Za pseudonymom Ján Boleslav Kladivo sa skrýva Richard Sabo, ktorý nie je len experimentálnym hudobníkom a zvukovým inžinierom, ale aj pesničkárom. Na hudobnej scéne pôsobí už vyše 25 rokov, napriek tomu si zachováva auru istej tajomnosti. Už samotné meno tohto pána naznačuje nevšednosť umeleckej tvorby, ktorá ho charakterizuje. Začiatky jeho pôsobenia v slovenskom undergrounde siahajú do prvej polovice deväťdesiatych rokov. Jeho skladby sa vtedy objavovali v nezávislom rádiu Ragtime a neskôr aj na „samizdatovo“ šírenej kazete. V roku 1995 sa dočkal aj prvého oficiálneho vydania svojej hudby vo forme CD s názvom Nahá, na ktorom svoju hudobnú stopu nechal aj avantgardný hudobník Martin Burlas.
Filozofia Tvorby a Hudobná Mnohotvárnosť
Ján Boleslav Kladivo za roky svojho hudobného pôsobenia ukázal, že vo svojej tvorbe je dosť mnohotvárny a ťažko zaraditeľný. Už skladby na jeho spomínanom debute Nahá sa výrazne líšia nielen od jeho dnešnej tvorby, ale aj od seba navzájom. Podľa vlastných slov má Richard Sabo trochu taký postmoderný prístup. Nie je usadený v nejakom žánri. Žánre berie, nie ako doplnenie poézie, ale ako komunikáciu s ňou. Priznáva, že sa mu páčil folk osemdesiatych rokov. Táto muzika bola v rámci socializmu zaujímavá tým, že bola taká neverejná. Oldřich Janota alebo Vladimír Merta boli veľmi dobrí textári, takže si vytýčil, aby aj jeho texty boli dobré.
Nechcel k nim jeden štýl, lebo sa mu zdalo, že tie texty oživí, keď bude robiť v rôznych štýloch. Niekedy napríklad pracuje len s rytmom, ktorý je uložený v syntetizátore napríklad pod názvom rock. Vôbec ho neupraví, lebo je to ako signum, pracuje s tým ako so znakom doby. Vlastne tí výrobcovia dajú do nástrojov nejaký preset: rock, rock’n’roll, rock 4/8 a Ján Boleslav Kladivo nad tým vybuduje niečo zaujímavé. Je to taký jeho autorský rukopis. Tvrdí, že s tým pracuje ako napríklad Tarantino vo svojich filmoch, v ktorých vidíte, že tam nikdy nejde o príbeh. Neviete, čo je myslené vážne a čo je citáciou z iného filmu. Zároveň to však má hlavu a pätu.
Ján Boleslav Kladivo síce citácie nepoužíva, ale snaží sa vytvoriť také skladby, aby zneli akoby citáciou boli. Niekedy ho napadne, že sa môže ísť aj ďalej, než citovať - môžete akosi simulovať hity, ktoré neexistujú. Spravíte coververziu pesničky, ktorá neexistuje. Pôsobí tak, má to chytľavú melódiu, ale je to pôvodná skladba. Zaujímajú ho rôzne pohľady na populárnu hudbu, baví ho, keď sa veci menia. Hovorí, že keď sa niečo opakuje, začína to nudiť. Sám sa vlastne snaží, aby sa nenudil, keď niečo vytvára.
Hĺbka a Odkazy v Textoch Jána Boleslava Kladiva
Pesničková tvorba je podľa Richarda Saba ťažšia, ale keďže miluje poéziu, neustále sa k nej vracia. Nové pesničky vznikajú vždy na nejakú konkrétnu situáciu, či udalosť. Texty sa vynárajú väčšinou v noci, zobudí sa a musí si ich zapísať, lebo by ich do rána zabudol. Od detstva mal takú fantáziu, že mu nikto nechce nič veriť. Keď bol malý, tak si vymýšľal. Ostalo mu to ako taký vnútorný zdroj nejakých obrazov. S metaforikou sa podľa neho človek rodí a potom ide aj o percepciu reality, kde sa mnohé veci dejú, nejako interpretujú, ale človek vidí, že to nie je pravda. Samozrejme, Ján Boleslav Kladivo nie je politik, on to môže povedať len ako básnik. Môže na to zareagovať len tou poéziou, ktorá to ale rieši z troška iného uhla pohľadu než z toho mediálneho. Je to v obrazoch, v určitých kódoch. Keď sa takto predávajú obrazy, sú chápané inak, na iných úrovniach.
