Hydroizolácia spodnej stavby je jedným zo zásadných predpokladov k tomu, aby celý objekt zostal dlhodobo chránený pred vlhkosťou. Účelom hydroizolácie podzemných budov je dlhodobo zabrániť prenikaniu podpovrchovej vody do konštrukcií a vnútorných priestorov podzemných častí budov. Suchý suterén bez absolútne žiadnej stopy vlhkosti nie je samozrejmosťou. Optimálna izolácia spodnej stavby z vonkajšej strany proti zemnej vlhkosti alebo spodnej vode je kľúčová pre celkovú životnosť stavby. Je dôležité uvedomiť si, že každá stavba je jedinečná a vyžaduje si individuálny prístup k hydroizolácii. Pri navrhovaní hydroizolácie je dôležité zvážiť spolupôsobenie s nosnou konštrukciou, aby sa dosiahla optimálna ochrana a trvanlivosť celej stavby.
Hydroizolácia spodnej stavby predstavuje náročný proces, ktorý má významný vplyv na celkovú životnosť stavby. Aby bola zabezpečená funkčnosť hydroizolácie, je kľúčové dôkladne si premyslieť jej prevedenie. Oprava chýb v hydroizolácii je často veľmi náročná a nákladná, preto je nevyhnutné venovať starostlivosť a presnosť pri jej vykonávaní. Na rozdiel od strechy sú vrstvy hydroizolácie spodnej stavby po jej dokončení neprístupné, a preto sa veľmi ťažko opravujú. Investícia do hydroizolácie spodnej stavby vám ušetrí budúce náklady na sanáciu vlhkého muriva a opravu opadaných omietok.
Hydrofyzikálne Namáhanie a Typy Pôsobiacej Vody
Úlohou hydroizolácie je zabrániť prenikaniu pôsobiacej vody. Tá môže byť podpovrchová (zemná vlhkosť, podzemná voda), atmosférická (zrážková voda, vlhkosť ovzdušia), prevádzková a povrchová (rieky, nádrže). Každá pôsobiaca voda vytvára iné hydrofyzikálne namáhanie, ktorému by použitá hydroizolácia mala odolávať.
Známe sú tri stupne namáhania:
- tlaková voda,
- gravitačná voda,
- zemná vlhkosť.
Hydroizolačný systém spodnej stavby objektu chráni objekt (t.j. jeho stavebné konštrukcie a vnútorné prostredie) proti vode a spravidla i proti ďalším vplyvom okolitého prostredia, ako je napríklad korózne namáhanie stavby (agresívna voda, bludné prúdy, chemicky znečistené horninové a pôdne prostredie okolo objektu a pod.) a zaťaženie stavby radónom z podložia objektu.
Typy Hydroizolačných Materiálov a Systémov
Na hydroizoláciu spodnej stavby možno použiť nátery, stierky, bitumenové pásy alebo PVC fólie. Existuje niekoľko spôsobov, ako pristupovať k hydroizolácii spodnej stavby, pričom každá metóda môže byť viac alebo menej účinná. Najčastejšie sa hydroizolácie vonkajších podzemných častí budov zhotovujú z povlakových materiálov na báze PVC fólií, asfaltovaných alebo modifikovaných asfaltovaných pásov, bitúmenových stierkových materiálov, prípadne inak modifikovaných stierkových materiálov.
Bitúmenové Materiály
Asfaltované a Modifikované Asfaltované Pásy
Hydroizolačné povlaky z asfaltovaných pásov sú klasickou spoľahlivou technológiou, ktorá prešla vývojom desiatky rokov a bola realizovaná na veľkom množstve objektov. V súčasnosti sa používajú prevažne modifikované asfalty s modifikátorom SBS. Materiály, z ktorých sa zhotovujú, musia byť odolné proti hnilobným procesom, nesmú prepúšťať vodu, zemnú vlhkosť, vodné pary a ideálne ani radón z podložia. Ide o modifikované pásy s prísadami proti biologickej korózii a v prípade vegetačných striech aj s prísadami na ochranu proti prerastaniu koreňov. Tieto pásy sa používajú na vytvorenie hlavnej hydroizolačnej vrstvy spodných stavieb, ochranu stavby proti zemnej vlhkosti, stekajúcej vode, tlakovej vode a aj radónu. Profilovaná spodná strana sa stará o celoplošné spojenie s podkladom.
