich hlavných charakteristík a oblastí použitia:

Výber vhodnej kotvy: Kľúčové faktory

To, akú záťaž plastová hmoždinka znesie, závisí od jej veľkosti. Každý montážny prípad je potrebné posúdiť individuálne a vybrať vhodný typ.

Podkladový materiál

V akom materiáli - podklade budeme kotviť? Do úvahy prichádza veľké množstvo druhov podkladových materiálov, ktoré majú rozličné mechanické vlastnosti. Najčastejšie je to železobetón (je rozdiel v návrhu kotvenia v tlakovej alebo ťahovej zóne), prostý betón, kameň, stena z plnej pálenej vápenno-pieskovej tehly či z dierovaných alebo ľahčených pórobetónových tvaroviek. Nie každá hmoždinka je vhodná do každého materiálu. Bežné rozperné kotvy do betónu nemožno použiť na kotvenie do muriva, mohlo by dôjsť k jeho porušeniu. Na kotvenie do plnej tehly a pórobetónu sú určené len ľahké kovové kotvy s puzdrom z plechu alebo plastové rozperky (hmoždinky). Spôsob kotvenia ovplyvňuje samotný základný materiál. Podstatný rozdiel je medzi murivom z plných tehál a pórobetónu - teda plnými materiálmi - a dierovanou tehlou.

Typ zaťaženia a upevňovaný prvok

Čo chceme kotviť? Spôsob namáhania. Charakter zaťaženia. Aká je geometria umiestnenia kotviaceho prvku? Predovšetkým máme na mysli konštrukčné riešenie. Nie je účelné zakaždým použiť čo najúnosnejšie kotvenie, keď na menšie zaťaženia často stačí jednoduchá rozperka. Naopak, veľké zaťaženia môžu byť v murive problémom. V závislosti od typu zaťaženia (normálovou alebo šmykovou silou) musíme zväčšiť kotevnú hĺbku alebo dimenziu kotevnej skrutky, čo nám umožňujú chemické systémy. Kotevnú techniku využijeme aj pri realizácii kontaktnej izolácie alebo pri napájaní starých a nových murovaných konštrukcií.

Faktory prostredia a bezpečnosti

Na zvýšenie odolnosti proti korózii sa používa pozinkovanie alebo iný spôsob povrchovej úpravy. Galvanické zinkovanie sa dnes už odporúča len do suchého vnútorného prostredia. Pre aplikácie vo vonkajšom alebo agresívnom prostredí volíme žiarové zinkovanie alebo nehrdzavejúcu oceľ, v špeciálnych prípadoch oceľ vysoko odolnú proti korózii. Na požiarnu odolnosť ešte stále akoby zabúdame, no treba si uvedomiť, že nosné kotvenie musí spĺňať požiadavku únosnosti aj pri požiari. Táto požiadavka sa ale môže objaviť aj pri závesoch inštalácií, špeciálne SHZ. Pri kúpe kotiev pre vysoké zaťaženie dbajte na to, aby mali Európske technické schválenie (ETA), keďže ide o prvky s vysokým bezpečnostným významom. Renomované firmy vychádzajú v tomto smere projektantom v ústrety a okrem presných technických návodov pre navrhovanie kotiev ponúkajú kompletný softvér pre výpočet a konkrétne riešenie kotvenia. Výpočet možno spracovať prostredníctvom jednoduchých krokov a s voliteľným rozsahom úrovne.

Montáž a aplikácia kotiev

Všeobecné kroky montáže

Montáž mechanických kotiev je vo všeobecnosti vždy rovnaká. Najprv vyvŕtate otvor na montáž a odstránite z neho vŕtací prach a nečistoty. Potom vložíte hmoždinku do vyvŕtaného otvoru a zaskrutkujete do nej skrutku. Pri skrutkovaní sa vo vnútri hmoždinky vytvorí protizávit a hmoždinka sa v otvore roztiahne. Tým sa vytvorí tvarovo pevné spojenie a skrutka je okamžite zaťažiteľná.

