Informácie o začiatku a konci vykurovacej sezóny a efektívnom kúrení

Máte pocit, že sa vonku už príliš ochladilo, ale u vás v byte sa nekúri? Mnohí si vtedy kladú otázky, kedy sa vykurovacia sezóna vlastne začína, podľa čoho sa jej štart určuje a čo urobiť, aby kúrenie fungovalo bez zbytočného stresu. Počas roka sa to u väčšiny domácností zopakuje. Najprv príde otázka: „Kedy už zapnúť kúrenie?“ Potom zase: „Kedy ho môžeme vypnúť?“ Nie je to len o pocite tepla či zimy. Rozhoduje počasie, lokalita a pri bytových domoch aj správca. Svoje pravidlá má aj zákon. Vykurovacia sezóna nemusí znamenať vyššie účty ani nepríjemné prekvapenia, ak jej venujete trochu pozornosti ešte pred príchodom chladných dní. Stačí rozumieť tomu, kedy sa kúrenie spúšťa, ako funguje vo vašom type bývania a aké drobné úpravy dokážu zlepšiť komfort aj efektivitu vykurovania.

Legislatívny rámec vykurovacej sezóny

Túto problematiku upravuje Zákon o tepelnej energetike č. 657/2004 Z. z. a vykonávacia Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z. z. Pod pojmom vykurovacia sezóna sa myslí obdobie, kedy je potrebné vykurovanie priestorov a nehnuteľností určených na bývanie. Vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 152/2005 Z.z. určuje obvyklý začiatok vykurovacej sezóny na 1. september a obvyklý koniec na 31. máj nasledujúceho kalendárneho roka. Obdobie kúrenia v byte je vo veľkej miere závislé práve od spomínaných teplôt a od dátumu v kalendári. To však neznamená, že v celom tomto termíne budú v bytoch rozpálené radiátory.

Kedy začína vykurovacia sezóna

Vykurovacie obdobie začína vtedy, keď priemerná denná teplota vonkajšieho vzduchu klesne pod 13 °C počas dvoch po sebe idúcich dní a podľa predpovede počasia nie je možné očakávať jej zvýšenie v nasledujúcom období. V takom prípade vzniká správcovi alebo dodávateľovi tepla povinnosť zabezpečiť vykurovanie objektu. V praxi sa kúrenie na Slovensku najčastejšie spúšťa v období od polovice septembra do začiatku októbra. Konkrétny termín sa však každý rok líši. Závisí od priebehu jesene, rýchlosti ochladzovania a miestnych klimatických podmienok.

Ako sa vypočíta priemerná denná teplota?

Vonkajšia priemerná denná teplota sa vypočíta z vonkajších teplôt meraných v tieni o 7.00 hod., o 14.00 hod. a o 21.00 hod., pričom treba vylúčiť vplyv sálania okolitých stien bytových domov. Priemer získame, keď sa súčet všetkých štyroch hodnôt - teplota nameraná o 21.00 h sa započítava dvakrát -, vydelí štyrmi.

Kedy končí vykurovacia sezóna

Koniec vykurovacej sezóny je definovaný opačne. Dodávateľ preruší vykurovanie, ak vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období vystúpi počas dvoch po sebe nasledujúcich dní nad 13◦ C a podľa predpovede sa v nasledujúcom dni neočakáva pokles pod túto hodnotu. Sezóna sa považuje za ukončenú vtedy, keď sa priemerná denná teplota trvalo udrží nad 13 °C počas dvoch po sebe idúcich dní a podľa meteorologickej predpovede sa neočakáva jej opätovný pokles. Aj pri ukončení kúrenia platí, že rozhoduje najmä vývoj počasia. V praxi sa vykurovanie na Slovensku najčastejšie vypína od konca apríla do polovice mája. Presný termín závisí od regiónu a aktuálneho priebehu jari v roku. Niekomu sa hranica 13°C môže zdať príliš nízka (v byte mu je chladno), a preto vyhláška umožňuje dodávateľovi tepla dohodnúť sa so správcom bytom (či už spoločenstvom vlastníkov bytov alebo bytovým družstvom) aj na vyššej teplote, pri ktorej má začať kúriť.