Album "Matterhorn" a jeho Posolstvo
Tento rok tradične bez veľkého haló vydal Ján Boleslav Kladivo nový album Matterhorn, ktorý vyšiel na jar tohto roka pod značkou Vlna Records. Hudba, aj texty sú na celom albume až netypicky konzistentné a viažu sa k téme, ktorá v súčasnosti trápi nejedného umelca. Texty sú tu dosť ťažké, čo celkovo ovplyvnilo počúvateľnosť Matterhornu. Matterhorn je hora v Alpách na hranici Švajčiarska a Talianska, vzhľadom trochu pripomínajúca náš Kriváň, ktorá má na svedomí mnoho smrteľných obetí, ale i napriek tomu na jej úpätí čakajú každoročne zástupy záujemcov, ktorí by toto topografické sústo radi rozlúskli. Kladivo nám k tomuto názvu v rozhovore povedal, že Matterhorn je metafora o tom, ako sa chcú všetci dostať na miesta alebo dosiahnuť veci, ktoré v skutočnosti nemajú až taký zmysel.
Kladivo bol fascinovaný podivným a majestátnym tvarom hory. Matterhorn pri pohľade zvrchu tvorí pyramídu so štyrmi ostrými stenami v smere svetových strán. Na Matterhorne zahynulo viac horolezcov než na Mt. Evereste. Čítal text jedného z horolezcov, ktorý opisuje svoj prvý výstup vetou: „Matterhorn ma priťahoval ako ovcu.“ Pre neho sa stal metaforou doby, v ktorej žijeme. Zvláštnej, ale aj veľmi nebezpečnej. "Túto sezónu čakalo napríklad pod Everestom okolo tritisíc ľudí, aby sa tam vyštverali. To je trochu už šialené, ako sa všetci chcú dostať na nejaký vrchol, ale málokto si položí otázku, že čo ďalej."
Vyzdvihol by som azda len strofu obľúbenej skladby Hörnlihütte:
- Zo stratosféry vedú rúry
- Prázdno na zem dopadá
- Čas otáča sa, duše súri
- Tancuje zima zubatá
- Oči už máš mrazom zbité
- Vnútro slnkom spálené
- Pamäť hľadá znova nite
- V myšlienkach sa prejdeme
Kladivo tu, ako aj v iných skladbách, využíva výrazné a veľmi vizuálne kontrasty a čas, ktorý je stálou premennou aj v jeho textoch. Ide o myšlienky, ktoré opisujú nejaké negatívne spoločenské javy a ich obsah vyznie miestami dosť zlovestne. Podľa umelca obsahujú istú melanchóliu, ktorá však nie je taká dekadentná, ako v niektorých jeho piesňach z minulosti. „Veľmi sa asi nedá smiať, keď sa pozeráme na to, čo sa deje,“ podotkol. V pesničkách sa často v temných kontextoch objavujú rôzne výdobytky civilizácie ako stroje, rúry či mrakodrapy v protiklade s obrazmi prírody. Tento sentiment je ale dosť triezvy a odhaľuje v umelcovi introvertného pozorovateľa, ktorý vie svet okolo seba a nuansy v prežívaní konkrétnych situácií pretaviť do výborných metafor. Tie na albume utvárajú akýsi celok, aj z toho vyplýva jeho spomínaná konzistentnosť.
