Komplexný Sprievodca Impregnáciou Drevených Stĺpov a Konštrukcií v Zemi

Drevo sa ako stavebný materiál používa od nepamäti. Dokazujú to mnohé archeologické nálezy, kedy sa pri odhaľovaní histórie objavili pozostatky drevených súčastí stavieb. Poukazuje to na to, že drevo je veľmi trvanlivý materiál. Nálezy drevených dielov a ich výskum taktiež dokazujú aj to, že už naši predkovia vedeli čo-to o ochrane dreva. V súčasnosti si bez dreva nevieme predstaviť prakticky žiadnu stavbu. Počínajúc krovom, obkladmi, podlahami, končiac oknami a interiérovým vybavením. Tu všade je ale drevo potenciálne ohrozené biotickými činiteľmi, ako sú plesne, huby, drevokazný hmyz.

Zabezpečenie dlhodobej životnosti drevených častí je dosahované vhodným spôsobom impregnácie - výberom impregnačného prostriedku ako aj spôsobom aplikácie. Impregnácia dreva je proces aplikácie chemikálií do dreva, aby sa predišlo jeho hnilobnému, alebo plesňovému napadnutiu a predlžila sa jeho životnosť. Existujú rôzne spôsoby ochrany dreva, v závislosti od konkrétnej aplikácie. Voľba spôsobu ochrany dreva výrazne vplýva na predĺženie životnosti dreva a tým aj úžitkových vlastností konečného výrobku z dreva. Investícia do impregnácie dreva sa rozhodne oplatí.

Drevo v zemi - vizuál s drevenými stĺpikmi umiestnenými v pôde a naznačenou vlhkosťou

Triedy Ohrozenia Dreva

Pre správnu voľbu impregnačnej metódy a prostriedku je kľúčové pochopiť triedy ohrozenia dreva. Nápomocnou nám je norma STN EN 49 0660 (pôvodne EN 335-3), ktorá definuje triedy ohrozenia dreva podľa podmienok jeho použitia:

  1. Trieda ohrozenia I: Drevo je v interiéri, chránené pred poveternostnými vplyvmi a bez rizika zvlhnutia.
  2. Trieda ohrozenia II: Drevo je v interiéri alebo chránené pod strechou, kde môže občasne dochádzať k zvýšenej vlhkosti.
  3. Trieda ohrozenia III: Drevo je v exteriéri, nie je v kontakte so zemou, ale je vystavené poveternostným vplyvom.
  4. Trieda ohrozenia IV: Drevo je v exteriéri, v dlhodobom priamom kontakte so zemou alebo sladkou vodou. Sem patria stĺpy, palisády či koly pre vinohrady.
  5. Trieda ohrozenia V: Drevo je v exteriéri, v kontakte so slanou vodou.

Ak sa pozrieme do požadovaných noriem, tak jednoznačnú požiadavku na chemickú ochranu nájdeme iba v prípade umiestnenia dreva do zeme alebo vody (Triedy ohrozenia IV a V).

Nepriatelia Dreva: Vlhkosť, Huby a Hmyz

Drevo je organický materiál, ktorý často napáda drevokazný hmyz, plesne a huby. Ďalším jeho nepriateľom sú poveternostné podmienky. Voda a vlhkosť sú pravdepodobne najväčším nepriateľom všetkých výrobkov z dreva. Spôsobujú nielen zmeny farby a tvaru, ale aj plesne, huby a hnilobu. Impregnácia dreva proti vlhkosti by sa mala vždy vykonávať na materiáloch používaných vo vonkajšom prostredí.

Drevokazné Huby a Plesne

Nebezpečenstvo ohrozenia dreva hubami triedy Basidiomycetes nastáva vtedy, keď vlhkosť dreva (aj len prechodne) prekračuje 20 %. Hubami spôsobujúcimi mäkkú hnilobu, keď je drevo v trvalom kontakte so zemou a/alebo vodou, alebo je drevo zabudované vo vonkajšom prostredí a v jeho trhlinách a škárach sa usadzujú nánosy špiny. Optimálna teplota pre rozvoj húb je 22 - 25 °C. Pôsobením drevokazných húb sa menia konštrukčné vlastnosti dreva, dochádza k vylučovaniu jedovatých látok, mykotoxínov, ktoré škodia ľudskému zdraviu.

