Komplexný sprievodca izoláciou vlhkých stien a prevenciou plesní

Vlhké steny a vzlínajúca vlhkosť sú častým problémom, ktorý postihuje majiteľov nehnuteľností, najmä starších domov, ale aj novostavieb. Nežiaduca vlhkosť v stavebných konštrukciách môže viesť k statickým, hygienickým a energetickým problémom, pričom spôsobuje vážne následky na zdraví obyvateľov a konštrukcii budovy. Vlhké múry alebo vlhká pivnica predstavujú nočnú moru každého majiteľa nehnuteľnosti.

Vlhkosť totiž vytvára ideálne podmienky pre rozvoj plesní, ktoré môžu vyvolať alergie, podráždenie dýchacích ciest a u citlivých osôb dokonca aj závažnejšie zdravotné problémy. Dlhodobo zvýšená vlhkosť v konštrukciách má vážne následky, vrátane poškodenia muriva a omietok - vrstva farby sa odlupuje, omietka začína praskať, dokonca sa oddeľuje od steny. V zimnom období môže premrznutá voda pôsobiť ako klin a ničiť stavebný materiál. Nepríjemný zápach vlhkosti je ďalším dôsledkom jej prítomnosti v stenách. Ak je drevený nábytok opretý o steny, môže dôjsť k jeho deformácii a hnitiu, pretože drevo absorbuje vlhkosť. A v neposlednom rade - zvýšená spotreba energie, keďže vlhké murivo má nižšiu povrchovú teplotu, čo vedie k pocitu chladu v interiéri a nutnosti intenzívnejšieho vykurovania. Ak sa nereaguje okamžite, vlhkosť môže vážne oslabiť konštrukciu stien, čo môže viesť až k statickým problémom.

Tento článok poskytuje komplexný prehľad postupov a riešení izolácie proti vlhkosti, s cieľom pomôcť vám zbaviť sa vlhkosti a plesní v murive a predísť ich návratu. Pochopenie príčin, správny výber materiálov a dôsledná realizácia sú kľúčové pre dlhodobú ochranu vašej nehnuteľnosti.

Identifikácia zdroja vlhkosti: Prvý krok k úspešnej sanácii

Prvým a najdôležitejším krokom pri riešení vlhkosti v murive je identifikácia jej zdroja. Bez pochopenia príčiny nie je možné zvoliť správne systémové riešenie a odstrániť ťažkosti. Vlhkosť môže prenikať do muriva z rôznych smerov: zhora (zatekajúca strecha), zboku (dažďová voda) alebo zdola (vzlínajúca zemná vlhkosť).

Kondenzácia vodných pár v interiéri

Kondenzácia vzniká, keď teplý a vlhký vzduch z miestnosti príde do kontaktu so studenou stenou. Ak vám vlhnú steny celoplošne, bez jasnej koncentrácie vlhkosti v jednom mieste, je pravdepodobné, že ide o skondenzované vodné pary v interiéri. Problémy s kondenzáciou sú citeľné najmä v zime, keď sa dostatočne nevetrá a teplý vzduch zostáva „uväznený“. Pri kontakte so studenými povrchmi sa vodná para mení na kvapky vody. Poznať ju aj podľa zarosených okien. V tomto prípade je rosný bod posunutý smerom do vnútra budovy a steny sú chladné, čo spôsobuje kondenzáciu vodných pár na ich povrchu. Riešením je posunúť rosný bod smerom von z budovy, napríklad termoizolačným náterom, alebo urobiť stenu teplou. Všeobecne platí, že problém s vlhkosťou spôsobí aj nepravidelné vetranie, t. j. keď sa vlhkosť dlhodobo udržiava nad 80 %.

Zatekanie z vonkajšieho prostredia

Ak strecha a odkvapy neodvádzajú dažďovú vodu a voda stagnuje, môže preniknúť do stien. Tento problém sa často objavuje koncom jesene, ak sa odkvapy nevyčistia od lístia a vetvičiek. Problém môže spôsobiť aj poškodená strešná krytina, trhliny vo fasáde, nefunkčné okná, čo vedie k lokalizovanej vlhkosti. Ak máte vlhké murivo len v rohoch izieb alebo sa tvoria mokré fľaky na stenách a v kútoch, môže ísť o kondenzáciu pár z interiéru alebo o zatekanie z vonkajšieho prostredia. Každá trhlina alebo poškodenie na stenách umožňuje prenikanie vody. Aj malé trhliny vedú k vážnym problémom, pretože voda pomaly preniká cez stenu, omietka slabne a tvoria sa plesne. V prípade zatekania je potrebné opraviť diery v streche, odkvape, parapete, oknách, dverách, terase alebo balkóne.

