Podlahové vykurovanie patrí medzi nízkoteplotné vykurovacie systémy, ktoré si v posledných rokoch získavajú čoraz väčšiu popularitu v domácnostiach, kanceláriách a iných typoch priestorov. Aby však tento systém fungoval optimálne a hospodárne, je nevyhnutný správny výber a nastavenie zdroja tepla - kotla. V tomto článku sa pozrieme na kľúčové informácie o podlahovom vykurovaní, výbere vhodného kotla, modulácii výkonu, výpočte potrebného výkonu a ďalších dôležitých aspektoch.
Čo je podlahové vykurovanie a aké sú jeho výhody?

Plynové podlahové kúrenie je jedným z moderných vykurovacích systémov, ktoré sú čoraz častejšie vyberané majiteľmi domov a bytov. Ide o systém, ktorý spočíva v ohrievaní vzduchu v miestnostiach prostredníctvom vyžarovania tepla z podlahy. Podlaha je ohrievaná pomocou systému rúrok, v ktorých prúdi teplá voda ohrievaná plynovým kotlom. Vykurovanie prebieha sálaním tepla, a nie prúdením teplého vzduchu ako v prípade klasických radiátorov. Podlahové kúrenie vyžaruje po celej ploche teplo do priestoru a zohrieva ho rovnomerne.
Z hľadiska tepelnej pohody je podlahové vykurovanie správnou voľbou. Tepelná pohoda je stav, keď je v priestore príjemná teplota a vhodné teplotné vrstvenie vzduchu. Pri ideálnom kúrení je vo výške hlavy stojaceho človeka teplota vzduchu približne o 2 až 3 °C nižšia ako na úrovni nôh - vytvára sa tak vhodné teplotné vrstvenie. Pri horizontálnom rozložení by mala byť teplota vo všetkých rovinách rovnaká. Pri podlahovom vykurovaní je vertikálne aj horizontálne rozloženie teplôt vo vykurovacom priestore takmer ideálne (teplé nohy, chladná hlava). Väčšina ľudí sa cíti príjemne, ak v ich dome či v byte je nastavená teplota okolo 22°C. Podlahové vykurovanie disponuje nízkymi povrchovými teplotami, čím umožňuje optimálnu rýchlosť prúdenia vzduchu v miestnosti. Tepelná pohoda je na vysokej úrovni, tzn., že obyvateľ domu má subjektívny pocit príjemného tepla a to napriek tomu, že celková teplota vzduchu v miestnosti dosahuje napr. iba 18 °C.
Medzi ďalšie významné výhody podlahového vykurovania patrí:
- Úspora energie: Podlahové vykurovanie je úsporné - môže ušetriť až 15 % energie oproti vykurovaniu radiátormi. Prevádzkové náklady sú nižšie vzhľadom na to, že podlahová konštrukcia je zároveň vykurovacou plochou s teplotou vyššou ako dosahujú bežné, nevykúrené podlahy a teplota vzduchu v miestnosti môže byť nižšia o 2 až 3 °C v porovnaní s konvenčným (radiátorovým) vykurovaním. Rozdiel v teplote predstavuje úsporu energie a znižuje konečné platby za spotrebu energie. Pokles o 1 °C predstavuje približne 6% - nú úsporu energie.
- Nízke prevádzkové teploty: Podlahové vykurovanie je veľký výhrevný zdroj (plošne), takže vykurovacie médium je vyhrievané len na 30 až 45°C. Toto otvára možnosť použitia obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárne a geotermálne zdroje.
- Hygiena a zdravie: Prevádzka podlahového vykurovania je hygienická, nevíri vzduch a vykurovacie plochy neznečisťuje unášaný prach. Nižšia vlhkosť stien bráni vzniku plesní a mikroorganizmov, čo znižuje riziko vzniku alergií.
- Estetika a bezpečnosť: Systém je skrytý v podlahe a je prakticky bezúdržbový, znižuje možnosť úrazu, pretože neexistujú žiadne zvláštne riziká v oblasti pohybu. Je to tiež estetické riešenie, pretože nie je potrebné inštalovať radiátory, čo umožňuje väčšiu slobodu v rozmiestnení nábytku v dome.