Okrem slovenčiny tvoria časť albumu aj texty v nemeckom jazyku. Umelca totiž pri tvorbe Matterhornu do značnej miery ovplyvnila práve nemecká hudba, konkrétne hudobný žáner-nežáner nazývaný krautrock, ktorý bol v kurze počas jeho mládežníckych rokov. Charakterizujú ho monotónne lineárne pasáže a opakujúce sa nezložité rytmické prvky, pre ktoré boli nemecké kapely z prelomu 60. a 70. rokov najskôr zdrojom posmechu zo strany britských hudobných publicistov, no neskôr významne ovplyvnili žánre ako new wave, post-punk či elektronickú tanečnú hudbu. "V skutočnosti to ako štýl alebo smer neexistovalo. Je to taký posmešný názov pre nemecký rock, ktorý bol pred-kraftwerkovský a hral sa tak lineárne. Oni nerytmizovali americko-africky, ale hrali všetko rovnejšie. Z tejto muziky vyrástla potom Björk a ďalší umelci, ktorí išli inou líniou než rock. Tam bol Kraftwerk, Tangerine Dream, Klaus Schulze… Bolo asi sto kapiel, ktoré takúto hudbu hrali a tridsať z nich boli vo svojich dobách v západnom Nemecku hviezdami."
Ján Boleslav Kladivo má rád nemeckých básnikov Rilkeho, Heineho ale najmä Hölderlina. Nemčinu sa učil 9 rokov a je to jediný neslovanský jazyk, v ktorom vie trochu premýšľať. Všimol si, že ľudia, keď spievajú cudzím jazykom, akoby sa zmenili. Jazyk so sebou nesie aj mimovýznamové fluidum. Na druhej strane, keď bol malý, tak nemčina bola zdrojom nášho humoru. Československá TV preberala z NDR program Ein Kessel Buntes - kŕčovitú veľkolepú artisticko-tanečno-spevácku šou. Ďalší autorský album elektronického pesničkára a skladateľa experimentálnej hudby Jána Boleslava Kladiva obsahuje kontextuálne presahy do nemeckej avantgardnej hudobnej scény, ktorá je v dejinách popmusic označovaná ako Krautrock. Hudobný diskurz je vedený pomocou humánnych grúvov a elementárnych pramelódií striedaných s piesňovou formou. Pomalé zmeny narušujú minimalistické sklony východzích hudobných situácií. Základ hudobných štruktúr ostáva civilne živý, vyhýba sa synkopujúcej pestrosti a zdôrazňuje skôr klasický európsky hudobný vývoj. Album obsahuje inštrumentálne skladby i otextované piesne v slovenskom a v nemeckom jazyku. V textoch sa objavuje téma cesty na vrchol hory, striedania civilizácií, téma blikajúcich hviezd a nedostatku snov, ktoré sú nahrádzané len tisíckami obrazov.
"V úlomkoch zrkadla": Éterickosť a Nadčasovosť
Jeho najnovší album má názov V úlomkoch zrkadla a odkazuje na knihu Alica v krajine zázrakov Lewisa Carrolla. Oproti predošlému albumu Zvonkohra (2022) nehrá na albume V úlomkoch zrkadla takú výraznú úlohu elektronika. Okrem nej sa ako decentný sprievod spevu ozve napríklad aj zvuk klavíra, sláčikových nástrojov či gitary. Spev Jána Boleslava Kladiva znie civilne, pohodovo a príjemne, aj obavné obsahy v textoch sú podávané pokojne a s nadhľadom. Pesničky sú hudobne i textovo bezprostredné, éterické. Pôsobivo zázračné texty zároveň podnecujú zamyslenie. Väčšina z deviatich pesničiek na ňom netrvá ani tri minúty, no napriek tomu v mojom prípade pôsobili chytľavo - ich útržky mi ešte dlho zneli v hlave.
Ján Boleslav Kladivo je autorom všetkej hudby a textov na albume V úlomkoch zrkadla a nahral ho celý sám, ak nerátame hosťovanie speváčky Marcely Derevencovej v jednej pesničke. Vo svojich textoch sa nevyhýba reflexii súčasného diania. Napríklad v pesničke Magic Dance sa vyskytuje „ekonomika vojnová“, „guľatá Zem sploštená“ a „smrť má štíhle ramená, / celé si to obzerá“. Pesnička Útek do Zermattu, obohatená zvukom dažďa a z diaľky znejúcich zvonov, zase obsahuje reminiscencie na šialenstvo pandémie COVID‑19 ako „vírusy a amulety“ či „čipy, vakcíny a fety“. Do pesničky Sám si vyjdem v nočnom tichu Ján Boleslav Kladivo vložil niektoré zaujímavosti, ktoré si prečítal o živote ekvádorských Indiánov. Zdajú sa byť v príkrom rozpore so životným štýlom u nás („Nemení čas ich mysle, nemajú slovo ‘vlani’, / nedržia čísla na papieri v kŕči v dlani“). Z albumu sa svojou dĺžkou (takmer trinásť minút) vymyká pesnička Praha - Berlin - Warszawa s hypnotickou elektronikou udržiavajúcou drajv až do konca. Atmosféru podčiarkuje jednoduchý, opakujúci sa text. Sugestívny alt Marcely Derevencovej znie v záverečnej pesničke Rozbehneš sa pozdĺž vĺn. Tá, rovnako ako pesnička Praha - Berlin - Warszawa vyšla už dávnejšie ako singel. Album V úlomkoch zrkadla prináša posolstvo, že by sme vo svojich životoch nemali vyhradiť príliš veľký priestor strachu a obavám. Namiesto toho sa treba občas započúvať, ako vietor šepká stromom svoj obraz sna, či rozbehnúť sa pozdĺž vĺn. V jednoduchosti pesničiek i života môže byť krása.