Asfaltové pásy sa aplikujú priamo na mieste pomocou zvárania teplom alebo lepením špeciálnymi zmesami a po zaschnutí vytvoria nepriepustný súvislý plášť. Realizácia sa musí urobiť veľmi dôkladne, lebo aj krátke nezlepené miesto predstavuje riziko. Pásy sa zvyčajne aplikujú natavením plameňom.
Návrh povlakových hydroizolácií z asfaltovaných pásov spodnej stavby ovplyvňuje rada materiálových, konštrukčných, technologických a hydrogeologických okolností. Pre tlaky vyvolané výškou vodného stĺpca do 2 m sa používajú dva modifikované nataviteľné asfaltované pásy. Pre tlaky vyvolané výškou vodného stĺpca väčšieho ako 2 m sa používajú tri modifikované nataviteľné asfaltované pásy. Hydroizolácia z asfaltovaných pásov na zvislej časti steny ako aj na horizontálnych plochách musí byť chránená.
Bitúmenové Stierky
Pri stierkach zvyčajne ide o hmoty na asfaltovo-bitúmenovom základe. Aplikujú sa v hrúbke niekoľkých milimetrov na povrch opatrený bitúmenovým penetračným náterom. Hrúbku určí odborník na základe toho, akému typu vody majú odolávať. Aby majster hrúbku dodržal, odporúča sa nanášať stierku v dvoch vrstvách. Po zaschnutí sa hladkým hladidlom nanesie druhá vrstva, ktorá uzavrie ryhy.
Napríklad, Dickbeschichtung 2K Light+ je hrubá bitúmenová, vysoko pružná tlaková hydroizolácia stien a podláh spodných stavieb. Bitúmenová stierka sa nanesie s min. 10 cm presahom na izoláciu soklovej oblasti. Materiály sa aplikujú jednoducho (náterom, stierkou) bez pracného natavovania a manipulácie s otvoreným ohňom, čo je najmä pri horúčavách v lete a v stiesnených priestoroch veľmi nepríjemné. Navyše sú bez zápachu. Naše izolácie sú pružnejšie ako lepenky, čím poskytujú vyššiu ochranu aj v prípade nerovnomerného sadania a vzniku trhlín na stavbách. Jedným materiálom môžete penetrovať, izolovať aj lepiť XPS na dodatočné zateplenie suterénu.
MAPEI | MAPEGUM WPS - hydroizolačná stierka
Fólie z Mäkkčeného PVC (mPVC)
Pre hydroizolácie spodnej stavby z plastových pásov sa v prevažnej miere používajú nevystužené fólie z mäkčeného PVC (mPVC). HI na báze mäkčeného PVC predstavujú homogénne fólie, ktoré sa používajú do pozemných a podzemných častí stavby proti zemnej vlhkosti, ale aj proti agresívnej tlakovej vode. Fólie mPVC sa vyznačujú vysokou odolnosťou proti prenikaniu radónu a navyše aj chemickou odolnosťou proti väčšine anorganických kyselín, zásad a ich solí. Ich súčasťou nemusí byť výstužná mriežka, vďaka čomu sa dajú vytvoriť dokonale tesné spoje a detaily. Fólie sa aplikujú teplovzdušným zváraním alebo sa mechanicky kotvia do podkladu.