Vzlínajúca zemná vlhkosť (kapilárna vlhkosť)

Kapilárna vlhkosť vzniká, keď voda z pôdy, t. j. z podlahy, pomaly preniká cez steny. Stena, najmä ak je stará alebo zle izolovaná, funguje ako špongia, ktorá nasáva vodu. V skutočnosti vlhkosť stúpa cez kapiláry v štruktúre materiálu. Takéto steny sú na dotyk vždy studené a vlhké, pričom vlhké miesta sú viditeľné až do výšky jedného metra od podlahy. Kapilárna vlhkosť je problémom najmä v starších domoch, ktoré nemajú hydroizoláciu základov a izoláciu fasády. Ak vám voda „ťahá“ do muriva spod základov, chyba je v nedostatočnej vodorovnej izolácii. Pri starších domoch je to chýbajúca horizontálna hydroizolácia, pri novostavbách jej nesprávne zhotovenie alebo poškodenie počas výstavby. Tým, že horizontálna hydroizolácia je narušená, alebo úplne chýba, dochádza k prenikaniu vlhkosti do múrov. Táto vlhkosť sa následne prejavuje nám už známym spôsobom, a to v podobe vlhkých fľakov až po degradáciu a poškodenie obvodových múrov.

Problémy s existujúcimi hydroizolačnými systémami

Pri starších budovách sa často stretávame s nedostatočnou alebo chýbajúcou horizontálnou hydroizoláciou. Pri novostavbách môže byť problémom jej nesprávne zhotovenie alebo poškodenie počas výstavby. Problematické bývajú lacnejšie asfaltované pásy, ktoré sú nesprávne natavené. „Najväčším problémom sú netesné styky niektorých pásov a prechod na základovú konštrukciu. Pri prechode na základ je potrebné pás poohýbať a nataviť na podklad, čo je náročné na korektné spracovanie. Ak sa pozabudne na nábehový fabión v kútoch, nie je v podstate ani možné hydroizolačný systém realizovať tak, aby po čase systém nezatiekol,“ upozorňuje Ing. Jozef Horváth, produktový manažér spoločnosti Master Builders Solutions Slovakia, spol. s r. o. Ďalším problémom je ignorácia tlakovej vody. Voda si nájde cestu aj do najtenšej škáry, a preto je potrebné v hydroizolačnom systéme obmedziť ich množstvo na minimum. Ideálny hydroizolačný systém je úplne bez spojov.

Zasoľovanie muriva (Salinita)

Medzi ďalšie známe príčiny nadmernej vlhkosti v našich nehnuteľnostiach patrí salinita, teda zasoľovanie muriva. Zisťovanie solí nachádzajúcich sa v stavebných materiáloch je pri hľadaní príčin vlhkosti veľmi dôležité, pretože soľ preniká do stavebných materiálov vo forme vodného roztoku. Tým pádom zväčšený obsah solí v murive zvyšuje jeho vlhkosť. Soli robia murivo hygroskopickým a menia jeho vlastnosti. Soli pri kontakte so stenou upchávajú na povrchu muriva póry, a tým zmenšujú prirodzené odparovanie vlhkosti z jeho povrchu. Koncentrácia solí býva v omietkach aj v murive vysoká a vyskytuje sa nad hranicou vlhkostnej mapy. Soli, hlavne sírany, chloridy a dusičnany sa nachádzajú už v samotných stavebných konštrukciách a následkom zvlhnutia deštruujú murivo a omietku. Časť síranov sa dostáva do muriva aj zo zeminy. To je hlavná príčina salinity pri rodinných domoch, kde sa v murive často vyskytujú dusičnany, ktoré zasa ukazujú na prítomnosť fekálií. Zväčša je to výsledok pozostatku po bývalých záchodoch, stajní či hnojísk. Nadmerná vlhkosť sa v prípade salinity prejavuje tzv. výkvetom soli a tzv. mokrými mapami, ktoré sú na okrajoch lemované soľným prstencom. Pri salinite zvlhnuté murivo spôsobuje nakoniec deštrukciu omietky a vážne ohrozuje statiku stavby.