"Rozhľadňa": Komorná Akustická Tvorba
V roku 2008 Ján Boleslav Kladivo za album Rozhľadňa dostal Cenu kritikov na Radio_Head Awards. Na svojej Rozhľadni sa Ján Boleslav doprevádza predovšetkým na klavír, v menšej miere na violoncello a v miere ešte menšej tiež na gitaru. Z alternatívneho nadžánrového tvorcu nezostalo takmer nič. Na piano Kladivo hrá naprosto konvenčne, tóny kláves baladicky podkresľujú poetické obrazy jeho piesní. Že ide o poéziu v prvej rade, dosvedčujú aj názvy piesní: Farby jesene, Motýľ, Ticho. Na elektronické experimentovanie pomyslíme snáď pri názve skladby Na obrazovke radara, avšak i ona je tichá a akustická. Náladou majú Kladivove piesne blízko k šansónom, ktoré v Brne kedysi písal a pri klavíri interpretoval Jiří Bulis. Písničkářov hlas je introvertný, neprerazný, ale práve v tom je jeho sila. Je tak nesmelý, že klapky klavíru proti nemu búšia ako obrovské kladiva. Téma piesní nie je nijako zvlášť originálna: niekoľko vyznaní ženám či žene (Vlakmi, Bára, Roadmovie), poetické pozorovanie prírody (Motýľ), rozprávkové motívy (Bára) alebo tichá vojna so smrťou v srdciach (Na obrazovke radara). Tak ako bol pre mnohých v roku 2002 Ján Boleslav Kladivo obrovským objavom na poli futuristického „folku pre tretie tisícročie“, stal sa pre nich o šesť rokov neskôr veľmi príjemným prekvapením na poli komornej akustickej hudby. Vedľa Glorie od Longitalu a Trochu korenia od Sanylandu je to pre mnohých slovenská doska roku. Všetky tri mimochodom vyšli u toho istého vydavateľstva.
Zvukové Experimenty a Spolupráce
Ján Boleslav Kladivo vydal vyše dvadsať hudobných nosičov, či už vo vlastnej hudobnej réžii alebo v spolupráci s inými umelcami. Dvě nejvýraznejšie postavy slovenskej alternatívnej scény, Ján Boleslav Kladivo a TJ Vjuga (čo je literárno-zvukový pseudonym Jula Fujaka), sa sešli na novom počinu vydavateľstva Hevhetia. Na tomto elektroakustickom albume, rozkročenom medzi sound-artom, voľnou improvizáciou a experimentálnou elektronickou hudbou, sa prelínajú vo funkčne vystavených útvaroch digitálne elektronické a akusticky nástrojové plástve, a vytvárajú tak pôsobivo ambientné zvukové plochy, do ktorých se v rôznej intenzite zarežávajú nehudobné zvuky naturálneho a industriálneho pôvodu, vrátane netradične uchopených nástrojov.
