ISOVER Skladba Zelenej Strechy: Komplexný Sprievodca inovatívnymi riešeniami

Zelené a vegetačné strechy vracajú zeleň do miest a kompenzujú zabratie pôdy veľkoplošnú výstavbou. Zelené strechy sa tešia čoraz väčšej popularity, a to nielen pre svoju estetickú hodnotu, ale aj pre nespočetné ekologické a funkčné benefity. Prinášajú zeleň do mestského prostredia, zlepšujú mikroklimatické podmienky, redukujú prašnosť a hluk, a navyše pomáhajú s hospodárením s dažďovou vodou. Zelenú strechu si môžete zaobstarať, či už staviate nový dom alebo ho rekonštruujete, uprostred mesta, na jeho periférii alebo na vidieku.

Ekologické a klimatické prínosy zelených striech

Mestská zeleň v parkoch, vegetačných strechách a zelených stenách výrazne redukuje efekt tepelného ostrova. Klíma v mestskej zástavbe je výrazne vyššia ako teplota prostredia, ktoré nie jej zastavané a obsahuje zeleň. Budovy, betónové a asfaltovej povrchy ulíc absorbujú cez deň obrovské množstvo tepla zo slnka, ktoré následne vyžarujú do okolia. Teplota v centre miest je vďaka tomuto efektu o 1 až 3° C vyššia, oproti zalesneným a zeleným častiam (vo večerných hodinách to môže byť až o 10° C). Mestské tepelné ostrovy majú nielen negatívny vplyv na ľudí, ktorí v nich žijú, zvyšujú aj náklady na chladenie budov a takto výrazné zvýšenie teploty následne ovplyvňuje aj množstvo zrážok v meste a jeho okolí. Prehrievanie centier miest vedie navyše k stúpaniu teplého vzduchu, ktorý so sebou zo zeme dvíha prach a ďalšie nečistoty, ktoré potom následne dýchame. Poletujúci prach je príčinou až 15% poklesu slnečného svitu.

Základným mechanizmom je odparovanie vody z vegetácie (evapotranspirácia) a vodných plôch, čo znižuje teplotu okolitého prostredia. Odparenie jedného litra vody predstavuje ekvivalent cca 0,7 kWh energie potrebnej pre prevádzku chladiaceho zariadenia, teda 1 mm zrážok zadržaných na 100 m² vegetačnej strechy, to môže zodpovedať úspore 70 kWh energie potrebnej na chladenie budovy v letných horúčavách. Zelené strechy na báze minerálnej tepelnej izolácie prinášajú rad významných benefitov, ktoré presahujú rámec estetiky a bývania. Cítiteľne zabraňujú prehrievaniu budovy v letných mesiacoch a zároveň účinne chránia podstrešné priestory pred tepelnými únikmi v zime. Toto zlepšenie tepelno-technickej stability prispieva k zníženiu energetickej náročnosti budovy a k zvýšeniu komfortu bývania.

Zelené strechy tiež dobre hospodária s vodou - zeleň je schopná pohltiť veľké množstvo vody a čiastočne ju aj spotrebovať. Popri znížení tepelných strát, znižuje ozelenenie zelenej strechy spolu s vegetačnou vrstvou odtok zrážkovej vody do kanalizačnej siete. Odvádzanie zrážkovej vody do kanalizácie je spoplatnené pri budovách, ktoré nie sú určené na trvalé bývanie. Platí sa formou stočného za odvádzanej zrážkovej vody. Je preto vhodnejšie túto vodu využiť na pozemku, práve na prevádzku vegetačnej strechy, alebo ako úžitkovú vodu. Celkovo budovanie zelených striech pozitívne vplýva na životné prostredie. Zvyšujú množstvo kyslíka v ovzduší, znižujú podiel CO2, redukujú prašnosť a hladinu hluku. Okrem toho dokážu absorbovať až 50 % dažďovej vody, čím sa znižuje zaťaženie mestskej kanalizácie a zároveň sa vďaka následnému odparovaniu cez povrch zvlhčuje a ochladzuje okolitý vzduch. Zelené strechy tiež zvyšujú rating budov hodnotených podľa komplexných environmentálnych kritérií.

Typy zelených striech a ich využitie

Rozdielna je ale náročnosť údržby, ktorú musíte jednotlivým typom striech venovať.

