Neviditeľný vírus obrátil naše životy naruby a my sme sa, celkom neočakávane, stali zo dňa na deň účastníkmi celonárodného experimentu v zvládaní samoty. Nariadené karanténne opatrenia, „social distancing“ na verejnosti či izolovaná práca mali hlboký dopad na psychiku mnohých. Aj pre vyhranených introvertov je táto situácia náročnou skúškou: samotu zvládame o to ťažšie, keď si ju sami vopred nevyberieme alebo keď je nám nanútená.
Ako ukázala v roku 2012 psychologická štúdia americkej Virgínskej univerzity, štvrtina žien a dve tretiny mužov radšej podstúpia elektrický šok, akoby sa ocitli sami so svojimi myšlienkami. Napriek tomu viacero výskumov dokázalo, že čas strávený osamote - v práci aj v osobnom živote - môže nakopnúť našu kreativitu, pomôcť regulovať naše emócie, naučiť nás lepšie zvládať ťažké situácie, či dokonca prospieť našim vzťahom. Kľúčové je však rozlišovať medzi rôznymi pojmami a hľadieť na samotu z inej perspektívy.
Samota, izolácia a osamelosť: Kľúčové rozdiely
„Aké je to cítiť sa osamelo?” pýta sa britská spisovateľka Olivia Laing vo svojej knihe Mesto osamelosti. „Je to ako byť hladný: ako byť hladný, zatiaľ čo sa všetci naokolo pripravujú na bohatú hostinu. Je to zahanbujúci a znepokojujúci pocit, ktorý z človeka postupne začne vyžarovať aj navonok,” odpovedá Laing. Spisovateľka poukazuje na dôležitý rozdiel: byť osamelý nemusí nevyhnutne znamenať byť sám. Tieto dva pojmy rozlišujú psychológovia v odbornej literatúre.
„Samota je fyzická izolácia od druhých ľudí. Ide o samotu v priestore, ktorú si obyčajne môžeme dobrovoľne vybrať,” vysvetľuje PhDr. Beáta Žitniaková Gurgová z Katedry psychológie Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. „Samota však nepodmieňuje osamelosť: môžeme byť obklopení druhými ľuďmi, ale cítiť sa pritom osamelo,” dopĺňa Žitniaková Gurgová, ktorá skúmala samotu a osamelosť ako psychologické fenomény. Samota je objektívny stav, pričom osamelosť je subjektívne prežívanie samoty. „Problém je, že u ľudí, ktorí sa ocitnú sami, sa môže časom rozvíjať osamelosť - a to hlavne, ak je samota dlhodobá,” dodáva.
Prečo vnímame samotu negatívne? Historické a evolučné korene
„Samota má zlú reputáciu z historického hľadiska,” povedal pre denník New York Times profesor vývinovej psychológie Robert Coplan z kanadskej Carletonskej univerzity. Ako jeden z hlavných dôvodov označil vnímanie samoty a izolácie ako formy trestu - ako deti nás posielali za zlé správanie do kúta alebo na „samotku”. Na princípe izolácie je tiež založený väzenský systém.
Ďalším dôvodom je aj negatívne spoločenské vnímanie samotárov. „Človek, ktorý je sám, sa stáva pre druhých podozrivým, lebo nenapĺňa potrebu afiliácie. U každého jednotlivca existuje potreba byť s druhými ľuďmi a napĺňať aktívne medziľudské vzťahy. Nie je prirodzené, aby bol človek sám - samotárski ľudia nie sú považovaní za sociálne atraktívnych, sú videní ako iní, ako čudáci,” vysvetľuje Žitniaková Gurgová.
„Človek je spoločenský tvor,” dopĺňa Kristína Pomothy, organizačná psychologička a konzultantka. „Evolučne sme viazaní na komunitu a skupinu. Izolácia je pre nás ohrozenie. Štúdie dokazujú, že dlhodobá izolácia v mladom veku má dopad na vývoj našich kognitívnych schopností. Z evolučného hľadiska aj z hľadiska emočnej stability je pre nás dôležité byť s inými ľuďmi,” dodáva Pomothy.
Rozsiahle dopady izolácie a osamelosti na zdravie
Osamelosť má pritom priamy negatívny vplyv na ľudské zdravie. V roku 2017 publikovala Americká asociácia psychológov štúdiu, v ktorej tvrdí, že sociálna izolácia a osamelosť môžu byť väčším zdravotným rizikom ako obezita. Risk predstavuje aj pre pracovný život: americký doktor Vivek Murthy, ktorý pracoval pre prezidenta Baracka Obamu, fenomén osamelosti na pracovisku označil za „krízu verejného zdravia”.
