Efektívne vykurovanie: Riešenie problémov radiátorov a optimalizácia kotla

Ak pri prechádzaní rukou po radiátore zistíte, že jeho horná časť príjemne hreje, no spodok je prekvapivo chladný, nejde o náhodu ani o bežný jav. Takéto nerovnomerné prehrievanie je varovným signálom, že vo vašom vykurovacom systéme niečo nie je v poriadku. Hoci sa to môže na prvý pohľad zdať ako malá nepríjemnosť, ignorovanie studeného spodku radiátora môže viesť k vyššej spotrebe energií, nižšej účinnosti vykurovania a v horšom prípade aj k preťaženiu kotla.

Ako pracuje radiátor a prečo je rovnomerné zahrievanie dôležité?

Radiátor je súčasťou uzavretého vykurovacieho okruhu. Kotol zohrieva vodu, ktorá následne prúdi potrubím do jednotlivých radiátorov v domácnosti. Vnútri radiátora cirkuluje teplá voda, ktorá odovzdá teplo okolitému vzduchu. Keď sa voda ochladí, vracia sa späť do kotla, kde sa proces opakuje.

Aby systém pracoval efektívne, musia byť radiátory správne nastavené, neupchaté a bez vzduchových bublín. Ak sa niektorá časť okruhu naruší - či už zanesením, zavzdušnením alebo zlým prietokom - teplo sa prestane rozdeľovať rovnomerne. Práve vtedy začnú jednotlivé časti radiátora pôsobiť inak: jedna časť horúca, druhá nepríjemne chladná.

Radiátor je teplý hore, ale studený dole: čo to znamená?

Ak je situácia, keď vrch radiátora je teplý a spodná časť nechce zohriať ani po dlhšej dobe, zvyčajne to značí, že voda cez radiátor nepreteká tak, ako by mala. Najčastejším vinníkom sú usadeniny, ktoré sa v systéme tvoria priebežne počas rokov.

Čo sa v radiátore vlastne usádza?

• jemný kal
• hrdzavé čiastočky
• vodný kameň
• nečistoty z potrubia

Keď sa tieto nánosy nahromadia, vytvoria akoby zátku, ktorá bráni vode v plynulom obehu. Teplá voda tak „zostane visieť“ v hornej časti a spodok radiátora ostáva studený. Bez zásahu sa problém bude zhoršovať a môže sa preniesť aj na ďalšie radiátory či dokonca na samotný kotol.

Radiátor je teplý len v hornej časti? Môže ísť aj o zavzdušnenie

Naopak, ak je radiátor chladný hore, no teplý dole - ide o klasické zavzdušnenie. V tomto prípade sa vzduch drží v hornej časti a vytláča vodu dole. Toto je našťastie najjednoduchšia porucha, ktorú zvládne odstrániť každý.

Ako bezpečne radiátor odvzdušniť:

1. Nájdite odvzdušňovací ventil - obvykle je umiestnený v hornej časti radiátora.
2. Pripravte si menšiu nádobu a handru.
3. Ventil jemne otočte pomocou kľúča alebo plochého skrutkovača.
4. Počkáte, kým vyfučí vzduch - budete počuť syčanie.
5. Keď začne tiecť voda, ventil opäť uzavrite.
6. Po krátkej chvíli by sa mal radiátor zohriať rovnomerne.

Ako odstrániť usadeniny, keď radiátor nechce hriať zospodu

Ak máte studený spodok radiátora, ide o komplikovanejší problém, ktorý si vyžaduje čistenie. Existujú dve hlavné metódy:

1. Chemické čistenie radiátora

Predstavuje najjednoduchšie riešenie, ktoré zvládne aj bežný používateľ. Do systému sa vleje špeciálny čistiaci prípravok, ktorý rozpúšťa kal a usadeniny. Nechá sa cirkulovať niekoľko hodín (alebo podľa návodu). Po vyčistení sa celý vykurovací okruh vypustí a napustí čistou vodou. Táto metóda dokáže obnoviť prietok vody, pokiaľ sa usadeniny ešte nestihli premnožiť.

2. Manuálne prepláchnutie radiátora

Ak chemické čistenie nestačí, je potrebné radiátor demontovať a dôkladne prepláchnuť. Ide o náročnejší postup, ktorý je ideálne nechať na odborníka, no zvládnuť sa dá aj svojpomocne.

