Šikmá strecha je osvedčené riešenie, ktoré spoľahlivo chráni dom a zároveň dotvára jeho vzhľad. Správne navrhnutá šikmá strecha vytvára pevný a stabilný základ celej stavby. Jej hlavnou funkciou je ochrana budovy pred nepriaznivými vplyvmi vonkajšieho prostredia. Kľúčová je vhodná skladba vrstiev, presné spracovanie konštrukcie a kvalitné materiály, ktoré zabezpečujú dlhodobú funkčnosť a odolnosť. Napriek moderným trendom je šikmá strecha pri výstavbe rodinných domov stále preferovanejšia, hoci jej realizácia je v porovnaní s plochou strechou finančne náročnejšia.
Základné komponenty šikmej strechy
Strešné krovy: Nosná konštrukcia
Strešné krovy tvoria nosnú konštrukciu strechy a majú zásadný vplyv na jej stabilitu a životnosť. Navrhujú sa a realizujú podľa konkrétneho typu stavby, tvaru strechy a statických požiadaviek. Používa sa kvalitné rezivo a osvedčené postupy, aby bola konštrukcia pevná, presná a pripravená na dlhodobé zaťaženie. Výhodou hambálkového krovu je vytvorenie voľného priestoru v podkroví bez stĺpov a väzníc.
Strešné krytiny
Strešné krytiny tvoria viditeľnú aj funkčnú časť strechy a výrazne ovplyvňujú jej životnosť aj vzhľad stavby. Ponúkame krytiny vhodné pre rôzne typy striech a architektúru objektov, pričom dbáme na ich kvalitu, odolnosť a dlhodobú spoľahlivosť.
Poistná hydroizolácia (PHI)
Šikmá strecha by mala mať pod krytinou súvislú vrstvu poistnej hydroizolácie. Táto vrstva chráni vrstvy strešného plášťa a podstrešné priestory pred hnaným dažďom, snehom, vetrom a prachom. Okrem toho je jej dôležitou vlastnosťou difúzna priepustnosť, ktorú udáva ekvivalentná difúzna hrúbka sd (m). Hodnota sd je súčinom hrúbky materiálu a jeho difúzneho odporu. Čím je táto hodnota vyššia, tým je zložitejšie, aby vodná para týmto materiálom prechádzala. Ďalšími požadovanými vlastnosťami ochrany je pevnosť, ťažnosť, UV stálosť, horľavosť, chemická odolnosť a pod., ktoré pomáhajú s životnosťou a spoľahlivosťou celého strešného systému.
Vývoj a súčasné štandardy izolácie šikmých striech
Skladba strešného plášťa priamo súvisí s funkčným riešením domu. Pokiaľ má dom obytné podkrovie, strešný plášť riešime ako zateplený. Pokiaľ je podkrovie neobytné, strešný plášť zatepľovať nepotrebujeme, pretože tepelná izolácia sa v takomto prípade presúva zo strechy do stropu prízemia. Historicky boli domy s obytným podkrovím na Slovensku skôr raritou. Až 50. a 60. roky 20. storočia priniesli tzv. manzardky, ktoré predstavovali prvé masové (aj keď iba čiastočne) zobytnené podkrovia u nás, no ich obývanie bolo skôr trestom.
Druhá masívna vlna obytných podkroví prišla na Slovensko po roku 1989, keď katalógové domy s obytným podkrovím uchvátili slovenských stavebníkov. Verejnosť preberala nielen zahraničné vzory, ale aj zahraničné know-how. V 90. rokoch sa už hovorilo o špeciálnych fóliách (membránach) pod strešnú krytinu, minimálnej hrúbke tepelnej izolácie 16 cm a potrebe parozábrany. V tom čase platila technická norma stanovujúca minimálny tepelný odpor strešného plášťa na R = 4,9 m2.K/W, čo bol na tú dobu dobrý parameter.
