Hydroizolácia základov a pivníc proti tlakovej vode

V súvislosti s pôsobením prírodného kolobehu vody a ľudskou činnosťou je stavba počas celej svojej životnosti vystavená vplyvu vody. Preto musia byť objekty dostatočne chránené pred jej nepriaznivými vplyvmi. V dôsledku zrážok skoro každé podložie, na ktorom sa realizujú stavby, podľa svojho charakteru viac alebo menej zadržiava vlhkosť alebo tlakovú vodu. Tlaková voda je pre stavby a stavebné konštrukcie veľmi nebezpečným prvkom, ktorý sa nesmie v žiadnom prípade podceňovať. Vytvára v okolí subjektu spojitú hladinu a pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom, na izoláciu všetkými smermi. Za tlakovú vodu sa považuje aj zadržaná voda, ktorá sa nahromadí v zasypanom odkope okolo stavby.

Aby sa mohol urobiť návrh správneho druhu izolácie, treba zistiť už spomínané základné faktory: druh základovej pôdy, jednotlivé geologické vrstvy, nepriepustnosť zeminy, jej dovolené namáhanie a predpokladané sadanie, najvyššiu hladinu podzemnej vody, chemické zloženie vody, prípadne stupeň agresivity. Podľa zistených údajov sa navrhne vhodný variant izolácie proti zemnej vlhkosti, podzemnej tlakovej alebo beztlakovej vode, izolácie proti agresívnej vode a hladnej vode.

Zemná vlhkosť závisí od množstva zrážok, hĺbky podzemnej vody a od kapilarity pôdy. Podzemná voda vznikala dlhodobým procesom, keď dažďová voda prechádzala nesúdržnými, priepustnými vrstvami zeminy, narazila na nepriepustnú vrstvu, začala sa hromadiť a vytvorila nádrž. Tá môže v dôsledku hydrostatického tlaku vplývať na okolité vrstvy pôdy aj na budúce konštrukcie. Agresívne vody obsahujú rôznorodé chemické látky získané z prostredí, ktorými prechádzali, a môžu narúšať stavebné konštrukcie, s ktorými neskôr prídu do styku. Aj hladné vody, t. j. veľmi mäkké vody, ktoré obsahujú menšie množstvo látok ako zvyčajne, svojím zložením rozpúšťajú a narúšajú látky.

Izolácia suterénnych priestorov sa delí na izoláciu vodorovných vrstiev a zvislých obvodových stien. Úlohou vodorovnej izolácie je zabrániť stúpaniu vlhkosti z pôdy nad rovinu izolácie zdola hore. Funkciou zvislej izolácie je chrániť steny pred vplyvom vlhkosti a vody z atmosféry a z okolitej zeminy nad rovinou vodorovnej izolácie. Izolácia musí prebiehať neporušene v celej podzemnej i nadzemnej časti budovy, teda musí vytvoriť tzv. jednoliatu izolačnú vaňu. Dosiahne sa to správnym napojením vodorovnej a zvislej izolácie.

Spodná časť stavby rodinného domu, ktorá je v kontakte so zeminou, sa musí pred pôsobením vody a vlhkosti, nachádzajúcej sa v základovej zemine, chrániť hydroizoláciou. Hydroizolácia sa spravidla umiestňuje medzi pôsobiace vodné prostredie a chránený objekt. Zvislá hydroizolácia chráni stavebné konštrukcie pod úrovňou terénu, vodorovná chráni stavebné konštrukcie položené priamo na teréne. Hydroizolácia musí tvoriť súvislý, neprerušený plášť a požaduje sa od nej absolútna ochrana proti vode v kvapalnom alebo plynnom skupenstve.

To, aké hydrofyzikálne zaťaženie bude na stavbu pôsobiť, je možné určiť len na základe hydrologického a geologického prieskumu, ktorým sa zistí maximálna hladina podzemnej vody a jej chemické zloženie. Zároveň sa charakterizuje terén podľa sklonu vo vzťahu k stavbe kvôli odvádzaniu povrchovej (dažďovej) vody. Určí sa, ako je zemina priepustná alebo nepriepustná. Vykonaný hydrogeologický prieskum umožní projektantom stavieb posúdiť rozsah stavebno-technických opatrení, ktorými bude možné odviesť, prípadne znížiť priame pôsobenie podzemných vôd na základy a základové murivá. Posúdia sa tiež možnosti, ako vylúčiť zadržiavanie zrážkovej vody stavbou a vytvorenie sekundárnej hladiny podzemnej vody.

