Ani tie najlepšie plastové okná nedokážu zabrániť únikom tepla, keď dom nie je dostatočne alebo vôbec zateplený. Keď sa začali stavať paneláky, tak úspora energií bol neznámy pojem, na také sa vtedy nehralo, a tak sa teraz doháňa to, čo sa vtedy zanedbalo. Nie je sídlisko, na ktorom by nebol aspoň jeden panelák zateplený a v nastolenom trende sa pokračuje.
Zatepľovanie domov je fenomén dnešnej doby. Nie je to žiadne prekvapenie, pretože dokáže ušetriť slušnú čiastku z rodinného rozpočtu. A nielen to, v talóne má aj ďalšie výhody. Najčastejšie počúvaným argumentom pri zatepľovaní je úspora na vykurovaní. Je to však len jedna z výhod zateplenia. Ďalšími sú predĺženie životnosti domu, neporovnateľne lepší vonkajší vzhľad - estetika, lepšia tepelná pohoda v interiéri bytového domu a menšie prehrievanie cez obvodové steny a strechu.
Finančné úspory a energetická efektívnosť
Hlavnou výhodou zateplenia domu je finančná úspora, ktorá vás poteší na výslednej sume na vašom inkase. Výhody, ktoré zateplenie domu prináša sú výrazné zníženie nákladov na energiu vďaka zníženiu únikov tepla približne 40 %, čo môže skresať výšku nákladov na energie až o 60 % z pôvodných nákladov.
Koľko môžete ušetriť? Úspora môže predstavovať až 30 % tepla, ktoré by ináč uniklo. Takže keď platíte počas zimných mesiacov za vykurovanie 100 €, môžete vďaka zatepleniu ušetriť až 30 € mesačne. Úspory na vykurovaní po zateplení, vyregulovaní vykurovacej sústavy a namontovaní pomerových meračov (potrebné v zásade len z dôvodu ako donútiť ľudí šetriť energiami), spravidla tvoria 30 - 40 % nákladov na vykurovanie. V modelovom type bytu je to úspora zhruba 250 € ročne.
Zateplením obvodových stien sa podstatne zredukujú úniky tepla, až o zhruba 70%. Toto číslo je síce vynikajúce, ale keďže straty tepla cez steny tvoria len istú časť celkových tepelných strát objektu, výsledná úspora môže byť niekde na úrovni 20%. Zateplenie pôvodnej strechy prinesie ďalších cca. 5-10%. Výmena okien urobí číselne najväčšiu úsporu, ale bez zateplenia obvodových stien sa prudko zvyšuje riziko vzniku plesní, navyše výmena okien neochráni styky jednotlivých panelov, a teda ani nejako zvlášť nepredĺži životnosť domu. Skutočné hodnoty sa veľmi líšia od podlažnosti a pôdorysnej geometrie objektu.
Návratnosť investície
Aká je návratnosť zateplenia? Záleží od použitého materiálu, no spodná hranica začína na úrovni 7 rokov. Takže keď váhate, či sa vám zatepľovať v panelákoch oplatí, už nemusíte. Byt v spomínanom zateplenom dome ušetril za jednu zimu (2006/2007) na kúrení 6 112 Sk (približne 203 €) oproti rovnakému bytu v nezateplenom dome, za desať rokov je to minimálne 60 000 Sk (približne 1 990 €), pričom cena energií neustále stúpa. Nad tým sa oplatí zamyslieť nielen pri zvažovaní, či investovať do zateplenia bytového domu, ale aj pri kúpe bytu v staršom paneláku.
Jak zateplit rodinný dům s Cemixem. Video třetí
Predĺženie životnosti a odstránenie systémových porúch
Navyše zateplenie pôsobí ako konzervant a predĺži životnosť domu. Ďalšou výhodou je, že zateplený dom je v podstate zakonzervovaný. Takže jeho životnosť sa výrazne predĺži. Predĺženie životnosti je z odborného pohľadu veľmi dôležitá vec, ktorú si dnes skutočne málokto uvedomuje. Naše paneláky sú projektované cca na 80 rokov. Väčšina z nich má momentálne 30 - 40 rokov, čiže sú zhruba v polovici svojej životnosti.