Radiant in-floor heating - Everything you need to know - Pros and Cons
Historický pohľad na podlahové vykurovanie
História podlahového vykurovania siaha až do starovekého Grécka. Približne v roku 1 200 pred n. l. sa používalo v provincii Anatólia. Teplonosnou látkou boli spaliny. Cez komínový ťah v podlahe prechádzali spaliny a vykurovali miestnosti. Kúrilo sa o poschodie nižšie. Okolo roku 80 pred n. l. Rimania takto vykurovali kúpele a neskôr celé obydlia. Veľmi zachovalé staroveké podlahové vykurovanie si môžete osobne pozrieť neďaleko Bratislavy (len 25 km) v Rímskom meste Carnuntum.
Výber kotla pre podlahové vykurovanie
Pre optimálne fungovanie podlahového vykurovania je kľúčový správny výber kotla. Podlahové vykurovanie predstavuje nízkoteplotný sálavý systém, ktorý využíva na vykurovanie nižšiu teplotu (teplota podlahy by nemala prekročiť 29 °C a teplota vody v rúrkach umiestnených pod podlahou 50 °C). Tomu by mal zodpovedať aj zdroj tepla, aby vytvorili nízkoteplotnú zostavu vykurovania.
Typy kotlov a ich vhodnosť
Srdcom ústredného vykurovania je plynový teplovodný kotol, ktorý ohrieva vodu na jej rozvod do vykurovacích telies (napr. radiátorov, podlahového vykurovania). Plynový kotol môže slúžiť nielen na vykurovanie, ale aj na prípravu teplej vody, tzv. kombinovaný kotol. Podľa spôsobu umiestnenia kotly delíme na nástenné alebo stacionárne. Výhodou nástenných sú menšie rozmery a modernejšia konštrukcia, stacionárne typy sú vhodné do starších vykurovacích systémov s veľkými vodnými objemami, a teda pre ich umiestnenie je potrebný väčší priestor (kotolňa, pivnica). Podľa efektívnosti využitia tepla pri spaľovaní zemného plynu sa plynové kotly rozdeľujú na klasické, nízkoteplotné a kondenzačné.
Nízkoteplotné a kondenzačné kotly

Kondenzačný kotol a tepelné čerpadlo pracujú najefektívnejšie (najúspornejšie) v nízkoteplotnom režime (35 - 45°C). V súčasnosti komfort nízkoteplotného vykurovania zabezpečujú kotly tzv. druhej a tretej generácie, tzn. nízkoteplotné a kondenzačné. Súčasné novostavby, ako aj zrekonštruované rodinné domy, využívajú nízkoteplotné systémy vykurovania - podlahové, stenové alebo stropné. Preto je voľba nízkoteplotného kotla a obzvlášť kondenzačného kotla efektívna a ekonomická.
Kondenzačný kotol je kotol, ktorý využíva režim kondenzácie vodnej pary obsiahnutej v spalinách. Ak znížime teplotu spalín v kotle pod rosný bod, uvoľní sa vo výmenníku kotla skupenské teplo kondenzácie vodnej pary. Zjednodušene povedané, ochladená vykurovacia voda, ktorá sa vracia (tzv. spiatočka) z vykurovacieho systému, sa pri vstupe do kotla predhrieva od teploty spalín, čím ich zákonite ochladzuje. Pri teplote vratnej vody približne do 55°C pracuje kotol v kondenzačnom režime. Následne od spalín predhriata vykurovacia voda je v kotle dohriata na požadovanú teplotu.
Najlepšou voľbou pre podlahové kúrenie je kondenzačný plynový kotol, ktorý sa vyznačuje vysokou efektivitou a výkonnosťou. Vďaka tomu, že napájanie podlahy nevyžaduje ohrievanie vody na vysoké teploty, plynový kotol pracuje na nízkych otáčkach a s výrazne nižšou spotrebou, tzv. v kondenzácii. Z hľadiska plynového kotla a spotreby plynu je podlahové kúrenie oveľa ekonomickejším vykurovaním ako radiátory. Zatiaľ čo radiátory často vyžadujú teploty napájania vyššie ako 50 °C, podlahové kúrenie stačí napájať teplotami 28-35 °C.