Podľa veľkosti účinku vody na spodnú stavbu sa stanoví hydrofyzikálne zaťaženie. Poznáme tri kategórie namáhania, z toho vyplýva aj rozdelenie hydroizolácie:

I. Izolácia proti zemnej vlhkosti

Voda je viazaná v kapilárach, resp. póroch pôdy. Nikdy nevytvorí spojitú hladinu a šíri sa len kapilárami. Ak základová konštrukcia nie je chránená proti takejto vode, vnikne do telesa základov a môže začať kondenzovať na vnútorných stenách suterénnych miestností. Cieľom stavebníka musí byť obmedzenie pôsobenia takýchto vôd na stavebnú konštrukciu. Podľa druhu vyskytujúcej sa vody musí byť chránená vhodným druhom izolácie.

II. Izolácia proti stekajúcej (gravitačnej) vode

Voda steká po povrchu konštrukcií a nevytvára merateľný hydrostatický tlak. Pohybuje sa len v smere gravitácie. Musí sa vylúčiť možnosť zadržania vody pred izolovanou konštrukciou, napr. stenou suterénu. Zabrániť zadržiavaniu vody okolo stavby možno vybudovaním obvodovej drenáže, použitím drenážneho potrubia, položeného v spáde min. 1 %, ktoré odvedie vodu do zbernej šachty a odtiaľ do kanalizácie alebo do trativodu. Hydroizolácia by bola potom zavedená len proti zemnej vlhkosti.

III. Izolácia proti tlakovej vode

Tlaková voda vytvára v okolí subjektu spojitú hladinu a pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom, na izoláciu všetkými smermi. Za tlakovú vodu sa považuje aj zadržaná voda, ktorá sa nahromadí v zasypanom odkope okolo stavby. Hydroizolácia proti tlakovej vode sa zhotovuje do vane, ktorú tvorí podkladový betón a zvislé stienky, čím sa zabezpečí jej celistvosť. Na zvislej stene končí 300 mm nad hladinou podzemnej vody. ďalej pokračuje izolácia proti zemnej vlhkosti. Hydroizolácia proti tlakovej vode sa navrhuje aj vtedy, keď sa podzemné časti budovy nachádzajú v málo priepustnej zemine, alebo ak stavba zadrží vodu pritekajúcu zo svahu. Vytvorí súvislú hladinu a môže pôsobiť hydrostatickým tlakom. Vhodným riešením pre zmiernenie takéhoto tlaku je vybudovanie drenážneho systému po obvode celej stavby. Rúrky takéhoto systému sa musia nachádzať minimálne 20 cm pod povrchom hrubej základovej dosky.

Ak však projektant nemá k dispozícii hydrogeologické prieskumy, najmä hodnoty maximálnej hladiny podzemnej vody, súčiniteľ priepustnosti zeminy a ďalšie údaje, nemôže bezpečne navrhnúť izoláciu objektu proti vode. V projektovej dokumentácii sa potom vyskytuje napríklad izolácia proti tlakovej vode. Projektant rodinného domu by mal upozorniť investora - stavebníka na povinnosť zabezpečiť dostatočné hydrogeologické podklady k projektu. Zodpovedný projektant by mal svojmu klientovi pomôcť zadovážiť si potrebnú dokumentáciu. Ak sa tak nestane, potom pri poruche zatekania vznikajú kompetenčné, často aj súdne spory (stavbár, projektant, investor) najmä o určenie následnej škody.

V bežných podmienkach základových pomerov sú pozemné stavby proti vode chránené hydroizoláciou z pozitívnej strany konštrukcie. Jednoducho povedané stavba je ,,zabalená,, do hydroizolačného obalu (hydroizolačnej vane), ktorá má byť ukončená podľa správnosti aspoň 30cm nad terénom, kde stavba stojí. V prípade nepodpivničených stavieb sa vytŕčajúca hydroizolácia spopod stavby zahne a prikotví sa k obvodovej stene domu (vyhotoví sa adekvátny detail navrhnutý podľa základových pomerov). Takto vytvorený hydroizolačný ,,obal,, stavby chráni stavbu pred vodou z vonkajšej (z pozitívnej) strany (podzemná voda, zemná vlhkosť, odtekajúca dažďová voda...) a ľudovo povedané ,,pritláča,, hydroizoláciu ku stavbe.

