Radón je bezfarebný plyn bez chuti a zápachu obsiahnutý v zemskej kôre, ktorý vzniká pri rozpade rádioaktívneho uránu. Z podložia sa cez rôzne netesnosti dostáva priamo do stavieb. Radón je prirodzene sa vyskytujúci rádioaktívny plyn bez farby, chuti a zápachu. Vzniká rozpadom uránu v horninách a pôde, odkiaľ sa dostáva cez póry a praskliny do budov. Nachádza sa aj vo vode. Radón je rádioaktívny plyn vznikajúci pri premene uránu, ktorý sa nachádza v zemskej kôre a je súčasťou takmer všetkých pôd a hornín. Radón (Rn, lat. Radonum) je najťažší chemický prvok v skupine vzácnych plynov, je rádioaktívny a nemá žiadny stabilný izotop.
Na Slovensku patrí medzi najväčšie prírodné zdroje rádioaktívneho žiarenia v interiéroch a z hľadiska zdravia nie je radno ho podceňovať. Na Slovensku patria medzi radónové rizikové oblasti najmä regióny ako Malé Karpaty, Podunajská nížina, Banská Bystrica či Spiš. Susedné Česko patrí ku krajinám s najvyššou koncentráciou radónu v budovách na svete. Ako je na tom Slovensko si môžete pozrieť na radónovej mape Slovenska zverejnenej na stránke Štátneho geologického ústavu. Medzi rizikové lokality patria oblasti Spišsko-gemerského rudohoria ako napríklad Smolník, Hnilčík, Rožňava, Poproč, Medzev, Hnilec, Novoveská Huta, Košice a ďalšie.
Podľa odhadov prekračuje radón hygienické limity v 10 - 15 % rodinných domov. Riziko vzniku rakoviny pľúc je tým vyššie, čím viac radónu sa v prostredí nachádza. Predpokladá sa, že riziko rakoviny pľúc sa zvyšuje o 16 % na 100 Bq/m3. Ak je koncentrácia radónu vyššia ako 200 Bq/m3, je potrebné prijať bezpečnostné opatrenia (Bq = Becquerelove lúče).
Radón sa rozpadá na rádioaktívne častice, ktoré sa viažu na prachové častice vo vzduchu. Toto žiarenie môže poškodzovať bunky pľúcneho tkaniva a zvyšovať riziko rakoviny pľúc. Svetová zdravotnícka organizácia radón považuje za druhú najčastejšiu príčinu rakoviny pľúc hneď po fajčení. Rádioaktívne prvky sa zachýtavajú v dýchacom ústrojenstve a ožarujú pľúcne tkanivo. V dôsledku poškodenia pľúcnych buniek môžu spôsobiť rakovinu pľúc.
Najväčšia hrozba radónu pre ľudí prichádza z ich vlastných domovov, kde trávia najviac času. Koncentrácia radónu býva najvyššia v pivniciach a na prízemí, najmä ak sú priestory zle vetrané. Pokiaľ je základová časť obytného domu spravená zle (zlá izolácia základov, popraskaná podlaha, drevená podlaha bez izolácie, zle utesnené prestupy inžinierskych sietí), môže dochádzať k prenikaniu radónu do vnútorného prostredia objektu. Deje sa tak pomocou tzv. komínového efektu. Radón putuje do stavby prasklinami v podlahách, dlažbách, netesnými šachtami, netesnosťami okolo prestupov v základových doskách a podpivničených obvodových stenách.
K narastaniu objemov radónu v príbytkoch dochádza aj zatepľovaním stavieb, ktoré sa v posledných rokoch stalo veľmi populárnym, nakoľko podstatne znižuje náklady na vykurovanie. Dôležitou otázkou sa tak stáva sledovanie obsahu radónu tak vo vzduchu, ako i v podzemných vodách, v stavebných materiáloch a samozrejme, i v pôde.