Ako prevenciu proti napadnutiu hubami je potrebné udržať vlhkosť dreva pod hranicou 18 % - do konštrukcie nesmie zatekať. Dôležité je aj časté vetranie. Neobývané a nevetrané stavby napádajú huby oveľa častejšie.

Schéma rozvoja drevokazných húb v závislosti od vlhkosti a teploty

Drevokazný Hmyz

Ďalšou pohromou drevených povrchov a konštrukcií je drevokazný hmyz. Nebezpečenstvo ohrozenia dreva hmyzom môže nastať dokonca už pri vlhkosti dreva nad 10 % a teplote nad 10 °C, to znamená, že ohrozené je aj drevo veľmi dobre vysušené. Larvy drevokazného hmyzu potrebujú drevo s vlhkosťou od 10 %.

Až 90 % starších stavieb je napadnutých červotočom alebo fuzáčom. Larvy červotoča ničia drevo na skrytých miestach a na povrchu nevidieť nič. Ďalším hojne sa vyskytujúcim škodcom je fuzáč krovový. Dospelé jedince fuzáča majú veľkosť 8 až 29 mm a sú sfarbené dohneda so svetlejšími oválnymi škvrnami na krovkách. Škodcami sú biele larvy, ktoré sú dlhé 20 až 22 mm. Vyžadujú si vlhkosť dreva 12 až 60 % a teploty 10 až 38 °C. Aj fuzáče parazitujú v dreve s nepoškodeným povrchom. Ich chodbičky a výletové otvory však nemajú kruhový profil, ale oválny a v porovnaní s červotočom sú oveľa väčšie. Ich generačný cyklus trvá 2 až 5 rokov. Fuzáč napáda predovšetkým konštrukcie krovov alebo nosné trámy stropov.

Drevokazný hmyz nenachádza vhodné podmienky v doskách lisovaných z drevných pilín a vláken, avšak ohrozuje lepené lamelové drevo, latovky a preglejky. V porovnaní s hubami je deštrukčný účinok hmyzu menší. Pri rozsiahlom napadnutí sa však môže porušiť statika drevenej konštrukcie. Poškodené drevo si zachováva svoju pôvodnú štruktúru, jednotlivé prvky sa celkom nezničia. Hmyz má nižšiu odolnosť proti chemickým a fyzikálnym zásahom.

Fotografia drevokazného hmyzu (napr. fuzáča) a jeho stôp v dreve

Sanácia Napadnutého Dreva

Ak je konštrukcia poškodená škodcami alebo drevokaznými hubami, oplatí sa nám vyhľadať odborné laboratórium, kde dokážu určiť druh škodcov, resp. drevokazných húb a poradiť najvhodnejší prostriedok proti nim. Odborníci zistia aj to, či hmyz, čo napadol konštrukciu, je vlastne ešte živý, a teda či má ošetrenie ešte zmysel. Ak bojujeme s drevokaznou hubou, musíme vždy najprv zistiť príčinu zvýšenej vlhkosti, ktorá umožňuje napadnutie dreva hubou. Väčšinou to býva nespozorované zatekanie, trvale vzlínajúca zemná vlhkosť alebo nedostatočné vetranie. Až keď príčinu odstránime, môžeme začať so sanáciou - všetko postihnuté drevo odstránime a spálime. Odstránime aj zdravé drevo zo vzdialenosti minimálne 70 cm od poškodeného, lebo aj v ňom sa môžu nachádzať spóry drevokazných húb. Dodatočné sanácie napadnutých objektov sú náročné, nákladné a výsledok býva neistý. Napadnuté časti treba vymeniť a spáliť, zvyšok sa mechanicky očistí a ošetrí príslušnými prípravkami. Všetky použité nástroje treba poriadne umyť!

Metódy Impregnácie Dreva

Drevo je možné impregnovať rôznymi spôsobmi, ktorých voľba závisí od triedy ohrozenia dreva a požadovanej hĺbky ochrany. Pri profesionálnej ochrane stavebného reziva ide predovšetkým o vákuovo-tlakovú impregnáciu, máčanie, injektáž, náter a postrek.