Pokiaľ je takýto hydroizolačný systém stavby poškodený, zle vyhotovený alebo na konci svojej životnosti, voda sa môže dostať do interiéru. V praxi je často ťažké jednoduchými metódami zistiť, kde sa porucha nachádza a v akom rozsahu. Vlhkosť sa v interiéri nemusí objaviť v mieste poškodenej hydroizolácie, môže putovať v ostatných konštrukciách aj niekoľko metrov. Bez nákladného a veľmi prácneho odkopania celej stavby je takáto oprava až nemožná. Často odkop nedovolia ani majetkovo-právne vzťahy.

Hydroizolácia z negatívnej strany konštrukcie je teda hydroizolácia aplikovaná zo strany interiéru, na interiérovom povrchu obvodovej konštrukcie (napr. steny). Používa sa pri nemožnosti opraviť primárny hydroizolačný systém, resp. nemožnosti nájsť poškodené miesto či príčinu vlhnutia stien. Na tento účel nemožno použiť bežný hydroizolačný materiál použiteľný na izolovanie z pozitívnej strany, pretože v tomto prípade je hydroizolácia k stavbe ,,pritláčaná,, jednak tlakom zeminy a jednak na mikroúrovni tlakom pôsobiacej vlhkosti resp. vody. Hydroizolácia z negatívnej strany na vnútornej strane obvodovej steny je odtláčaná od konštrukcie tlakom vody, ktorá preniká kapilárami a trhlinami v konštrukcii.

Hydroizolácia z negatívnej strany teda umožňuje vytvárať funkčnú ochranu proti vode bez výkopových prác okolo domu, bez ničenia chodníkov, predzáhrad, parkovísk prislúchajúcich k domom, bez prístupu ťažkej techniky a stavebných strojov na pozemok.

Materiály pre hydroizolácie

Hydroizolačných materiálov a technológií existuje veľa, ich voľbu treba podriadiť hydrofyzikálnemu a mechanickému namáhaniu, ktoré overí hydrogeologický prieskum. Klasickým, najpoužívanejším izolačným materiálom sú asfaltové pásy.

Asfaltový izolačný pás sa skladá z nosnej vložky, ktorá je zo sklenej alebo polyesterovej tkaniny, obojstranne zabezpečená asfaltovou krycou vrstvou s hrúbkou 12 mm. Vrchnú kryciu vrstvu tvorí oxidovaný asfalt, stabilizovaný minerálnymi plnidlami. V náročnejších podmienkach, kde sa vyskytuje väčšie mechanické namáhanie, sú vhodné asfaltové pásy, modifikované termoplastickým kaučukom. Takéto pásy majú vyššiu pružnosť. Hydroizolačnú vrstvu je možné vytvoriť aj z rôznych kombinácií asfaltových pásov.

Pri aplikácii viacerých vrstiev treba dodržať zhodný smer ukladania. Hydroizolácia proti tlakovej vode musí obsahovať minimálne dve vrstvy asfaltových pásov.

Fóliové hydroizolačné materiály sa vyrábajú z mäkčeného PVC s hrúbkou 0,6 mm až 2 mm. Fólia sa ukladá medzi dve vrstvy netkanej textílie. Aj pri tomto druhu izolácie musí byť podklad rovný, pevný a čistý, môže však byť vlhký, rohy a kúty sa nemusia zaobľovať. Pásy fólií sa spájajú s presahom 50 mm, lepia sa špeciálnym lepidlom alebo sa teplovzdušne zvárajú. Prednosťou takéhoto spoja je homogénny, tesný spoj s pevnosťou pôvodného materiálu. Z fólie sa zvyčajne vyrábajú jednovrstvové hydroizolácie. Postupným zváraním jednotlivých pásov sa môže vytvarovať ľubovoľne veľká celistvá hydroizolácia.