Zateplením obvodových stien a strechy, výmenou presklených častí pri schodiskách a výťahoch, ako aj okien jednotlivých bytov sa podstatne zvýši životnosť panelákov. Odhadom môže ísť aj o ďalších 30 - 40 rokov životnosti oproti pôvodne plánovanej. Čím skôr sú tieto modernizačné práce na paneláku vykonané, tým viac sa zvýši jeho životnosť a hlavne sa môže predísť vzniku vážnejších statických problémov, ako je napríklad skorodovaná spojovacia výstuž medzi jednotlivými panelmi. Nedávno sme videli, že padajú aj novostavby, pravdepodobne takisto z dôvodu nadmerného šetrenia na nesprávnych miestach. Preto si netreba myslieť, že obnažené styky panelov vydržia bez sanácie (najlepšie prekrytím ďalšou vrstvou ako v prípade zateplenia) ešte veľa desaťročí.
Predĺženie životnosti domu súvisí s odstránením takzvaných systémových porúch, ktorými trpia aj panelové bytové domy. Jednou z takýchto porúch je aj vnikanie zrážkovej vody do stavebných konštrukcií, kde spôsobuje rôzne škody. „Ľudia tieto škody vnímajú vtedy, keď sa im urobí škvrna na strope v obývačke alebo sa im pod oknom oduje omietka. To však nie je všetko. Voda, ktorá vniká do panelov, spôsobuje koróziu oceľových armovacích konštrukcií, pri premŕzaní expanduje a betón postupne degraduje,“ vysvetľuje Ing. Miloš Ceconík, konateľ Správy domov SBD Bratislava II. Tým sa znižuje životnosť týchto domov.
Zlepšenie tepelnej pohody v interiéri
Zateplenie nemá svoj význam iba v zime ale aj v lete. Hlavne vtedy, keď sa domáce teplomery idú zblázniť a ortuť je vyhnaná do závratných výšok. Práve vtedy zateplenie zabezpečí, aby sa byt neprehrieval a dalo sa v ňom existovať aj bez klimatizácie. Takže nielen, že zabraňuje úniku tepla, ale pomáha udržiavať stabilnú a príjemnejšiu teplotu aj v lete. Vďaka správne zabudovanej izolácii vám nebude z domu unikať teplo, takže za kúrenie (alebo prípadnú klimatizáciu) zaplatíte menej.
Problematika tepelnej pohody v interiéri je odbornejšia záležitosť, ktorá si vyžaduje dôsledné vysvetlenie. Všetky predmety, aj my ľudia, sálame teplo závislé na našej povrchovej teplote. U človeka je to 36 °C. Obvodové steny nezatepleného k zateplenému paneláku majú povrchovú teplotu v interiéri približne 14 °C ku 18 °C, ak vykurujeme vnútorný vzduch na normových 20 °C. Plocha stien v interiéri na vás sála o 4 °C vyššou teplotou ako v nezateplenom dome, vďaka čomu máte pocit, akoby teplota vykurovaného vzduchu v miestnosti bola vyššia o 1 až 2 stupne. Ak vám stačí taká tepelná pohoda ako pred zateplením, môžete docieliť znížením teploty na termostatických hlaviciach radiátorov ďalšie úspory na vykurovaní.
Zníženie prehrievania interiéru v lete
Obyvatelia iných ako podstrešných bytov si tento fakt zrejme ani neuvedomia, keďže cez okná prijmú 90 % tepelných ziskov od slnka a zníženie prehrievania cez steny už nie je také významné. Určite by si to uvedomili, ak by mali na oknách namontované účinné vonkajšie žalúzie alebo aspoň roletu. Vtedy by pomer tepelných ziskov od slnka ku ziskom cez steny prudko klesol, čím by sa oveľa viac prejavila pozitívna vlastnosť zateplených stien v ich „nepriepustnosti“ voči teplu od slnka. Najlepšie si to uvedomujú obyvatelia podstrešných podlaží, ktorí si zateplenie strechy budú pochvaľovať najviac.
Obyvatelia ostatných podlaží môžu mať v horúcich letných dňoch pocit, že ich byt sa prehrieva ešte viac ako pred zateplením. Nie je to pravda, ale v konečnom dôsledku to tak byť môže kvôli nedostatočnej uvedomelosti užívateľov bytov, ktorí cez deň intenzívne vetrajú, pretože si chcú interiér ochladiť. Vetraním vytvárajú prievan, ktorý, ak má vzduch teplotu napr. 33 °C, ochladzuje naše telo tým, že je o 4 °C chladnejší. Ale zabúdame na to, že aj všetky predmety a hlavne masívne, t.j. železobetónové steny ohrievame týmto teplým vzduchom. Večer alebo v noci zasa tieto steny na nás sálajú cez deň naakumulované teplo a zateplenie bráni toto teplo pustiť von.