Hydroizolačné sústavy a konštrukcie spodných stavieb izolované fóliami z mPVC sa navrhujú do značnej miery zhodne so zásadami platnými pre povlakové izolácie z asfaltovaných pásov. Jedným z hlavných rozdielov je skutočnosť, že fólie sa na podklad voľne kladú a v požadovanej polohe v rozpracovanej stavebnej konštrukcii sa bodovo alebo líniovo kotví. K ochrane tohto typu hydroizolácie sa používajú geotextílie alebo bezpečnejšie obklady z polotuhých dosiek PVC. Hydroizolačnú funkciu v hydroizolačnej konštrukcií je schopná plniť jedna vrstva z mPVC. Kritickým miestom sú spoje pásov. Preto za účelom zvýšenia hydroizolačnej bezpečnosti sa v podmienkach tlakovej vody používajú dvojité zvary alebo sa styky prepáskujú. V náročných hydrofyzikálnych podmienkach pri pôsobení tlakovej vody je vhodné vytvoriť dvojvrstvové fóliové izolačné povlaky s vákuovou kontrolou hydroizolačnej funkcie systému v celej ploche.
Kryštalická Hydroizolácia
Materiály, ktoré patria do tejto skupiny spôsobia, že sa konštrukcia pomocou kryštalizácie stane pre vodu nepriepustná. Ich základnou zložkou je zmes špeciálneho portlandského cementu, veľmi jemne mletého, upraveného kremičitého piesku a rôznych zvláštnych chemikálií. Moderné náterové látky sú schopné vsiaknuť až niekoľko centimetrov do najmenších pórov betónu, kde vykryštalizujú na vodu odpudzujúcu formáciu. Po zmiešaní s vodou a po aplikácii formou nástreku alebo náteru, aktivované chemikálie spôsobia katalytickú reakciu, ktorou sa tvoria nepriepustné kryštály v póroch a kapilárach betónu a prenikajú hlboko do jeho štruktúry. Kryštalická formácia obmedzí veľkosť vzduchových pórov betónu tak, že molekuly vody nimi neprejdú.
Tesniaci materiál potrebuje pre priebeh kryštalizácie vlhkosť. Vhodná je jeho aplikácia na čerstvý betón. V prípade suchého povrchu ho treba najprv navlhčiť. Podklad pod nátery musí byť otvorený kapilárny systém aby pomáhal nasávaniu. Musí byť čistý, bez olejov. V prípade hladkého povrchu musí byť zdrsnený miernym otryskaním a dostatočne nasýtený čistou vodou. Po aplikácii sa naďalej udržuje vlhký povrch počas dvoch až troch dní. Materiály na dozrievanie a rozvoj kryštálov potrebujú 21 dní. Tento typ hydroizolácie sa môže použiť na podzemné časti betónovej konštrukcie.
Príkladom sú produkty ako AQUAFIN-1K, ktorý sa používa na vyrovnanie povrchových nerovností a uzavretie otvorených škár (do 5 mm) v 1 pracovnom kroku. Aplikácia stierkovej / náterovej hydroizolácie AQUAFIN-RS300 sa vykonáva najmenej v 2 pracovných krokoch do celej oblasti styku základovej dosky so stenami, vrátane čelnej strany základovej dosky. Aplikácia AQUAFIN-RS300 sa realizuje v najmenej 2 pracovných krokoch pomocou štetca, zubovej stierky alebo striekacieho zariadenia. Ošetrená oblasť presahuje min. 30 cm. K11 Flex je dvojzložková izolačná stierka na minerálne podklady. Je rýchlo zaťažiteľná, odolná negatívnemu tlaku vody, prerastajúca do podkladu a zároveň vytvárajúca hydroizolačnú membránu. Je použiteľná na zaizolovanie pivníc, šácht, spodných stavieb, základových škár, základových dosiek v novostavbách aj rekonštrukciách proti negatívnemu tlaku vody. Materiál má špeciálne komponenty na opravy betónov, tesnenie prestupov, tesnenie mikrotrhlín a riešenie stykov horizontálnej a vertikálnej konštrukcie pri technológii ich realizácie s pracovnou škárou.
Hydroizolácie na Báze MS Polymérov
Hydroizolácie na báze MS polymérov majú vlastnosti ako napríklad jednoduchá aplikácia a vysoká pružnosť a tie im umožňujú spájať trhliny a tesniť lokálne poruchy alebo nové prestupy. Tieto izolácie môžete použiť ako celoplošné membrány. MS polyméry sú vhodnou alternatívou k polyuretánom a silikónom vzhľadom na ich vlastnosti a použitie. Tento typ HI sa používa za studena na horizontálne a aj vertikálne utesnenie v exteriéri, ale aj interiéri. Dokáže odolávať zemnej vlhkosti, presakujúcej a vsakujúcej vode (pri základoch, v pivniciach, pod potermi terás a balkónov).