Fóliové izolácie sa na vodorovné plochy ukladajú voľne (medzi geotextílie), na zvislé plochy sa kotvia k podkladu tanierovými rozpernými hmoždinkami a fólia sa na vrchnom okraji prichytí kovovou tvarovanou lištou. Z hľadiska hydrofyzikálneho zaťaženia sa mení hrúbka použitých fólií. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že proti zemnej vlhkosti na priepustných zeminách stačí izolovať fóliu s hrúbkou 0,6 mm medzi dvoma 300 g geotextíliami; proti presakujúcej a gravitačnej vode izolujeme fóliou s hrúbkou 1 mm; proti tlakovej vode musíme použiť fóliu s minimálnou hrúbkou 1,5 mm. Ak sa predpokladá zvýšené mechanické namáhanie, zvolíme si radšej fóliu o jednu triedu hrubšiu. Treba zdôrazniť, že návrhu hrúbky PVC fólie by mal vždy predchádzať hydrogeologický prieskum - len tak je zabezpečená stopercentná ochrana aj pri náhlych zmenách pôdnych hydrogeologických pomerov.

Ako vodotesné izolácie proti tlakovej vode je optimálne voliť systémy, ktoré umožňujú kontrolu tesnosti v priebehu realizácie, prípadne i po zabudovaní, alebo aspoň umožňujú jednoduchú sanáciu v jasne stanovených a ohraničených sektoroch. Z ostatných systémov je akceptovateľný najmä dvojvrstvový asfaltový, ktorý je výrazne odolný proti prerazeniu.

Okrem vlastnej skladby (bežné plochy) systému vodotesných izolácií je nevyhnutne potrebné kvalitné technické vyriešenie konštrukčných detailov. Všetky tvarové zmeny hydroizolačného povlaku (kúty, zákutia, rohy, nárožia), prestupy (pod prírubami), dilatačné špáry atď. je nevyhnutne potrebné zosilňovať.

Špecifické hydroizolačné systémy a materiály

V tomto prípade používame hydroizolačný systém Koster NB1 na izolovanie proti tlakovej vode z negatívnej aj z pozitívnej strany. Koster NB1 je minerálna náterová vrstva obsahujúca kryštalizujúce a kapiláry upchávajúce látky. Môže byť použitá na izoláciu proti zemnej vlhkosti, beztlakovej a tlakovej podzemnej vode. Je oderu odolná, vynikajúca odolnosť voči chemikáliám. Je plne vodotesná a prípade tlakovej vody odolá tlakom do 13 barov (čo zodpovedá tlaku, ktorý vytvára 130m vysoký stĺpec vody). Preniká do štruktúry podkladovej vrstvy , kde vytvára pevnú väzbu s podkladom a uzatvára kapiláry. Navyše sa aktivujú kryštalizujúce látky, čo môže viesť k samovoľnému procesu tesnenia, aj pri tvorbe mikrotrhlín. Jednoducho povedané materiál vykryštalizuje do podkladovej vrstvy a tým pádom ho vlhkosť prenikajúca z exteriéru do interiéru ,,neodtlačí,, od steny, na ktorej je aplikovaný. Vykryštalizovaním sa stáva neoddeliteľnou častou konštrukcie. Hydroizolačný systém NB1 umožňuje difúziu vodných pár, čiže konštrukcia nie je ,,zadusená,, umožní odparovanie vlhkosti. Systém NB1 tvoria dve zložky, 25kg vrece s práškom a 9L bandaska s disperziou Koster NB1 Flex. Taktiež má certifikát na pitnú vodu, v tom prípade sa disperzia nepoužíva, prášok sa potom mieša s vodou. Vtedy sa môže použiť na izolovanie vodných nádrží či vodotesných nádrží na pitnú vodu. Taktiež je možné použiť Koster NB1 spolu s bitúmenovými izoláciami (Napr. Koster Bikuthan, Koster Deuxan a ďalšie) a vytvárať tak komplexné hydroizolačné systémy stavieb.

Ďalšou možnosťou je KD System. Je to hydroizolácia proti tlakovej vode z negatívnej strany. Systém KÖSTER KD, ktorý je šetrný k životnému prostrediu, zastavuje aktívny vstup vody a bezpečne utesňuje vodu pod tlakom z negatívnej strany. Je odolný voči soliam, ktoré sú škodlivé pre stavebnú štruktúru a pre agresívne látky, ktoré sú prítomné v zemi.

