Napriek tomu, že v prípade Rakúsku majú mnohí Slováci zidealizované predstavy o vyspelosti miestnej politickej kultúry, korupcia nie je u našich juhozápadných susedov žiadnym novým fenoménom. Korupcii a klientelizmu sa v systéme dvoch veľkých strán, ktoré si v priebehu niekoľkých desaťročí budovali vlastné sféry vplyvu, veľmi dobre darilo. Práve systém dvoch veľkých strán participujúcich na moci dlhodobo vytváral živnú pôdu pre existenciu klientelistického správania rakúskej politickej elity.
Historický vývoj a prvé povojnové škandály
Prvé aféry spojené s verejnými financiami sa v Rakúsku objavili už krátko po vojne, keď vláda sledovala záujem vytvoriť podmienky na stabilitu rakúskej ekonomiky a politického systému, nevynímajúc objasnenie niektorých nejasných vlastníckych vzťahov. Na vyjasnenie vlastníckych vzťahov bolo vytvorené osobitné Ministerstvo pre hospodárske plánovanie a zabezpečenie majetku.
Presadzovanie straníckych ekonomických záujmov viedlo k prvej povojnovej politickej afére. Jej ústrednou postavou bol šéf zmieneného ministerstva Paul Krauland. Krauland sa dostal do podozrenia, že prenájom a predaj zoštátnených podnikov podmieňoval finančnými príspevkami pre ÖVP (ľudovci). Úplne bez viny neboli ani sociálni demokrati. Rakúski autori Höcher a Pázmándy upozornili na skutočnosť, že v pozadí škandálu boli tajné dohody medzi oboma veľkými stranami. Aj tento prípad je svedectvom toho, ako si dve veľké strany delili politický i ekonomický vplyv.
Ďalší zo škandálov bol spojený s menom rakúskeho podnikateľa Johanna Haselgrubera, ktorý chcel získať pre svoju firmu finančnú pomoc za poskytnutie nenávratnej pôžičky viedenskej organizácii rakúskych ľudovcov.
Éra upevňovania moci a nemocničné škandály
Šesťdesiate a sedemdesiate roky boli v Rakúsku sprevádzané upevňovaním si pozícií oboch veľkých politických strán v politickej i hospodárskej sfére. Keďže hlavným informačným kanálom bola stranami ovládaná tlač, do médií sa žiadne veľké škandály spojené s financovaním nedostali. Mimoriadny záujem však vyvolali okolnosti spojené s výstavbou dnes najväčšej rakúskej nemocnice AKH. Financovanie bolo sprevádzané početnými úplatkárskymi aférami, ktoré boli natoľko veľké, že sa stali súčasťou volebných kampaní.
Korupcia v ére Európskej únie a privatizácie
Vstupom do Európskej únie v roku 1995 muselo Rakúsko prispôsobiť národnú legislatívu európskym smerniciam. Napriek tomu sa po vzniku koaličnej vlády ÖVP a FPÖ a následnej privatizácii štátnych podnikov začali objavovať početné podozrenia z tajných dohôd, úplatkov a nekalého straníckeho financovania.
Telekom aféra a jej dôsledky
Pri privatizácii sa objavili podozrenia, že firma ilegálne prispela v roku 2006 na volebnú kampaň BZÖ (strana vznikla odštiepením od FPÖ, založil ju jej bývalý predseda Jörg Haider). Nepriznané dary mali prichádzať aj na účty FPÖ, resp. jej ideovo spriaznených organizácií. Čiastočne boli do aféry zapojené aj obe veľké strany - SPÖ (sociálni demokrati) a ÖVP. Výsledkom takzvanej Telekom aféry bolo odsúdenie niekoľkých ľudí vrátane jedného rakúskeho poslanca národnej rady za BZÖ a hovorcu ministerky spravodlivosti za BZÖ za spreneveru a pranie špinavých peňazí.