Bentonitová Hydroizolácia
Bentonitová hydroizolácia, ktorá je vyrábaná v pásoch sa kladie medzi pôsobiace vodné prostredie a chránenú konštrukciu. Neoddeliteľnou súčasťou tejto hydroizolácie je spolupôsobiaca konštrukcia „ochrannej vrstvy“. Princípom tejto hydroizolácie je vložené vodou zväčšujúceho objemu materiál do vrstvy medzi spolupôsobiacimi konštrukciami. Ako vodou zväčšujúceho objemu materiál sa používa bentonit obvykle sodný. Tento materiál musí byť vo vrstve medzi spolupôsobiacimi hydroizolačnými konštrukciami účinne zovretý. Medzi dvoma masívnymi konštrukciami sa zovretie zaistí pomerne ľahko. V stykoch sa jednotlivé pásy hydroizolácie z bentonitu prekladajú s presahom, čím sa styky stávajú nepriepustnými. Je treba mať na pamäti, že bentonit v žiadnom prípade sám nemôže tvoriť hydroizolačnú vrstvu. Bentonit neodoláva prúdiacej a kolísavej vode, vyplavuje sa a tým znehodnocuje.
Vodonepriepustné Betónové Konštrukcie (Biely Betón)
Vodonepriepustné betónové konštrukcie sa navrhujú z hutného betónu s požadovanou vodotesnosťou, vystuženého na medzu trhlín. Betónová konštrukcia sa betónuje po menších úsekoch, medzi ktorými sa vynechávajú zmršťovacie pásy. Tie sa potom dobetónujú po zmrštení priľahlých úsekov. Súčasťou vodonepriepustnej betónovej konštrukcie musí byť účinné riešenie pracovných škár. Musí byť vyriešená eliminácia trhlín od zmraštenia betónu. Aj keď vodotesné betóny majú predpísaný stupeň vodotesnosti, musia spĺňať aj iné funkcie, najmä v agresívnom prostredí.
Odolnosť betónu závisí vždy od vlastností zložiek, z ktorých bol vyrobený. Vlastnosti betónu je možné upraviť správnym použitím rozličných prísad. Na zvýšenie vodotesnosti betónu a obmedzenie vplyvu agresívnych vôd naň sa používajú tesniace prísady. Ako tesniace prísady sa používajú anorganické a organické látky vo forme práškov, roztokov alebo emulzií. Ďalej pre dosiahnutie vodotesnosti betónu sa používajú aj hydrofobizačné prísady. Sú osobitným druhom tesniacich prísad, ktoré okrem tesniaceho účinku hydrofobizujú betón, a tým znižujú jeho nasiakavosť a priepustnosť. K tesneniu škár sa uplatňujú škárové plastové pásy, škárové plechy, profily z napučiavacieho materiálu a injektážnej hadičky.
Z hľadiska hydroizolačnej spoľahlivosti vodostavebných betónov je dôležité venovať pozornosť trhlinám. Na vznik trhlín vplýva najmä teplota a to predovšetkým prvé štyri dni. Trhliny sa najviac objavujú v masívnom betóne, vo vnútorných škárach, v pracovných škárach atď. v dôsledku chladnutia a zmrašťovania jadra betónu. Ak sa má zabrániť tvoreniu trhlín, betónové konštrukcie musia byť delené dilatačnými škárami, ktoré je nutné situovať pomerne blízko seba.
Jedným z vylepšených systémov pre spodnú stavbu je použitie betónu s prísadou sekundárnej kryštalizácie. Táto prísada zvyšuje odolnosť betónu voči prenikaniu kvapalín do jadra betónu a cez celú konštrukciu. Zároveň zvyšuje odolnosť betónu voči samohojeniu v mieste menších trhlín a ďalších imperfekcií, a to až do šírky niekoľkých milimetrov. Taktiež sa overuje schopnosť betónu odolávať chemicky náročnejšiemu prostrediu.