Extenzívne zelené strechy

Extenzívne zelené strechy predstavujú najjednoduchšiu a najnáročnejšiu formu zelených striech. Ich primárnou funkciou je estetické a ekologické obohatenie strešnej plochy, pričom majú minimálne nároky na údržbu a sú cenovo dostupné. U najrozšírenejšieho typu, teda pri extenzívnych vegetačných strechách, postačuje údržba raz za rok. Najčastejším typom zelených striech sú práve skladby s nízkou extenzívny vegetáciou. Sú nenáročné na údržbu a tiež sú cenovo najdostupnejšie.

Vďaka svojej nízkej hmotnosti sú ideálnou voľbou pre konštrukcie s nižšou únosnosťou. Ich obvyklá hrúbka sa pohybuje v rozmedzí od 5 do 10 cm. Ak sa pri zhotovení zelenej strechy na novostavbe vášho domu rozhodneme pre nízke sukulentné rastliny, jedná sa o typ extenzívnej zelenej strechy, v takom prípade je dostačujúca tenká vegetačná vrstva. Väčšia hrúbka tejto vrstvy môže byť na škodu. Nízke nenáročné rastliny dopĺňame posypom z kôry, zeminy a drobného štrku. Zelená strecha s extenzívnou zeleňou tak vyzerá vizuálne lepšie a priťaženie stabilizujú vegetačné izolačné dosky. Pre extenzívnu výsadbu sú nevyhnutné rastliny, ktoré dokážu dlhodobo znášať extrémne podmienky - vysoké teploty, sucho a nepriaznivé poveternostné vplyvy. Tieto rastliny by mali byť schopné regenerácie aj pri minimálnej starostlivosti a preferujú sa nízko rastúce druhy, ktoré sa plošne rozrastajú. Ideálne sú nízke trsovité sukulentné rastliny, ktoré sa samovoľne plošne rozrastajú a regenerujú. Medzi odporúčanú kvetenu patria rozchodníky, netresky a ďalšie rastliny, ktoré sa zvládnu vysporiadať s extrémnymi podmienkami - dlhotrvajúcim suchom, vetrom a priamym slnečným žiarením.

V systémoch extenzívnych zelených striech s využitím hydrofilnej minerálnej vlny ISOVER sa jednotlivé vrstvy skladby navrhujú s ohľadom na maximálnu funkčnosť a efektivitu. Izolačné dosky Isover Flora slúžia k priamemu pestovaniu rastlín. V jednovrstvových systémoch extenzívnych striech ich nie je nutné dopĺňať drenážnymi fóliami v prípade sklonu 2° - 4°. Majú 3x väčšiu priepustnosť vody než je požiadavka noriem pre zelené strechy (FLL) a ako majú najlepšie substráty určené pre jednovrstvové systémy. Zároveň dokážu udržať vodu niekoľkonásobne viac než bežné drenážne fólie výšky 20 mm. Vláknitá štruktúra izolačnej dosky zároveň filtruje zostatkový substrát pri počiatočnom zakoreňovaní. Obvyklá skladba zo sortimentu Isover pozostáva z jednej dosky Isover Flora 50mm a minimálna vrstvy substrátu (30 mm). V prípade veľmi malého sklonu strechy (0-4%) sa odporúča použiť drenážny fóliu ako ochranu proti premokrenie.

Polointenzívne zelené strechy

Pre zhotovenie zelenej strechy s polointenzívnou zeleňou sa bude hrúbka vegetačného súvrstvia pohybovať od 100 do 300 mm. Tieto strechy sú stále nenáročné na údržbu, dokážu fungovať bez zložitého systému umelého zavlažovania. Na rozdiel od klasických extenzívnych striech, umožňujú výsadbu aj vyšších bylín a kríkov. Pri vrstvení substrátových izolačných dosiek hydrofilnej vlny Isover Flora tu dochádza k väčšej akumuláciu vody a tým aj možnosť použiť rastliny s väčšími nárokmi na vodu. Ak kombinujeme izolačné dosky Isover Flora, môžeme použiť pevnejší panel ako vrchnú vrstvu, ktorá bude odolnejšia voči prešliapnutiu. Vegetačná strecha bude tak čiastočne pochôdzna. U veľkých hrúbok vegetačnej vrstvy odporúčame používať odolnejšie izolačné dosky v spodnej časti súvrstvia. Rastliny je možné používať ako do klasickej extenzívnej strechy, ale môžeme siahnuť aj po zaujímavejších a náročnejších rastlinách. Rastliny sa vsádzajú priamo do vegetačných dosiek Isover Flora. Na rozdiel od extenzívnych striech tu máme panely dvojito, takže dokážu udržať viac vody. Akumulácia vody prebieha iba v izolačných doskách Isover Flora, prebytočná voda voľne odkvapkáva a tým bráni premokrenie.

