Zákon o dani z príjmov a súvisiace účtovné predpisy detailne upravujú proces odpisovania hmotného majetku. Pre podnikateľské subjekty, ktoré investujú do infraštruktúry, ako je elektrická prípojka, je kľúčové správne pochopiť, kedy a ako tento majetok zaradiť do odpisových skupín.
Tento článok sa zameriava na špecifický prípad spoločnosti s. r. o., ktorá ako nájomca vykonáva podnikateľskú činnosť v prenajatej budove a po súhlase prenajímateľa si sama vybudovala novú elektrickú prípojku.

Základné princípy odpisovania hmotného majetku
V zmysle § 22 ods. 2, písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. daňovým odpisom podlieha hmotný majetok, ktorý je účtovaný alebo evidovaný a používaný na zabezpečenie zdaniteľných príjmov. Kľúčovým predpokladom pre daňové odpisovanie je, že majetok spĺňa definíciu hmotného majetku podľa zákona o dani z príjmov a je zaúčtovaný v súlade s účtovnými predpismi alebo evidovaný podľa § 6 ods. 11 alebo 14.
Daňovník je povinný každý majetok zaradiť do príslušnej odpisovej skupiny, ktorej dobu odpisovania alebo koeficient používa počas celej doby uplatňovania daňových odpisov. Táto podmienka sa nevzťahuje iba na majetok, ktorý je z dôvodu legislatívnych úprav zákona preradený k určitému dátumu do inej odpisovej skupiny, avšak v takomto prípade zákon stanovuje, že daňovník daňové odpisy uplatnené v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach sa už neupravujú.
V prípade stanovenia zlej odpisovej skupiny je potrebné, aby daňovník zaradil majetok do správnej odpisovej skupiny a uplatňoval daňové odpisy so správnou dobou odpisovania od začiatku odpisovania, t.j. za všetky zdaňovacie obdobia, za ktoré je možné podať dodatočné daňové priznania a pri ktorých ešte neuplynul zánik práva na vyrubenie dane.
Čo je elektrická prípojka a kto ju vlastní?
Elektrická prípojka je zariadenie nízkeho napätia, vysokého napätia, veľmi vysokého napätia a zvlášť vysokého napätia, ktoré je určené na pripojenie odberného elektrického zariadenia odberateľa elektriny do prenosovej sústavy alebo distribučnej sústavy.
Elektrická prípojka sa začína odbočením elektrického vedenia od distribučnej sústavy alebo prenosovej sústavy smerom k odberateľovi elektriny alebo je súčasťou distribučnej sústavy alebo prenosovej sústavy. Odbočením elektrického vedenia v elektrickej stanici je jeho odbočenie od spínacích a istiacich prvkov, prípadne od prípojníc. V ostatných prípadoch sa za odbočenie elektrického vedenia považuje jeho odbočenie od vzdušného alebo káblového vedenia.
Elektrická prípojka nízkeho napätia sa končí pri vonkajšom vedení hlavnou domovou poistkovou skriňou, pri káblovom vedení hlavnou domovou káblovou skriňou, ktoré sú súčasťou elektrickej prípojky a sú umiestnené na verejne prístupnom mieste. Ak hlavná domová poistková skriňa na objekte nie je zriadená, vonkajšia elektrická prípojka sa končí na poslednom podpernom bode alebo na hranici objektu odberateľa elektriny.
Elektrická prípojka vysokého napätia a veľmi vysokého napätia sa končí pri vzdušnom vedení kotvovými izolátormi na odberateľovej stanici, pri káblovom vedení káblovou koncovkou v odberateľovej stanici; kotvové izolátory a káblové koncovky sú súčasťou prípojky. Elektrické vedenie, ktoré slúži na pripojenie viacerých odberateľov elektriny z jednej elektrickej prípojky, nie je súčasťou elektrickej prípojky.
Elektrickú prípojku zriaďuje prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy alebo za podmienok ním určených aj iná oprávnená osoba. Náklady na zriadenie elektrickej prípojky uhrádza ten, v ktorého prospech bola zriadená, ak sa prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy nedohodne s odberateľom elektriny inak.
Vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto uhradil náklady na jej zriadenie. Vlastník elektrickej prípojky je povinný zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy tak, aby elektrická prípojka neohrozila život, zdravie a majetok osôb alebo nespôsobovala poruchy v distribučnej sústave alebo v prenosovej sústave. Zasahovať do elektrickej prípojky môže vlastník elektrickej prípojky len so súhlasom prevádzkovateľa prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľa distribučnej sústavy.
Prevádzkovateľ prenosovej sústavy alebo prevádzkovateľ distribučnej sústavy je povinný uzatvoriť zmluvu s vlastníkom elektrickej prípojky na prevádzku, údržbu a opravu elektrickej prípojky, ak o to požiada vlastník. Ak žiadateľ o zriadenie odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky nie je vlastníkom nehnuteľnosti, v ktorej má byť odberné elektrické zariadenie alebo elektrická prípojka zriadená, je povinný požiadať vlastníka nehnuteľnosti o súhlas so zriadením odberného elektrického zariadenia alebo elektrickej prípojky.

Elektrická prípojka vybudovaná nájomcom v prenajatej budove
Ako spoločnosť s. r. o. vykonávame podnikateľskú činnosť v prenajatej budove. Ako nájomca týchto priestorov na základe súhlasu od prenajímateľa sme požiadali poskytovateľa elektrickej energie o pripojenie nového odberného miesta. Vybudovanie prípojky až do samotnej budovy sme si vykonali sami, boli pritom použité materiály ako rozvádzač, prepínač, káble, poistky, ističe, a pod.
V prípade elektrickej prípojky, ktorá je vybudovaná nájomcom s cieľom zabezpečiť dodávku elektrickej energie pre svoje odberné miesto v prenajatej nehnuteľnosti, je potrebné posúdiť jej charakter. Použité materiály ako rozvádzač, prepínač, káble, poistky a ističe tvoria súčasť tejto elektrickej prípojky.
Ich obstarávacia cena, spolu s cenou za práce spojené s vybudovaním prípojky, bude tvoriť vstupnú cenu tohto hmotného majetku. V prípade, ak si nájomca vybudoval prípojku sám až do budovy, tieto náklady si hradí sám a následne ich odpisuje ako svoj majetok.
Rozlíšenie medzi drobnou stavbou a technickým zhodnotením
Ako nájomca zaradíme túto elektrickú prípojku do štvrtej odpisovej skupiny ako drobnú stavbu alebo ako technické zhodnotenie prenajatej budovy?
Drobná stavba
Pojem „drobná stavba“ je definovaný v stavebnom zákone. Podľa § 139b ods. 6 stavebného zákona, drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu. Drobné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m sa v súlade s § 139b ods. 7 písm. zákona považujú za drobnú stavbu.
Elektrická prípojka, ktorá slúži na pripojenie nového odberného miesta, by sa primárne nemala považovať za drobnú stavbu v zmysle stavebného zákona, ak nie je spojená s hlavnou stavbou ako jej doplnková funkcia. Skôr sa jedná o technické infraštruktúrne dielo.
Technické zhodnotenie
Technické zhodnotenie prenajatej budovy sa týka úprav, ktoré zväčšujú hodnotu alebo funkčnosť už existujúcej budovy. Za technické zhodnotenie hmotného majetku a nehmotného majetku sa považuje aj technické zhodnotenie neprevyšujúce v úhrne za zdaňovacie obdobie 1 700 eur, ak sa daňovník rozhodne takéto výdavky považovať za výdavky na technické zhodnotenie. Za technické zhodnotenie sa považuje aj technické zhodnotenie v sume vyššej ako 1 700 eur za zdaňovacie obdobie vykonané na dlhodobom hmotnom majetku, ktorého obstarávacia cena bola 1 700 eur a menej.
Nadstavby, prístavby, vstavby a stavebné úpravy sú zmeny na už dokončených stavbách podľa § 2 a 5 zákona č.25/2025 Z.z. Rekonštrukciou sa na účely zákona o dani z príjmov rozumejú také zásahy do hmotného majetku, ktoré majú za následok zmenu jeho účelu použitia, kvalitatívnu zmenu jeho výkonnosti alebo technických parametrov. Modernizáciou sa na účely zákona o dani z príjmov rozumie rozšírenie vybavenosti alebo použiteľnosti hmotného majetku a nehmotného majetku o také súčasti, ktoré pôvodný majetok neobsahoval, pričom tvoria neoddeliteľnú súčasť majetku.