Vákuo-tlaková Impregnácia: Ideálne Riešenie pre Drevo v Zemi

Táto metóda je najmä vhodná pre impregnáciu dreva, ktoré bude v dlhodobom priamom kontakte so zemou alebo sladkou vodou (trieda použitia 4) - stavebných konštrukcií, stĺpov, palisád, mostov, kolov pre vinohrady a podobne. Tento typ impregnácie dreva zahŕňa aplikáciu chemikálií do dreva pomocou tlaku. Drevo sa umiestni do tesne uzavretej nádoby a pod tlakom sa impregnuje chemikáliami. Tento proces je veľmi účinný pri ochrane dreva pred hnilobou a plesňami, pretože chemikálie sú impregnované do hlbších vrstiev dreva.

Fázy Vákuo-tlakovej Impregnácie

Odporúčaný impregnačný režim je podľa Bethela (podtlak - pretlak - podtlak). Trvanie jednotlivých fáz záleží na proimpregnovateľnosti (priepustnosti) drevín. Parametre impregnácie závisia od účelu a triedy použitia dreva.

  1. Fáza podtlaku (vákuum): Drevo sa umiestni do tlakovej nádoby pre impregnáciu. Najskôr sa vytvorí podtlak - z buniek dreva sa predpísaný čas odstraňuje vzduch. Táto fáza je veľmi podstatná pre výslednú hĺbku prieniku do dreva. Všeobecne platí, že čím je nižší tlak v tlakovej komore, tým je výsledná hĺbka prieniku vyššia. V praxi bolo overené, že optimálne je dosiahnutie absolútneho tlaku 20 mbar. Táto fáza trvá rádovo niekoľko hodín. Zároveň sa z dreva vplyvom vákua uvoľní voľne viazaná voda.
  2. Fáza pretlaku: Následne sa nádoba zaplní pri podtlaku aplikačným roztokom impregnačného prípravku. V nádobe sa vytvorí hydraulický tlak (pretlak 8 - 10 bar), ktorý tlačí prípravok predpísaný čas hlboko do štruktúry dreva. Táto fáza trvá rádovo niekoľko hodín. Takto sa dosiahne preniknutie účinných látok hlboko do dreva (niekoľko centimetrov), pričom sa môže dosiahnuť takmer 100% penetrácia. Tlakovo impregnované drevo tak získa dokonalú a dlhodobú ochranu pre biotickými škodcami.
  3. Záverečná fáza podtlaku: Aplikačný roztok sa potom vypustí z tlakovej nádoby do zásobnej nádrže. Záverečný podtlak odsaje prebytočný roztok z povrchu dreva, roztok je odčerpaný späť do zásobnej nádrže.

Tlakovo ošetrené drevo: Kompletný sprievodca procesom tlakovej úpravy dreva

Impregnovateľnosť Drevín

Všeobecne platí, že jadrové drevo je neproimpregnovateľné a proimpregnovateľnosť sa posudzuje podľa vlastností beľového dreva. Medzi veľmi obtiažne impregnovateľné technické dreviny patrí smrek. Naopak beľ borovice a buka sú ľahko proimpregnovateľné. Beľ duba je o niečo málo horšie proimpregnovateľná ako buka, ale tým, že má dub málo beľového dreva, považuje sa za takmer neproimpregnovateľný.

Tiež odolnosť bežne používaných drevín (smrek, borovica, jedľa, smrekovec, dub, buk) proti drevokazným hubám nie je veľká, len dub je klasifikovaný ako trvanlivý, ostatné dreviny sú stredne alebo slabo trvanlivé.

Impregnovateľnosť vybraných drevín
Drevina Časť dreva pre posúdenie Impregnovateľnosť
Smrek Beľové drevo Veľmi obtiažne
Borovica Beľové drevo Ľahko
Buk Beľové drevo Ľahko
Dub Beľové drevo O niečo horšie ako buk, jadrové drevo je takmer neimpregnovateľné