Jediný účinný recept, ktorý využívajú všetky domácnosti v južanských krajinách, je cez deň vetrať minimálne, rýchlo a priečne vymeniť vzduch z hygienických dôvodov, kvalitne zatieniť okná a presklené steny (najlepšie vonkajšou žalúziou alebo roletou) a večer, keď klesne teplota vonkajšieho vzduchu pod teplotu interiérového vzduchu, začať s intenzívnym vetraním. Riešenie samozrejme prináša aj klimatizácia, ale je dobré si uvedomiť, že klimatizáciu treba považovať skôr za nutné alebo menšie zlo.
Zlepšenie estetiky a zvýšenie trhovej hodnoty
Ďalšími výhodami je rastúca tržná hodnota budovy, ktorá je zateplená. Navyše nehnuteľnosť po zateplení bude mať vyššiu trhovú hodnotu, a keď sa rozhodnete predávať byt, v zateplenom paneláku máte vyššiu šancu, že ho aj predáte. Takže keď ste zdedili byt v zateplenom paneláku, jeho tržná hodnota je vyššia ako cena takého istého bytu o 10 metrov vedľa v nezateplenom paneláku. Za byt v zateplenom dome si môžete pýtať viac ako za ten, ktorý izoláciu nemá. Predsa len ľudia budú radšej bývať tam, kde neminú celú výplatu na kúrenie.
Je celkom jasné, aký prvý dojmem zanechá starší panelák v porovnaní s farebnou novostavbou alebo s domom s vynovenou fasádou. A ak navyše byt v takomto „škaredom káčatku“ má aj vyššie prevádzkové náklady, niet o čom uvažovať. Takisto si treba uvedomiť, že cena vášho bytu stúpne približne o čiastku, ktorú do zateplenia investujete, čiže ani z hľadiska budúceho predaja určite nejde o vyhodené peniaze. Ja osobne by som si byt v dome, kde ani neuvažujú o zateplení a celkovej obnove domu, pre seba určite nekúpil.
Asi nikto nebude namietať, že nezateplený panelák s jeho škárami a stykmi medzi panelmi, obtečenou a šedou fasádou, pôsobí ako bytovka pre sociálne slabších, resp. neprispôsobivých občanov na okraji mesta niekde v západnej Európe. Pekným farebným návrhom zateplenia fasády sa dá dosiahnuť vzhľad paneláka zhruba na úrovni jednoduchej novej bytovky. Ten rozdiel je obrovský. Úplne najlepšie si to každý uvedomí na dvoch rôznych vchodoch toho istého domu, pričom jeden už je zateplený a ten druhý vedľajší ešte nie. Každý z nás má rád pekné veci a vzhľad nášho okolia by nám preto určite nemal byť ľahostajný. Koniec koncov je to práve estetika, ktorú si návštevník okolia alebo vášho domu prvotne všíma. Pekné okolie na nás zasa spätne vplýva formou pozitívnej energie, ktorú v nás vyvoláva a tá je niekedy na nezaplatenie.
Grafický návrh stvárnenia fasády je preto veľmi dôležitý. Je to taká čerešnička na torte, ktorou keď zle vyberiete, pokazíte celý dojem z dlhej a náročnej cesty príprav a samotných prác na obnove bytovky. Spočiatku sa fasádne farby preháňali do veľmi krikľavých a výrazných odtieňov. Ľudia sa chceli zbaviť typickej šedi panelových sídlisk a neuvedomovali si pritom, že to nie je tá správna cesta. Našťastie veľa ľudí si už tento neduh uvedomuje a grafické riešenia mnohých obnovených budov sú už na veľmi dobrej úrovni.
Riešenie problémov s vlhkosťou a plesňami
So zateplením sa znižuje riziko vzniku plesní. Vzrastie totiž povrchová teplota vnútorných stien, a nehrozí tak, že by sa vytvoril tzv. rosný bod. Nie je to tak dávno, čo bol typickým zimným problémom panelových bytov príliš suchý vzduch. Byty sa totiž prekurovali (a čím je vzduch teplejší, tým viac vodných pár dokáže absorbovať), navyše, cez netesné okná unikalo z bytu nielen teplo, ale aj vlhkosť.
Neskôr sa v rámci šetrenia a regulácie teplota v bytoch znížila a v mnohých domácnostiach vymenili staré okná za nové, ktoré nielen lepšie izolujú, ale aj lepšie tesnia. Málokto sa však zároveň s kúpou nových okien naučil aj pravidelne vetrať (nie všetky typy nových okien majú vyriešenú mikroventiláciu), a tak sa v bytoch zvýšila koncentrácia vodných pár, ktoré sa tu prirodzene produkovali a von sa už tak ľahko nedostávali. Chladnejší vzduch nie je schopný absorbovať vodné pary v takom množstve, a tak sa voda začne zrážať na najchladnejších povrchoch. Takéto vlhké miesta sú ideálnym prostredím na rast plesní.