Najnižšiu teplotu spalín, a teda najúspornejšiu prevádzku, dosahuje plynový kondenzačný kotol. Je vhodný na vykurovanie domácností, kancelárskych budov, ale aj iných priestorov a je samozrejmosťou pri novostavbách. Jeho inštaláciu by ste však mali zvážiť aj pri rekonštrukciách budov - oproti iným kotlom s ním totiž môžete ušetriť nemalé finančné prostriedky. Ak máte starý kotol (napríklad na uhlie alebo drevo), jeho výmena za nový - kondenzačný plynový kotol - prinesie ďalšie úspory. Kondenzačné kotly využívajú teplo z kondenzácie vodnej pary, čo ešte viac zvyšuje ich účinnosť a znižuje prevádzkové náklady.
Dôležité je, aby bol vybraný kotol prispôsobený na prácu s nízkymi teplotami podlahového kúrenia. Vzhľadom na režim kondenzácie musí byť teplovýmenná plocha v kondenzačných kotloch vyrobená z antikorózneho materiálu, a zákonite tak musí byť voči korózii odolná aj komínová konštrukcia. Teplota spalín pri tomto type kotla sa pohybuje v rozmedzí 40 - 90 °C, samozrejme, v závislosti od teploty vykurovacej vody a okamžitého využitia kotla. Účinnosť kondenzačného kotla počítaná z tzv. spaľovacieho tepla dosahuje až 98 %. Zostávajúce 2 % stratíte spalinami, sálaním kotla a v odvádzanom kondenzáte. Využitie energie obsiahnutej v plyne je teda oproti iným kotlom veľmi vysoké.
Tepelné čerpadlá
Z našich skúseností a výpočtov nám vychádza ako najúspornejší systém vykurovania tepelné čerpadlo (vzduch-voda aj zem-voda). Kondenzačný kotol a tepelné čerpadlo pracujú najefektívnejšie v nízkoteplotnom režime (35 - 45°C). Odhadovaná životnosť plynového kotla je 10 rokov a tepelného čerpadla vzduch-voda je 15 rokov. Tepelné čerpadlo zem-voda má odhadovanú životnosť 20 rokov, a preto je najvýhodnejšie z porovnávaných zdrojov tepla.
Inštalovanie tepelného čerpadla nie je len ekonomicky výhodné, ale aj zodpovedné voči životnému prostrediu. Ak hľadáte energeticky efektívny, ekologický a spoľahlivý spôsob vykurovania a ohrevu vody, tepelné čerpadlo môže byť správnou voľbou pre vašu budovu. Na tepelné čerpadlá je ešte možné získať dotáciu až do výšky 3800 EUR (max. 4370€). Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) priebežne vyhlasuje jednotlivé kolá na podporu obnoviteľných zdrojov energie (OZE).
Elektrické podlahové vykurovanie
Elektrické podlahové kúrenie je opakom vodného podlahového kúrenia - pod podlahou nie sú žiadne rúry s vodou, nie je tu žiadny kotol, ale elektrické vykurovacie rohože. Podobný scenár nízkej spotreby energie by sa vyskytol v prípade napájania tepelným čerpadlom. Ak hovoríme o elektrickom kúrení, náklady na výrobu jedného kW energie sú najnižšie v prípade, keď to robí tepelné čerpadlo (za podmienok nad -10, -15 °C, keď to môže robiť bez použitia energeticky náročných elektrických ohrievačov). Napriek tomu, v prípade tuhej zimy bude podlahové kúrenie s elektrickým kotlom stále menej ekonomické ako plynové podlahové kúrenie.
Výkon kotla a jeho modulácia
Výkon kotla patrí k základným parametrom, ktoré je potrebné zvažovať pri kúpe nového tepelného zdroja. Výkon kotla na vykurovanie je jednou z najdôležitejších vlastností vykurovacieho zariadenia. Závisí predovšetkým od toho, aké množstvo tepla je potrebné dodať do daného priestoru, aby bola vytvorená tepelná pohoda. Kotol funguje na vyššom výkone pri nízkej vonkajšej teplote. Pri vyšších teplotách, naopak, je potrebný oveľa menší výkon.
Modulácia výkonu kotla
Ovládanie výkonu kotla zabezpečuje takzvaná výkonová modulácia. Moduláciu možno zjednodušene prirovnať k regulácii plameňa klasického plynového sporáka. Keď potrebujeme, aby sa voda v hrnci zohriala rýchlo a na vysokú teplotu, tak nastavíme čo najväčší plameň. Naopak, ak potrebujeme zohriať vodu v hrnci pomaly na nižšiu teplotu a udržiavať ju, tak nastavíme malý plameň. Kotol mení svoj výkon automaticky podľa monitorovaných a vyhodnocovaných vstupných parametrov. Podľa nich potom nastavuje optimálny výkon na prevádzku.