Postup manuálneho čistenia:

1. Zavrite oba ventily - horný aj spodný.
2. Počkajte, kým radiátor úplne vychladne.
3. Pripravte si nádoby na vodu - býva jej viac, než sa na prvý pohľad zdá.
4. Pomaly otvorte odvzdušňovací ventil a nechajte vodu odtiecť.
5. Radiátor odpojte a zložte z držiakov.
6. Prepláchnite ho silným prúdom vody (ideálne vonku).
7. Opakujte, kým nebude vytekať číra voda.

Takéto čistenie dokáže radiátor doslova „prebrať k životu“.

Ako radiátor opäť zapojiť a uviesť do prevádzky

Po prepláchnutí zaveste radiátor späť a pripojte ventily. Následne začnite napúšťať vodu. Počas napúšťania nechajte otvorený odvzdušňovací ventil - vzduch tak unikne prirodzene. Keď sa objaví voda, ventil zatvorte. Nezabudnite skontrolovať tlak v systéme. Ak je nízky, doplňte vodu podľa odporúčaní výrobcu kotla. Po chvíľke by sa mal radiátor zohriať po celej ploche.

Ako problémom s radiátormi predchádzať

Údržba vykurovacieho systému je jedným z najúčinnejších spôsobov, ako sa vyhnúť problémom, ktoré sa objavujú najmä po dlhšom období nečinnosti.

Odporúčané kroky:

• raz ročne dať kotol aj radiátory skontrolovať technikovi,
• používať ochranné prísady proti korózii a vodnému kameňu,
• nainštalovať filter nečistôt, ktorý zachytáva kovové častice a kal,
• radiátory odvzdušňovať pred začiatkom každej vykurovacej sezóny.

Ak sa aj po týchto krokoch radiátor nechová tak, ako by mal, problém môže byť hlbší - napríklad v čerpadle, ventile alebo celkovom vyvážení systému. Vtedy je najrozumnejšie zavolať odborníka. Správne fungujúce kúrenie je základom útulného domova. Ak radiátorom doprajete pravidelnú starostlivosť, odmenia sa rovnomerným teplom a nižšou spotrebou energií.

Optimalizácia vykurovania s kotlom v prechodnom období

Ráno zima, cez deň príjemne, večer opäť chladno. Jeseň je obdobie, keď v domácnostiach najčastejšie riešime otázku, či už kúriť naplno, alebo ešte šetriť a počkať. A práve v tomto prechodnom období sa dá na nastavení kotla ušetriť viac, ako by ste čakali. Netreba slepo dvíhať teplotu, ani prepnúť kotol na maximum len preto, že radiátor je vlažný.

Kotol pracuje s teplotou vykurovacej vody, teda s tým, ako teplú vodu posiela do radiátorov alebo podlahovky. Jeseň býva zradná. Dom je po lete ešte vyhriaty, ale rána sú chladné. Kým v zime radiátory prirodzene potrebujú vyššiu teplotu vody, v jeseni to nie je nutné. Stačí nižšia teplota a dlhší, rovnomerný chod. Jesenným cieľom nie je neustále zvyšovať výkon, ale udržiavať stabilnú, príjemnú teplotu bez zbytočných skokov v spotrebe. V praxi to znamená, že kotol by mal počas jesene pracovať v nízkom a stabilnom režime.

Kotol, ktorý si drží nižšiu teplotu vody a kúri dlhšie, je efektívnejší než ten, ktorý beží nárazovo na vysoké teploty a potom sa odstavuje. Správne nastavenie sa však líši podľa typu kotla:

• Kondenzačné kotly sú navrhnuté tak, aby dosahovali najvyššiu účinnosť pri nízkych teplotách vody. Radiátory sú príjemne teplé, nie horúce a izbová teplota je stabilná.
• Staršie kotly nedokážu pracovať v nízkoteplotnom režime tak efektívne ako kondenzačné. Aby odovzdali výkon do radiátorov, potrebujú vyššiu teplotu vody. Radiátory hrejú konštantne, ale neprehrievajú miestnosti, pričom kotol sa nevypína každých pár minút.
• Ak nemáte ekvitermiku ani smart termostat, systém bude reagovať len na teplotu v miestnosti. V takom prípade nastavte stabilnú hodnotu (napríklad 21 °C). Kotol kúri pomaly a plynulo a radiátory sú teplé, ale nie prehriate.
• Podlahové kúrenie pracuje s nízkou teplotou vody a jeho tepelná zotrvačnosť je veľká. Pri chladnom počasí postačuje maximálna teplota vody do 45 °C.
• Veľké liatinové alebo oceľové radiátory dokážu odovzdať veľa tepla aj pri nižšej teplote vody.
• Ekvitermika je v jeseni bezkonkurenčná. Je to jeden z najúčinnejších spôsobov, ako počas jesene nekúriť zbytočne. Keď sa vonku oteplí, automaticky zníži teplotu vykurovacej vody. A keď sa ochladí, pridá výkon tak, aby dom nepodchladol. Výsledkom je stabilná a úsporná prevádzka. Kondenzačné kotly navyše v nízkoteplotnom režime pracujú najúspornejšie.