Dôsledky vlhkosti a ich riešenie

Vlhkosť v stenách nie je len estetický problém, prináša početné následky. Okrem už spomínaných zdravotných rizík a poškodení konštrukcie, vlhké prostredie znižuje komfort bývania a zvyšuje náklady na vykurovanie. Najhoršia vec, ktorú môžete urobiť, je len premaľovať vlhkú škvrnu a pleseň. Sanácia vlhkého muriva sa začína odhalením a odstránením príčiny. Steny treba postupne vysušiť, čomu pomáha dobré vetranie. Až potom môžete začať s opravou. Posúdiť stav muriva a navrhnúť vhodný spôsob sanácie by mal odborník.

Moderné riešenia izolácie proti vlhkosti

Existuje niekoľko overených postupov, ako dostať vlhkosť z muriva preč a zamedziť jej návratu. Výber vhodného riešenia závisí od identifikovanej príčiny a typu konštrukcie. Ak sa zistí, že príčinou vlhnutia muriva je nesprávne zhotovený alebo zvolený hydroizolačný systém, je potrebné ho demontovať alebo opraviť. „Na zabezpečenie správnej funkcie odporúčame starý systém vždy odstrániť a zhotoviť nový. Zároveň je potrebné vybrať skúsenú a zaškolenú realizačnú firmu. Hydroizolačný systém je jedna z najdrahších stavebných úprav a je potrebné ju spraviť raz, poriadne a najlepšie navždy,“ radí Ing. Slavomír Vician.

Hydroizolačné stierky

Hydroizolačné systémy bez spojov zabezpečujú hydroizolačné stierky, ktoré môžu byť na cementovej alebo bitúmenovej báze. „Stierku nanášate na vopred pripravený podklad kontinuálne, na ploche nevznikajú žiadne spoje. Práve spoje bitúmenových pásov sú ich najväčšia slabina,“ pokračuje Ing. Slavomír Vician, TCS Manager AC CZ/SK spoločnosti Henkel Slovensko, spol. s r. o. Výhodou použitia stierkových hydroizolácií je možnosť ich aplikácie na mierne vlhký podklad, ako aj možnosť aplikácie na členité povrchy. Dokonale okopírujú podklad, bez ohľadu na to, či má tvar oblúka, lomov a pod. „Hydroizolačný systém na báze bitúmenu sa v porovnaní s tradičnými riešeniami vyznačuje jednoduchou aplikáciou, ktorá zaručí spoľahlivé zaizolovanie akejkoľvek konštrukcie. Zhotovitelia tiež vítajú o polovicu nižšiu hmotnosť výrobkov v porovnaní s natavovanými pásmi. To znamená úsporu nákladov na dopravu, menšiu namáhavosť, jednoduchšiu manipuláciu a rýchlejší postup stavebných prác,“ opisuje ďalšie výhody Peter Joppek, produktový manažér firmy Mapei SK, s. r. o. Na zabezpečenie hydroizolácie základov s výrobkami na báze bitúmenu môžete zvoliť samolepiacu bitúmenovú fóliu alebo stierkovú hydroizoláciu. Hydroizolačné systémy na báze bitúmenu sa aplikujú za studena. Obmedzuje sa tak riziko roztavenia asfaltového pásu v mieste spojenia. Súčasťou hydroizolačného systému by mali byť doplnkové výrobky, ktoré riešia aj drobné detaily. „V mieste dilatačných škár alebo pri striedaní rôznych materiálov je potrebné vložiť do hydroizolačnej stierky tesniace pásky, ktoré vytvoria tesný spoj aj v prípade pohybu v podklade. Hydroizolačné stierky sú samy o sebe pružné a dokážu preklenovať existujúce trhliny v podklade a to aj tie, čo vzniknú dodatočne.“