Moderné kotly využívajú na znižovanie výkonu v prípade nižších požiadaviek na teplo výkonovú moduláciu. Vďaka tomu regulujú svoj vykurovací výkon podľa aktuálnej vonkajšej teploty a potreby vykurovacieho systému, bez potreby cyklovania, t. j. opakovaného zapínania a vypínania ohrevu. Široká lineárna modulácia výkonu kotla umožňuje rovnomerné vykurovanie priestoru bez zbytočného cyklovania kotla. Cyklovanie kotla predstavuje časté vypínanie a zapínanie, čo prináša zvýšené opotrebovávanie jednotlivých častí kotla a nehospodárnu prevádzku. Každý kvalitný kotol je vyrobený spôsobom, aby vedel plynule regulovať svoj výkon v čo najväčšom rozsahu, napríklad od 10 % nominálneho výkonu až po samotný nominálny výkon. Pre veľkú časť vykurovacieho obdobia (zhruba až tri štvrtiny sezóny) pre kúrenie v domoch stačí 15 až 50 % nominálneho výkonu kotla.
Výpočet potrebného výkonu kotla

Dôležitým faktorom je aj použité palivo a veľkosť objektu alebo miestností, ktoré chcete prostredníctvom kotla vykurovať. Od týchto vlastností totiž závisí maximálny výkon kotla, ktorý je potrebné vypočítať ešte pred samotnou kúpou. Správny výkon je nutné vždy vybrať na základe projektového výpočtu, kde sú určené tepelné straty budovy. Správne naprojektovaný kotol zabezpečí dostatok tepla aj v chladných aj prechodných obdobiach v roku a dovoľuje znížiť výkon na optimálnu hodnotu.
K tomu, aby sme mohli aspoň orientačne určiť požadovaný výkon kotla, musíme poznať niekoľko dôležitých údajov. Hlavne obytnú plochu domu, celkový súčet objemu vykurovaných miestností, vek budovy, prípadné zateplenie a určenie, či inštalovaný vykurovací systém je novší alebo starší. Niekedy sa uvádza, že na jeden meter štvorcový je potrebný výkon zhruba 70 až 80 Wattov tepelného výkonu (35-40 Wattov na meter kubický) pri novšej budove s modernou inštaláciou vykurovania. Pri starších domoch bez tepelnej izolácie a s väčšími tepelnými stratami domu a s tradičnou inštaláciou vykurovania sa jedná o hodnotu približne 150 až 160 Wattov na meter štvorcový (70 - 80 Wattov na m3).
Orientačný výkon kotla, potrebný na vykúrenie priestorov, si môžete vypočítať aj sami. Následne zúžiť výber na zariadenia spĺňajúce kritériá a na záver sa rozhodnúť pre konkrétny kotol. Samozrejme, ide iba o orientačný výpočet výkonu kotla a odporúčame konzultovať túto problematiku s odborníkmi. Rovnako tak je potrebné sa pri výbere konkrétneho kotla poradiť s projektantom budovy alebo vykurovacieho systému. Treba podotknúť, že tieto hodnoty sú iba orientačné a neberú do úvahy možné rezervy a špecifické podmienky odlišné pre každý objekt, napríklad počet členov domácnosti alebo požiadavky na teplú vodu.
Ak ide o novostavbu a budova je dobre izolovaná, budeme potrebovať približne 7 kW na 100 m² plochy domu s podlahovým kúrením na plyn. Dôležité je, že staršie budovy majú zvyčajne väčšiu potrebu tepla a v ich prípade môže byť 7 kW na 100 m² nedostatočné. Preto sa často používa aj 10-12 kW na 100 m². Závisí to od kvality izolácie budovy a jej celkového stavu, rovnako sa zohľadňuje aj stav okien, pretože majú významný vplyv na tepelné straty.
Nie je potrebné obávať sa nadmerného dimenzovania kondenzačného kotla - ide o moderné zariadenia vybavené snímačmi teploty. Keď sa naše podlahové kúrenie zahreje, kotol prejde do ekonomického režimu alebo sa vypne, čím šetrí palivo a peniaze.