Intenzívne zelené strechy a strešné záhrady

Intenzívne zelené strechy, často označované ako strešné záhrady, predstavujú úplne iný rozmer zelene na streche. Okrem nízkych suchomilných rastlín tu možno vysádzať aj kríky, trvalky a dokonca aj malé stromčeky. Tieto strechy ponúkajú oveľa širšie možnosti využitia, od relaxačných zón až po plnohodnotné záhrady. S touto variabilitou však prichádza aj vyššia náročnosť na údržbu, ktorá často zahŕha umelé zavlažovanie, napríklad pomocou kvapkovej závlahy. Intenzívne strešné záhrady sú vhodné pre konštrukcie s vyššou únosnosťou, predovšetkým pre betónové stropy. Ich obvyklá hrúbka sa pohybuje od 20 cm a viac, v závislosti od druhu použitých rastlín. V prípade potreby, pri použití minerálnych dosiek vyšších gramáží, je možné vrstvenie na seba, čím sa vytvoria optimálne podmienky aj pre rastliny s mohutnejším koreňovým systémom. Silnejšia vegetačná vrstva a väčšie rastliny majú tiež väčšiu nároky na statiku nosných konštrukcií.

Inovatívne riešenie ISOVER: Hydrofilné minerálne vlnové dosky

Tradičné systémy zelených striech si však vyžadujú značné zaťaženie nosných konštrukcií, čo ich obmedzuje najmä pri rekonštrukciách. Klasické zelené strechy, často označované ako strešné záhrady, sú síce vizuálne atraktívne a poskytujú priestor pre relaxáciu, no ich realizácia je spojená s vysokými nárokmi na statiku budovy. Dôvodom je predovšetkým objemná hmotnosť zeminy používaného ako vegetačný substrát, ktorá sa pohybuje okolo 1700 kg/m³. Táto skutočnosť predstavuje značné obmedzenie, najmä pri starších budovách a pri ich rekonštrukciách, kde je statika nosných konštrukcií často limitujúcim faktorom.

Spoločnosť ISOVER prináša revolučné riešenie v podobe hydrofilných minerálnych vlnových dosiek, ktoré výrazne posúvajú hranice použiteľnosti zelených striech a zároveň zlepšujú ich tepelno-izolačné vlastnosti. Spoločnosť ISOVER prišla s inovatívnym prístupom, ktorý spočíva vo využití špeciálne upravených hydrofilných minerálnych vlnových dosiek ako náhrady alebo doplnku klasickej zeminy. Tieto dosky, vyrobené z čadičovej alebo sklenej vlny, sú oproti bežným hydrofobizovaným izolačným doskám, ktoré sa používajú napríklad pri fasádnych systémoch, impregnované hydrofilným činidlom. Toto činidlo zabezpečuje, že dosky naopak aktívne zadržiavajú vodu a sú pripravené na prostredie s permanentným vlhkom, čo je pre vegetačnú vrstvu kľúčové.

Výhody použitia týchto dosiek sú zrejmé. Ich objemová hmotnosť sa pohybuje v rozmedzí od 70 do 80 kg/m³ v suchom stave a v bežnom vlhkom stave dosahuje približne 260 kg/m³. Tento rozdiel oproti zemine je markantný a umožňuje výrazné odľahčenie konštrukcie. Vďaka tomu sa otvárajú nové možnosti pre realizáciu zelených striech aj na budovách s obmedzenou nosnosťou, vrátane mnohých rekonštruovaných objektov. Vegetačné strechy s hydrofilnou minerálnou vlnou Isover majú výrazne menšie nároky na statické vlastnosti, než konvenčné skladby striech so substrátmi. Pre svoju veľmi nízku hmotnosť je možné realizovať vegetačnú strechu aj pri rekonštrukciách, kde hlavným limitujúcim prvkom sú existujúce dimenzie nosnej konštrukcie.

Substrátové dosky z hydrofilnej minerálnej vlny plne alebo čiastočne nahrádzajú zeminu v konštrukciách vegetačných, zelených striech. Sú ľahké a vzdušné, okrem ozeleňovania novostavieb sú vhodné aj pre rekonštrukcie. Majú výbornú vodopriepustnosť, takže je možné ich použitie aj v zjednodušených extenzívnych skladbách, kde odvádzajú prebytočnú dažďovú vodu v celom objeme. V prípade kombinácie so substrátom sa používajú ako spodná vrstva vegetačného súvrstvia pri budovaní zelených striech. Spevnené substrátové dosky z hydrofilnej vlny sa používajú ako vystužujúca vrstva na panely ISOVER FLORA v miestach zvýšenej prevádzky zelenej strechy. Cena systému zelenej strechy na báze dosiek z hydrofilných vlákien ISOVER zodpovedá cene bežných certifikovaných zelených striech na báze zeminy, pričom ponúka rad dodatočných výhod, ktoré strechy so zeminou nemajú.