Technický pokrok však stále napreduje. S meniacou sa klímou a ubúdaním fosílnych palív sa čím ďalej, tým viac skloňuje vyšší tepelný odpor (R), nižší súčiniteľ prechodu tepla (U), eliminácia tepelných mostov, nízke energetické nároky budov, vyšší komfort bývania a prijateľná tepelná pohoda, a to za stále nižšie prevádzkové náklady. Za necelých 30 rokov urobilo Slovensko obrovský krok dopredu a parametre našich stavieb sa približujú parametrom budov v krajinách na západ od nás. Pokiaľ nám pred 20 rokmi postačovala hrúbka minerálnej vlny cca 16 cm, dnes je to až 40 cm. Od 1. 1. 2016 je platná nová legislatíva pre tepelnú izoláciu šikmej strechy, ktorá si vyžaduje jej hrúbku približne 30 centimetrov.
Ako ma vyzerať správne zhotovený sokel vďaka ktorému stavba nevlhne a nemá zbytočné tepelné mosty ?
Prehľad tepelnoizolačných požiadaviek
| Obdobie | Minimálny tepelný odpor (R) | Odporúčaná hrúbka izolácie (napr. minerálna vlna) | Poznámka |
|---|---|---|---|
| 90. roky | 4,9 m2.K/W | min. 16 cm | So špeciálnou fóliou a parozábranou |
| Od 1. 1. 2016 | N/A (legislatívna požiadavka) | približne 30 cm | Požiadavka na hrúbku izolácie |
| Súčasné požiadavky (napr. pre minerálnu vlnu) | 9,9 m2.K/W | až 40 cm | Pre dosiahnutie vysokého tepelného odporu |
Súčasné riešenia zateplenia
V súčasnosti platia nové minimálne požiadavky na tepelný odpor strešného plášťa (R = 9,9 m2.K/W). Predstavme si čistú klasiku, teda strešný plášť zateplený minerálnou vlnou. Minerálnu vlnu by sme mali nanášať v hrúbke až 40 cm a minimálne v 2 vrstvách - prvú medzi krokvy, druhú pod krokvy. Mimoriadne dôležité je dodržať aj vzduchové prevetrávacie medzery. Cez hornú (3 cm) by mal kontinuálne prúdiť vzduch smerom nahor tak, aby sa prípadná vlhkosť z izolácie mala kam odpariť. S tým súvisia aj odvetrávacie škridly, ktoré je nutné zakomponovať do strešnej krytiny.
Zvlášť pozorní by sme mali byť aj pri použití fólií. Parozábrana musí byť aplikovaná v zmysle predpisu výrobcu. Všetky kotviace body do konštrukcie je nutné prelepiť na to určenou páskou.
Najprogresívnejšie sú v súčasnosti nadkrokvové izolácie na báze PIR. Predstavujú najnovšie trendy v zatepľovaní ako šikmých, tak aj plochých striech. Ide o celoplošnú izoláciu z tvrdenej polyuretánovej peny. PIR materiály, ktoré nahradili PUR, vynikajú okrem iného tým, že majú vysoký tepelný odpor už pri minimálnej hrúbke. Keďže sa kladú celoplošne nad krokvy, prakticky eliminujú tepelné mosty. Okrem odlišnej štruktúry je hlavný rozdiel medzi týmito dvoma materiálmi v tom, že PIR má zvýšenú odolnosť proti ohňu, vyššiu rozmerovú stabilitu a ešte lepšie izolačné vlastnosti ako PUR. PIR izolácie môžeme kombinovať aj s izoláciou medzi krokvami, napríklad ak rekonštruujeme už zateplený strešný plášť. Ak nechcete stratiť príliš veľa centimetrov z priestoru podkrovia, uprednostnite nadkrokvové zateplenie.