Návrh a Realizácia Hydroizolácie: Kľúč k Trvanlivosti
Správny návrh hydroizolačných vrstiev si vyžaduje komplexné premyslenie celej konštrukcie spodnej stavby. K tomu aby sme mohli definovať požadované okrajové podmienky pre návrh samotnej dimenzie hydroizolačného povlaku, musíme vedieť správne definovať oblasti hydrofyzikálneho namáhania (expozície). Hydroizolácia spodnej stavby je spravidla po zrealizovaní neprístupná. Riziká hydroizolačného neúspechu sú vysoké, a preto je treba návrhu a realizácii ochrany spodnej stavby venovať maximálnu pozornosť a dôraz. S výberom vám môže poradiť projektant alebo odborník na stavebné materiály. Ak si vyberiete, dodržte všetky odporúčania, čo sa týka použitia doplnkových materiálov, napríklad lepidlá či penetračné nátery, ale aj postup realizácie.
Kritériá výberu systému hydroizolačnej ochrany pre danú hydrofyzikálnu expozíciu, dané korózne a mechanické namáhanie sú jeho spoľahlivosť, hydroizolačná bezpečnosť, prístupnosť a trvanlivosť. Požadovanú trvanlivosť systému hydroizolačnej ochrany stanoví investor objektu. Hydroizolačnú účinnosť, spoľahlivosť a prístupnosť hydroizolácie stanoví projektant na základe situácie stavby, navrhnutých konštrukcií a využitia priestorov pod úrovňou terénu.
Slovensko v oblasti navrhovania a realizácií hydroizolácií spodných stavieb trpí nedostatkom normového prostredia, ktoré by bolo vodítkom pre projektantov a realizačné firmy. V tejto oblasti sa môžeme inšpirovať napríklad od našich susedov z ČR, ktorí v tejto oblasti majú tradície a skúsenosti navrhovania hydroizolácií spodných stavieb premietnuté aj do predpisov. Ide o ČSN P 73 0600 Hydroizolace staveb - Základní ustanovení [1] a ČSN P 73 0606 Hydroizolace staveb - Povlakové hydroizolace - Základní ustanovení [2].
Atelier DEK k riešeniu dimenzií hydroizolačných povlakov uplatňuje náročnejšie kritériá než sú uvedené v [2], tabuľka C1. Prikláňame sa viac na stranu bezpečnosti. V nasledujúcej časti sa teda pozrime na interný predpis Atelieru DEK, v ktorom je názorne vysvetlený a zobrazený prístup k riešeniu návrhu hydroizolačnej ochrany spodných stavieb vo všetkých hydrofyzikálnych expozíciách.
Príprava Podkladu a Ochrana Izolácie
Pred aplikáciou zvislej hydroizolácie vyrovnajte podklad, najlepšie cementovou stierkou. Vyrovnanie povrchových nerovností a uzavretie otvorených škár (do 5 mm) pomocou materiálu AQUAFIN-1K, aplikovaného v 1 pracovnom kroku stierkovaním. Po preschnutí hydroizolačnej vrstvy sa na ňu prilepia vhodné ochranné a drenážne dosky pomocou pružného bitúmenového lepidla COMBIDIC-1K. Vhodné ochranné a drenážne dosky sa kladú zo spodu smerom hore, jednotlivé rady ochranných dosiek sa osádzajú s posunom, aby sa nevytvárali krížové škáry.
Hydroizolačný systém ochrany objektu zahŕňa funkčné trvalé odvodnenie priľahlého prostredia, voda sa nemôže hromadiť a pôsobiť tlakom. Predpokladané kritériá pre návrh hydroizolačného systému sa môžu v priebehu realizácie stavby meniť, preto je vhodné po výbere dodávateľa a vyjasnení technológií. Hydroizolačné povlaky možno realizovať na tuhú podkladnú konštrukciu staticky nezávislú s nosnými konštrukciami objektu (napr. paženie), na tuhú podkladnú konštrukciu založenú spoločne s nosnými konštrukciami objektu (napr. primurovka) alebo na dokončenú stavebnú konštrukciu (spravidla izolovanie suterénnych stien z vonkajšej strany).