„Proti tomuto typu vlhkosti a s ňou súvisiacim plesniam sa bojuje pravidelným vetraním a odstránením tepelných mostov,“ hovorí Ing. Ceconík. „Zateplením obvodových konštrukcií sa odstránia tepelné mosty, a tým aj studené povrchy, na ktorých sa dosahuje rosný bod, napríklad v rohoch miestností.“ A pokiaľ sa pleseň v byte predsa len objaví, nesúvisí to s vonkajšou izoláciou, ale s nedostatočným vetraním.
Akustická izolácia
Minerálna izolácia má nielen skvelé tepelno-izolačné vlastnosti, ale aj výborné akustické parametre. Hoci je kontaktné zatepľovanie časté, predstavuje síce dobrý izolant, ale čo sa týka akustiky, ťahá rozhodne za kratší koniec. Tu je výhodou práve prevetrávaná fasáda so vzduchovým priestorom. Vzduch medzi vrstvami pôsobí ako dodatočná akustická izolácia.
Zvyšuje ochranu pred hlukom, pretože vzduchová dutina pôsobí ako ďalšia zvuková bariéra a významným spôsobom znižuje hlukový smog z exteriéru. Hluk a ruch z ulice pomôže minimalizovať, avšak hlučných susedov zateplenie, či už kontaktné alebo prevetrávané, plne neodstráni. Intenzita hluku z ulice môže byť tiež vyššia pri určitých typoch konštrukcií.
Špecifické riešenia pre byty na najvyšších poschodiach a rekonštrukcia strechy
Panelové domy majú najčastejšie ploché strechy. Tieto strechy nie sú úplne rovné, ale majú malý spád (minimálne 2%), aby sa na nich nehromadila voda. Vrchnú vrstvu tvorí hydroizolácia (PVC pásy, asfalt, plechy), ktorá bráni prenikaniu vody do konštrukcie. Pod ňou sa nachádza tepelná izolácia (polystyrén, minerálna vlna) s hrúbkou zvyčajne 100-300 mm. Najspodnejšou vrstvou je parozábrana, ktorá zabraňuje kondenzácii pary z obytných priestorov na tepelnú izoláciu.
Byty na najvyšších poschodiach panelových domov, najmä tie priamo pod strechou, čelia špecifickým výzvam. Jednou z najvýraznejších nevýhod je práve nedostatočná tepelná izolácia strechy. Teplo, ktoré stúpa nahor, uniká z bytov neefektívne, čo vedie k potrebe prekurovania. V zimných mesiacoch to znamená vyššie účty za energie a zároveň menej komfortné bývanie. Aj keď sa byty v lete snažia ochladiť otvorením okien, teplý vzduch stúpajúci nahor a priame slnečné žiarenie dopadajúce na strechu môžu viesť k nepríjemnému skleníkovému efektu a nespavosti. Dôležité je, keď už zatepľujete, aby ste nezabudli na zateplenie strechy.
Fúkaná izolácia MAGMARELAX®
Jedným z moderných a efektívnych riešení je zateplenie stropu pomocou fúkanej izolácie MAGMARELAX®. Táto technológia umožňuje využiť existujúcu dutinu v streche na jej účinné vyplnenie izolačným materiálom. Výhodou je, že nie je potrebné montovať zložité izolačné podhľady ani rozoberať celú strechu. Proces zateplenia prebieha rýchlo, často v priebehu jedného dňa, a to bez nadmerného neporiadku. Teplo, ktoré by inak unikalo nahor, zostáva v byte, čím sa zabezpečí príjemná klíma počas zimy a zároveň sa znížia náklady na vykurovanie.
V prípade striech s dostatočne veľkou a priechodnou dutinou sa vytvoria niekoľko otvorov, cez ktoré sa špecializovanou firmou prefúkne nová izolácia. Táto metóda je technicky náročná, ale rýchla a overená. Problém môže nastať pri strechách s malými dutinami (cca 25 cm a menej). V takýchto prípadoch je potrebné izolovať strechu z hornej strany, čo je technicky zložitejšie a nákladnejšie.