Strasserova aféra: "Cash for Laws"
Jednou z veľkých politických káuz bola aj takzvaná Strasserova aféra. Jej hlavným aktérom bol bývalý minister vnútra prvej Schüsselovej vlády a poslanec Európskeho parlamentu za ÖVP Ernst Strasser. Strassera (a spolu s ním približne 60 ďalších poslancov Európskeho parlamentu) oslovili v priebehu roka 2010 žurnalisti z britského týždenníka The Sunday Times ako fiktívni lobisti s ponukou 100-tisíc eur za to, že im pomôže zmeniť podmienky pri schvaľovaní finančnej smernice. Väčšina oslovených poslancov ponuku odmietla - okrem Ernsta Strassera, jedného poslanca zo Slovinska a jedného z Rumunska. Po prevalení kauzy a zverejnení tajných videí rakúsky politik odstúpil z funkcie poslanca Európskeho parlamentu.
Súčasné významné korupčné prípady a reakcia prokuratúry
Rakúska protikorupčná prokuratúra (WKStA) oznámila, že počet prípadov hospodárskej kriminality v Rakúsku sa za posledných desať rokov viac ako zdvojnásobil, z 22.000 na približne 50.000 ročne. Tieto prípady sa týkajú najmä podvodov, sprenevery alebo trestných činov spojených s konkurznými konaniami. Zároveň narástli aj výšky škôd a podvodné konštrukcie sa stali zložitejšími, čo sťažuje ich vyšetrovanie. Páchatelia hospodárskej trestnej činnosti vyhodnocujú svoje šance na úspech a konajú „extrémne racionálne“, uviedla riaditeľka WKStA Ilse-Maria Vrablová-Sandová.
Protikorupčná prokuratúra v súčasnosti vyšetruje okolo 70 závažných prípadov, ktoré sa týkajú škôd v desiatkach až stovkách miliónov eur. Celkovo je otvorených približne 200 vyšetrovaní.
| Obdobie | Počet prípadov (približne) |
|---|---|
| Pred desiatimi rokmi | 22 000 |
| Súčasnosť | 50 000 |
Aféra Heinza-Christiana Stracheho a Ibiza
Rakúska polícia vykonala domovú prehliadku u bývalého rakúskeho vicekancelára Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Heinza-Christiana Stracheho. Prehliadka sa konala v rámci vyšetrovania prípadu korupcie, ktorý sa týka zvolenia politika FPÖ Petra Sidla za člena finančného predstavenstva firmy Casinos Austria. Vyšetrovatelia momentálne skúmajú, či k vymenovaniu Sidla do predstavenstva Casinos Austria nedošlo výmenou za prísľub, že manažér tejto spoločnosti dostane licencie na hazardné hry, uviedol hovorca Rakúskej špecializovanej prokuratúry pre hospodársku trestnú činnosť a korupciu (WKStA).
Podľa jeho slov sa domové prehliadky konali na „viacerých miestach v dvoch spolkových krajinách“. Domová prehliadka sa konala i v príbytku bývalého šéfa poslaneckého klubu FPÖ Johanna Gudenusa, voči ktorému je rovnako ako voči Strachemu, vedené vyšetrovanie pre podozrenie zo sprenevery v súvislosti s kompromitujúcim videozáznamom z Ibizy. Strana FPÖ sa od prípadu dištancovala a vo vyhlásení uviedla: „Nové vedenie strany a FPÖ s týmto nemajú nič spoločné“.
Škandály okolo bývalého kancelára Sebastiana Kurza
Rakúska vláda sa v poslednom období posúvala z jednej krízy k druhej. V Rakúsku sa odohráva jedna z najväčších telenoviel, aké krajina kedy zažila. Imidž vlády bol opäť vážne poškodený. Tentokrát sú to čety, ktoré boli zverejnené a ukazujú, ako sú dôležité miesta spravované na najvyššej úrovni. Hlavnými aktérmi sú kancelár Kurz a jeho blízky priateľ. On bol poverený spojením všetkých štátnych podielov v novej spoločnosti Österreichische Beteiligungs AG (ÖBAG). Dokazujú to zverejnené protokoly četu, ktoré okrem iného reprodukujú rozhovory medzi Kurzom a ním.