Orientačné termíny vykurovacej sezóny na Slovensku:

Rozdiely vo vykurovaní podľa typu bývania

V bytových domoch má vykurovacia sezóna svoje vlastné pravidlá, ktoré sa líšia od kúrenia v rodinnom dome. Kúrenie je totiž riadené centrálne a jednotliví obyvatelia nemajú možnosť ovplyvniť jeho spustenie podľa vlastného pocitu tepla či chladu. Ak bývate v bytovom dome, oplatí sa sledovať oznamy správcu alebo spoločenstva vlastníkov, pretože kúrenie sa často spúšťa naraz pre celý objekt. Správca pritom zohľadňuje platnú legislatívu, aktuálne teploty a technický stav vykurovacieho systému. V rodinných domoch je rozhodovanie plne v rukách majiteľov. V tomto prípade máte väčšiu mieru voľnosti, kúriť vám stačí iba podľa potreby. Ak bývate v rodinnom dome, vykurovacia sezóna vám začína aj končí individuálne. Aj tu však platí, že prílišné odkladanie kúrenia môže priniesť riziká. Náhle ochladenia na jeseň alebo na jar môžu spôsobiť pokles teplôt pod nulu. Voda vo vykurovacom systéme môže zamrznúť a poškodiť rozvody alebo kotol.

Regionálne rozdiely a klíma

Začiatok aj koniec vykurovacej sezóny sa na Slovensku výrazne líši podľa regiónu. Rozhodujú miestne klimatické podmienky a dlhodobé teplotné rozdiely medzi jednotlivými oblasťami. V teplejších regiónoch, ako je Bratislava a juhozápadné Slovensko, sa kúrenie zvyčajne zapína neskôr a vypína skôr. V týchto oblastiach môže byť vykurovacia sezóna kratšia aj o niekoľko týždňov. V horských a severných oblastiach, napríklad na Orave, Liptove alebo Spiši, je situácia opačná. Kúrenie sa tu často spúšťa skôr a môže pokračovať až do konca mája. Rozdiel medzi najteplejšími a najchladnejšími lokalitami na Slovensku môže presiahnuť 5 °C v dlhodobých teplotných priemeroch. Z uvedených podmienok jednoznačne vyplýva, že kým v staršom rodinnom dome na severe Slovenska môže trvať vykurovacia sezóna pokojne aj 9 mesiacov, v novostavbe na juhu to môže byť len od novembra do marca.

Tieto regionálne rozdiely vytvárajú odlišné podmienky pre bývanie a majú priamy vplyv na dĺžku vykurovacej sezóny aj na rozhodovanie o zapnutí alebo vypnutí kúrenia v konkrétnych objektoch. Vykurovacia sezóna prináša množstvo drobných situácií, ktoré sa opakujú každý rok, od spustenia kúrenia až po nastavenie správnej teploty či riešenie slabého výkonu radiátorov. Vykurovacia sezóna prebieha pri dlhodobo vysokých cenách plynu a elektriny. Náklady na vykurovanie majú preto výraznejší vplyv na rozpočty domácností aj správcov budov než v minulosti. Cena energií sa stáva jedným z kľúčových faktorov vnímania celej sezóny.

Faktory ovplyvňujúce náklady na kúrenie v bytových domoch

Vykurovacie obdobie určuje do veľkej miery náklady každej domácnosti na plyn či elektrinu. Ak ide o vykurovanie v bytoch, tu stanovuje obdobie priamo vyhláška Ministerstva hospodárstva, konkrétne Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Dodávka tepla má byť okrem hraničných dátumov prispôsobená aj aktuálnym vonkajším teplotám. Tu je hlavným faktorom nielen podnebie, ale aj aktuálne počasie v danom roku. Časť nákladov za odobraté teplo bytovým domom sa spravidla rozpočítava pomerne podľa podlahovej plochy jednotlivých bytov, a teda platiť bude každý. Uvedený spôsob rozpočítavania nákladov však má aj svoje rácio, keďže byty v strede bytového domu by teoreticky nemuseli zapínať svoje radiátory aj celú zimu a nechali by sa doslova vykúriť na úkor svojich susedov.

Kľúčové faktory pre náklady v bytových domoch:

• Zateplenie bytovky: Absolútne najväčší vplyv na vykurovanie v byte a náklady za kúrenie má tepelná izolácia konštrukcie bytovky. Nehovoríme pritom iba o zateplení fasády, ale aj o zateplení strechy a izolácii spodnej konštrukcie.
• Umiestnenie a orientácia: Faktorom s vplyvom na to, aký teplotný komfort v byte budete mať a koľko za kúrenie zaplatíte, je aj umiestnenie bytu. Byty na prízemí nad pivnicami, na streche a na okrajoch majú spravidla vyššiu spotrebu tepla.
• Spôsob merania spotreby: Pri meraní spotreby tepla pre majiteľov bytov sa dnes najčastejšie používa spôsob rozdelenia nákladov podľa plochy bytu a podľa skutočnej spotreby nameranej meračmi.
• Stav vykurovacej sústavy: To, koľko budete platiť v bytovke za kúrenie, je závislé aj od pravidelnej údržby vykurovacej sústavy. Samozrejmosťou by malo byť pravidelné odvzdušňovanie radiátorov a kontrola izolácie rozvodov v spoločných priestoroch.