Porovnanie objemovej hmotnosti materiálov pre zelené strechy

Skladba zelenej strechy s technológiou ISOVER Flora

Pre úspešnú funkčnosť zelenej strechy je kľúčová správne navrhnutá a zrealizovaná skladba vrstiev. V systémoch extenzívnych zelených striech s využitím hydrofilnej minerálnej vlny ISOVER sa jednotlivé vrstvy skladby navrhujú s ohľadom na maximálnu funkčnosť a efektivitu. Tu je detailný prehľad typickej skladby, usporiadanej od nosnej konštrukcie po vegetačnú vrstvu:

1. Nosná konštrukcia: Tvorí základ strechy a môže byť zhotovená z železobetónovej dosky, trapézových plechov alebo drevenej konštrukcie. Pred rozhodnutím pre zelenú strechu je nevyhnutné prekonzultovať zámer so statikom. Musí prerátať únosnosť existujúcej strechy, respektíve pri novostavbe správne navrhnúť jej zaťaženie. Zelené a vegetačné strechy je možné realizovať je pri rekonštrukcii strechy. Je nutné overiť statiku pôvodnej nosnej konštrukcie (stropov i stien), či zvládne priťaženie od novej strešnej vegetácie.
2. Tepelná izolácia a spádová vrstva: Tepelno izolačná vrstva a spádová vrstva zelenej strechy je vytvorená minerálnou vlnou alebo penovým polystyrénom a navrhuje sa v hrúbkach od 200-450 mm podľa tepelných požiadaviek priestorov pod strechou. Tepelná izolácia obmedzuje nežiaduce tepelné straty či zisky objektu. Na betónových doskách sa spravidla používajú tepelné izolácie z penového alebo extrudovaného polystyrénu. V prípade nevykurovaných garáží sa tepelná izolácia môže vynechať úplne, dosky Isover Flora majú základnú tepelnoizolačnú schopnosť.
3. Hydroizolačná vrstva: Zabezpečuje nepriepustnosť strechy. Je tvorená hydroizolačným pásom na báze asfaltu alebo špeciálnou fóliou, ktorá musí mať atest proti prerastaniu korienkov alebo musí byť chránená vhodnou separačnou vrstvou. Moderné hydroizolačné fólie a modifikované asfaltové pásy (SBS i APP) už je možné kúpiť vo variante s odolnosťou proti prerastaniu korienkov. Výrobca by to mal uvádzať vo svojej technickej dokumentácii. Do vegetačných striech by sa mali používať práve tieto vystužené hydroizolácie. Ak túto funkciu nemajú, je nutné hydroizoláciu chrániť špeciálnou protikoreňovou ochranou.
4. Ochranná vrstva proti prerastaniu koreňov: Táto vrstva chráni hydroizolačnú fóliu pred mechanickým poškodením a prerastaním koreňov. Môže byť tvorená PES geotextíliou s gramážou minimálne 300 g/m². Ak sa nepoužije hydroizolácia odolná proti prerastaniu korienkov, musí sa použiť špeciálna fólia proti koreňovej ochrane.
5. Separačná vrstva: Separačnú vrstvu môže tvoriť materiál, ktorý odpudzuje vodu ako PES alebo PP geotextílie 65-125 g/m². Táto vrstva neslúži ako ochrana proti prerastaniu korienkov, mala by byť vodopriepustná. Ak je použitá hydroizolácia agresívna voči extrudovanému polystyrénu (niektoré PVC fólia), musí sa použiť separačná fólia.
6. Drenážna vrstva: Zabezpečuje odvod prebytočnej zrážkovej vody ku strešným vpustom. Môže byť tvorená napríklad dierovanou nopovou fóliou, drenážnym kamenivom či recyklátom. Pri veľkých sklonoch strechy je možné túto vrstvu nahradiť inými riešeniami. Pri polointenzívnych a intenzívnych systémoch môže byť doplnená odkvapovým systémom. Používa sa priestorová slučková rohož, alebo špeciálne nízka nopová fólia s obráteným uzlíkom.
7. Vegetačná vrstva (drenážna a hydroakumulačná): Táto kľúčová vrstva je tvorená práve hydrofilnými doskami ISOVER. Hydrofilná minerálna vlna Isover slúži ako čiastočná náhrada substrátu, rastliny sa do nej môžu bez problému zakoreniť. Zároveň slúži ako drenážna a hydroakumulačnú vrstva. Tieto dosky sú špeciálne navrhnuté pre pestovanie rastlín bez priameho kontaktu s pôdou. Neobsahujú živiny, ktoré je nutné dodávať umelo. Obvyklá hrúbka minerálnej vlny pre extenzívne systémy sa pohybuje od 50 do 100 mm. Pri ozelenení plochých striech je možné dosky z hydrofilnej vlny vrstviť na seba a pri prekladaní s 50 mm substrátu zaistiť vyššiu hydroakumuláciu.
8. Ochranná vrstva / Substrát: Táto vrstva slúži ako počiatočná ochrana pri zakoreňovaní rastlín a zároveň plní funkciu stabilizačnú. Môže byť tvorená približne 20 mm záhradníckeho substrátu, v prípade suchomilných rastlín v kombinácii s hrubým pieskom alebo kačírkovým stabilizačným prvkom.
9. Rastliny: Ideálne sú nízke trsovité sukulentné rastliny, ktoré sa samovoľne plošne rozrastajú a regenerujú. Rastliny sa vsádzajú priamo do vegetačných dosiek Isover Flora.