Tabuľka: Orientačný výkon kotla podľa plochy a objemu vykurovaného priestoru
| Obytná plocha priestoru | Objem priestoru | Orientačný výkon kotla |
|---|---|---|
| 112 m2 | 300 m3 | 9 kW |
| 187 m2 | 500 m3 | 15 kW |
| 250 m2 | 666 m3 | 20 kW |
| 300 m2 | 800 m3 | 24 kW |
| 375 m2 | 1 000 m3 | 30 kW |
| 537 m2 | 1 433 m3 | 43 kW |
| 750 m2 | 2 000 m3 | 60 kW |
Orientačný potrebný výkon zdroja tepla, ako aj ročnej spotreby zemného plynu v závislosti od plochy vykurovania, kvality domu a iných faktorov, si môžete sami vypočítať aj na stránke SPP.
Tepelná strata budovy
Ak má vybraný kotol na vykurovanie plniť úlohu zabezpečenia optimálnej tepelnej pohody a zároveň fungovať pri čo najmenších prevádzkových nákladoch, je dôležité poznať aj tepelnú stratu domu alebo budovy. Tepelná strata sa uvádza v projekte vykurovania a predstavuje hraničný parameter, platný len pri najnižších vonkajších teplotách. V slovenských podmienkach je to v čase, kedy teplota vzduchu klesne pod zhruba -12 alebo -15 °C. Takéto obdobie však trvá zvyčajne maximálne pár týždňov. Bežne sa teploty v zimnej sezóne pohybujú okolo nuly. V takých prípadoch teda postačuje výkon kotla menší ako 25 % tepelnej straty domu alebo budovy. Pri súčasných novostavbách sa táto okamžitá tepelná strata pohybuje okolo 2 až 4 kW. Práve z tohto dôvodu je dôležité pri kúpe vybrať kotol s takými parametrami, aby dokázal optimálne fungovať a zabezpečiť tepelný komfort aj pri teplotách okolo 0 °C. Ak totiž kotol funguje nesprávne a mimo určeného rozsahu, dochádza k už spomenutému cyklovaniu. Štandardné kotly so štartovacím výkonom 6-8 kW absolvujú takýchto cyklov okolo 40 000 ročne.
Inštalácia a regulácia podlahového vykurovania
Podlahové vykurovanie vám nainštalujeme rýchlo, profesionálne s ohľadom na budúci zdroj tepla a technické zariadenia budovy. Rúry podlahového kúrenia sú uložené v podlahe tak, aby zaručili rovnomerné rozvádzanie tepla v budove. Podlahové kúrenie zalievame poterom s aditívami (plastifikátor, PP vlákna), aby povrch bol odolný voči praskaniu, jednoliaty a podporoval prestup tepla.
Spôsoby inštalácie
Podlahové vykurovanie je možné realizovať viacerými spôsobmi podľa typu stavby, konštrukcie podlahy a požiadaviek na rýchlosť montáže:
- Tacker systém: Patrí medzi najčastejšie používané riešenia podlahového vykurovania pri novostavbách rodinných domov. Potrubie sa upevňuje pomocou tacker sponiek do tepelnej izolácie, systém sa následne zalieva cementovým alebo anhydritovým poterom.
- Systémové dosky s výstupkami: Pri tomto systéme sa potrubie ukladá do špeciálnych systémových dosiek s výstupkami, ktoré presne držia vykurovacie potrubie na mieste. Systémové dosky zabezpečujú presnú vzdialenosť potrubia.
- Rautherm Speed: Je moderný systém podlahového vykurovania s veľmi rýchlou montážou. Potrubie má špeciálny suchý zips (Velcro), potrubie sa priamo pritláča na systémovú izolačnú dosku.
- Suchá montáž: Pri niektorých stavbách, napríklad pri drevodomoch alebo rekonštrukciách, nie je možné použiť klasický mokrý poter. V takýchto prípadoch sa používa suchý systém podlahového vykurovania. Potrubie sa ukladá do špeciálnych systémových dosiek, teplo sa prenáša pomocou hliníkových rozvádzacích plechov. Systém sa zakrýva suchou podlahou (napr. sadrokartónové dosky).