Pri montáži s použitím injektážnej malty je potrebné dôkladne vyčistiť vyvŕtaný otvor. Ak ide o dutinové tehly, odporúča sa použiť sito, pretože inak by sa malta mohla roztekať do prázdnych priestorov v stene. Pri injektáži malty do otvoru je nutné nepoužiť prvé 4 cm malty z kartuše, až potom je zmes dostatočne premiešaná. Spôsob osadenia kotvy injektážnou technológiou je rozdielny pre dutinový a plný stavebný materiál. Pri dutinovom ešte pred natlačením lepiacej hmoty musíme do otvoru vložiť plastové sitko.

Keď si vyberiete vhodnú hmoždinku podľa podkladu, mali by ste použiť skrutku, ktorej dĺžka je minimálne rovnaká ako dĺžka hmoždinky. Pri montáži dbajte na to, aby bola hmoždinka približne o 1 cm dlhšia než vyvŕtaný otvor v stene. Niektoré typy majú poistku proti pretáčaniu v otvore, preto sa skrutka aj s hmoždinkou niekedy dá zaskrutkovať len ručne.

Dôležité zásady pre spoľahlivé kotvenie

• Pri každom spôsobe kotvenia vždy dodržiavajme návod odporúčaný výrobcom.
• Upevnenie bude kvalitné, ak použijeme najväčší priemer skrutky pre danú príchytku. Tento údaj nájdeme na škatuľke alebo v katalógu.
• Pri vŕtaní diery do steny dodržujeme jej pravý uhol vzhľadom na povrch.
• Do tvrdých podkladových materiálov vŕtame otvor pre príchytku vŕtacími kladivami či príklepovými vŕtačkami.
• Často rozhodujúcim faktorom pri výbere kotvenia je spôsob a rýchlosť montáže. Treba zohľadniť, či kotvenie možno zhotoviť vopred, alebo sa musí osadiť cez otvor v pripevňovanom prvku. Chceme mať v stene iba závitové puzdro alebo môže vyčnievať skrutka? Potrebujeme osadiť kotvenie bez zvláštnych nástrojov?
• Okrem základných faktorov, ktorými je typ kotvy a druh základného materiálu, spoľahlivosť kotvenia do veľkej miery ovplyvňuje správna aplikácia. Hoci problematika upevňovania nie je hlavným predmetom záujmu projektantov a realizátorov, oplatí sa venovať jej trochu pozornosti. Ako všade, aj v tomto segmente sa stavebný trh vyvíja a objavujú sa nové riešenia, ktoré nám môžu priniesť úsporu času i nákladov pri zachovaní potrebnej spoľahlivosti.
• Ak je rozperná kotva zle osadená, deformovaná alebo inak poškodená a pokiaľ je to možné sa odstráni (zvyšný otvor sa vyplní tepelnoizolačným materiálom a výstužnou maltou) a nahradí novou vedľajšou rozpernou kotvou v jej blízkosti. Rozperné kotvy je možné použiť iba do podkladov, ktoré sú označené na kotve a na balení. Minimálna kotevná hĺbka sa meria od nosného materiálu bez omietky.

Špecifické aplikácie a normy

V každodennej praxi, či už v projekcii, alebo priamo na stavbe, sa stretávame s problémom pripojenia rôznych prvkov k nosným konštrukciám - s kotvením. Môžu to byť kotvenia oceľových alebo drevných nosných prvkov, upevnenie zábradlí a iných doplnkov či pripevnenie inštalácií a technológie.

Kotvenie tepelnoizolačných dosiek z minerálnej vlny (MW) s kolmou orientáciou vlákien (lamely) sa vykonáva podľa kotviaceho plánu. Minimálne množstvo kotiev, aby doska bola zakotvená po obvode aj v ploche je 6 ks / m2.

Pri návrhu kotiev projektant postupuje v súlade s STN 73 29 01, STN 73 29 02, ETAG 004, ETAG 014, STN EN 1991-1-4 Zaťaženie konštrukcií Časť 1-4: Všeobecné zaťaženie - Zaťaženie vetrom a technickou dokumentáciou ETICS.

tags: #kotvenie #yvodov #do #steny