Album otvára kompozícia „Klenby“, ktorá sa poněkud vymyká z celkového rázu. Cosi ako quasi-středověký popěvek, zahlcený dynamicky proměnlivými ambientnými vlnami, se střídá s hlukom, varhanním spodním proudem, hlasy, děsivými zvuky; to vše je zabarveno až psychedelicky. V nasledujúcich dvoch skladbách je využitý výrazne klavír - „Edinburg“ je fúzí elektroakustického magmatu se zvukem akustického piana, ústící do záverečného ambientního dronu, zatímco „Elektráreň“ je sycena zvuky preparovaného klavíru, vrátane jeho samotných strun, ktoré sú špiněny elektronickými ruchmi. Akustické piano zjemňuje taktiež industriálnu a elektronickú zmät v tracku „Parrhésia“, preparované pak přijde ke slovu v nasledujúcom, aleatorně rozvolněném kusu „Pištoľník“. Též kytary zaujímajú významné zvukotvorné miesto - „Strom“ využíva elektrické i akustické, pridá sa i baskytara a bicí, „Oblaky“ sú plné zvukov preparované kytary a „Brod“ je změtí škrkání, drnkání, brblání, křesání, škrábání a ďalších roztodivností, docílených netradičnými spôsobmi hry na strunný nástroj; celé to kypí, zurčí, občas se vyloupne čistý tón či celá drúza tónov, dokonca torzo motivu.
Pred mesiacom sme dokončili film režiséra Maroša Beráka Sprisahanie šedej rasy - do ktorého Ján Boleslav Kladivo komponoval hudbu. Spolupráca na filmoch je veľmi zaujímavá, jeho elektroakustické skladby nachádzajú obrazy a cítia sa ako ryba vo vode.
Príbeh piesne "Celý život na tigrovi"
Slovenský skladateľ a pesničkár Ján Boleslav Kladivo jezdil v roku 2002 na tigrovi za doprovodu akéhosi pra-elektro-folku. On sám opísal vznik názvu jednej EP platne nasledovne: "Predavači, čo obchádzajú dôchodcov s rôznymi 'super produktami', presvedčili našich svokrovcov o dôležitosti kúpy deky z 'pravej' ovčej vlny. A tak sme mali na vianoce pod stromčekom pravú deku. Nadôvažok deka mala tigrí vzor. Keď sme deku rozprestreli na gauči, moje dve deti sa na ňu vrhli a začali kričať: Celý život na tigrovi! Nepoľavovali viac ako pol hodinu, tak som si povedal, že z toho musí byť song. Rozmýšľal som o tom obraze. Napadlo ma, že kto je na tigrovi, kto sa na ňom udrží, toho nemôže tiger zožrať a zároveň žije životom tigra bez požierania iných. O niekoľko dní som sa zobudil v noci o druhej a napísal text."
Pre Koho je Hudba Jána Boleslava Kladiva?
Ján Boleslav Kladivo má množstvo fanúšikov, avšak jeho hudba nie je pre bežného poslucháča Rádia Expres. Aké sú teda podmienky, aby sa niekomu jeho nový album páčil? Páčia sa vám pesničky skupiny Midi Lidi, máte radi hravú a živú hudbu Ariela Pinka, poetiku skupiny The Bird and the Bee, alebo organovú tvorbu J. S. Bacha? Chcete si vychutnať minimalistické, ale zároveň skvelé ženské vokály? Ak ste aspoň na jednu z týchto otázok odpovedali áno, tak vás album Matterhorn určite poteší. JBK dáva (tak ako David Bowie) školenie, ako robiť súčasnú inteligentnú elektronickú hudbu. Prichádza s hudbou, k počúvaniu ktorej sa môžete bez problémov priznať kamarátom v škole, svojej starej mame, susedovmu psovi, hipsterskej kaviarni, či deťom - teenagerom, a stále ste “in”. Tentokrát na pesničkovom albume JBK trochu chýbajú pauzy, v ktorých ticho tvorí hudbu, a tak rytmus tlačí poslucháča nezastaviteľne až na vrchol hory. Nie je to však Katarína Máliková, ktorá vás opantá tak, že nemôžete najbližšie mesiace počúvať nič iné, Kladivo je oveľa rafinovanejší. Jeho hudba sa pomaly ale isto zakráda pod vašu kožu a už vás nepustí.
Myslí si, že naša menšinová scéna prežíva svoje zlaté časy. Zaslúžili sa o to skvelé slovenské nezávislé vydavateľstvá, ale aj Slovenský rozhlas, ktorý dáva takejto tvorbe priestor.