Riziko zatekania a rekonštrukcia strechy
Ďalším významným problémom spojeným s bývaním pod strechou je riziko zatekania. Staré alebo nedostatočne udržiavané strechy môžu prepúšťať vodu, čo vedie k poškodeniu stropov, stenám a následnému vzniku vlhkosti a plesní. Tento problém sa týka najmä plochých striech panelových domov, kde sa môže hromadiť sneh a dažďová voda. Kvalitná a dobre izolovaná strecha je základom pre pohodlné bývanie, najmä v panelových domoch. Pri starších budovách je rekonštrukcia strechy často nevyhnutná.
Pri výmene strešnej krytiny alebo pri dôkladnejšej rekonštrukcii, ktorá nemení charakter strechy, stačí ohlásenie stavby. Ak sa však mení architektúra strechy (napr. pridanie vikierov, zmena výšky či tvaru) alebo sa podkrovie mení na obytný priestor, je potrebné stavebné povolenie. Výber strešnej krytiny závisí od viacerých faktorov, vrátane sklonu strechy, hmotnosti krytiny a štruktúry povrchu. Pre plytké sklony sú vhodné súvislé krytiny ako asfaltové pásy, pre vyššie sklony sa používajú škridly. Hmotnosť krytiny je dôležitá pre nosnosť krovu, najmä pri starších domoch. Hladký povrch krytiny pomáha pri odvodnení snehu a zamedzuje usadzovaniu nečistôt. Rekonštrukciu strechy by mala vykonávať špecializovaná firma s dostatkom skúseností, pretože svojpomoc sa často nevypláca.
Proces a dôležité aspekty zatepľovania
Financovanie zateplenia
Odkiaľ zohnať peniaze? Zateplenie domu si vyžaduje výraznú investíciu, takže pokiaľ nie ste Donald Trump, budete musieť získať peniaze inde ako na svojom účte. V prípade, že váš dom bol skolaudovaný najneskôr v roku 1989, môže vám pomôcť Štátny fond rozvoja bývania (ŠFRB), pokiaľ bývate v dome, ktorý by bol skolaudovaný neskôr, najlepším riešením je pre vás pôžička.
Na zateplenie, rovnako ako na ostatné práce v bytovom dome, sa používajú prostriedky z fondu opráv. Tam pravidelne prispieva každý vlastník bytovej jednotky. Niečo už teda určite máme „našetrené“. Na financovanie výstavby a obnovy bytového fondu môžeme taktiež využiť ŠFRB prostredníctvom štátnej podpory.
Na jednoduchom modelovom príklade vysvetlím, prečo je cena zateplenia relatívne nízka k cene vášho paneláku. Zoberme si 13 podlažný dom so 48 bytovými jednotkami. Cena zateplenia obvodových stien je cca 140 000 €. Na jeden byt to vychádza pod 3 000 €. Ďalšie práce ako výmena presklených oceľových stien pri schodiskách a výťahoch, zateplenie a výmena hydroizolácie strechy aj s vyspádovaním, výmena okien na prízemí, nová hliníková vstupná brána, pomerové merače a iné pridružené činnosti zdvihnú túto sumu na úroveň do 5 000 € na jeden byt. Ak si uvedomíme, že cena takéhoto bytu je napríklad v Bratislave cez 90 000 €, potom náklady na jeho komplexnú obnovu tvoria iba 5,5 % jeho hodnoty. Zamyslite sa nad tým, čo všetko by ste dokázali urobiť s vaším autom za 5,5 % jeho hodnoty - ja osobne teda veľmi veľa nie.
Plánovanie a výber materiálov
Dva dokumenty sú pre plánovanie nevyhnutné. Dokumentáciu aj posudok budete navyše potrebovať k žiadosti o zvýhodnený úver od ŠFRB. Na zateplenie sa najčastejšie používajú dva druhy materiálov: penový polystyrén a minerálna vlna. S výberom vám pomôže projektant a energetický špecialista. Aby ste vyhoveli norme, je väčšinou potrebné použiť izoláciu s hrúbkou minimálne 14 cm v závislosti od typu muriva. Pre maximálny efekt sa odporúča aj 20 cm.
To, akým systémom sa zatepľuje, je pre stavebníka dôležité z pohľadu nákladov, izolačnej schopnosti a podobne, pričom pri rozhodovaní vždy treba zvážiť všetky výhody aj nevýhody rôznych ponúk. Dobrý projektant by zasa spätne mal na tieto názory a predstavy vlastníkov reagovať a usmerňovať ich, upozorňovať na výhody a nevýhody jednotlivých riešení. Konkrétne sú to problémy od výberu izolantu, zatepľovania balkónov alebo lodžií, výberu typu omietok (rôzne materiálové bázy), zamurovania výklenkov na prízemí bytovky, umiestnenia poštových schránok, atď. Netreba zabúdať ani na, v dnešnej dobe do úzadia odsúvanú, výmenu, resp. modernizáciu stúpacích potrubí a rozvodov vody, kanalizácie a plynu. Tá je veľakrát možno rovnako alebo aj viac urgentná ako obnova obalového plášťa (fasáda, strecha) bytového domu. Pri dobrom projektovom riešení sa výmenou týchto stúpacích rozvodov získa cenný priestor pre WC alebo kúpeľňu.