Kľúčové faktory úsporného kúrenia

Jesenné kúrenie nie je len o tom, aké číslo nastavíte na kotle. O celkovej spotrebe rozhoduje to, ako celý systém funguje - od cirkulácie vody až po to, ako sa v dome udrží teplo. Najväčší jesenný problém sú krátke cykly: kotol sa zapne, rýchlo ohreje radiátory, vypne sa a po chvíli znovu nabieha. Plynulejší chod s nižšou teplotou vody je efektívnejší. Plný výkon kotla sa stratí, ak teplo „uviazne“ v systéme. Ak je radiátor z polovice studený, kotol môže bežať akokoľvek efektívne, no teplo sa nedostane tam, kde má.

Jeseň je ideálny čas pozorovať, ako sa domácnosť správa. Nie všetky domy reagujú na chlad rovnako. Novostavba so zateplením udrží teplo dlhšie než starší dom s veľkými tepelnými stratami. Ak dom vychladne v priebehu hodiny, potrebuje vyššiu teplotu vody. Bežná chyba: niekomu je zima po dlhšej prechádzke, zvýši teplotu kotla o desať stupňov a o pol hodiny má doma príliš teplo. Ak chcete kúriť úsporne, riaďte sa stabilnou izbovou teplotou, nie tým, ako sa cítite v danej chvíli.

Keď sa večer doma ochladí, veľa ľudí spraví chybu: zvýši teplotu vody na kotle o desať či dvadsať stupňov v nádeji, že radiátory rýchlejšie ohrejú miestnosti. Výsledok je však opačný. Systém sa krátkodobo prehreje a kotol sa začne vypínať a zapínať v rýchlych cykloch, čo zvyšuje spotrebu a znižuje komfort. V tomto období dokáže správne nastavenie znížiť spotrebu výraznejšie než kedykoľvek počas zimy. Ak máte pocit, že kotol reaguje pomaly, domu trvá dlho, kým sa zohreje, alebo neviete, aká teplota je pre váš typ kotla ideálna, oplatí sa zavolať odborníka.

Kondenzačné kotly: Moderné a efektívne riešenie vykurovania

Kondenzačný kotol je jednou z možností ako zabezpečiť v dome teplo na vykurovanie, ohrev vody, ale napríklad aj na ohrev vody v bazéne, či vzduchu vo vzduchotechnickom zariadení. Patrí medzi ekonomicky, energeticky a environmentálne vhodnejšie riešenia oproti klasickým plynovým kotlom, ktorých predaj už skončil, keďže nespĺňali požiadavky na efektívnosť.

V novostavbách, ktoré majú v blízkosti prípojku plynu, môže byť kondenzačný kotol jednou z ekonomicky najvýhodnejších možností. Hoci využíva neobnoviteľný zdroj energie, oproti novšiemu klasickému plynovému kotlu spáli kondenzačný kotol približne o 15 % menej plynu. Pri výmene staršieho kotla prinesie kondenzačný kotol aj vyššie úspory. Pri výbere nového zariadenia je užitočné poznať špecifiká inštalácií v rôznych prípadoch a vedieť ako kondenzačný kotol funguje a kedy má úspornú prevádzku. Jeho cena je vyššia oproti klasickému kotlu na plyn, pretože na vnútorné diely treba použiť materiály odolné voči korózii pri styku s kyslým kondenzátom.

Investíciu do kondenzačného kotla treba vždy dobre zvážiť, aj vzhľadom na sprísňujúce sa požiadavky na energetickú hospodárnosť budov. Ak nie je k dispozícii plynová prípojka, alternatívou je tepelné čerpadlo alebo kotol na biomasu.