Kritické Miesta a Detaily
Na dôležité miesto, akým je podzemná časť stavby sa následne aplikuje hydroizolačný materiál s nedostatočnými parametrami. Jednoduchosť a efektívnosť aplikácie hydroizolácie sú dôležité kritériá. Je dôležité zvoliť jednoduché a spoľahlivé postupy a tiež minimalizovať oblasti, kde sa hydroizolácie vzájomne prekrývajú alebo kde dochádza k prelomeniam hydroizolačného systému. I tak elementárna vec, akou je spájanie povlakových hydroizolácií v prechode z vodorovnej na zvislú, je mimoriadne dôležitým prvkom pre spoľahlivosť celého hydroizolačného systému.
V prípade absolútnej spoľahlivosti odvodnenia základovej škáry by oblasť zodpovedala hydrofyzikálnemu namáhaniu A - Namáhanie vlhkosťou priľahlého pórovitého prostredia (zemná vlhkosť). Spoľahlivosť odvodnenia škáry medzi podkladom a povlakovou hydroizoláciou závisí na priepustnosti podkladu pre vodu, sklone podkladu, riešení detailu napojenia zvislej a vodorovnej konštrukcie. Absolútnu spoľahlivosť odvodnenia základovej škáry nie je možné dosiahnuť. Atelier DEK preferuje hydroizolačné systémy s hydroizolačnými povlakmi na báze nataviteľných asfaltovaných pásov a fólií z mäkčeného PVC (PVC-P). Kombinácie povlakov týchto materiálových báz v jednom systéme hydroizolačnej ochrany je vzhľadom k ich obtiažnej spojiteľnosti neprípustná.
Prípadová Štúdia: Nesprávny Návrh a Sanácia Rodinného Domu v Nitre
Na nasledujúcom príklade by som Vám rád ukázal jeden z typických príkladov, s ktorým sa Atelier DEK stretol počas svojej expertnej činnosti na Slovensku. Ide o objekt rodinného domu osadeného do nepriepustného horninového prostredia svahovitého terénu. Zásypy stavebnej jamy okolo objektu sú priepustné. Spomínaný rodinný dom je trojpodlažný a nachádza sa v lokalite mesta Nitra v zastavanej oblasti s rodinnými domami. Objekt je podpivničený jedným podzemným podlažím (1. PP). Podpivničená časť zaberá pôdorysnú plochu 1. NP okrem priestoru garáže, ktorý nie je podpivničený. Suterén (1. PP) je čiastočne pod úrovňou terénu. Podlaha 1. PP má dve výškové úrovne a nachádza sa na kóte -2,500 m a -2,800 m (terén= - 2,000 m až -0,050 m). Zvislé obvodové konštrukcie v 1. podzemnom podlaží sú z monolitického betónu.
Pôvodný Stav a Zistené Problémy
Hydroizolačný systém spodnej stavby bol navrhnutý a zrealizovaný z povlakovej hydroizolácie z dvoch oxidovaných asfaltovaných pásov (GLASBIT G200 S40) bez akýchkoľvek ďalších opatrení (napr. drenáž), ktoré by znižovali hydrofyzikálne namáhanie suterénnych konštrukcií. V projektovej dokumentácii nebol špecifikovaný spôsob realizácie povlakovej hydroizolácie ani zhotovenia detailov. Prechod vodorovnej hydroizolácie na zvislú bol riešený spätným spojom. Podzemné podlažie je založené v relatívne nepriepustnom prostredí. Okolo objektu je zhotovený zásyp, ktorý je možné všeobecne označiť ako pre vodu priepustný.