Iné Metódy Impregnácie

  • Máčaná impregnácia: Pre drevo v triede ohrozenia I. a II. (napr. krovy, nosné konštrukcie záhradných altánkov) sa štandardne používa máčacia impregnácia. Drevo sa pri máčaní po dobu niekoľkých hodín (závisí od typu dreviny, rozmerov dreva a pod.) namočí v máčacích vaniach do roztoku impregnačného prostriedku. Drevo namočené do impregnačného roztoku začne prijímať vodný roztok spolu s aktívnymi látkami do povrchovej vrstvy. Hĺbka impregnácie je závislá od relatívnej vlhkosti impregnovaného dreva a doby máčania. Impregnácia je povrchová s hĺbkou niekoľko desatín milimetra. Pri tomto type impregnácie sa drevo ponorí do veľkokapacitnej impregnačnej vani s impregnáciou a nechá sa tam požadovaný čas. V prípade záujmu urobíme ponornú impregnáciu reziva máčaním vo veľkokapacitnej vani s Lignofixom P.
  • Natieranie alebo striekanie: Drevo používané v triede ohrozenia I a II je možné tiež ošetriť natieraním alebo striekaním. Treba ale zdôrazniť, že sa jedná o najmenej efektívne metódy impregnácie, kedy môžeme diskutovať o tom, či sa takto dostane do dreva potrebné množstvo aktívnych látok. Pre exteriérové aplikácie sa hodia moderné vodou riediteľné náterové hmoty na bezfarebnú povrchovú úpravu dreva, napríklad na nátery dreveného obloženia, podhľadov, dvier, plotov, záhradného nábytku a podobne. Dlhú životnosť náteru zabezpečuje absorbér UV žiarenia a prídavok špeciálnych prísad.
  • Injektáž: Do dreva sa vpichuje, alebo vstrekuje pod tlakom pomocou vývrtov a vpichov impregnačná insekticídna, fungicídna látka.

Ochrana Dreva v Zemi a Konštrukčná Prevencia

Ak plánujete stavať plot, ohradu alebo drevenú pergolu, ochrana dreva v zemi je kľúčová. Túto plochu je potrebné ošetrovať úplne iným spôsobom ako zvyšok povrchu. Tradičné lazúry a iné nátery zle odolávajú stálej vlhkosti a pôsobeniu pôdy a nechránené drevo podlieha skaze. Dobrým riešením môžu byť rôzne komerčne dostupné výrobky, ktoré sú vhodné na použitie pri umiestnení do zeme. Vyhýbame sa kontaktu dreva s povrchom zeme. V exteriéri je takmer nemožné udržať vlhkosť dreva trvale nižšiu ako 10 %, preto je potrebná preventívna chemická ochrana.

Odporúčame použiť bezfarebný lak s obsahom UV absorbérov, a to olejový alebo syntetický. Olejové laky, ktoré obsahujú aj fermež, prenikajú hlboko do dreva a dobre ho chránia pred vlhkosťou. Drevo musíme chrániť vhodným prostriedkom aj pred vlhkosťou. Drevo, ktoré používame v exteriéri, musíme vždy naimpregnovať. Môžeme ho natrieť fermežou a potom vrchným náterom lazúrovacím lakom. Prípadne použijeme niektorý z lazúrovacích náterov s impregnačnými, protihmyzovými a protihubovými vlastnosťami. Napríklad spodné časti stĺpikov, ktoré budú najväčšmi vystavované vplyvom vlhkosti, môžeme ich na týždeň ponoriť do vysokého suda s impregnačnou látkou.

Význam Konštrukčnej Ochrany

Chemická impregnácia dreva je na Slovenku bežnou súčasťou stavebných konštrukcií. Rokmi používaný systém chemickej impregnácie vytvoril medzi odbornou, ale aj laickou verejnosťou mýtus, že každá drevená konštrukcia zabudovaná na stavbe, musí byť chránená voči hubám, plesniam a drevokaznému hmyzu chemicky, inak hrozí totálna degradácia celej stavby. Zmyslom preventívnych opatrení je ochrana drevených konštrukcií pri obytných budovách bez použitia chemického impregnantu od zakladacieho hranolu až po strešnú latu. Aj podľa „Pravidel pro navrhování a provádění střech (CZ 2014)“ sa uprednostňuje konštrukčná ochrana dreva pred chemickou.

