Teraz ponúkame našim čitateľom ako prvým možnosť prečítať si obsiahly životopisný román o Ľudovítovi Štúrovi s názvom Zrod moderného národa. Okolo Ľudovíta Štúra sa sformovala celá generácia mladých slovenských inteligentov, neskorších spisovateľov, politikov a vedcov; každý, kto za niečo stál, formoval sa a rástol pri Štúrovi.
Společnosť česko-slovenská a jej medzinárodné kontakty
Činnosť Společnosti bola naozaj obsiahla; jej členovia si začali pravidelne písať s českými vzdelancami, so srbskými a chorvátskymi národovcami, s Poliakmi, ba aj ruskými učencami. Štúr bol v písomnom spojení s Palackým, Jungmannom, Čelakovským, Pospíšilom a inými. Takto vznikali kontakty, nadväzovali sa osobné priateľstvá, ale aj politické spojenia.
Štúrove pavučinky boli už vtedy rozhodené takmer na celý slovanský svet; na lýceum prichádzali časopisy, z viedenskej tajnej študentskej spoločnosti prišli do knižnice ruské, chorvátske i české knihy. Tak sa Společnosť i Štúr sám čiastočne radikalizovali. Ľudovít Štúr si z rodičovského domu odniesol vyhranené demokratické cítenie a čítaním revolučných poľských spisov v ňom zosilnel kritický vzťah k šľachtickému despotizmu.
Vrchovský, Červenák a formovanie vodcovstva
Najbližšími Štúrovými spolupracovníkmi a priateľmi boli v tom čase Benjamín Červenák a Alexander Vrchovský. Vrchovský bol mimoriadne ambiciózny. Mal organizačný talent a najmä vďaka nemu sa na istý čas stal vodcom slovenského študentstva. Vrchovský bol „čudák s črtami génia“, alebo „génius s črtami blázna“. Nútil slovenských študentov učiť sa západné jazyky a tak otvárať okná do Európy.
Lepším priateľom Ľudovíta Štúra v druhej polovici tridsiatych rokoch bol Benjamín Pravoslav Červenák. Červenák nemal Štúrovu autoritu, tak si ju vynucoval prísnou disciplínou. Společnosť česko-slovenská bola - na rozdiel od poľských spolkov, maďarských či nemeckých študentov - lepšie organizovaná a vnútorne zjednotená.
Porovnanie spolupracovníkov Ľudovíta Štúra
| Meno | Charakteristika | Prínos |
|---|---|---|
| Alexander Vrchovský | Organizátor, znalec jazykov | Otváranie sa západu a literatúre |
| Benjamín Červenák | Disciplinovaný, lojálny | Vnútorná jednota Společnosti |
Osudové priateľstvo s Jozefom Miloslavom Hurbanom
Keď však spomíname Štúrových priateľov, nemožno vynechať priateľa najväčšieho a najúprimnejšieho! Je to Jozef Hurban. Prvé osobné stretnutie Hurbana so Štúrom bolo v máji roku 1835 a už v septembri 1836 sa Jozef Hurban stal členom Společnosti.
Hurban sám opisuje prvé stretnutie so Štúrom: „Vchádzajúc pod bránu školskej budovy stretol ho mladík štíhleho vzrastu, oka blýskajúceho i vo večernom čase... Bol to Ľudovít Štúr, toho času najhorlivejší Slovák na bratislavskom lýceu.“ Štúr prebudil v Hurbanovi národného ducha.
ODHALENIE PAMÄTNÍKA JOZEFA MILOSLAVA HURBANA V BECKOVE
Literárna tvorba a sporenie o Byrona
Alexander Boleslavín Vrchovský ako znalec západných literatúr obdivoval romantickú poéziu i život anglického básnika lorda Georga Byrona. Ľudovít Štúr sa vtedy postavil proti Byronovi, presnejšie povedané proti takémuto chápaniu romantizmu. Predovšetkým odsudzoval také chápanie poézie, ktoré nehovorí k národu a o národe; preč s erotikou, ak ide o osudy národa!
Myšlienky bolo treba premeniť v činy; prvým editorským, vydavateľským i politickým počinom Ľudovíta Štúra bolo vydanie neveľkej publikácie Plody zborů učenců československé prešporského. Bratislavskí študenti sa týmto činom výrazne pripomenuli: sme tu, treba s nami počítať!