Dôležité faktory pri výbere a inštalácii kondenzačného kotla

Pri zvažovaní inštalácie kondenzačného kotla je kľúčové vziať do úvahy niekoľko aspektov:

• Optimálny výkon kotla: Mal by sa stanoviť z výpočtu tepelných strát domu.
• Spolupráca s vykurovacím systémom: Ideálne sú nízkoteplotné systémy, ako podlahové a stenové vykurovanie, pracujúce s teplotami napríklad 30 až 45 °C. Nízka teplota ochladenej vykurovacej vody, ktorá sa vracia z vykurovacieho systému (tzv. spiatočky), umožní kotlu úspornú kondenzačnú prevádzku. V starších neobnovených domoch sa nemusí pri prevádzke kondenzačného kotla využiť plný potenciál úspor.
• Príprava teplej vody: Tradičné ohrievače vody s ohrievacím „hadom“ sú nahrádzané komfortným a úsporným ohrevom v kotloch s tzv. vrstvovým zásobníkom.
• Riadiaci systém: Aké funkcie od neho očakávate a akú úroveň automatizácie potrebujete?
• Podpora solárnym systémom: Solárny systém môže slúžiť len pri príprave teplej vody, alebo pri väčšej ploche kolektorov aj na podporu vykurovania, v prípade, že sa letný prebytok solárneho tepla rozumne využije na ohrev vody vo vonkajšom bazéne.
• Podpora kotlom na biomasu alebo krbovou vložkou: Tieto prídavné zdroje tepla môžu prevziať časť alebo aj väčšinu výroby tepla.

Kondenzačné kotly a životné prostredie

Svetové zásoby zemného plynu sú pomerne veľké, pri dnešnej spotrebe plynu by stačili približne na 70 rokov. Isté riziká z minulosti, ktoré mnohí vnímajú dodnes ako aktuálne, Európska únia eliminuje viacerými opatreniami. Spočívajú v rozložení spotreby na viacero zdrojov (okrem Ruska aj Nórsko a Alžírsko) a v budovaní plynovodných prepojení krajín EÚ.

V plynových kotloch spaľujeme uhľovodíkové palivá, hlavne zemný plyn, menej často skvapalnený plyn. Z molekuly metánu vznikne len jedna molekula CO2, ale až dve molekuly vody, čo nezaťažuje životné prostredie. Metán je preto šetrnejší ako ostatné uhlíkové palivá, má najlepší pomer atómov uhlíka a vodíka (1:4).

Ako funguje kondenzačný kotol?

Kľúčovým princípom kondenzačného kotla je využívanie kondenzačného tepla. V klasických kotloch uniká para hore komínom bez využitia a odnáša veľa tepla. Spaliny sa nesmú ochladiť natoľko, aby para skondenzovala, pretože vzniknutý kondenzát je stredne silná kyselina. Moderné kondenzačné kotly majú vo vnútri odolné materiály z ušľachtilej ocele alebo zliatiny hliníka a kremíka. Vykurovacia voda ich ochladzuje pod teplotu tzv. rosného bodu, ktorá je pri zemnom plyne približne 57 °C.

Pod touto teplotou para kondenzuje na vodu a odovzdáva pritom do vykurovacej vody kondenzačné teplo. Kondenzačné teplo vodnej pary je rovnako veľké ako výparné teplo vody potrebné na jej vyparenie. Spálením 1 m³ zemného plynu sa vytvorí 1,6 kg vodnej pary (zodpovedá 1,6 l vody). Kondenzačný kotol v rodinnom dome vytvorí za rok aj viac než 1 000 l vody. Viete si predstaviť množstvo tepla (paliva) potrebné na prevarenie a zmenu tejto vody na paru?

Kondenzačný kotol môže mať účinnosť aj nad 100 %, avšak nie je to „perpetuum mobile“. V klasických kotloch sa neuvažovalo s využitím tepla z vodnej pary, ale len s tzv. citeľným teplom, daným teplotou spalín. Toto teplo, ako výhrevnosť paliva, tvorilo základňu 100 %. Účinnosť kotla dosahovala okolo 94 %. Vodná para v spalinách zo zemného plynu obsahuje ďalších 11 % tepla. Môžeme ho využiť kondenzovaním pary, ktorá odovzdá toto teplo vykurovacej vode. Ak však zvolíme ako základňu 100 % celkové teplo v spalinách (tzv. spodná výhrevnosť paliva), potom je účinnosť kondenzačného kotla bežne 107-109 %.

