Strechy, hlavne tie šikmé, sa rozhodujúcou mierou podieľajú na výslednom vzhľade celej nehnuteľnosti. Ich nosný základ predstavuje krov. Nosnou konštrukciou strechy je obvykle klasický drevený krov alebo na materiál úspornejšie priehradové väzníky. V každom prípade krov nesie celé zaťaženie vlastnou hmotnosťou, ale aj hmotnosť krytiny, pričom nemožno opomenúť ani zaťaženie spôsobené snehom a vetrom. Funguje na princípe uzatvorených trojuholníkov.
Krov je dôležitá statická a funkčná stavebná konštrukcia objektu, a preto je veľmi dôležité postaviť ho staticky a funkčne kvalitne na predpokladanú životnosť objektu.
Typy krovových sústav a ich charakteristika
Krovy sa vyvinuli do rôznych sústav, ktoré sa líšia spôsobom prenášania zaťaženia a rozpätím, ktoré dokážu preklenúť:
-
Krokvová sústava
Krokvová nosná konštrukcia strechy dostala názov podľa nosného prvku - krokiev. Dvojice krokiev boli v hornej časti spojené (najčastejšie tzv. preplátovaním) a spevnené vloženým priečnym trámikom. V dolnej časti boli zakotvené v priečne uložených stropných hradách alebo v hrade položenej a upevnenej na hornom okraji pozdĺžnych stien budovy - pomúrnice. Takto prenášali zaťaženie priamo do obvodových stien domu. Pozdĺžne stuženie konštrukcie zabezpečujú tzv. ondrejské kríže, ktoré sa na krokvy montujú z vnútornej strany, ale aj samotné latovanie. Optimálny sklon strechy s touto konštrukciou je 45° a rozpon do 6 metrov.
-
Hambálková sústava
Hambálková nosná sústava krovu vznikne vložením hambálka alebo klieštiny medzi dve krokvy v hornej tretine jej dĺžky. Vznikne trojuholníková sústava pozostávajúca z hambálka a krokiev, ktorá je schopná preklenúť vzdialenosť obvodových stien 6 až 8 metrov. Hambálok sa vkladá medzi každú dvojicu krokiev v konštrukcii. Pri hambálkovej sústave je každá väzba „plná“, t. j. každá dvojica krokiev je spojená hambálkom. Počet hambálkov je daný rozponom strechy (obvykle 0,9 až 1,2 m). Priestorovú tuhosť v pozdĺžnom smere zabezpečujú stužidlá v rovine strešného plášťa, ktorých funkciu plnia tzv. ondrejské kríže.
-
Väznicová sústava
Väznicová nosná sústava sa používa na preklenutie väčších rozponov (6 až 16 metrov), kde by sa dlhšie krokvy bez podopretia prehýbali. Krokvy sa v takomto krove podopierajú väznicami (väznica - vodorovne uložený hranol slúžiaci na podopretie krokiev). Podľa umiestnenia sa väznice delia na vrcholové, resp. hrebeňové, stredové a okrajové. Vrcholové a stredové väznice sú podopreté stĺpikmi, pričom okrajová väznica je uložená na obvodovú nosnú stenu a vtedy sa nazýva pomúrnica. Na väznice sa kladú krokvy v smere najväčšieho spádu strechy. V závislosti od rozponu sa mení aj počet stredových väzníc. Väznice sú pri stojatej stolici podopierané zvislými stĺpikmi, ukotvenými vo väzných trámoch, resp. v nosnej stene. Ak sa podopretie stĺpom nachádza priamo pod krokvou, hovoríme o tzv. plnej väzbe. Ak je krokva uložená na väznicu do rozpätia medzi stĺpmi, hovoríme o tzv. prázdnej väzbe, pri ktorej sa zaťaženie z krokvy prenáša najprv na väznicu a až následne do podperného stĺpu.
Pomúrnica: Základný nosný prvok krovu
Pomúrnica je kľúčový prvok krovovej konštrukcie, ktorý prenáša zaťaženie z krokiev na obvodové nosné steny stavby. Jej správne osadenie a kotvenie sú nevyhnutné pre celkovú stabilitu strechy.
Kotvenie pomúrnice do stavebných konštrukcií
Kotvenie pomúrnice do silikátových konštrukcií sa realizuje zabetónovaním kotevných skrutiek. Iná možnosť je použiť kotvy (segmentové kotvy, kotvy so svorníkom, chemické kotvy) - ide o tzv. suchú montáž, keď sa otvor na kotvu vŕta až pri montáži. Výhodou tohto spôsobu je nezávislosť od „mokrého procesu“ a možnosť korekcie kotvenia.
V prípade nedostatočnej dĺžky drevených trámov určených pre pomúrnice sa tieto trámy najčastejšie nadpájajú tzv. „natupo“ alebo pomocou preplátovania. V ležatej stolici bez väzného trámu je potrebné pomúrnicu ukotviť aj v horizontálnom smere proti rozovretiu väzby.
Kotvenie krokvy do pomúrnice: Detaily a požiadavky
Hlavné spojenie krokvy s pomúrnicou sa realizuje prostredníctvom tesárskeho spoja nazývaného osedlanie. Osedlanie je tesársky spoj, pri ktorom sa do krokvy vyhotoví zárez, ktorý tvarovo presne dosadne na pomúrnicu.
Pre minimalizáciu oslabenia prierezu krokvy a zabezpečenie statickej únosnosti platí, že osedlanie by nemalo byť hlbšie ako do tretiny výšky krokvy (bežne 30 až 50 mm). Hlbší zárez by mohol viesť k vážnemu oslabeniu prierezu v mieste osedlania, čo by mohlo mať za následok zlyhanie konštrukcie strechy.