Po 1,5 roku od kolaudácie objektu sa v priestoroch interiéru začali objavovať prvé prejavy zatekania. Išlo o zatečenie v čase jarného topenia snehu v kombinácii s teplým dažďom. Pri prieskume boli zistené netesné miesta v časti spätného spoja. Lokálne bol spätný spoj zrealizovaný netesne (asfaltované pásy neboli medzi vodorovnou a zvislou plochou vzájomne dostatočne zvarené, čoho dôkazom je naplavené bahno medzi asfaltovanými pásmi. Ďalším netesným miestom bol dodatočne realizovaný prestup odvetrávacieho potrubia miestnosti vínotéky v podzemnom podlaží na severovýchodnej stene objektu. V dôsledku pôsobenia tlakovej vody dochádzalo v mieste spätného spoja a prestupu odvetrávacieho potrubia k vnikaniu vody do objektu a následnému kapilárnemu vzlínaniu vody konštrukciami stien a podláh. Uvedené skutočnosti potvrdzujú, že v tomto prípade išlo o nesprávny návrh hydroizolačnej ochrany spodnej stavby objektu vo vzťahu ku hydrofyzikálnemu namáhaniu.
Návrh Riešenia od Atelieru DEK
Atelier DEK v rámci svojej expertnej činnosti spracoval posúdenie a následne odporučil postup odstránenia porúch zatekania do spodnej stavby objektu. Pri samotnom návrhu sme boli limitovaný okrajovými podmienkami existujúceho objektu, t.j. v tejto fáze nebolo možné riešiť zvýšenie hydroizolačnej ochrany bez zásahu do nosných konštrukcií. Samotný návrh pozostával z realizácie novej zvislej hydroizolácie so správne zhotoveným napojením na pôvodnú hydroizoláciu a prechodom vodorovnej hydroizolácie na zvislú. Spätný spoj, ako z dlhodobých skúseností vyplýva, nie je možné pre špecifiká jeho technológie zhotovenia považovať za spoj vhodný do viac hydrofyzikálne namáhaných miest (napr. podzemná voda).
Riešenie Zvislej Hydroizolácie a Drenáže
V rámci odstraňovania porúch hydroizolácie boli riešené i prestupy inštalácií. Keďže vybudovaním drenáže sa znížilo hydrofyzikálne namáhanie spodnej stavby, povlakovú hydroizoláciu bolo možné navrhnúť podľa [2] a to na vodu presakujúcu priľahlým pórovitým prostredím (gravitačná voda presakujúca horninovým prostredím okolo vertikálnych plôch podzemných častí budov). Hydroizolácia vodorovných plôch ostala bez akýchkoľvek ďalších opatrení, keďže sú tieto časti neprístupné (zakryté nosnými konštrukciami).
Návrh hydroizolácie zvislých plôch pozostával z vyspravenia pôvodných asfaltovaných pásov a z nového celoplošne nataveného SBS modifikovaného asfaltovaného pásu s nosnou vložkou zo sklenenej tkaniny (napr. GLASTEK 40 SPECIAL MINERAL). Asfaltovaný pás bol navrhnutý tak, že sa zatiahol až na podkladný betónový žliabok drenážneho potrubia. K trvalému odvodneniu zásypu okolo celého objektu bolo odporučené systémové riešenie pomocou drenáže. Sprievodným opatrením bolo povrchové odvedenie vody smerom od objektu vytvorením nepriepustnej povrchovej úpravy odkvapovej časti okolo objektu a zároveň vhodným tvarovaním okolitého terénu.
Drenážny systém bol navrhnutý okolo celého pôdorysu suterénu objektu podľa zásad Atelieru DEK. Keďže objekt v časti garáže nie je podpivničený, realizácia celého drenážneho systému by bola náročná z technického i finančného hľadiska, navrhli sme samotnú realizáciu drenážneho systému po etapách. Ako I. etapu sme navrhli riešiť drenáž od vstupu do objektu (SV stena) a pozdĺž steny kolmej na vstup do objektu (JV stena).
Pre prípad ak by sa riešenie podľa I. etapy nepreukázalo ako postačujúce (po dobu cca 1 rok), a naďalej by dochádzalo k zatekaniu do suterénnych priestorov, sme navrhli pokračovať druhou etapou, pri ktorej sa drenáž dobuduje okolo celého objektu. Pri II. etape boli navrhnuté dve alternatívy riešenia 1 a 2. Prvá alternatíva 1.A. je ekonomicky a technicky náročnejšia, keďže je potreba realizácie razenej štôlne popod garáž pre vybudovanie drenážneho systému okolo objektu. Druhým možným riešením prvej alternatívy v II. etape je riešenie technicky aj ekonomicky menej náročné. Alternatíva 1.B. pozostáva z možnosti riešenia drenážneho systému výkopom vo vnútri garáže.