Dodávatelia plynu síce merajú spotrebu plynu v m³, ale fakturujú spotrebu plynu podľa spaľovacieho tepla v kWh. Účinnosť kondenzačného kotla je úmerná množstvu vytvoreného kondenzátu na stene výmenníka tepla. Preto má kotol najvyššiu hospodárnosť pri zapojení do nízkoteplotných systémov vykurovania (podlahové alebo stenové) a ak sa na ohrev vody využíva moderný princíp s vrstvovým zásobníkom.

Konštrukcia a odvod spalín kondenzačného kotla

Kondenzačné kotly do rodinných domov sú konštruované najčastejšie ako závesné kotly, sú kompaktné a nenáročné na priestor. V rodinných domoch netreba kyslý kondenzát neutralizovať, urobia to zásadité odpady z domu, ako sú napríklad mydlá, šampóny, pracie prášky. Ak by sa však mal kyslý kondenzát odvádzať nevhodnou kanalizáciou, ktorú kyselina poškodzuje (napríklad kameninovým kanálom), kanalizácia dlho nevydrží.

Základné komponenty kondenzačného kotla zahŕňajú:

• Prívod vzduchu do kotla môže byť z priestoru kotolne, ktorá musí mať prívod vonkajšieho vzduchu cez neuzatvárateľnú mriežku.
• Ventilátor zabezpečuje prúdenie vzduchu kotlom a spalín spalinovým systémom. Kondenzačný kotol musí mať vždy ventilátor.
• Výmenník tepla v spaľovacej komore slúži na prenos tepla zo spalín do vykurovacej vody. Na povrchu vnútornej časti výmenníka sa tvorí kyslý kondenzát, preto musí byť odolný voči jeho pôsobeniu.
• Odvod kondenzátu do kanalizácie cez sifón, oddeľujúci spaľovaciu komoru od okolia kotla.
• Odvod spalín cez spalinovod do exteriéru jednoduchým alebo koncentrickým potrubím.

Úlohou spalinových systémov je odvádzať spaliny vzniknuté spaľovaním plynu do vonkajšieho prostredia. Výhodné je nimi súčasne privádzať do kotla vzduch potrebný na spaľovanie. V novostavbe sa môže typ a trasa odvodu spalín prispôsobiť architektúre stavby. Spalinovod kondenzačného kotla musí odolávať agresívnemu kondenzátu, ktorý sa tvorí ďalej aj mimo kotla, na chladnejších stenách spalinového potrubia. Z dôvodu bezpečnosti prevádzky aj obyvateľov domu sa majú používať len certifikované spalinovody.

Vzduch sa privádza do kotla koncentrickým potrubím, kde vnútorná rúra odvádza spaliny a vonkajšia rúra privádza vzduch na spaľovanie. Výhodou je, že sa miestnosť neochladzuje vzduchom nasávaným zvonka.

Príprava teplej vody s kondenzačným kotlom

Tradične sa pitná voda zohrieva v zásobníkovom ohrievači, ktorý je pripojený na kotol. Ohriata voda v zásobníku poskytuje komfort spočívajúci v stálej teplote vody a bezpečnosť dodávky aj pri špičkových odberoch teplej vody do veľkej vane alebo pri výdatnejšej sprche. Moderné kotly často využívajú tzv. vrstvový zásobník, ktorý spája výhody prietokového a zásobníkového ohrevu vody. Kotol si ťahá pomocou čerpadla zo spodnej časti zásobníka studenú vodu, zohrieva ju v doskovom výmenníku tepla a tlačí zhora späť do zásobníka. Vrstva ohriatej vody hore a studenej dole vytvára rozhranie (vrstvenie), ktoré v zásobníku postupuje nadol, až sa „naplní“ teplou vodou celý zásobník.

Kompatibilita kondenzačných kotlov s vykurovacími systémami

Podlahové a stenové vykurovanie sú najlepšou voľbou na spoluprácu s kondenzačným kotlom, vďaka nízkej teplote vratnej vody zabezpečujú veľmi dobré podmienky pre kondenzáciu počas celej vykurovacej sezóny. Vykurovací systém treba navrhnúť na čo najnižšiu teplotu vykurovacej vody.