Riziko napadnutia tiež predstavujú prípadné chyby v konštrukcii stavieb, ktoré môžu spôsobiť zatekanie pri daždi alebo kondenzácii pár pri kolísaní teplôt, a ďalej vodorovné plochy konštrukcie, odkiaľ prípadná zatečená voda ťažko odteká.

K dôležitým konštrukčným opatreniam patrí:

  • Zabezpečenie spádu vodorovných prvkov (nosníkov) aspoň o 1-2 % pre rýchly odtok dažďovej vody.
  • Použitie dilatačných podložiek medzi drevom a kovovými pätkami na zamedzenie kapilárneho vzlínania vlhkosti.
  • Zatieranie všetkých čelných rezov (end grain) parafínovým voskom alebo špeciálnym pečetidlom.
  • Dodržanie minimálnej vzdialenosti plotových latiek od zeme aspoň 100-150 mm na prevenciu odstrekujúcej vody.
  • Pravidelná kontrola nerezových spojovacích materiálov, ktoré nereagujú s trieslovinami a nespôsobujú tmavé fľaky.

Ak sa chemický impregnant použije v konštrukcii napriek tomu, že sa tomu dalo zabrániť (konštrukčne), posudzuje sa to ako chyba konštrukcie a investor môže od realizačnej firmy požadovať odškodnenie.

Nákres správnej konštrukčnej ochrany dreveného stĺpu v zemi (napr. s pätkou a odvodnením)

Chyby pri Aplikácii Chemickej Impregnácie

Veľmi častým javom na slovenských strechách je aplikácia chemického impregnantu priamo na stavbe, a to buď natieraním valčekom alebo striekaním striekacou pištoľou. Taktiež v drvivej väčšine prípadov drevo privezené na stavbu obsahuje vysokú relatívnu vlhkosť a po aplikácii impregnantu sa tento nemôže dostať do štruktúry dreva, ale zostáva len na povrchu. Ak pred zakrytím strechy krytinou dôjde k dažďovým zrážkam, impregnant sa z dreva vymýva a voda so zmeneným povrchovým napätím steká po poistnej hydroizolácii do okolitého prostredia, čím ho kontaminuje. Proti použitiu chemickej impregnácie hovorí aj norma ČSN 49 0600-1 (Ochrana dreva, chemická ochrana) ktorá upozorňuje: „Vodou riediteľné ochranné prostriedky sú vhodné na ochranu suchého a polosuchého dreva s vlhkosťou do 30%“.

Ak sa použije chemický impregnant, musí sa zabezpečiť proti vymývaniu a vylúhovaniu do životného prostredia, dažďovej kanalizácie a na materiály, ktorých funkciu môže impregnácia ovplyvniť. Dokonca pri niektorých výrobkoch sa vyskytuje upozornenie na prítomnosť kyseliny boritej a jej soli, ktorá je mutagénna, toxická, môže poškodiť reprodukčnú schopnosť a plod v tele matky.

Produkty a Životnosť Ochrany

Na trh sa tak dostávajú výrobky, ktoré majú minimálny negatívny dopad na ľudské zdravie a životné prostredie ako také, ale sú účinné proti biotickým škodcom. Dôležitou podmienkou je dodržanie správnych postupov pri ich aplikácii a celkovom zaobchádzaní s nimi. Pre impregnáciu dreva máme k dispozícii výrobky, ako napr. Impralit, Lignofix, Bochemit. Ohľadom voľby správneho impregnačného prostriedku sa môžete obrátiť na našich špecialistov. Pri správnom použití zaručujú prípravky BOCHEMIT profesionálnu a spoľahlivú ochranu dreva.

Množstvo aktívnej látky, ktorá sa má aplikovať na jednotku plochy uvádza výrobca v technickom liste. Koncentrácia aplikačného roztoku - optimálna koncentrácia je odporučená výrobcom. Nemusí platiť, že čím koncentrovanejší je roztok, tým lepšie.

Životnosť uskutočnenej ochrany Bochemitom je pre drevo použité v interiéri časovo neobmedzená, pri dreve v exteriéri minimálne 15 rokov (s krycím náterom, napr. BOCHEMIT Estetik). Potom sa odporúča vykonať kontrolu stavu ochrany (ideálne v dvojročných intervaloch).

tags: #impregnacia #devenych #stlpov #v #zemi