Dôležité kroky pri realizácii hydroizolácie stierkou

Predtým, ako pristúpite k nanášaniu stierky na podklad, je dôležité vedieť, z ktorej strany budete hydroizoláciu nanášať. Ak sa stavba nachádza vo vlhkostne exponovanom teréne, samotný tlak vody bude hydroizoláciu tlačiť smerom k obvodovému múru. Izolácia zabraňuje prenikaniu do obvodového muriva, čiže chránite aj samotné murivo. Ak budete nanášať hydroizoláciu z vonkajšej strany, je potrebné zabezpečiť, aby bol podklad čo najčistejší, bez častíc a vrstiev, ktoré majú slabú prídržnosť a mohli by znižovať priľnavosť stierky. „Podklad odporúčame pred naneseným hydroizolačnej stierky vyrovnať, aby bolo možné vrstvy hydroizolácie nanášať v rovnomerných hrúbkach. Takto pripravený podklad je v niektorých prípadoch potrebné, v závislosti od zvolenej hydroizolácie, aj napenetrovať. V akých prípadoch je to potrebné a aký typ penetrácie zvoliť, to sa dočítate v technickom liste výrobcu ku konkrétnej hydroizolácii. Podklad by mal byť suchý, ale niektorým typom hydroizolácií vyhovuje, ak je podklad mierne vlhký. Aj o tejto podmienke sa dočítate v spomínanom technickom liste.“ Pri realizácii nového hydroizolačného systému netreba zabudnúť na nábehové fabióny v kútoch s pravým uhlom. Tieto fabióny sa riešia rýchlotuhnúcimi maltami so zrením do jedného dňa, aby bol technologický postup čo najplynulejší.

Injektáž muriva

Injektáž muriva je rýchlym a spoľahlivým riešením na zamedzenie kapilárne vzlínajúcej vlhkosti do muriva. Pri vzlínajúcej vlhkosti do stien nad úrovňou základovej dosky je jedným z možných opatrení injektáž, ktorou sa vytvorí chemická clona. Tá zabráni prieniku vlhkosti vyššie. Táto metóda je založená na „vstrekovaní“ aplikačnej hmoty do stavebnej konštrukcie. Táto hmota viaže na seba vodu, a tým vzniká bariéra proti prenikaniu vlhkosti do muriva. V stavebnej konštrukcii vzniká po aplikácii tlak až 40 barov a injektážna hmota dokáže preniknúť až do otvoru s veľkosťou 1/1000 mm. Injektážna hmota sa dostáva do muriva cez malé vyvŕtané otvory. Na tento účel sa používajú rôzne materiály, najčastejšie však epoxidová živica (zvyčajne na sanáciu betónových konštrukcií), silikónová emulzia, polyuretány a cementové hmoty. Pri tehlovom murive sa bežne používa tlak 8-10 bar. Injektáž sa vykonáva presne podľa stanoveného plánu. V určitej časti konštrukcie sa vyvŕtajú otvory a injektujú sa vhodným materiálom. Je dôležité poznamenať, že injektáž nie je univerzálne riešenie. Funguje len v presne definovaných situáciách, napríklad na vytvorenie horizontálnej bariéry, ktorá obmedzí ďalšie vzlínanie vlhkosti, alebo v prípadoch, kde je možné presne určiť miesto prieniku vody a cielene ho utesniť. Použiť injektáž bez jasného určenia príčiny je technický hazard. Chemickú bariéru proti vzlínajúcej vlhkosti vytvorí SikaMur InjectoCream, ktorý sa pomocou pištole ľahko aplikuje do muriva. Vyvŕtajte rad otvorov s priemerom 14 mm vo vzdialenosti 10 cm od seba, nie viac ako 10 cm nad zemou. Vrty nenakláňajte ani 30 a ani 45°, vŕtate vodorovne. Pri stenách z nenasiakavého kameňa je vlhkosť transportovaná cez maltu škár. Na oboch stranách okolo rohov stien sú vyžadované ďalšie zvislé rady otvorov, ale to len v prípade, že roh nemôžete navŕtať z vonkajšej strany. Všetky vyvŕtané otvory môžete vyfúkať stlačeným vzduchom alebo vyčistiť vysávačom.