Výber dodávateľa a stavebný dozor
Ako nájsť dodávateľa, ktorý dodá kvalitnú prácu v stanovom termíne? Odporúčania získate napríklad u výrobcov stavebných materiálov, kde sa remeselníci pravidelne školia. Pýtajte sa tiež známych, oni vám pravdivo povedia, s kým mali dobrú skúsenosť. Majte istotu, že ide všetko podľa plánu. Najmite si technický dozor, ktorý dohliadne na správny priebeh prác, bude kontrolovať, že sa používajú správne materiály, a nakoniec môže zariadiť aj kolaudáciu. Ide síce o peniaze navyše, ale za stráženie prípadných rizík to stojí.
Stavebný dozor je, ako sa isto všade dočítate, veľmi dôležitý. Nie všade sa ale dočítate, prečo. Dôvodov je viac. Je to osoba, ktorá zastupuje vaše záujmy, kontroluje čiastočne kvalitu prác (stavbyvedúceho samozrejme nenahradí) a dodržiavanie technologických predpisov. Kontroluje množstvo vyfakturovaných prác ku skutočne zrealizovaným, prípadne rieši práce navyše, ich množstvo a spôsob riešenia. Preto je to človek, ktorý musí byť nezávislý. Mal by vás zastupovať, ale zároveň byť férový aj voči zhotoviteľovi (realizačnej firme).
Skúsenosti vášho správcu s problematikou sú takisto veľmi dôležité, najmä z hľadiska právneho zastúpenia, pomoci pri hľadaní financovania a vybavovaní dotácie (systémové poruchy) ako aj stavebného povolenia. Správca a dozor sú takisto akýmsi medzičlánkom medzi realizačnou firmou a vlastníkmi, hlavne v prípade, keď nastanú nedorozumenia, či nezhody. Obnova bytového domu nie je jednoduchá záležitosť, preto si dajte záležať na výbere projektanta, realizačnej firmy a kvalitného stavebného dozoru (nesmie byť od realizačnej firmy, ideálne je podľa môjho názoru, ak je to zároveň projektant - v zahraničí bežná prax).
Dôležité aspekty správneho zateplenia
- Zateplite dom zo všetkých strán (tzv. celú obálku budovy).
- Dbajte na to, aby technický dozor kontroloval správne založenie fasády, ukončenie pri atike a napojenie okien.
- Nezabudnite na zateplenie soklovej časti domu.
- Použite ucelený kontaktný zatepľovací systém (ETICS).
- Nepodceňujte počasie.
Aby sa v bytovom dome dosiahla maximálna úspora nákladov na vykurovanie, jednotlivé opatrenia, t. j. regulácia vykurovania, presné meranie spotreby tepla a zateplenie obvodových konštrukcií, by mali byť vo vzájomnej súčinnosti. Pretože to, koľko tepla treba do miestnosti dodať, závisí od toho, akú teplotu v interiéri chcete mať (reguláciu zabezpečia termostatické hlavice a finančnú motiváciu pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov), a tiež od toho, aká je tepelnoizolačná schopnosť obvodových konštrukcií, teda koľko tepla z interiéru uniká cez steny či okná. Panelák totiž nestačí len zatepliť. Ak sa má v bytovom dome naozaj účinne šetriť, treba urobiť o niečo viac. Odborne povedané, hydraulické vyregulovanie alebo vyváženie ústredného vykurovania je súbor opatrení, ktorých cieľom je úspora tepla.
Niektoré z nich si majitelia bytov všimnú - napríklad že na každom radiátore pribudol regulačný prvok, termostatický ventil s termostatickou hlavicou, iné nie - napríklad že regulačné prvky pribudli aj na vedeniach, ktorými teplo vstupuje do domu. Na termostatickej hlavici na radiátore si obyvatelia bytov môžu nastaviť hodnotu, ktorá predstavuje určitú teplotu v interiéri. Pri nastavenej jednotke nepoklesne teplota v miestnosti pod 14 °C, pri päťke neprekročí 25 °C. Regulačný prvok zabezpečí, aby radiátor kúril alebo nekúril - podľa toho, aká je nastavená teplota a aká je skutočná teplota v jeho okolí. Radiátor teda bude horúci, kým teplota v miestnosti nedosiahne nastavenú hodnotu. Vtedy sa priškrtí prívod teplej vody, radiátor bude postupne chladnúť a ostane studený až do chvíle, keď teplota v miestnosti poklesne pod nastavenú hodnotu. Vtedy hlavica opäť otvorí prívod vody do radiátora.
