Toalety sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života, no napriek tomu sa o nich veľa nehovorí. Keďže sa však blíži Svetový deň toaliet, pripomíname si tento dôležitý vynález, ktorý má dlhú a zaujímavú históriu.
História toaliet
Kto by to to bol povedal, že sú toalety taký starý vynález. Ak by ste tipovali, že toalety sú výdobytkom modernej doby, nie starším ako 200 rokov, nenechajte sa zmiasť. Kým starí Rimania už pred naším letopočtom bežne používali záchody, situácia na začiatku 21. storočia je žalostná.
Nešlo však iba o obyčajnú dieru v zemi - indické záchody boli už v tej dobe pomerne moderné - mali dosky a fascinujúcu „kanalizáciu“. Pod doskou sa nachádzal kanálik, ktorým pretekala voda a odnášala všetko okamžite preč. V Ríme a Egypte sa stavali takzvané latrínové arény - lavice s viacerými otvormi, často zoskupené do kruhu. Nielenže páni na spoločných toaletách posedávali v hojnom osadení, ale uzatvárali tu aj rôzne obchodné transakcie, diskutovali o politickom dianí alebo o počasí. Latrínové arény, ktoré slúžili k stretávaniu sa a debatovaniu, vystriedali v stredoveku nočné vázy, ktorým sa začalo hovoriť nočníky. Inou variantou boli drevené stolice v tvare truhly či kresla s kruhovým výrezom v sedadle a pod ním umiestnenou nádobou na telesný odpad. Na hradoch boli populárne prevéty - suché kamenné záchody vstavané priamo do hradieb, kedy nepotrebný obsah padal zemskou príťažlivosťou do hradnej priekopy. Objavili tak niečo, čo ich predkovia v Egypte či antickom Ríme už dobre poznali, a to kanalizáciu. Začali používať latríny, pod ktorými pretekala voda a tvorili sa obvodné kanály ústiace do rieky. Vývoj záchodov napredoval a prvá splachovacia toaleta uzrela svetlo sveta v roku 1597, kedy ju pre kráľovnú Alžbetu I. vynašiel sir John Harrington.
Súčasná situácia a rozdiely vo svete
Najďalej to dotiahli v Japonsku, najhoršie sú na tom v Afrike, na Strednom východe a tiež v Indii, ktorá je už tradične považovaná za jednu z najmenej hygienických krajín sveta. Podľa Svetovej záchodovej organizácie žije bez akéhokoľvek prístupu k najzákladnejším sanitárnym zariadeniam zhruba 2,5 miliardy obyvateľov sveta. Cieľom OSN je do roku 2030 zabezpečiť základnú hygienu pre všetkých ľudí, zmenšiť množstvo neupravovanej odpadovej vody o polovicu a zvýšiť jej opätovné použitie. Hygienické služby a bezpečné nakladanie s fekáliami má však k dispozícii iba 39% svetovej populácie, 27% je pripojených na kanalizačnú sieť. Náhradnými riešeniami sú rodinám väčšinou pneumatiky s vrecami alebo provizórne latríny, ktoré však predstavujú mnohé zdravotné riziká.
Situácia v Európe
V Európskej únii v priemere podľa odhadu chýbalo vlastné splachovacie WC 2,1 percentu ľudí. V roku 2010 to bolo 3,3 percenta. Zo susedných krajín majú lepší prístup k toaletám Česi 0,5 percenta a Rakúšania 0,7 percenta. Najviac ľudí nemá prístup ku vlastnej splachovacej toalete v Rumunsku (27,7 percenta), v Bulharsku (15,3 percenta) a v Litve (10,6 percenta). Menej ako jedno percento je to v 19 európskych krajinách.
Slovensko
Dáta za Slovensko pochádzajú z roku 2017. V chatrčiach na Slovensku žije nahlásených vyše 37-tisíc ľudí. Väčšina týchto chatrčí má nižšiu vybavenosť. Viac ako polovica z nich bolo bez kúpeľne, vyše 88 percent bez splachovacieho záchoda a k vodovodu. Približne 25,1 percenta obydlí malo samostatné vykurovacie telesá, ako sú pece, kachle alebo krby.