Klieštiny v kontexte izolácie a poistnej hydroizolácie
Termín "klieštiny" často definuje úroveň, po ktorú je strecha zateplená. Poistná hydroizolácia sa prekladá cez hrebeň v závislosti od toho, či je strecha zateplená celá, alebo len po klieštiny. Ak je strecha zateplená až po vrchol hrebeňa a používame vysokodifúznu fóliu, preložíme fóliu cez hrebeň. Ak je strecha zateplená po klieštiny, alebo bez tepelnej izolácie, vysokodifúznu fóliu ukončíme cca 5 cm od vrcholu hrebeňa.
Dôležité detaily šikmej strechy
Hlavné časti strechy sú odkvap, hrebeň, nárožie, úžľabie či štítová hrana. Na dĺžku krokiev strechy sa musí krytina presne rozmerať a nalatovať. Určuje sa preto stredná krycia dĺžka a šírka. Strednú kryciu dĺžku určíme tak, že uložíme 12 škridiel pozdĺžne vrchnou stranou dolu. Zmeriame celkovú dĺžku 10-tich stredných škridiel, raz zrazených v drážkach, raz s vôľou v drážkach. Výsledná hodnota predstavuje optimálne latovanie pre danú strechu.
Odkvap
Odkvap je najnižším okrajom strešnej plochy, z ktorej sa odvádza stekajúca voda počas dažďa. Podľa noriem je potrebné mať v oblasti odkvapu privádzací vetrací otvor o veľkosti 1/200 príslušnej strešnej plochy - minimálne však 200 cm2 na 1 bm odkvapu. Nedodržanie týchto hodnôt vedie k nedostatočnému odvetraniu a tým i zvýšeniu rizika udržovania vlhkosti v strešnom plášti, čo má za následok poškodenie krytiny i samotných konštrukcií krovu (laty, kontralaty).
Ďalším dôležitým bodom realizácie je správne rozlatovanie v odkvape. Častou chybou býva nedodržanie vzdialenosti prvej závesnej laty. Výsledkom je potom malý presah škridiel v mieste odkvapu a možné podtekanie zrážkovej vody mimo žľab. Táto voda sa potom dostáva na podhľadový materiál, prípadne na fasádu, ktoré tým znehodnocuje. Každý model škridly má tieto vzdialenosti špecifické a je nutné ich dodržiavať, aby bol zachovaný požadovaný presah škridly. Hrana odkvapovej škridly by mala presahovať do 1/3 žľabu. Potrebné je nastaviť správnu výšku odkvapovej škridly. Pri použití škridiel, ktoré nemajú rovnú spodnú hranu, je potrebné použiť doplnkovú škridlu, tzv. odkvapovú škridlu, ktorá sa pokladá po celej dĺžke odkvapu. Tieto škridly s rovným rezom upravujú odkvapovú hranu do roviny.
Pravidlá pre navrhovanie a zhotovovanie striech odporúčajú v oblasti odkvapu použiť odkvapový plech. Odkvapový plech sa ukladá na plné debnenie pri odkvape, pod poistnú hydroizoláciu a vyúsťuje mimo odkvap, v prípade zrealizovania nábehov môže byť vyvedený aj do žľabu. Slúži na odvedenie vody z PHI mimo strešný plášť a fasádu.
Hrebeň
Hrebeň sa pokrýva časťou strešnej krytiny, ktorú nazývame hrebenáč alebo hrebeňová škridla. V minulosti sa hrebenáče pokladali do maltového lôžka, dnes sa pokladajú v 99% na suchý spôsob s použitím vetracích pásov a špeciálnych príchytiek. Podľa typu škridly, rozmeru laty a sklonu strechy určíme odstup prvej laty od hrebeňa a prevýšenie hrebeňovej laty nad hrebeňom. Práve v stanovení výšky hrebeňovej laty sa najčastejšie vyskytujú chyby. Vo väčšine prípadoch je položená príliš nízko a hrebenáče sa veľmi problematicky prichytávajú. Naopak, pokiaľ je príliš vysoko, zostáva medzi hrebenáčom a škridlou veľká medzera, ktorou sa dostáva do strechy sneh, prach a pri prudkom daždi aj zrážková voda. Hrebeňová lata musí byť nastavená tak, aby sa hrebenáče nedotýkali krytiny a išli v jednej línii. Táto medzera medzi hrebenáčom a krytinou je cca 0,5 cm.