Vytvorenie vertikálnej bariéry a obnova izolácie

Ak voda prúdi do základov zo strany, je potrebné vytvoriť jej vertikálnu bariéru. Zásyp okolo domu je potrebné odstrániť a múry obnažiť až pod úroveň horizontálnej izolácie. Základy je potrebné očistiť, vysušiť a starú nefunkčnú izoláciu odstrániť. Veľké diery a praskliny v základoch je dobré vyplniť opravnou cementovou maltou, najlepšie odolnou proti vode. Ak aj napriek obnove vodorovnej izolácie voda naďalej putuje do muriva, je chyba vo vertikálnej izolácii. V tomto prípade je potrebné základové múry zvonku obnažiť a natiahnuť na ne izoláciu. Môžete použiť tradičné a modifikované asfaltové pásy alebo asfaltovú izolačnú stierku. Dôležité je, aby bola izolácia natiahnutá v dostatočnej hrúbke a bez medzier. Samotný polystyrén nie je dostatočne odolný proti mechanickému prierazu ostrými čiastkami zeminy a kameniva, preto by ste mu mali trochu pomôcť. Dôkladne ho obaľte nopovou fóliou, ktorú prichytíte klinčekmi s tesniacou hlavičkou. Nopovú fóliu zahnite pod úrovňou vodorovnej izolácie, aby tlaková voda nezatekala pod dom. Vrchný lem fólie pripevnite o stavbu pomocou špeciálnej lišty. Zabránite tak stekaniu dažďovej vody poza fóliu. "Nopovku" na záver opatrite vrstvou geotextílie proti drobným čiastočkám zeminy a prerastaniu koreňov rastlín.

Podrezávanie muriva

Podrezávanie muriva je mechanická metóda, pri ktorej sa stena prereže a do vzniknutej škáry sa vloží hydroizolačná bariéra (napríklad z nerezových plechov alebo špeciálnych fólií). Táto metóda je tiež veľmi účinná a poskytuje dlhodobé riešenie. Pri správnom postupe podrezávania je vylúčené akékoľvek sadanie objektu a rez nie je sprevádzaný otrasmi či vibráciami. Alternatívou k podrezávaniu muriva je použitie nerezových plechov (chróm-niklová oceľ). Tieto plechy sa vkladajú do horizontálnych škár v murive a vytvárajú účinnú bariéru proti vzlínajúcej vlhkosti.

Sanačné omietky

Ak vám vlhkosť v murive narobila škody vo vnútri a omietka a farba zo stien opadáva, oškrabte nesúdržné vrstvy a nechajte zaizolovanú stenu vyschnúť. Po vyschnutí môžete natiahnuť sanačnú omietku, ktorá umožní lepšie vysychanie zavlhnutej steny. Sanačné omietky sa spravidla dodávajú vo forme suchej maltovej zmesi a ako súčasť kompletného sanačného omietkového systému, ktorý môže mať až päť vrstiev. Sanačnú omietku možno použiť aj priamo, avšak len na nie príliš vlhké a málo zasolené murivo. Odstránenie vlhkosti len týmto spôsobom je však prakticky nemožné. Sanačná omietka síce na vlhkom murive vydrží dlhšie ako bežná omietka, príčinu vlhkosti ale nevyrieši. Sanačné omietky sú ale veľmi účinné v situáciách, keď je vlhkostná príčina alebo zdroj vlhkosti odstránený. Sanačná omietka má väčšie množstvo pórov, tiež sa hovorí otvorená pórovitosť, vďaka tomu môže vodná para lepšie difundovať z muriva von a umožňuje tak murivu rýchlejšie vyschnúť. Pri stenách poškodených vlhkosťou je často potrebné odstrániť starú omietku, naniesť novú vrstvu a vhodný základný náter. Pred nanesením treba úplne odstrániť zasiahnutú pôvodnú omietku a preškriabať škáry muriva do hĺbky až 2 cm. Omietka SikaMur Dry sa dá použiť v interiéri aj v exteriéri. Na sanáciu vlhkých stien je vhodná preto, lebo pomáha odparovaniu nahromadenej vlhkosti, zadržiava soli vo vnútri omietky a odstraňuje plesne. Omietku zahlaďte. Pôjde to jednoducho, pretože SikaMur Dry má dobré elastické vlastnosti a ľahko sa prispôsobí aj tradičnej murovanej konštrukcii. Je čas naniesť štukovú sanačnú omietku. Vyberte si takú, ktorá má veľký objem pórov na uskladnenie solí, je vysoko priedušná, čo podporuje odparovanie vlhkosti, a má vysokú schopnosť difúzie. Ak sa na omietku rozhodnete aplikovať farebný náter, dôležité je, aby bol paropriepustný.