Ázia a Afrika
V moslimských krajinách a tiež v hinduistickej Indii neexistujú ľaváci. Písať či nebodaj jesť ľavou rukou je tu absolútne kultúrne tabu, takže aj keď sa niekto narodí ako ľavák, má jednoducho smolu a musí sa preučiť. Jediným dôvodom k tejto striktnej požiadavke je hygiena. Veriaceho moslima však pri vykonaní potreby zväzujú ďalšie striktné pravidlá: nesmie pozorovať svoje pohlavné orgány, ani kontrolovať stolicu, nesmie sa pozerať na ostatných, ak je na toalete viac ľudí, ani pri tom hovoriť. Veľmi podobné je to v Indii, až na to, že je tam všade veľa ľudí, takže sa bežne stretnete s ľuďmi, ktorí vykonávajú potrebu priamo na ulici. Pokiaľ ide o veľkú potrebu, tiež tu sa používa na umytie voda a ľavá ruka, papier až na výnimky neexistuje. Na vidieku v Indii je situácia oveľa ťažšia a väčšina rodín stále nemá vlastnú toaletu. Ešte horšia je situácia vo veľkých afrických slumoch, kde rodiny bývajú v plechových či bambusových búdach s rozmermi tri krát tri metre a na sociálne zariadenie môžu jednoducho zabudnúť. Napokon celá subsaharská Afrika patrí z hľadiska hygieny k najhorším na svete a záchod tu majú len bohatšie vrstvy. V afrických slumoch sa vykonanie potreby deje takzvanou vrecúškovou metódou.
Moderné technológie a budúcnosť toaliet
V Japonsku majú už tradične záchody najkomplikovanejšie. Ide o pomerne zložité zariadenie s mnohými príjemnými (a pre Európana často i nepríjemnými) funkciami. Moderný japonský záchod má vyhrievanú doštičku, čo ľudia ocenia hlavne v zime. Ďalej vydáva zvuky, a to často hneď dvojnásobné. Po pravej ruke máte k dispozícii ovládací panel s mnohými funkciami vrátane umytia prúdom vody s rôzne nastaviteľnou intenzitou. Ak si myslíte, že splachovacou toaletou sa evolúcia záchodov končí, mýlite sa. Vzhľadom k tomu, že osobná hygiena je pre nás čím ďalej tým dôležitejšia, na trh prichádzajú toalety, ktoré vás vodou priamo očistia. Ide totiž o najprirodzenejší a najefektívnejší spôsob ako docieliť dokonalú čistotu a nový pocit pohody. Priamo v toaletnej mise je zabudovaná sprcha, ktorej sprchovacie rameno sa podľa potrieb posúva a očistí vaše intímne partie vodou telesnej teploty.
V Grécku síce používajú sedacie a splachovacie záchody, ale z nejakého dôvodu im inžinieri naplánovali príliš úzke a nevýkonné odpadové siete, takže použitý papier sa nesmie hádzať do záchodu, ale do koša stojaceho vedľa toalety. Úplne iný problém sa rieši v Škandinávii, predovšetkým vo Švédsku, kde už niekoľko rokov beží zápas za zákaz pánskeho močenia postojačky, ktoré je údajne nehygienické.
V minulosti sa sedenie na toalete stávalo spoločenskou udalosťou. V poslednej dobe nám počas návštevy WC robia spoločnosť aj smartfóny či tablety, na ktorých si krátime čas hraním hier alebo surfovaním na internete. Napriek tomu, že málokedy vieme v bežnom živote od telefónov odtrhnúť ruky, telefonovaniu na toalete neholdujeme a ešte menej počúvame hudbu. Úsmevné je, že až 29 percent opýtaných Slovákov údajne na toalete netrávi čas ani jednou zo spomínaných činností.