Povinnosť stanovenia kategórie radónového rizika stavebného pozemku určuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 406/1992 Z. z. o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z radónu a ďalších prírodných rádionuklidov a vyhláška Ministerstva zdravoníctva SR č. 141/2000 Z. z. o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany. Na základe tohto faktu, ošetrenom aj prostredníctvom vyhlášky, je potrebné pred zahájením stavby nového objektu vykonať prieskum výskytu radónu na stavebnom pozemku. V prípade rozsiahlejšej rekonštrukcie staršieho objektu by mali merania radónu prebehnúť aj v samotnom objekte. S obranou proti zdraviu škodlivému plynu je totiž treba počítať už pri projektovaní domu, resp.
Merania objemu radónu prebiehajú na stavebnom pozemku pomocou špeciálnych odberných tyčí, ktorými sa v hĺbke 0,8 m odoberú vzorky vzduchu z pôdy. Počet odobratých pôdnych vzoriek záleží od veľkosti stavby. Pri štandardne veľkom rodinnom dome je vyhláškou stanovených 10 odberov. Výsledky meraní potom vyhodnotí špeciálny prístroj a určí mieru radónového rizika. Podľa výsledkov merania a priepustnosti základovej pôdy sa potom určí výška radónového rizika stavebnej lokality.
Ak je radónové riziko na stavebnom pozemku nízke, nepotrebuje stavebník proti radónu vyvodiť žiadne špeciálne opatrenia. Na pozemku s nízkym radónovým rizikom sa nevyžaduje nijaké špeciálne opatrenie.
V prípade, že je radónové riziko vyššie a pozemok je zaradený do stredného stupňa rizika, musia byť všetky základové konštrukcie, ktoré sú v kontakte so zemou, zaizolované prinajmenšom špeciálnym celistvým systémom hydroizolácie. Na pozemku so stredným radónovým rizikom sa za dostatočné protiradónové opatrenie považuje inštalovanie protiradónovej izolácie pod všetky konštrukcie, ktoré sú v priamom kontakte so zeminou. Táto izolácia plní aj funkciu hydroizolácie. Táto možnosť je však vhodná len pre objekty, v ktorých je plánované nútené vetranie. Ak sa v objekte neráta s núteným vetraním, je potrebné použiť špeciálnu protiradónovú izoláciu. Táto však zároveň slúži ako hydroizolácia, takže sa naraz ošetria dve potreby naraz. Ak slúži na hydroizoláciu fólia, natavuje sa precízne na základovú dosku a dôraz na kvalitnú prácu sa kladie hlavne na jej spojoch.
Protiradónová izolácia sa musí uložiť spojito v celej ploche kontaktnej konštrukcie, teda aj pod stenami. Za protiradónovú izoláciu možno považovať každú kvalitnejšiu hydroizoláciu s dlhou životnosťou a so zmeraným súčiniteľom difúzie radónu, ktorý umožňuje vypočítať pre konkrétny objekt potrebnú hrúbku protiradónovej izolácie.
V prípade priamej protiradónovej ochrany sa meraniami lokalizuje zdroj radónu, ktorý sa odstráni alebo sa stavebnými opatreniami sa zabráni vstupu radónu do objektu.
Na pozemku s vysokým radónovým rizikom možno navrhnúť ako jedinú ochranu proti radónu protiradónovú izoláciu v prípade, ak koncentrácia radónu v podloží nepresahuje 60 kBq/m3 pre dobre priepustné horniny, 140 kBq/m3 pre stredne priepustné horniny a 200 kBq/m3 pre zeminy s malou priepustnosťou. Vysoký stupeň radónoveho rizika si vyžaduje výhradne použitie špeciálnych protiradónových fólií, náterom základovej dosky a stien pivníc. Tieto opatrenia je však ešte často nutné kombinovať s odvetrávaním podložia a pivníc.