Tepelná ochrana a zateplenie

Správne navrhnutá tepelná ochrana budov pomáha minimalizovať tepelné mosty a zabraňuje kondenzácii vlhkosti na vnútorných povrchoch. Zateplenie však samo o sebe nevyrieši už existujúci problém so vzlínajúcou vlhkosťou, ale je dôležitou súčasťou celkového sanačného procesu. Vedeli ste, že cez neizolované steny sa môže počas zimy stratiť viac ako 40 % tepla? Bez izolácie vhodnej hrúbky sú plesne a studené steny nevyhnutné. Izolačné materiály tlmia vonkajší hluk, čo je dôležité najmä v rušných častiach mesta. Na tento účel sa najčastejšie používa polystyrén a minerálna vlna. Hoci je minerálna (kamenná) vlna drahšia, je kvalitnejším riešením. Je paropriepustná, umožňuje stenám „dýchať“ a vlhkosti unikať von. Kontaktná fasáda z polystyrénu s hrúbkou 12 cm (čo je optimálne pre našu klímu) stojí orientačne od 28,5 do 43 EUR/m2 (materiál + práca).

Pri zatepľovaní sa rozlišuje:

• Vonkajšia izolácia: Najčastejšie realizovaná pomocou polystyrénu alebo minerálnej vlny, pričom vonkajší povrch sa vystuží sieťovinou a následne sa aplikuje finálna fasádna úprava.
• Vnútorná izolácia: Vytvára sa dodatočný rám, do ktorého sa vloží izolačný materiál (napr. minerálna vlna). Je potrebné dbať na správne tepelné výpočty, aby nedochádzalo ku kondenzácii na vnútornej strane izolácie.

Ďalšie metódy izolácie proti vlhkosti

• Elektroosmóza: Elektroosmóza je neinvazívna metóda sanácie kapilárnej vlhkosti. Princíp práce spočíva v inštalácii elektród do steny, ktoré vytvárajú slabé elektrické pole. Toto pole usmerňuje kapilárnu vlhkosť zo steny späť do podložia, čím zabraňuje ďalšiemu prenikaniu a šíreniu vlhkosti. Cieľom je obrátiť kapilárny tok vlhkosti. Keď zariadenie na elektroosmózu dosiahne plný výkon, pôsobí v priemere 32 metrov.
• Vzduchové (prevetrávacie) systémy: Táto metóda spočíva vo vytvorení pri murive vzduchovej medzery, cez ktorú bude prúdiť vzduch a odvádzať vlhkosť. Na vytvorenie dutiny z vonkajšej strany murovanej konštrukcie sa obyčajne používajú prevetrávacie šachty a sokle, anglické dvorčeky alebo profilované fólie. Podobne možno vytvoriť vzduchové dutiny aj z vnútornej strany murovanej konštrukcie prostredníctvom prímuroviek, sadrokartónových dosiek, či profilovaných fólií. V tomto prípade je mimoriadne dôležitý systém vetrania.
• Drenáž okolo domu: Drenáž odvedie prebytočnú vodu z okolitej pôdy, čím zníži množstvo vlhkosti, ktorá môže do muriva vzlínať. Ak však preniká vlhkosť, príp. voda do podláh a stien pod úrovňou terénu, zvyčajne je potrebné navrhnúť kombináciu riešení. Riešenie musí byť vždy systémové a môže pozostávať napr. jeho zaizolovaním napr. vytvorením drenážnych vrstiev s odvodom vody mimo stavbu.
• Oprava strechy, odkvapov a fasády: Pri prenikaní atmosférickej vody je riešením oprava strechy, odkvapov alebo fasády. Ak okná zle tesnia a cítite studený vzduch, aj keď sú zatvorené, možno nastal čas na ich výmenu. Z hľadiska energetickej efektívnosti sú dobrou voľbou plastové okná. Obyčajné plastové okno s dvojvrstvovým zasklením stojí orientačne 130 - 300 EUR/m2. Cena montáže okna bude závisieť od zhotoviteľa, zložitosti montáže, množstva použitého materiálu, rozmerov okenného otvoru a ďalších faktorov. RAL montáž je z energetického hľadiska oveľa kvalitnejšia, ale aj drahšia.
• Vymurovaná predstena: Problematické vlhké murivo sa dá taktiež izolovať zvnútra pomocou vymurovanej predsteny. Opäť ide o stavebne náročné riešenie, pri ktorom je potrebné vybetónovať malý základ.