Odporúčané teploty v domácnosti a riziká prehrievania

To najdôležitejšie, na čo sa treba počas vykurovacej sezóny bez ohľadu na spôsob bývania zamerať, je optimálna teplota. Vyhláška Ministerstva hospodárstva pod číslom 152/2005 Z.z. Pre obývacie miestnosti je vo vyhláške odporúčaná minimálna teplota 20 °C stupňov Celzia. Okrem obývačky sa tým myslia aj iné priestory, kde sa bežne počas dňa zdržujete. V kúpeľni odporúča vyhláška naopak oveľa vyššiu teplotu, minimom by malo byť aspoň 24 °C. Dôvod je zrejmý, počas umývania v sprche alebo vo vani je telo náchylnejšie vnímať teplotný diskomfort. Ak ide o vykurované chodby a priestory, tu sa odporúča teplota aspoň 15 °C. Častou chybou pri kúrení býva prehrievanie miestností. Ak budete v byte, dome alebo v iných priestoroch kúriť dlhodobo oveľa viac, má to viacero rizík. Prvou kategóriou sú zdravotné, dochádza napríklad k vysušovaniu slizníc a k zníženiu vlhkosti vzduchu všeobecne v interiéroch.

Starostlivosť o vykurovací systém počas roka

Aby vykurovací systém fungoval efektívne a bezproblémovo počas celej sezóny, je dôležitá jeho pravidelná starostlivosť. Krátky predsezónny „checklist“ pomôže odhaliť maličkosti, ktoré znižujú výkon vykurovania, zvyšujú spotrebu energie alebo spôsobujú nerovnomerné vykurovanie miestností.

Príprava pred sezónou

Krátkodobá príprava sa rieši tesne pred začiatkom vykurovacej sezóny. Jej cieľom je bezproblémová a bezpečná prevádzka počas zimy. Zahŕňa najmä:

• servis kotla a kontrolu tlaku v systéme
• odvzdušnenie a kontrolu radiátorov
• kontrolu rozvodov a izolácie
• platnú revíziu komína

Zanedbaný kotol môže mať až o 10-20 % vyššiu spotrebu energie, čo sa prejaví vyššími nákladmi počas celej sezóny. Dlhodobá príprava sa rieši mimo vykurovacej sezóny, najčastejšie v letných mesiacoch. Jej cieľom je zníženie spotreby energie a zvýšenie účinnosti systému v ďalších rokoch. Najčastejšie opatrenia:

• zateplenie budovy s potenciálnou úsporou 30-40 %
• výmena starého kotla, kde úspora môže dosiahnuť až 50 %
• inštalácia termostatických hlavíc s návratnosťou 2-3 roky
• inteligentné riešenia vykurovania s možnou úsporou do 20 %

Tieto kroky majú dlhodobý vplyv na náklady aj komfort bývania.

Prevádzka a údržba počas vykurovacej sezóny

Počas vykurovacej sezóny nejde len o samotné kúrenie, ale aj o správne riadenie prevádzky. Cieľom je udržať tepelný komfort a zároveň minimalizovať zbytočné straty. Dôležité zásady počas sezóny:

• nekúriť v miestnostiach, ktoré sa nevyužívajú
• zatvárať dvere medzi miestnosťami s rozdielnou teplotou
• vetrať krátko a intenzívne, nie cez trvalo pootvorené okná

Technický stav systému by sa mal priebežne sledovať. Tlak v systéme by sa mal pohybovať v rozmedzí 1,0 až 1,5 bar. Čerpadlá a ventilátory musia pracovať ticho a plynulo. Pravidelné sledovanie spotreby energie pomáha včas odhaliť neefektivitu alebo poruchu. Ak máte pocit, že radiátory kúria slabo alebo nerovnomerne, skúste najprv úplne otvoriť termostatickú hlavicu a skontrolovať, či radiátor nie je zavzdušnený. Na začiatku vykurovacej sezóny treba odvzdušniť radiátory v bytoch na vrchných poschodiach, pokiaľ nie sú nainštalované samoodvzdušňovacie ventily.