• KÖSTER KD 1 Base: Rýchle vytvrdzovanie minerálnej tesniacej suspenzie s vynikajúcou odolnosťou voči agresívnej podzemnej vode a vysokému tlaku vody.
• KÖSTER KD 2 Blitzpowder: Vysoko reaktívny prášok s extrémne krátkym nastavením času. Pri aplikácii suchého prášku sú aktívne netesné vody zapečatené v priebehu niekoľkých sekúnd.
• KÖSTER KD 3 Sealer: Extrémne nízka viskozita silikátovacej kvapaliny. Účinné zložky prenikajú hlboko do substrátu a reagujú na nerozpustnú zlúčeninu.

V závislosti od intenzity aktívneho presakovania sa ručne nanáša dostatočné množstvo suchého prášku priamo na aktívny únik bez pridania vody. V prípade malých aktívnych netesností, kde sa voda z tela pomaly kvapká, je prášok pevne nanesený na povrch, kým nie je únik zastavený. V oblastiach so silnejším únikom vrátane aktívneho výtoku vody sa väčšie množstvo KÖSTER KD 2 stlačí do guľôčky medzi oboma rukami a vytlačí sa čo najviac vzduchu. "Guľa" je pevne zatlačená na miesto úniku. Po niekoľkých sekundách by sa únik mal zastaviť. Po zastavení aktívnych netesností je plocha vodotesná.

Zmiešajte toľko KÖSTER KD 1 Base, ktorý sa dá aplikovať v priebehu 5-10 minút vodou do viskóznej roztierateľnej hmoty (suspenzie). Aplikujte kašu na podklad pomocou kartáča či veľkej štetky. Potom ihneď naneste prášok KÖSTER KD 2 do čerstvej, vlhkej suspenzie ručne, až kým povrch nezostane suchý. Bez čakania natrite s kefou kvapalinu KÖSTER KD 3. Okamžite po cca.

ALF POLY FLEX Hydroizolačná stierka jednokomponentná je flexibilná jednozložková polymércementová tesniaca stierka odolná voči tlakovej vode. Je to vodotesný cementový mrazuvzdorný výrobok nanášaný v tekutom stave, so schopnosťou premostenia trhlín pri nízkej teplote (-5 °C) a odolný pri kontakte s chlórovou vodou, druh/trieda CMO1P. Vytvára plošnú, bezšvovú hydroizolačnú bariéru a je odolný voči bežným čistiacim a dezinfekčným prostriedkom.

Používa sa ako stierková (náterová) hydroizolácia proti tlakovej (oplachovej) vode, vhodná pre väčšinu podkladov (vápennocementové a sadrové omietky, betón, sadrokartón, cementový a sadrový poter, OSB a cementotrieskové dosky atď.), pre vnútorné a vonkajšie použitie. Je určená pre aplikácie s následnou povrchovou úpravou (výrobky ALFEMA, keramické obklady a dlažby, XPS, nopová fólia atď.). Nie je vhodná pre pojazdné podlahy, namáhané šmykovým zaťažením.

Príprava podkladu pre ALF POLY FLEX:

• Podklad musí byť tvarovo stabilný, suchý, pevný, nosný, bez trhlín. Prípadné trhliny nutné vyplniť vhodnou tmeliacou hmotou typu reprofilačných mált a stierok.
• Prebrúsením a očistením je nutné z podkladu odstrániť menej pevné povrchové vrstvy a nečistoty (prach, zvyšky náterov a pod.).
• Hladké podklady typu gletovaných omietok a betónov je vhodné prebrúsením jemne povrchovo zdrsniť.
• Všetky minerálne podklady, vrátane sadrokartónových omietok a sadrokartónu sa penetrujú penetráciou ALF PR40 (riedenie 1:2).
• Drevotrieskové alebo OSB dosky a podobné podklady musia byť pevne nainštalované, bez priehybu a musí sa vopred ošetriť adhéznym mostíkom ALF PR50.

Miešanie ALF POLY FLEX:

• Do čistej nádoby sa odmeria predpísané množstvo vody a za stáleho miešania pomocou nízkootáčkového vrtuľového miešadla sa postupne vsype zodpovedajúce množstvo suchej zmesi.
• Odporúča sa pripraviť toľko materiálu, ktorý je možné aplikovať do cca 20 minút od namiešania napr. pracovník sa postupne pripraví zmes z 1/3 vreca (5kg) suchého materiálu, dvaja pracovníci z 2/3 vreca (10kg), atď.
• Pri stredných otáčkach (cca 400 ot./min.) a rovnomernom pohybe miešacej vrtule v nádobe sa materiál mieša do hladkej, homogénnej konzistencie po dobu cca 3 minút. Miešacia časť ostáva počas miešania ponorená do zmesi, aby nedochádzalo k prevzdušneniu materiálu.