Na zaistenie tohto spoja, a zároveň aj pre zachytenie značných horizontálnych síl v mieste osedlania krokiev nad stenou, je možné použiť rôzne mechanické spojovacie prostriedky ako sú klince, skrutky alebo svorníky. V spodnej časti sa krokva pripevňuje na spodnú okrajovú väznicu - pomúrnicu -, ale aj na prípadné ďalšie väznice pomocou tzv. osedlania.
Mechanické spojovacie prostriedky
Krokvy sa vo vrchole najčastejšie spájajú preplátovaním, pričom každý spoj je zaistený kovovým spojovacím prostriedkom (svorník, skrutky a pod.). Takýto spoj je možné „poistiť“ skrutkami do dreva alebo klincami. Pri používaní klincov musia zasahovať do posledného pripájaného prvku minimálne v dĺžke šesťnásobku priemeru použitého spojovacieho prostriedku (vrátane hrotu). V prípade skrutiek je to minimálne osemnásobok priemeru. Toto pravidlo platí pre všetky konštrukčné spoje, spájané pomocou skrutiek, resp. svorníkov.
Moderné vs. tradičné tesárske spoje
V minulosti sa pri výstavbe krovu používali výhradne klasické tvarové tesárske spoje, pričom nezriedka bola výsledkom tesárska konštrukcia zhotovená bez jediného klinca, resp. kovového spojovacieho prostriedku. Pri zhotovovaní takýchto konštrukcií vynikala zručnosť a bohaté skúsenosti tesára.
S klasickými tvarovými tesárskymi spojmi sa môžeme stretnúť pri obnove národných kultúrnych pamiatok. V súčasnosti, keď je dobrých remeselníkov ako šafranu a zároveň je na nich vyvíjaný tlak v súvislosti s rýchlou realizáciou prác, len málokto sa podujme na výrobu krovu klasickým spôsobom.
Praktická ukážka osádzania pomúrnic a väznice
Pomúrnice treba osadiť čo najpresnejšie. Veľké odchýlky môžu spôsobiť problémy pri dodatočnom podkladaní pomúrnic alebo neskoršom vypiľovaní sediel krokiev, a preto krokvy nebudú dobre sedieť na pomúrnici. Poďme sa spolu pozrieť, ako sa postupuje pri osádzaní pomúrnic a vrcholovej väznice.
Bolo potrebné upraviť aj konce trámov, aby sa prepojili medzi sebou. Spájali sa preplátovaním tak, že sa okraje zrezali do tvaru písmena L a vložila sa jedna pomúrnica do druhej. Dôležité je dbať na to, aby spoje boli presné a zapadali do seba. Takto sa začína na kraji, postupne sa ukladá jedna pomúrnica za druhou a spájajú sa 150 mm dlhými klincami.
Osadené pomúrnice sa upevnili pomocou závitových tyčí utiahnutím matíc tak, že sa podložka zaryla do dreva. Uťahovanie netreba podceniť, pretože pri zosychaní dreva by sa matice mohli uvoľniť.
V strede najširšej časti stavby bude osadená vrcholová väznica podopierajúca budúce krokvy. Väznica bude ležať na štítových múroch a troch drevených stĺpoch. Väznicu je potrebné prichytiť závitovými tyčami aj v mieste štítov a 300 mm klincami na zvyšných drevených stĺpoch. Väznica má zvyčajne rovnaký presah ako pomúrnice (napr. 40 cm).
Markýzy výsuvné - montáž do zateplené omítky
Dôležitosť projektovej dokumentácie a odbornej realizácie
Projekt krovu je potrebné zveriť kvalifikovanému projektantovi a statikovi, najmä ak ide o novodobé sústavy a spôsoby spájania, pri ktorých neplatia dlhodobo overené pravidlá. Dôkladne spracovaná projektová dokumentácia v konečnom dôsledku ušetrí prestoje na stavbe, zabráni zbytočnému plytvaniu materiálmi a odstráni prípadné problémy z nesprávneho vyhotovenia spojov a kotvenia.
Na druhej strane je ale nutné pri realizácii rešpektovať predpísanú projektovú dokumentáciu, najmä pokiaľ ide o spoje a rozmiestnenia spojovacích prostriedkov, inak hrozí ich nesprávna funkcia v reálnej konštrukcii. V praxi sa často stretávame so šetrením na rozmeroch alebo napríklad s redukciou počtu svorníkov v spojoch.
Na kvalitný krov, ktorý má byť aj ekonomicky a rýchlo zhotovený, je potrebné mať vypracovanú projektovú dokumentáciu odborne spôsobilým projektantom. Pri zhotovovaní krovu je potrebné projekt rešpektovať, ako pri príprave materiálu, výrobe jednotlivých prvkov, tak aj pri montáži. Dôležité je prípravu, výrobu a montáž krovu vyhotoviť pod dohľadom skúseného tesára. Ďalej je pre kvalitu krovu vhodné, aby jeho realizáciu kontroloval projektant stavebnej časti a statik.
Výber materiálu
Na konštrukciu krovov sa najčastejšie používa rezivo ihličnatých drevín. V našich končinách je to z ekonomického dôvodu predovšetkým smrek, borovica, jedľa a z listnatých drevín dub a agát. Drevo, resp. jeho mechanické a fyzikálne vlastnosti, predpisuje projekt krovu na základe statického prepočtu vykonaného odborne spôsobilým projektantom.
Vo všeobecnosti je potrebné dbať na to, aby drevo neobsahovalo veľký počet hrč a kazových miest (drevo napadnuté škodcami, resp. hnilobou), hlavne ak je prierez malý alebo oslabený otvormi a zárezmi.