Ľudia, ktorí prežívajú dlhodobú izoláciu, sa môžu dostať do stavu tzv. psychickej deprivácie. Ide o dlhodobé zníženie kontaktu s podnetmi, ktoré sú v bežnom živote veľmi dôležité, napríklad s komunikáciou s najbližšími, podnetmi pre prácu či sebarealizáciu, alebo s možnosťami pohybovej realizácie. Stav psychickej deprivácie je veľmi vážna okolnosť a môže zásadným spôsobom ovplyvniť duševné zdravie človeka.
Ľudia vystavení dlhodobej izolácii a teda psychickej deprivácii môžu trpieť zmenami nálad, cítia sa smutne, depresívne, trpia rôznymi úzkosťami. Môže sa u nich prejavovať emočná labilita, náhle prepuknutie rôznych emócií, či už príjemných, ale aj tých nepríjemných (strach, hnev, smútok). Dostaviť sa môžu tiež poruchy spánku. Zmeniť sa rovnako dokáže aj myslenie, kedy začne človek myslieť viac negatívne. U takýchto jedincov sa v myslení objavuje veľa obáv či negatívnych scenárov, čo všetko sa môže stať.
Osamelosť sa veľmi negatívne podpisuje na psychike. Prejavuje sa smútkom, podráždenosťou, nervozitou, apatiou, vedie k depresii a vo veľkej miere znižuje duševnú pohodu. Senior ťažšie zvláda stres a jeho fyzické zdravotné problémy sa následkom negatívneho zmýšľania zhoršujú. Môže začať odmietať naordinovanú liečbu. Pocit osamelosti a izolácie od ostatných tiež zvyšuje krvný tlak a podieľa sa na zhoršení imunitného systému. Môže narušiť dobrý spánok a znižuje chuť do jedla. Nedostatok sociálneho kontaktu má za následok zhoršenie vyjadrovacích schopností a sociálnych zručností. „Chronické pocity osamelosti môžu mať podobný dopad na zdravie ako dlhodobé fajčenie alebo obezita.”
Kto je najviac ohrozený osamelosťou a sociálnou izoláciou?
To, koľko Slovákov zažíva pravidelne samotu a v akej miere pociťujú osamelosť v osobnom živote alebo na pracovisku, zatiaľ nebolo celonárodne skúmané až do nedávnej doby. Rozsiahly epidemiologický výskum realizovaný v októbri a novembri 2024 odhalil vysoký výskyt osamelosti a sociálnej izolácie v dospelej populácii Slovenska. Tento výskum, ktorý realizoval projekt DISCONNECT z Katedry psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci s agentúrou FOCUS na vzorke 3 006 dospelých, priniesol dôležité údaje.
Podľa výsledkov, každý štvrtý dospelý pravidelne pociťuje výrazné pocity osamelosti a každý piaty nemá dostatok sociálnych kontaktov, čiže je sociálne izolovaný. „Extrémnu izolovanosť alebo osamelosť pritom pociťuje približne 5 % ľudí. To znamená, že takmer neustále prežívajú pocity osamelosti, izolácie a zároveň majú často aj dojem, že sú odmietaní alebo ignorovaní,” uviedol doc. Michal Hajdúk, vedúci projektu DISCONNECT. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) označila osamelosť za významný determinant zdravia a v roku 2023 zriadila Komisiu pre sociálne prepojenie.
Pocity osamelosti sú častejšie u žien ako u mužov, čo zodpovedá aj výsledkom podobných výskumov v zahraničí. Potvrdilo sa tiež, že osamelosť a sociálnu izoláciu najviac pociťujú starší ľudia vo veku 65+ rokov, kde sa takmer 38 % cíti osamelo. „Naopak, mladí ľudia nepociťujú osamelosť a sociálnu izoláciu v takej miere ako ostatné vekové skupiny. Kým takmer 38 % starších ľudí nad 65 rokov sa cíti osamelo, v skupine 18 až 24 rokov je to necelých 18 %. Napriek tomu sa pocity osamelosti u mladých vyskytujú aj napriek množstvu sociálnych kontaktov, čo môže súvisieť s ich odlišnými očakávania od vzťahov, ale aj s nízkou kvalitou a krehkosťou ich vzťahov,” vysvetlil doc. Roman Džambazovič, vedúci Katedry sociológie FiF UK.