Aplikácia ALF POLY FLEX:

• Na vyzretý podklad s vyschnutou penetráciou alebo kotviacim mostíkom sa hydroizolácia podľa zvolenej konzistencie nanáša vo forme súvislej vrstvy ako stierka hladidlom.
• Hrúbka a počet vrstiev musí zodpovedať požadovanému stupňu ochrany, resp. očakávanému vlhkostnému zaťaženiu a situovaniu konštrukcie.
• Časový odstup medzi aplikáciami jednotlivých vrstiev činí v bežných podmienkach cca 8 hodín (stierkovanie) a cca 8 hodín (náter).
• Náradie po použití dôkladne očistiť vodou. Vyzretú hmotu je možné odstrániť mechanicky.
• Kladenie následných povrchových vrstiev na hydroizoláciu je pri bežných klimatických podmienkach možné 24 hodín od aplikácie poslednej vrstvy.

Upozornenie pri aplikácii ALF POLY FLEX:

• Počas aplikácie a následných 24 hodín od jej ukončenia je nutné materiál chrániť pred stykom s vodou (dážď, technologická voda na stavenisku atď.), priamym slnečným žiarením a mrazom, ktoré môžu spôsobiť jeho degradáciu.
• Pred aplikáciou následnej povrchovej úpravy je nutné hydroizoláciu chrániť pred hrubým mechanickým poškodením a pred agresívnymi chemickými činidlami (silné zásady, kyseliny, organické rozpúšťadlá).
• Materiál možno spracovávať iba pri teplote vzduchu a podkladu od +5 °C do 30 °C.
• K zmesi nie je dovolené pridávať žiadne cudzie materiály.

Spotreba ALF POLY FLEX (v závislosti na povrchu): pri hrúbke 1mm cca 1,5 kg / m2

Technické vlastnosti ALF POLY FLEX:

• Vodotesnosť - priesak tlakovou vodou (150 kPa) : žiadny priesak
• Schopnosť premostenia trhlín za štandardných podmienok : > 0,75 mm
• Schopnosť premostenia trhlín za nízkej teploty(-5° C) : > 0,75 mm
• Ťahová prídržnosť počiatočná : > 0,5 N/mm2
• Ťahová prídržnosť po kontakte s vodou : > 0,5 N/mm2
• Ťahová prídržnosť po kontakte s vápennou vodou : > 0,5 N/mm2
• Ťahová prídržnosť po kontakte s chlórovanou vodou : > 0,5 N/mm2
• Ťahová prídržnosť po tepelnom starnutí : > 0,5 N/mm2
• Ťahová prídržnosť po cyklickom zmrazovanie - rozmrazovanie : > 0,5 N/mm2
• Zámesová voda : 0,20 až 0,22 l/kg (0,3 až 3,3l/15kg vrece) (1,6 až 1,8 l/8kg vedro)
• Odporúčaná hrúbka vrstvy pre netlakovú vodu v exteriéroch : min. 2mm (2 vrstvy stierky)
• Odporúčaná hrúbka vrstvy pre tlakovú vodu do 15m : min.

Ponúkame hydroizolačné riešenia proti tlakovej spodnej vode pre základy a pivnice stavieb - domov, bytov, garáží či akýchkoľvek iných stavieb. Používame kvalitné materiály BOSTIK a MC-BAUCHEMIE s vynikajúcimi vodu-odpudzujúcimi vlastnosťami. Je to rad dvojsložkových, polymérmi modifikovaných bitúmenovo-kaučukových (KMB) stierkových hydroizolácií od firiem MC-Bauchemie a BOSTIK ktoré sa používajú na izoláciu proti tlakovej vode a zemnej vlhkosti pre spodné stavby a podzemné konštrukcie. Tieto emulzie sú flexibilné, prekleňujú trhliny, rýchlo tvrdnú, neobsahujú rozpúšťadlá (sú ekologické) a sú tesné voči radónu, pričom sa nanášajú špachtľou, stierkou alebo striekaním.

tags: #izolacia #na #tlakovu #vode