Staršie ventily takúto reguláciu nezabezpečovali, a tak hoci miestnosť zohrievali slnečné lúče, ďalej sa kúrilo a v byte bolo neraz až 28 °C. „To, že radiátor je za istých podmienok studený, je dôkazom správne fungujúcej vyregulovanej sústavy,“ vysvetľuje Ing. Miloš Ceconík. „Nejde o to, aby bol radiátor horúci, ale o to, aby v miestnosti bolo 19 až 23 °C, teda tak ako to nariaďuje aj zákon o tepelnej energetike. To je hygienické a zároveň ekonomické. Prekurovanie na 25 °C a viac je nezdravé a zároveň znamená zbytočné plytvanie. Každý stupeň navyše znamená zhruba 6-percentné zvýšenie spotreby energie. Treba dodať do miestnosti viac tepla, pričom zároveň sa zvyšujú energetické straty obvodovými konštrukciami, ktoré sú podľa fyzikálnych zákonov tým väčšie, čím väčší je rozdiel medzi teplotami v interiéri a exteriéri.“
Úspory, ktoré prináša vyregulovanie vykurovacej sústavy, sú preukázateľné aj štatisticky. Na to, aby ľudia chceli energiou šetriť, musia byť dostatočne motivovaní - uvedomelejší myslia na budúcnosť našich detí a snažia sa správať ohľaduplne k životnému prostrediu, pre tých menej uvedomelých sú pádnym argumentom peniaze. A presne takúto motiváciu majú na starosti pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov. Majú totiž zabezpečiť, aby každý zaplatil za toľko tepla, koľko naozaj spotrebuje. V minulosti sa množstvo tepla, ktoré prichádzalo do bytu, nemeralo vôbec.
Pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov sú podobné zariadenia ako vodomery (množstvo vody, ktorá pritečie do domácnosti, sa meria dlhodobo a pomerne presne), ibaže sú umiestnené na radiátoroch a umožňujú zistiť skutočnú spotrebu tepla v byte. Tam, kde je jediný vstup tepla do bytu, sa môžu použiť skutočné meracie prístroje spotreby tepelnej energie. Vzťah medzi množstvom dodaného tepla a teplotou v miestnosti je celkom logický - ak má byť v izbe vyššia teplota (stav), treba dodať viac tepla (energie). A treba zaň aj viac zaplatiť. Ak teplo neuniká cez steny či okná, stačí ho, samozrejme, dodávať menej. Takto sa na účte za teplo odrazí nielen to, na akú teplotu vykurujete, ale aj to, či je dom zateplený, či sú v byte nové okná atď.
Podľa skúseností SBD Bratislava II prinesie súbor opatrení, teda vyregulovanie vykurovacej sústavy + montáž pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov + zateplenie + výmena značnej časti okien, v bežnom panelovom bytovom dome postavenom okolo roku 1975 celkovú úsporu nákladov na vykurovanie približne 55 %.
Prevetrávané fasády ako moderná alternatíva
Hoci je kontaktné zatepľovanie časté, nejde o jedinú možnosť a vôbec nie ten najdokonalejší systém. Bytovka totiž potrebuje na zdravé a príjemné bývanie viac, ako len zaizolovať. Ani cena kontaktného zatepľovania nie je až tak nízka, ak sa na náklady pozeráme v dlhodobom horizonte. Ak chcete vybrať kvalitné a spoľahlivé zateplenie, ohľaduplné k domu a obyvateľom, je dobré pozrieť sa do Škandinávie. Do krajiny známej ekologickým prístupom k životu, ale aj tuhými zimami. Práve tu vytvorili systém prevetrávaných fasád SCANROC, ktoré nie sú založené na kontaktnom zateplení. Preto majú aj omnoho lepšie funkčné vlastnosti, ako bežné zatepľovanie.