Nižšie vzdelanie a socio-ekonomické problémy, ako sú chudoba a sociálne vylúčenie, boli taktiež identifikované ako rizikové faktory. „Zaujímavým zistením je, že osamelosť a sociálnu izoláciu pociťujú najmä ľudia s nižším vzdelaním, môžu za tým však stáť aj iné socioekonomické a zdravotné faktory, ktoré s tým súvisia,” podotkol Džambazovič.
| Kategória | Rizikové faktory osamelosti a sociálnej izolácie |
|---|---|
| Demografické trendy | Globálne starnutie populácie, rastúci počet ľudí v jednočlenných domácnostiach |
| Socio-ekonomické problémy | Chudoba, sociálne vylúčenie, finančná neistota, nižšie vzdelanie |
| Rodinné okolnosti | Rozvod, vdovstvo, život osamote, rodičia na rodičovskej dovolenke, osamelí rodičia vychovávajúci deti |
| Pracovná situácia | Dlhodobá nezamestnanosť, chronicky chorí, invalidní dôchodcovia |
| Menšiny a diskriminácia | Neheterosexuálna orientácia (až 50% miera osamelosti), skúsenosť s diskrimináciou (pohlavie, zdravie, farba pleti, národnosť, etnický pôvod) |
| Zdravotný stav | Zhoršenie zdravotného stavu, psychické choroby, strata zraku/sluchu, poruchy pamäte |
| Miesto bydliska | Život v mestách (anonymita, hluk) |
„Ukazuje sa, že ľudia, ktorí sú dlhodobo mimo pracovného trhu, sú výrazne viac ohrození osamelosťou a sociálnou izoláciou. Ide o dlhodobo nezamestnaných, chronicky chorých, invalidných dôchodcov, ale aj rodičov na rodičovskej dovolenke či ľudí žijúcich v jednočlenných domácnostiach. Do veľkej miery sa problém týka aj rodičov, ktorí sami vychovávajú deti,” dodal Džambazovič. Vysokú mieru osamelosti a sociálnej izolácie - až 50 % - zaznamenali vo výskume u osôb s neheterosexuálnou orientáciou, čo potvrdzuje dlhodobý trend stigmatizácie, odmietania a nepochopenia týchto ľudí. Medzi ďalšie rizikové faktory osamelosti a sociálnej izolácie patrí aj skúsenosť s diskrimináciou na základe pohlavia, zdravotného stavu, farby pleti, národnosti či etnického pôvodu. Výsledky naznačujú, že ľudia, ktorí nepatria k majoritnej populácii (z akéhokoľvek dôvodu), sú vo väčšom riziku.
Osamelosť seniorov: Špecifické výzvy
Samota je postrachom mnohých seniorov. Obávajú sa, že jeseň života strávia bez prítomnosti rodiny a priateľov. Život v osamelosti prináša množstvo negatívnych vplyvov na zdravie, u seniorov môže zvýšiť šancu predčasnej smrti až o 14 %. Niektorým bránia v spoločenskom živote zdravotné problémy, ďalší sa pred ním z rôznych dôvodov sami uzavrú.
Častou príčinou osamelosti je, ak sa o seniora prestane zaujímať rodina a svoj záujem zúži len na sporadické návštevy alebo telefonáty. Ohrození sú aj tí, ktorí žiadnu rodinu nemajú. Mnohí seniori sa stávajú osamelými po tom, čo sa začnú dobrovoľne strániť ostatných ľudí. Nechcú byť iným na príťaž, hanbia sa za svoj zhoršený zdravotný stav a nechcú sa ukazovať pred inými ľuďmi. Strata zraku a sluchu v dôsledku staroby predstavuje osobitné riziko zvyšujúce pocit izolovanosti. Smrť rovesníkov môže prispieť k presvedčeniu, že seniora už na svete nič pozitívne nečaká. Nájsť si nových priateľov je v starobe omnoho ťažšie a to najmä pre tých, ktorí boli hanbliví a introvertní aj počas produktívneho života. Na izolácii a osamelosti sa podpisujú aj psychické choroby a zhoršenie a spomalenie komunikácie. Poruchy pamäte zapríčiňujú problémy s vybavením potrebných slovných výrazov. Seniori majú tendenciu opakovať, čo už povedali. Niektorí majú zas problém s nedoslýchavosťou, ďalším je ťažko rozumieť. To všetko môže spôsobiť izoláciu v medziľudskej komunikácii.