Korupčná aféra má aj výbušnú vedľajšiu líniu, keďže v mobilnom telefóne Kurzovho priateľa sa našlo okolo 2 500 obscénnych fotografií. Tieto zábery na mobilnom telefóne kontroluje prokuratúra pre stíhanie hospodárskej trestnej činnosti a korupcie. Zisťuje sa tiež, ako mohlo vôbec dôjsť k úniku fotografií z vyšetrovacieho spisu.
Sebastian Kurz vyhlásil, že napriek obvineniam z korupcie sa nehodlá vzdať postu kancelára. Kurz sa spolu s ďalšími deviatimi obvinenými mal podľa rakúskej prokuratúry dopustiť trestného činu úplatkárstva a porušenia dôvery. Čelí podozreniu, že si ešte za čias pôsobenia ako minister zahraničných vecí kúpil priaznivé mediálne pokrytie za peniaze daňových poplatníkov, čo mu malo uľahčiť cestu na čelo svojej strany a zároveň aj vlády. Kolegovia kancelára boli otvorení zmene vlády, šéfka poslaneckého klubu koaličnej Strany zelených, Sigrid Maurer, spochybnila Kurzovu schopnosť zastávať úrad a pozvala ostatných politických lídrov, vrátane prezidenta Alexandera Van der Bellena, k spoločnému stolu. Líder spomínanej strany a vicekancelár, Werner Kogler, vyzval k dôkladnému prevereniu Kurzových činov: "Dojem je zničujúci, okolnosti musia byť poriadne vyšetrené, ľudia v Rakúsku to očakávajú." 35-ročný líder strany ÖVP však akúkoľvek vinu odmietal. "Všetky výčitky sú namierené proti pracovníkom Ministerstva financií. Samozrejme, že ostanem kancelárom. Pri najlepšej vôli si nedokážem predstaviť ani nič iné, než pokračovanie koalície so Stranou zelených," uviedol Kurz. V Rakúsku sa však nachádzajú aj ľudia s radikálnejšími postojmi k celej situácii. Líderka sociálnych demokratov, Pamela Rendi-Wagner, apelovala na Kurza, aby prevzal zodpovednosť a odstúpil z funkcie. "Rakúsko potrebuje nový začiatok. Aj ÖVP by nový začiatok prospel," zaútočila 50-ročná politička. Súhlasila s ňou aj šéfka strany NEOS, ktorá takisto volá po kancelárovej hlave. "Takto to v našej krajine nemôže pokračovať."
Záverom: Porovnanie slovenskej a rakúskej politickej kultúry
Hoci tento krátky náčrt vývoja politickej korupcie nie je úplný, svedčí o pomerne pevne zakorenených klientelistických vzťahoch. Je evidentné, že politická korupcia a klientelizmus nie sú len sprievodným javom transformovaných demokracií strednej a východnej Európy, ale objavujú sa rovnako v zakorenených demokraciách. V tomto prípade tak platí, že korupciu je možné obmedziť legislatívne, ale k najúčinnejším prostriedkom eliminovania korupcie a klientelizmu patrí politická kultúra postavená na odmietaní patologických politických javov.
Rozdiel medzi rakúskou a slovenskou politickou kultúrou je markantný, a to najmä v prípade dôsledkov politických škandálov. Na ilustráciu, u nás môže ktosi poloverejne hovoriť o paralelnom financovaní strany, a to bez akýchkoľvek negatívnych následkov. Prípady od našich susedov však hovoria jasnou rečou. Strache je tak v Rakúsku odpísaný, ale ktovie, ako by dopadol na Slovensku. Škandály s financiami neobchádzajú ani Slovenskú republiku, v tomto veru nemáme čo Rakúšanom vyčítať.