Správny výber systému podlahového vykurovania závisí od typu stavby, skladby podlahy a požiadaviek na realizáciu.
Regulačná technika
Vhodnou a odborne inštalovanou regulačnou technikou podlahového vykurovania je možné ročne ušetriť až 20 % spotreby energie. Na hospodárnu prevádzku s maximálnym využitím výhod kondenzačného kotla je nevyhnutná inštalácia tzv. ekvitermickej regulácie. Inteligentný systém regulátorov meria teplotu v exteriéri a vnútornú teplotu miestnosti. Na základe zisteného stavu regulátor zvýši alebo zníži teplotu vykurovacej vody. Inak povedané, ak je vonku chladnejšie, systém automaticky zvýši teplotu vykurovacej vody a opačne, ak je vonku teplejšie, teplota vody sa zníži. Využitím ekvitermickej regulácie znížite tepelné straty cez povrch kotla a tým aj náklady na vykurovanie.
Vhodná regulácia je napríklad RAUMATIC M. Jej úlohou je presné dávkovanie množstva energie pre každú miestnosť osobitne. To je zrealizované škrtením prietokov (škrtenie termopohonov ventilov vykurovacích okruhov). Ak využívate nútený obeh vykurovacej vody, ušetriť môžete aj reguláciou otáčok obehového čerpadla. Na jar a na jeseň pri vyšších vonkajších teplotách tým znížite teplotu vratnej vody, čím zároveň rozšírite pásmo využitia kondenzácie. Moderné kondenzačné kotly si vyžadujú adekvátny riadiaci systém vykurovania.
Náklady a úspory

Náklady na podlahové kúrenie na plyn priamo závisia od cien plynu, ktoré neustále podliehajú výkyvom na trhu. Poplatky sú tiež neoddeliteľne spojené so spotrebou plynu, ktorá priamo závisí od intenzity používania vykurovania, rozlohy a miery izolácie budovy (staré budovy môžu generovať aj niekoľkonásobne vyššie náklady v porovnaní s modernými domami postavenými v pasívnej technológii). V súčasnosti ceny plynu klesli na úrovne zaznamenané pred niekoľkými rokmi - pred agresiou Ruska na Ukrajinu, takže podlahové kúrenie na plyn je výhodnejšie ako ešte pred rokom, keď sme zaznamenali rekordné účty za plyn.
Pri úvahách o nákladoch na podlahové kúrenie na plyn treba tiež zohľadniť náklady na samotnú inštaláciu. V roku 2024 sa odhadované celkové náklady na inštaláciu podlahového kúrenia (vrátane nákupu kondenzačného plynového kotla pre podlahové kúrenie) pre dom s rozlohou 100 m² pohybujú v rozmedzí 5 000 - 8 000 €. Avšak treba pamätať na to, že náklady spojené s pripojením na plynovú sieť môžu byť dosť vysoké. Je tiež potrebné pravidelne kontrolovať plynovú inštaláciu.
Je potrebné pamätať na to, že používanie podlahového kúrenia môže byť ekonomickejšie v porovnaní s tradičnými vykurovacími systémami, pretože rozvádza teplo rovnomerne po celej ploche miestnosti, čo umožňuje efektívne využitie energie. Avšak pred rozhodnutím o výbere podlahového kúrenia na plyn sa odporúča vykonať podrobnú analýzu nákladov, aby ste zhodnotili, či je to výhodné riešenie z dlhodobého hľadiska z pohľadu vášho vykurovaného objektu. Keď už vieme, že podlahové kúrenie (najmä v novostavbách) dokonale zapadá do nízkej spotreby paliva a je ekonomické vďaka svojej špecifickej nízkoteplotnej prevádzke, vieme tiež, že podobný scenár nízkej spotreby energie by sa vyskytol v prípade napájania tepelným čerpadlom.
Plynové podlahové kúrenie je najatraktívnejšie, keď staviate nový dom a máte možnosť pripojenia na plynovú sieť. Je to ideálne riešenie pre ľudí, ktorí preferujú komfortné a rovnomerné vykurovanie celého domu. Okrem toho je podlahové kúrenie na plyn vo väčšine prípadov energeticky úspornejšie ako tradičné vykurovanie radiátormi, pretože teplo vyžarované podlahou sa využíva efektívnejšie.