Pre objekty s kontaktnými podložiami bez pobytových priestorov platia rovnaké ustanovenia ako pri strednom riziku.
Jedným z najúčinnejších riešení, ako znížiť prienik radónu do interiéru, je vytvoriť radónovú zábranu. Striekaná PUR pena od Kanadskej peny, konkrétne Heatlok EZ, je vyvíjaná práve s dôrazom na nízku nasiakavosť, vysokú plynotesnosť a zároveň ekologické zloženie bez škodlivých nadúvadiel. Heatlok HFO Pro a Heatlok EZ sa aplikujú na zhutnený podklad pred liatím podlahy. S Heatlok HFO Pro a Heatlok EZ vytvoríte odolný, dokonale utesnený a tepelnoizolačný povrch v jedinom aplikačnom kroku.
Ako je vidieť z tabuľky, bariérové vlastnosti pien Heatlok pri určených hrúbkach sú minimálne 26,2-krát lepšie než vlastnosti PE fólie s hrúbkou 0,15 mm. Heatlok HFO Pro je minimálne 9,5-krát lepšia ako PE membrána o tl. 0,15 mm. V bežnej hrúbke 50 mm je účinnosť 829-krát lepšia ako PE fólia. Porovnajme si aj súčiniteľ tepelnej vodivosti lambda. Lambda polystyrénu je λ=0,037 W/m*k, pričom lambda peny Heatlok HFO je λ=0,025 W/m*k. Zo starších článkov vieme, že čím nižšia je lambda, tým materiál lepšie izoluje.
| Materiál | Hrúbka | Radónová odolnosť (RH/RPE) |
|---|---|---|
| PE fólia | 0,15 mm | 1 |
| Heatlok peny | Špecifikovaná hrúbka | ≥ 26,2 |
Pred radónom sa dá ochrániť aj staršia stavba. V tomto prípade je potrebné, aby sa zmeral objem radónu v jednotlivých miestnostiach a určila sa výška jeho rizika. Na základe týchto zistení sa potom vykonajú stavebné opatrenia, ktoré zamedzia vzniku radónu do objektu. Jedná sa o dodatočné tzv. Zvýšené radónové riziko však v tomto prípade môžu predstavovať aj použité stavebné materiály, ktoré sa v hojnej miere využívali na stavbu objektov najmä v 90. rokoch. Ak sa radón nachádza v podlahovej škváre alebo v omietkach, je potrebné ho odstrániť a nahradiť modernými materiálmi. Ak sa tento nebezpečný plyn nachádza priamo v priečkach alebo nosných stenách, je síce možné ich ošetriť nepriepustnou úpravou ich povrchu. Bežné nátery a tapety však nie sú stopercentne účinné, lebo môžu po čase popraskať, vytvoria sa v nich mikrotrhliny alebo sa mechanicky poškodia. O niečo účinnejšie sú elastické nátery, ktorých povrch však treba ochrániť pred poškodením ešte vrstvou omietky, tapety alebo obloženia.
Ak plánujete stavať v oblastiach s vyšším radónovým rizikom, pri výbere izolačného materiálu dbajte na tesnosť spojov (správne prevedenie asfaltových pásov), prestupy, náchylnosť na poškodenie a dostatočnú životnosť materiálu (zodpovedajúcu predpokladanej životnosti stavby). V súčasnosti existujú na trhu mnohé certifikované stavebné materiály, ktoré spĺňajú protiradónové kritériá.
Plánujete zateplenie domu v oblasti s vyšším rizikom radónu? Na izoláciu základov odporúčame striekanú izoláciu Heatlok HFO Pro.
Ako fungujú izolačné materiály? Tajomstvo udržania tepla a úspory energie
Radón je tichý nepriateľ, ktorý sa drží v zemi pod našimi domami. Najlepšou ochranou je prevencia. Chcete zistiť, či je radón rizikom aj vo vašej oblasti? Nechajte si poradiť.