Druhou alternatívou (alternatíva 2) riešenia II. etapy drenážneho systému bolo vedenie drenáže v nepodpivničenej časti (časti garáže) odsadením na min. 2 m vzdialenosť od objektu. Z navrhnutých alternatív v II. etape alternatívy 1.A. a 1.B. sú ekonomicky a technicky náročnejšie ako alternatíva 2, zaručujú však vyššiu účinnosť drenážneho systému. Dôvodom je vedenie drenáže tesne popri zvislých obvodových konštrukciách podpivničenej časti objektu. Alternatíva 2 je ekonomicky aj technicky najmenej náročná na realizáciu. Jej účinnosť nie je však úplne zaručená, keďže drenážny systém nie je vedený tesne popri zvislých stenách podpivničenej časti objektu a tým nemusí byť zabezpečené odvedenie vody z bezprostrednej blízkosti konštrukcií. V súčasnej dobe sú zrealizované odporučené opatrenia v rozsahu drenážneho systému podľa I. etapy. Uvedený príklad je ilustračný k danej problematike.
MAPEI | MAPEGUM WPS - hydroizolačná stierka
Interiérové Opatrenia
V rámci odstránenia prejavov zatekania v interiéri bolo navrhnuté odstránenie omietok do výšky 1m a preškrabanie škár v murive do hĺbky 20 mm. Týmto návrhom bolo zaistené lepšie vysušovanie stien.
Zhrnutie Kľúčových Zásad pre Spoľahlivú Hydroizoláciu
Pre kvalitnú spoľahlivú hydroizoláciu je nutné mať k dispozícii informácie o geologickej stavbe územia a o výskyte vody v území. Na výsledný účinok spoľahlivosti hydroizolačnej konštrukcie podzemných častí stavieb má vplyv veľa faktorov. Okrem kvality návrhu sa najviac uplatňuje kvalita realizácie a vplyv stavebných procesov nasledujúcich po realizácii hydroizolačnej konštrukcie - vrstvy. Proces realizácie hydroizolačnej konštrukcie nemôže končiť jej odovzdaním po ukončení prác na nej, ale až po ukončení úspešných skúšok tesnosti.
Ak je hydroizolačný povlak účinne plnoplošne spojený s podkladom steny podzemných častí stavieb, ktorá má určité hydroizolačné vlastnosti, nedôjde k šíreniu vody medzi podkladom a hydroizolačnou vrstvou v prípade poruchy hydroizolačnej vrstvy. Vplyv poruchy bude len lokálny. Ak hydroizolačná vrstva nie je plnoplošne spojená s podkladom podzemných častí stavieb a dôjde k poruche zatekania, voda sa šíri medzi hydroizoláciou a podkladom do veľkých vzdialeností.
Optimálny variant hydroizolačného riešenia spodnej stavby zohľadňujúci materiálové, konštrukčné, realizačné, ekologické a ekonomické požiadavky musí byť spracovaný v projektovom návrhu. Je nutné graficky a slovne v projekte presne a úplne stanoviť druh, vlastnosti, polohu a rozmery hydroizolačných konštrukcií. Je nutné spracovať jej skladby a všetky detaily. Obzvlášť je nutné dávať pozor na aplikovanie hydroizolačnej konštrukcie, ktorá nie je vhodná na izolovanie podzemných častí stavieb. Projektant navrhol hydroizolačnú konštrukciu správne, realizátor niekedy v snahe vyhovieť investorovi zamení systém alebo materiál za lacnejší. Na dôležité miesto, akým je podzemná časť stavby sa následne aplikuje hydroizolačný materiál s nedostatočnými parametrami.
tags: #hydroizolacia #spodnych #stavieb #detail