Ak by nájomca realizoval úpravy priamo na prenajatej budove, ktoré by ju zhodnocovali (napr. rekonštrukcia elektroinštalácie v budove), potom by sa jednalo o technické zhodnotenie. V tomto prípade však ide o vybudovanie novej prípojky, ktorá je samostatným dielom. Vybudovanie novej elektrickej prípojky, ktorá slúži primárne na pripojenie nového odberného miesta nájomcu, by sa nemalo primárne klasifikovať ako technické zhodnotenie prenajatej budovy, ale ako samostatný hmotný majetok nájomcu.

Zaradenie elektrickej prípojky do odpisovej skupiny
Legislatíva explicitne nešpecifikuje elektrické prípojky ako samostatnú kategóriu v prílohe k zákonu o dani z príjmov, ktorá definuje zaradenie do odpisových skupín. V takýchto prípadoch sa postupuje podľa § 26 ods. 2 zákona o dani z príjmov, ktorý stanovuje, že majetok, ktorý nemožno zaradiť do odpisových skupín podľa prílohy a ktorého doba použiteľnosti nevyplýva z iných predpisov, sa na účely odpisovania zaradí do odpisovej skupiny č. 2, s dobou odpisovania 6 rokov.
Ak sa jedná o samostatnú stavbu s vlastnou technickou a prevádzkovou funkciou, ktorá nie je neoddeliteľnou súčasťou prenajatej budovy v zmysle stavebného zákona, môže byť považovaná za samostatný hmotný majetok. Elektrická prípojka, vybudovaná nájomcom pre jeho nové odberné miesto v prenajatej nehnuteľnosti, by sa mala v súlade so zákonom o dani z príjmov a účtovnými predpismi zaradiť do odpisovej skupiny č. 2 s dobou odpisovania 6 rokov. Jej vstupná cena bude tvorená všetkými nákladmi na obstaranie a uvedenie do užívania. Nie je primárne klasifikovaná ako drobná stavba ani ako technické zhodnotenie prenajatej budovy, ale ako samostatný hmotný majetok nájomcu.
VÝROBNÉ JEDNOTKY Metóda odpisovania
Účtovanie a odpisovanie elektrickej prípojky
Podľa § 28 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, účtovná jednotka odpisuje hmotný majetok na základe odpisového plánu. Majetok sa odpisuje do výšky jeho ocenenia v účtovníctve. Účtovné odpisy môžu byť v sústave jednoduchého účtovníctva stanovené vo výške daňových odpisov, ak sa odlišujú.
V prípade nájomcu, ktorý si vybudoval vlastnú elektrickú prípojku, sa táto zaradí do účtovníctva ako dlhodobý hmotný majetok. Vstupná cena bude tvorená všetkými nákladmi vynaloženými na jej obstaranie a uvedenie do užívania. Následne sa bude majetok odpisovať podľa odpisového plánu spoločnosti, pričom pre daňové účely bude zaradený do odpisovej skupiny č. 2 s dobou odpisovania 6 rokov.

Pre lepšiu orientáciu v odpisových skupinách uvádzame prehľad tých najčastejších:
| Odpisová skupina | Doba odpisovania (roky) | Charakter majetku (príklady) |
|---|---|---|
| 1. skupina | 4 | Automobily, počítače a periférne zariadenia, terminály POS, ATM a podobné zariadenia, stroje pre poľnohospodárstvo a lesníctvo. |
| 2. skupina | 6 | Elektrické prípojky (ak nie sú špecifikované inak), pásové traktory, stroje pre hlbinnú a povrchovú ťažbu, zdvíhacie a manipulačné zariadenia, stroje pre drevársku výrobu, montované stavby z dreva. |
| 3. skupina | 8 | Elektrické motory, generátory a transformátory, klimatizačné prístroje pre výrobný proces. |
| 4. skupina | 20 (alebo 15 pre niektoré) | Drobné stavby, špeciálne klimatizácie, niektoré budovy a inžinierske stavby. |
| 5. skupina | 20 | Miestne komunikácie (parkoviská), budovy transformátorových staníc, elektrické zemné káblové prípojky (ako stavba). |
| 6. skupina | 40 | Bytové a nebytové budovy. |