Pri kombinácii podlahového a radiátorového vykurovania sa odporúča prispôsobiť veľkosť radiátorov a nevytvárať dve zóny s rôznymi teplotnými spádmi. Takýto systém by si vyžadoval vyššiu teplotu vykurovacej vody do radiátorov, teda aj vyššiu teplotu v kotle, čo zhoršuje jeho účinnosť. Zníženie teploty vody do podlahového vykurovania zabezpečuje zmiešavacia armatúra, ktorá primiešava časť chladnejšej vody zo spiatočky do prívodu vykurovania.

Ak len vymieňate starý kotol za kondenzačný v staršom dome, môžete ponechať aj doterajšie vykurovacie telesá. Mali by však byť v dobrom stave, vnútri neskorodované, napríklad vplyvom kyslíka vnikajúceho do vykurovacej vody cez otvorenú expanznú nádobu. Aj keď boli radiátory pôvodne navrhnuté na vyššiu teplotu prívodu a spiatočky, napríklad 90/70 °C, túto vysokú teplotu potrebuje vykurovací systém len pri extrémnych mrazoch. Priemerné vonkajšie teploty počas zimy sú však vyššie, preto stačí aj nižšia teplota vykurovacej vody. Kondenzačný kotol tak bude počas väčšiny vykurovacej sezóny fungovať s vysokou účinnosťou.

Pri výmene starého kotla za kondenzačný je vhodnou kombináciou zateplenie obvodového plášťa domu a výmena okien. Zlepšenie tepelnoizolačných vlastností obvodových konštrukcií domu umožní použiť kotol s menším výkonom, pretože sa zníži potreba tepla na vykurovanie.

Doplnkové zdroje tepla a ich integrácia

V rodinných domoch s vyššou potrebou tepla sa dá vykurovací systém ľahko doplniť ďalším zdrojom tepla, ak sa preň vytvorí vhodný priestor. Najčastejším palivom býva biomasa v rôznej forme - kusové drevo, pelety, menej často štiepka. Teplo sa vyrába v samostatnom kotle alebo krbovej vložke, zapojenej do vykurovacieho systému. Spolupráca s kondenzačným kotlom by mala byť čo najviac automatická. Ručné prepínanie regulácie alebo hydraulických prvkov je veľmi nekomfortné a pri nepozornosti alebo občasnej zábudlivosti môže spôsobiť aj vážnejšie problémy, napríklad s prehriatym kotlom. Doplnkové zdroje zabezpečujú rozloženie rizika porúch a zálohovanie na viacero zariadení, ale aj možnosť výberu zdroja s ohľadom na prevádzkové náklady v danom čase. Komplikuje sa tým však celý vykurovací a riadiaci systém, treba si preto dobre zvážiť, či zvýšená investícia do takéhoto vykurovania stojí za to. Okrem toho, že vyžadujú neustálu prítomnosť a ľudskú prácu, regulácia ich výkonu je dosť obmedzená. Ani zďaleka nedokážu prispôsobiť svoj výkon potrebe tepla tak ako plynové kotly. Objem akumulačného zásobníka vody by mal byť dostatočný na splnenie uvedených funkcií. Z hľadiska zastavanej plochy je výhodné spojiť akumulačný zásobník a ohrievač vody do jedného kombinovaného zásobníka. Krb je dobrý na dosiahnutie pohody v zimných dňoch. Urobiť z krbu hlavný zdroj tepla a kondenzačný kotol ponechať ako zálohu sa dá.

Solárne systémy ako doplnok

Solárna energia je obnoviteľnou energiou, ktorá nezaťažuje životné prostredie. Navyše slnko nikdy nepošle faktúru za dodané teplo. Solárny systém je preto v každom dome vítaným ekologickým doplnkom kondenzačného kotla. Kotol aj zariadenie na ohrev vody však musia byť navrhnuté tak, aby pokryli celú potrebu tepla aj bez solárneho systému, ktorý je pre svoj premenlivý výkon iba doplnkovým zariadením. Optimálne navrhnutý solárny systém pokryje okolo 60 % ročnej potreby tepla na ohrev vody. Zvyšok musí dohriať plynový kotol.