Preventívne opatrenia a dôležité odporúčania

Okrem sanačných metód je dôležité dbať aj na prevenciu. Malými zmenami v každodenných návykoch môžete výrazne prispieť k zníženiu vlhkosti v dome:

• Nesušte bielizeň vnútri, ak nemusíte - jedna dávka bielizne v uzavretom priestore môže do vzduchu vypustiť až 2 litre vody.
• Nedávajte nábytok úplne k stene - keď skriňa alebo gauč stoja „prilepené“ k stene, vzduch nemôže cirkulovať. Odporúča sa dodržať vzdialenosť minimálne 20 cm.
• Vykurujte všetky miestnosti - veľké teplotné rozdiely medzi miestnosťami vytvárajú kondenzáciu.
• Lepšie je krátke, ale intenzívne vetranie ako otvorenie okna na „vetračku“ - priestor sa vyvetrá lepšie, ak okno úplne otvoríte na 10 - 15 minút, ako keby ste ho mali hodiny otvorené na „vetračku“. Preto je potrebné otvárať okná aspoň 3-krát denne na približne 15 minút.
• Zaobstarajte si vlhkomer - je to zariadenie na meranie úrovne vlhkosti. V suterénoch by sa mala vlhkosť pohybovať v rozmedzí 40-60 %.
• Používajte odvlhčovač vzduchu - odvlhčovač vzduchu je zariadenie, ktoré viaže prebytočnú vlhkosť v miestnosti. Ak je problém kondenzácia, najlepšou metódou je zaobstaranie a montáž vetracieho systému a používanie odvlhčovača vzduchu. Vetracie systémy znížia vlhkosť v priestore a zabránia vzniku plesní.
• Pravidelná kontrola a úprava terénu: Hygienické a stavebné kontroly objektu môžu včas odhaliť potenciálne problémy. Zabezpečenie odvodnenia v okolí domu zabráni prieniku vody k základom. Táto úprava zabezpečí, aby dažďová voda nestekala ku stene.
• Výber stavebných materiálov: Aby vlhkosť trápila stavbu čo najmenej, musíme na ňu myslieť už pri výbere samotného materiálu, ktorý by budúce zatekanie stien čo najviac eliminoval. Materiál z ktorého je postavená stavba by mal byť čo najmenej nasiakavý. Takže dobrá pálená tehla bude mať oproti nasiakavému pórobetónu vždy navrch.
• Kvalitná hydroizolácia už pri stavbe: Je potrebná všade tam, kde by mohla voda poškodiť nasiakavý stavebný materiál. Hydroizolácia je nevyhnutná najmä pri výstavbe plochej strechy. Kvalitné odizolovanie plochej strechy zaručuje jej dobrú životnosť. Používajú sa na ňu kvalitné izolačné pásy v dvoch vrstvách. Plochá strecha je veľkým problémom ohľadne zatekania, to však ale neznamená že napríklad šikmá strecha nepotrebuje hydroizoláciu. Tá sa nachádza v podobe mikrofólie pod latovaním a zabraňuje vniknutiu vody na drevo pri podfúknutí krytiny. Pod záklopom strechy, kde by mohla prenikať relatívna vlhkosť z interiéru na tepelnú izoláciu uloženú medzi krokvami, sa používa ešte parozábrana.
• Odborná konzultácia: Pri obrovskom množstve stavebných materiálov a izolácií by ste sa mali poradiť predovšetkým s odborníkom. Zorientovať sa totiž pri tak náročnom výbere materiálu je ten najoptimálnejší stav pred samotnou stavbou či sanáciou.

Problém s vlhkosťou v stenách sa v žiadnom prípade nesmie ignorovať. Ak máte v pláne pustiť sa do niektorej z invazívnych stavebných metód svojpomocne, tento krok sa nemusí vôbec vyplatiť. Všetky postupy, ktoré vyžadujú stavebné skúsenosti je lepšie zveriť do rúk špecialistov, ktorí majú so zvolenou metódou dostatočné skúsenosti.

tags: #izolacia #vlhkych #stien