Potrebu kontaktu u osamelých seniorov, dôverčivosť a zhoršenú ostražitosť môžu navyše využiť rôzni podvodníci a špekulanti, ktorí ich okradnú, zadlžia alebo pripravia o celý majetok.
Ako premeniť samotu na príležitosť a predísť osamelosti
Aby sa samota zbavila svojho zlého mena, je kľúčové naučiť sa ju vnímať ako príležitosť venovať sa sebe, a nie ako obmedzenie. Prirodzene, pozerať sa na čas osamote z pozitívnej perspektívy je jednoduchšie, keď si moment vyberieme alebo naplánujeme. Nie, keď nám je nanútený. „V súčasnej situácii je spoločenská izolácia náhly stav, ktorý je nám nariadený autoritami. Ide o stratu kontroly a o to je ten stres zo samoty väčší,” domnieva sa Pomothy.
Momenty, keď sa náhle ocitneme sami, prichádzajú aj v bežných dňoch: z kalendára vám nečakane vypadne obed so známym alebo vám padnú plány na piatkový večer. Dôležité je tiež oslobodiť sa od negatívnych predstáv o samote, ktoré stále prevládajú v kolektívnom vedomí. O pocite osamelosti síce hovoríme v spoločnosti častejšie, ale opačná fyzická potreba - túžba po izolácii - je rovnako skutočná. „Každý človek potrebuje byť sám,” hovorí Žitniaková Gurgová. Bol to aj jeden z prekvapivých záverov prieskumu The Rest Test, v ktorom sa v roku 2016 skúmalo, akým spôsobom si ľudia vedia najlepšie oddýchnuť. Štúdia ukázala, že ľudia si najlepšie oddýchnu pri sólo aktivitách: napríklad pri čítaní alebo pri jednoduchom trávení času osamote. Fun fact: odpovede introvertov a extrovertov sa takmer úplne zhodovali.
Praktické kroky pre zvládanie samoty a izolácie
Odstráňte podnety
Ak môže byť samota pozitívna, ako optimálne využiť momenty strávené so sebou? Je potrebné zredukovať či úplne odstrániť vonkajšie podnety: sociálne siete, telefonáty, notifikácie ohľadom správ zo sveta a podobne. „V súčasnej dobe sú ľudia prepodnetovaní. Je potrebné nájsť činnosť, ktorú robíme radi, ale bez rušivých elementov,” radí Žitniaková Gurgová.
V osobnom živote: Buďte sami a vnímajte svoje telo
Momenty samoty môžu nabádať, aby sme zostali v spojení s blízkymi aspoň čiastočne prostredníctvom modernej techniky: aby sme im poslali fotku knihy, ktorú sme sa rozhodli čítať, alebo večere, ktorú sme si doma navarili. V tom prípade sa však neponárame do seba, ale opäť komunikujeme smerom von. „V súčasnosti sme stále tak veľmi orientovaní navonok, až sme odpojení od svojho tela a zabúdame, že sme aj biologická bytosť,” vysvetľuje Žitniaková Gurgová. „Je dôležité jednoducho byť sám a vnímať svoje pocity, svoje telo. Premyslieť si, čo sa mi páči alebo nepáči. Večer si spraviť audit dňa, čo sa mi podarilo, s čím nie som spokojný - napríklad formou denníka.”
Aby sme ocenili momenty, v ktorých sa ocitneme sami, musíme podľa Pomothy nájsť „rituály alebo maličkosti, ktoré nám prinášajú radosť.” Môže ísť o „pitie kávy, opaľovanie sa na balkóne, cvičenie alebo praktizovanie mindfulness (všímavosti) pomocou meditácie,” tvrdí psychologička a konzultantka. Každý si musí nájsť oblasť alebo činnosť, v ktorej vidí zmysel, alebo ktorá mu prináša potešenie. V najlepšom prípade mu umožní na chvíľu zastaviť tok myšlienok. Ak nie ste zvyknutí na meditáciu alebo už nemáte chuť pokúšať sa po desiatykrát o pravidelné písanie denníka, „stačí sa jednoducho odpojiť, sadnúť si do kresla a uvažovať, lebo aj vtedy vznikajú veľmi cenné nápady,” dopĺňa Žitniaková Gurgová.