Úžľabie
Úžľabie je vnútorná šikmá priesečnica dvoch strešných plôch, ktorá odvádza vodu. Je to najnáročnejší detail strechy z hľadiska prevedenia. Každé úžľabie sa realizuje ako plne vydebnené. Tvar úžľabia volíme podľa klimatických podmienok (úzky, široký, zapustený či plochý). Aby sa znížila možnosť zatečenia zrážkovej vody a zafúkania snehu, je nutné použiť samolepiaci tesniaci pás úžľabia. Tento pás sa dodáva v dvoch základných rozmeroch: dĺžka 1000 mm a výška 60, alebo 75 mm.
Škridly v úžľabí je nutné rezať zodpovedne, tak aby línia rezu bola priama s líniou úžľabia. Malé dorezy, ktoré môžu vzniknúť, je nutné eliminovať. Najčastejšou chybou pri prevedení úžľabia je nedostatočné prekrytie škridiel do úžľabia. Toto prekrytie by malo činiť minimálne 10 cm - merané kolmo k línii úžľabia.
Nárožie a štítová hrana
Nárožie je hrebeň, ktorý smeruje šikmo. Pri štítovej hrane sa odporúča oplechovanie štítu použitím záveternej lišty. Škridly pri záveternej lište neukončujeme polovičnou škridlou, ale vždy celou.
Prestup cez strechu (Komín)
Riešenie prestupov cez strechu nie je jednoduchá záležitosť. Šikmá strecha má mať dva prestupy, a to cez strop alebo podhľad a potom cez strechu. Otvor v strešnej konštrukcii musí byť o 3 až 6 cm väčší ako vonkajší rozmer komína, medzeru treba vyplniť nehorľavým izolačným materiálom. V mieste prestupu komína strešnou konštrukciou treba komínovú hlavu oplechovať. Pri napájaní krytiny na komín je veľmi dôležitý detail precízna hydroizolácia. Inak môžete mať už čoskoro problémy so zatekaním. V okolí prestupu sa po obvode komínového telesa aplikuje až po atikový plech hydroizolačná fólia, aby sa predišlo zatekaniu. Nepodceňujte ani komínové ukončenie. Ak uprednostníte obmurovku, stavte radšej na kvalitné materiály a precízne vyhotovenie. V súčasnosti sú však obľúbené najmä rôzne prefabrikované diely. Ako obklady komínových hláv sa používajú dosky alebo šablóny strešných krytín.
Snehové zachytávače
Snehové zachytávače navrhuje projektant. V prípade dovoleného sklzu snehu zo strechy projektantom, treba okolie objektu riešiť tak, aby snehové masy neohrozovali prevádzku a bezpečnosť ľudí alebo priľahlé stavby. Sneh z vyššie umiestnených striech objektu by nemal padať na strechy umiestnené nižšie.
Vetranie strešného plášťa
Účelom vetrania je výmena vzduchu v povalovom priestore, alebo medzi krytinou a poistnou hydroizoláciou. Vetraním sa vyrovnáva teplota vzduchu pod krytinou s teplotou vzduchu nad krytinou. Zároveň dochádza k odvádzaniu vlhkosti zo spodnej časti krytiny. Vetracie otvory treba navrhnúť tak, aby bránili vnikaniu kvapalných a tuhých zrážok do strechy a vletovaniu vtákov.
Dôležité poznámky k realizácii
Strecha je jeden ucelený stavebný systém, a preto nesmieme podceniť jej výstavbu ani žiaden jej detail. Čím je strecha zložitejšia alebo členitejšia, tým je náročnejšia na dokonalé zvládnutie detailov. Strecha musí byť dobre odvetraná.