Realizácia a údržba zelenej strechy s ISOVER Flora

Postup realizácie

Pre úspešnú realizáciu zelenej strechy s použitím produktov ISOVER je dôležité dodržiavať správny postup. Tento postup, ktorý je detailne popísaný v publikácii "Vegetačné strechy" od ISOVER, zahŕňa niekoľko kľúčových krokov. Strechu si dôkladne rozmerajte, ušetrite si prácu pri rezaní izolácie a drenážnej fólie. Koncept zelenej strechy bol úspešne použitý aj pri projekte Zeleného átria, kde boli aplikované všetky spomenuté princípy.

1. Ochrana hydroizolácie: Geotextília s plošnou hmotnosťou 300 g/m² chráni hydroizolačnú fóliu pred mechanickým poškodením.
2. Rozmiestnenie dilatačných profilov: Podľa vopred pripraveného plánu sa rozmiestnia dilatačné nerezové profily, ktoré zabezpečujú správne členenie strešnej plochy a kompenzujú tepelné dilatácie. Druhý dôležitý krok pri ozeleňovaní plochej strechy je rozmiestnenie dilatačných nerezových profilov, podľa vopred pripraveného plánu.
3. Stabilizácia dilatačných profilov štrkom: Rozmiestnené diletačné profily zastabilizujeme štrkom. Časť štrku prihrnieme k dilatačnej lište, časť k atike. V miestach, kde bude rozsypaný štrk odporúčame položiť geotextíliu v dvoch vrstvách. Pásy pod štrkový zásyp si môžeme pripraviť dopredu. Narežte ich v dostatočnej šírke. Na jednej strane sa zasunú pod ohyb na profilovanej lište, na druhej strane môžu mierne presahovať cez atiku. Prebytočný presah sa po dosypaní štrku na potrebnú výšku zreže.
4. Rozloženie hydrofilnej vlny ISOVER Flora: Dosky z hydrofilnej vlny ISOVER Flora sa rozložia s odsadením ½ dosky, čím sa zabezpečí plynulé prepojenie a optimálna funkčnosť vrstvy. Hydrofilnú vlnu Isover Flora rozložíme s odsadením ½ dosky.
5. Aplikácia substrátu (v prípade potreby): V závislosti od zvoleného systému, po hydrofilnej vlne môže nasledovať vrstva substrátu, napríklad v hrúbke 50 mm, pre zvýšenie hydroakumulácie.
6. Finálna vrstva: V prípade extenzívnych striech sa aplikujú rozchodníkové koberce, ktoré sa rozrolujú a konce sa navzájom zapracujú. Finálnu vrstvu - rozchodníkové koberce rozrolujeme a konce navzájom zapracujeme.
7. Počiatočné zavlažovanie: Po realizácii tohto postupu zelenú strechu poriadne polejeme. Hydrofilná vlna Isover Flora dokáže absorbovať až 90% vody. Po zakorenení rastlín už zalievanie nie je potrebné, keďže tento konkrétny typ vegetačnej strechy je úsporný, ide o extenzívnu zelenú strechu, je teda bez údržbová.