Buďte svojím vlastným koučom
V momentoch samoty je dôležité byť svojím vlastným koučom. „Myslím, že vedieť dobre využiť izoláciu je o schopnosti sebamanažovania a sebaregulácie. Je potrebné nastaviť si denný program tak, aby sa pocity osamelosti nemali šancu hlásiť,” hovorí Žitniaková Gurgová. Ide tiež o reguláciu času stráveného na internete, ktorý pre našu nervovú sústavu neponúka oddych. Podľa Pomothy „by sme si v tom mali urobiť poriadok tak, ako keď ideme na diétu a vyradíme uhľohydráty.” Naša internetová komunikácia sa totiž dnes často neobmedzuje len na výmenu osobných správ. „Musíme si to nastaviť: napríklad, že ráno od 7 do 8 čítam správy, večer od 7 do 8 sa venujem osobným správam a hotovo, viac tomu nedám,” navrhuje psychologička. Jedným z riešením je vracať sa k príjemným a pekným spomienkam, pozeranie fotiek, videí, ktoré u nás podporujú pozitívne pocity. Môžete skúsiť kreslenie, zapisovanie príjemných spomienok či pocitov, tanec, hudbu, lebo tak sa dá vyjadriť a prejaviť každá emócia. Skúste cvičenie fyzické alebo cvičenie mysle cez hlavolamy, hádanky a spoločenské hry.
Samota v pracovnej sfére: Ingrediencia kreativity
„Samota je kľúčová (a podcenená) ingrediencia kreativity,” vyjadrila sa americká autorka Susan Cain, autorka bestselleru Ticho. Ocitnúť sa však v situácii, keď musíte pracovať sami - bez kolegov, na ktorých ste zvyknutí - môže nabádať k tomu, aby ste komunikovali čo najviac a za každú cenu. Je to však pasca, do ktorej netreba spadnúť. „Netreba si zahltiť kalendár videohovormi, ako sa to napríklad stalo minulý týždeň mne a ľuďom, s ktorými pracujem,” hovorí Pomothy o izolovanej práci.
„Keďže sme z jedného dňa na druhý potrebovali pracovať formou home office, chceli sme si všetci rýchlo vyplniť kalendáre, aby sme nestratili kontakt. Zrazu sme si neustále telefonovali,” spomína Pomothy. „Je dôležité dodržať tie rutinné stretnutia, ktoré sme doteraz mali, ale tiež mať dostatok času nato, aby sa nám uvoľnil priestor na vymýšľanie nových vecí. Samota je jednoznačne príležitosť nato. Kreatívna tvorba má dve časti: kreativita pri stretávaní sa s ostatnými ľuďmi, s ktorými si vymieňame myšlienky - čo sa však cez videokonferencie robí veľmi ťažko - a kreativita v osamelosti. Súčasnú situáciu treba využiť práve nato,” radí Pomothy. „Ak má človek veľa podnetov, je ťažké byť tvorivý - zamestnanci ani nestíhajú vnímať, že sú sami.”
Riešenia pre seniorov proti osamelosti
Najúčinnejším spôsobom, ako sa vyhnúť osamelosti, je zostať v kontakte s rodinou a priateľmi alebo bývalými kolegami. Rodina by nemala vylučovať seniora z rodinného života, ale rozprávať sa s ním a zapájať ho do spoločných aktivít. V prípade, ak senior býva sám, samozrejmosťou by mali byť pravidelné návštevy, spoločné prechádzky alebo výlety.
Starší ľudia žijúci sami nemusia byť nutne osamelí, ak sa spoločensky angažujú. Pre seniora je veľmi dobré, ak navštevuje kluby dôchodkov alebo ďalšie centrá a spolky, kde sa môže stretnúť s rovesníkmi, porozprávať sa a zabaviť. Aj v jeseni života sa dá objaviť nový koníček, pri ktorom sa dajú spoznať ľudia v podobnom veku. Môžu to byť tanečné kluby, skupinové cvičenie pre seniorov, výtvarné dielne a pod. Mnohé organizácie ponúkajú jazykové alebo počítačové kurzy pre dôchodcov. Zaujímavou možnosťou môžu byť aj univerzity tretieho veku. Spoločnosť priateľov alebo rodiny pozdvihne náladu. Vhodné je aj navštevovanie komunitných centier pre seniorov, kde môžu nadviazať nové priateľstvá.
Ak je senior ešte aktívny a jeho zdravotný stav to dovoľuje, riešením ako eliminovať osamelosť, môže byť kúpa psa alebo mačky. Senior nadobudne pocit užitočnosti, pretože sa bude môcť o niekoho starať. Obstaranie psa môže zvýšiť aj mieru každodenného pohybu, pretože vyžaduje prechádzky. Vhodnejšie je vybrať staršie zviera, ktoré je pokojnejšie a vyrovnanejšie ako živé a zvedavé mláďa.