Solárny systém má prednosť pred plynovým kotlom, lebo príroda si sama určuje čas slnečného žiarenia. Inteligentné regulácie majú navyše jednu úspornú funkciu. Optimálne navrhnutý solárny systém na ohrev vody nevyrobí počas vykurovacej sezóny dostatok tepla ani na samotný ohrev vody. Ak má prispievať teplom do vykurovania, plocha kolektorov sa musí zväčšiť aspoň dvojnásobne. V lete tak vzniká prebytok tepla, ktoré sa dá zmysluplne využiť len na ohrev vody vo vonkajšom bazéne. Ak dáte prednosť komfortu s vrstvovým zásobníkom vody, pred kotol sa predradí jednoduchý solárny zásobníkový ohrievač - v ňom bude solárne teplo vodu predhrievať. Ak solárny systém nezohreje vodu dostatočne, kotol ju dohreje vo vlastnom zásobníku.

Moderné riadiace a regulačné systémy

Klasické kotly nepotrebovali zložitú reguláciu. Jednoduchý termostat zapínal a vypínal kotol a udržiaval ho na nastavenej teplote vykurovacej vody. Tá bola vždy vyššia, aby nedochádzalo ku kondenzácii. Jedným z hlavných rozdielov, ktorý rozlišuje dnes predávané kondenzačné kotly, je systém riadenia a regulácie. Za funkcie naviac sa pripláca, a tak je dobré vyberať len to, čo skutočne potrebujete.

Moderné riadiace systémy môžu zahŕňať aj ohrev pitnej vody, ohrev vody v bazéne, dodávku tepla pre vzduchotechniku a riadenie solárneho systému alebo vetracieho systému. Moderný digitálny regulátor umožňuje užívateľom nastaviť optimálny časový program, ktorý automaticky upravuje teplotu vykurovacej vody podľa vonkajšej teploty a dokáže prispôsobiť prevádzku systému vplyvom slnečného žiarenia, vetra alebo počtu osôb v dome.

Regulátor býva spravidla inštalovaný v referenčnej miestnosti, kde sa často zdržiavate a podľa ktorej sa bude riadiť teplota v celom dome. Treba dať pozor na iné zdroje tepla alebo chladu, nemali by byť v jeho blízkosti. Pri súčasnom rozvoji informačných technológií sa aj vo vykurovaní stupňujú požiadavky na pohodlné sledovanie prevádzky vykurovacieho systému. Riadiace systémy vykurovania už majú k dispozícii moduly na komunikáciu a vzdialenú správu. Pomocou smart zariadení sa cez internet jednoducho pripojíte na regulátor vykurovania alebo priamo na kotol a môžete tak na diaľku vykonávať zmeny v nastaveniach. Podľa toho, aké prvky inteligentnej domácnosti doma máte a aké energetické systémy nimi ovládate, by ste mali vyberať aj kotol. Riadiaci systém sa podieľa podstatným spôsobom na hospodárnosti prevádzky, tu rozhodne netreba šetriť.

Ekvitermická regulácia

Úlohou ekvitermickej regulácie je regulovať teplotu výstupnej vody z kotla v závislosti od vonkajších poveternostných vplyvov. Podľa tzv. vykurovacej krivky reguluje ekvitermický regulátor teplotu vody vo vykurovaní tak, aby zohľadňovala vonkajšiu teplotu a zodpovedala potrebám na tepelnú pohodu. Riadiace systémy majú denné alebo týždenné časovacie programy na nastavenie komfortného aj útlmového vykurovania. Vykurovanie sa v oboch režimoch vypne po dosiahnutí zvolených hraníc vonkajšej teploty. Ak napríklad v noci prekročí vonkajšia teplota nastavenú hodnotu (obyčajne 10 °C), útlmové vykurovanie (temperovanie) sa ukončí.

Inštalácia vykurovacieho systému

Montáž technických zariadení domu má svoj postup a následnosť jednotlivých krokov. Môže sa začať po uzavretí hrubej stavby oknami a dverami. Ako prvé sa v hrubej stavbe inštalujú rozvody vykurovania, vrátane skriniek a rozdeľovačov podlahového vykurovania, rozvody plynu a zdravotechniky - studenej a ohriatej vody a cirkulácie. Následne sa vyhotoví elektroinštalácia na pripojenie elektrických komponentov systému. Nesmie sa na nič zabudnúť, dodatočná montáž po vyhotovení omietok je už veľmi nepríjemná. Vyhotoví sa kabeláž na pripojenie vonkajšieho snímača, prípadne snímača teploty vody slnečných kolektorov či teploty vody vo vonkajšom bazéne a tiež diaľkového ovládania.

tags: #kotol #hore #alebo #dolu