Okrem toho vetraná vzduchová dutina medzi fasádou a domom zlepšuje termoreguláciu a pomáha zvyšovať energetickú účinnosť budovy. Nevýhodou kontaktného systému je, že prakticky hermeticky uzatvorí vlhkosť. Preto sa prakticky neodvetráva. Kvôli tomu môžu vznikať plesne a zvyšuje sa aj koncentrácia vlhkosti. Prevetrávaná fasáda chráni pred vlhkosťou tým, že zabraňuje jej kondenzácii. Prevetrávané systémy je možné montovať v každom ročnom období. Montáž je ľahká, no to nič neuberá na kvalite fasády.
Základom je keramika. Vysoko odolný materiál, ktorý ponúka vyššiu životnosť ako akýkoľvek iný. Jeho odolnosť voči kyselinovej korózii a ultrafialovým lúčom znamená, že aj estetický vzhľad zostáva roky nezmenený napriek pôsobeniu slnka. Životnosť je až sto rokov. Aj v prípade poškodenia externými vplyvmi je možná rýchla a efektívna výmena. Systém a jeho časti je vždy možné opraviť. Pritom sa nenaruší estetická hodnota. Tá je v porovnaní so kontaktným zatepľovacím systémom výrazne vyššia. Vďaka rôznym dostupným formátom a širokému spektru vzorov, farieb a textúr je vetraný fasádny systém omnoho atraktívnejší.
Prevetrávané fasády vyhrávajú na body nad kontaktnými nielen vďaka materiálu. Dôležitým prvkom je unikátna konštrukcia. V lete znižujú množstvo tepla, ktoré budovy absorbujú čiastočným odrazom slnečného žiarenia, zakrytím, vetranou vzduchovou medzerou a použitím izolačného materiálu. Tým sa dosiahne značné zníženie nákladov na klimatizáciu. V zime sa vetraným stenám podarí udržať teplo, čo vedie k úsporám z hľadiska vykurovania. Systém SCANROC vďaka svojmu „komínovému efektu“ vytvoril účinnú prirodzenú ventiláciu a napomáha aj vlhkosti.
Nie je to len Škandinávia, ktorá objavila výhody prevetrávaných fasád. Bytový dom na Rožňavskej ulici v Rimavskej Sobote si vybral na zateplenie práve prevetrávanú fasádu SCANROC. Neboli prví. „Ľudia ocenili vysokú rýchlosť realizácie fasády. Mysleli sme aj na priestor na balkónoch, ktorý bude zabratý šírkou zateplenia a tak sme rozšírili balkónové dosky o plus 20 centimetrov. Po realizácií prevetrávaného systému sa upravila aj vyššia vlhkosť hlavne vo vyšších poschodiach zo 70 % na 45 %.“ Tepelné čerpadlo ako najekonomickejší zdroj ohrevu teplej vody, sa dokonale hodí v kombinácii s prevetrávanou fasádou. Teraz ho môžete získať ZDARMA. Stačí, ak do konca októbra bytový dom odsúhlasí obnovu zateplenia obvodového plášťa prevetrávaným zatepľovacím systémom SCANROC, plus sanáciu a zateplenie balkónov alebo lodžií.
Jak zateplit rodinný dům s Cemixem. Video třetí
Vyvrátenie bežných obáv a mýtov
Možno aj vy bojujete s predsudkami ohľadne zateplenia bytového domu. My sa však pokúsime vaše obavy vyvrátiť a vyzbrojíme vás argumentmi, s ktorými svojich susedov konštruktívne presvedčíte, aby bola aj vaša bytovka zateplená. Zateplenie niečo stojí, to je pravda. Investícia sa vám ale vráti, pretože so správne izolovaným domom ušetríte za kúrenie.
Mýtus: Dom nebude „dýchať“
„Keď sa na fasádu prilepí izolácia, nebude to dýchať. Steny domu neslúžia na vetranie. Na vetranie máme okná, prípadne tzv. riadené vetranie pomocou digestorov, škár v konštrukciách a pod. Zateplenie tvorbu plesní nepodporuje, práve naopak. Keď dom izolujeme, zníži sa riziko kondenzácie vodných pár.“ Ak sa pleseň v byte predsa len objaví, nesúvisí to s vonkajšou izoláciou, ale s nedostatočným vetraním.
Mýtus: Dom už bol zateplený
„Dom už zateplený bol pred 20 rokmi. Pred takou dobou platili nižšie ceny energií a pre zateplenie úplne iné štandardy, ktoré už dnešným nárokom nevyhovujú. Zatiaľ čo predtým sa používala izolácia s hrúbkou 50-80 mm, dnes predpisy odporúčajú minimálne 140-200 mm. Nemusíte sa ale báť, že by s hrúbkou výraznejšie vzrástla aj cena. Izolant totiž tvorí iba ⅓ nákladov na zateplenie.“