Správne ukončenie vykurovacej sezóny

Koniec vykurovacej sezóny je ideálnym momentom na krátku kontrolu systému, na ktorú sa počas zimy často zabúda. Keď kúrenie prestanete pravidelne používať, oplatí sa skontrolovať stav radiátorov, ventilov aj termostatických hlavíc a uistiť sa, že všetko zostáva funkčné aj mimo sezóny. Koniec vykurovacej sezóny nie je len o vypnutí kúrenia. Správne ukončenie sezóny má vplyv na životnosť systému aj jeho fungovanie v ďalšom roku. Po skončení sezóny nechajte termostatické hlavice nastavené na vyšší stupeň alebo úplne otvorené. Termostatické hlavice je dobré v čase, keď sa nekúri, ale predovšetkým pred začiatkom vykurovacej sezóny (čiže pred 1. septembrom) nechať naplno otvorené. Po ukončení kúrenia sa odporúča:

• postupne znižovať teplotu, nie vypnúť systém náhle
• vykonať technickú kontrolu kotla vrátane vyčistenia a kontroly tlaku
• skontrolovať radiátory a v prípade potreby ich odvzdušniť
• zabezpečiť revíziu komína, ak nebola vykonaná počas roka

Najväčšou chybou je úplné ignorovanie systému po sezóne. Problémy, ktoré sa neodhalia na jar, sa často naplno prejavia až počas zimy.

Kedy zavolať odborníka

Servisná prehliadka nie je formalita. Je to prevencia porúch a vysokých účtov za energie. Odborníka sa oplatí zavolať najmä vtedy, ak:

• kotol počas sezóny vydával nezvyčajné zvuky
• radiátory sa nezohrievali rovnomerne
• systém mal opakované poklesy tlaku
• komín nemal revíziu dlhšie než jeden rok

Náklady na servis sa zvyčajne vrátia už počas prvých mesiacov nasledujúcej vykurovacej sezóny.

Tipy na úspornejšie využívanie vykurovania

Šetriť počas vykurovacej sezóny neznamená robiť kompromisy v pohodlí, ale nastaviť kúrenie tak, aby pracovalo efektívne a bez zbytočných strát. Najlepšie funguje stabilná teplota bez výrazných výkyvov, rozumné vetranie a správne využívanie regulácie kúrenia podľa toho, ako domácnosť skutočne funguje počas dňa.

Zníženie potreby tepla počas vykurovacieho obdobia priemerne o 1 °C prináša úsporu až 5 % pôvodných nákladov. Tu sú ďalšie praktické tipy na úsporu nákladov:

• Kúrte len tam, kde je to potrebné. Zónovanie vykurovania patrí medzi najúčinnejšie spôsoby, ako znížiť spotrebu energie. V obývačke je ideálnych približne 21 °C, v spálni stačí 18 °C. Každý stupeň navyše zvyšuje náklady. Presnú reguláciu zabezpečia termostatické hlavice.
• Využívajte pasívne slnečné teplo. Počas dňa nechajte miestnosti prehriať slnkom, večer zatiahnite závesy alebo rolety. Znížite tým tepelné straty cez okná.
• Dôležitá je aj izolácia. Netesniace okná, dvere či strecha môžu spôsobiť až 30 % únikov tepla. Skontrolujte tesnenia a odstráňte netesnosti, ktoré zbytočne zvyšujú spotrebu.
• Vetrajte krátko a intenzívne. Niekoľko minút s otvorenými oknami je efektívnejších než dlhodobé vetranie na vetračku, ktoré ochladzuje steny. Ak budete vetrať dlhšie a celým otvoreným oknom, radiátor vypnite úplne, aj keby to malo byť iba na 15 minút, aspoň vám teplo nebude unikať.
• Nezakrývajte radiátory. Ak máte radiátorové kúrenie, nezakrývajte ho nábytkom, drevenými panelmi a dajte pozor, aby nebolo zastreté záclonami alebo sedacou súpravou.
• Neznižujte teplotu príliš. Ak nie ste v danej miestnosti, znížte v nej kúrenie, no úplne ho nevypínajte, postačí napríklad zníženie o 5 °C Celzia, miestnosť tak nevychladne.
• Využívajte prechodný alebo letný režim. Ak má vykurovací systém prechodný alebo letný režim, využívajte ho.
• Zvážte alternatívne zdroje. Pri dlhodobom plánovaní sa oplatí zvážiť aj úspornejšie riešenia, ako je tepelné čerpadlo, sálavé panely alebo krb s výmenníkom.
• Využívajte finančné stimuly. Skontrolujte, či máte nárok na akékoľvek finančné stimuly alebo dotácie na energetickú úsporu od miestnych alebo štátnych orgánov.

tags: #kedy #sa #vypina #kurenie