Mechanická stabilizácia a ochrana pred poveternostnými vplyvmi

Pri budovaní zelených striech, najmä pri plochých strechách, je nevyhnutná mechanická stabilizácia vegetačnej vrstvy. Táto je kľúčová na zabezpečenie bezpečného uloženia vrstiev pri saní vetra. Pri pultových strechách je potrebné konštrukčne riešiť zaistenie vegetačnej vrstvy proti zosúvaniu pod ťarchou snehu a dosypu. Pre ilustráciu požiadaviek na mechanickú stabilizáciu sú prezentované hodnoty sania vetra podľa mapy veterných oblastí. V závislosti od kategórie terénu, výšky budovy a typu strešnej plochy sa navrhujú rôzne zaťaženia. Na nárožiach budov, kde je sanie vetra najsilnejšie, sa používa priťaženie 70 mm, v bežnej ploche potom 30 mm. Tieto hodnoty platia pre stav, kedy dosky nie sú vlhké a neprispievajú vlastnou tiažou k stabilizácii. Namiesto plošného priťaženia je možné strechu zabezpečiť pomocou pásov betónových prefabrikátov, do ktorých sa ukotvia plošné stabilizačné siete s okami s maximálnou stranou 150x150 mm. V závislosti od sily sania vetra sa siete kotvia v nárožiach budovy vo vzdialenosti 2,2 m, v bežnej ploche potom v odstupoch každých 5,5 m. V prípade väčších zelených striech sa navrhujú stabilizačné prvky. Pre zvýšenie odolnosti proti saniu vetra sa používajú stabilizačné gridy. Najmenšie nebezpečenstvo zvýšeného pôsobenia vetra je predovšetkým v mestskej zástavbe, kde je strecha od vetra chránená okolitými budovami, stromami a pod. Pri strechách väčších rozmerov, zložitejších tvarov, alebo umiestnených pri otvorených plochách s väčšou intenzitou vetra je nutné vykonať výpočet stability a drenážnej kapacity.

Pri pultových strechách, kde môže dochádzať k zosúvaniu po naklonenej rovine, je možné použiť systém s vegetačnými panelmi do bezpečného sklonu 15°. Zaistenie proti zosúvaniu sa navrhuje pomocou hranolov z recyklovaných plastov, ktoré sa kladú rovnobežne po vrstevniciach. Tieto hranoly sú mechanicky kotvené do nosnej konštrukcie a zhora stabilizované plošnou sieťou.

Údržba a živiny

Rozdielna je ale náročnosť údržby, ktorú musíte jednotlivým typom striech venovať. Údržba vegetačných striech sa teda odvíja od zvoleného spôsobu pestovania. Pri pestovaní v klasickej zemine si rastliny čerpajú živiny priamo z pôdy. V prípade, že sa využíva minerálna vlna, je nevyhnutné dodávať rastlinám živiny umelo, najčastejšie prostredníctvom prvej zálievky po výsadbe, ktorá obsahuje potrebné živiny. Podobne ako pri pestovaní v zemine, aj v hydropónii je dôležité rešpektovať potreby rastlín týkajúce sa hodnoty pH a pomeru minerálnych látok. Pri extenzívnych zelených strechách sa dávkovanie živín odporúča približne trikrát za vegetačnú sezónu.

Publikácia "Vegetačné strechy" od ISOVER

Pre projektantov, architektov, záhradníkov, ale aj pre širokú verejnosť, vydala spoločnosť ISOVER novú publikáciu "Vegetačné strechy". Táto publikácia poskytuje komplexné informácie a rady pri výbere vhodného riešenia zelenej strechy s využitím minerálnej vlny. Okrem tradičných skladieb plochých striech sa venuje aj zeleným strechám šikmým, strešným jazierkam či strechám s relaxačnou zónou. Publikácia pokrýva rôzne varianty riešení, od úspornej strechy pre nízku extenzívnu vegetáciu, cez strešnú lúku s možnosťou osadenia zaujímavejšou zeleňou, až po strešnú záhradu s neobmedzeným výberom rastlín. Ponúka tiež návody na vybudovanie strešného záhradného jazierka či realizáciu šikmej vegetačnej strechy. Špeciálnou kapitolou je "grill strecha", ktorá kombinuje výhody intenzívnej strešnej záhrady a terasy, čím sa stáva skutočnou relaxačnou zónou.

tags: #isover #skladba #zelenej #strechy