Komplexný Sprievodca Hydroizoláciou Stavieb Proti Zemnej Vlhkosti: Postupy a Materiály

Voda a vlhkosť - to sú dva hlavné prírodné deštruktívne faktory, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú životnosť stavieb a vedú k zhoršeniu komfortu bývania v nich. Nejeden z nás už zažil nepríjemné prekvapenie vo forme vlhkých fľakov na stenách, ktoré sa objavili napríklad po nárazovom daždi. Hlavným cieľom hydroizolácie základov je zabránenie prenikaniu vody do samotnej konštrukcie a následne aj do vnútorného prostredia stavby. Kvalitná hydroizolácia chráni stavbu pred degradáciou vplyvom vody, predlžuje jej životnosť a v neposlednom rade chráni život a zdravie ľudí. Vlhkosť je totiž živnou pôdou pre plesne a spóry, ktoré zásadne negatívne ovplyvňujú kvalitu vnútorného prostredia stavby. Spóry z húb a plesní sa totiž dýchacími cestami dostávajú do organizmu ľudí či zvierat žijúcich v zle zaizolovanej stavbe a môžu vyvolávať alergické reakcie, problémy so spánkom, sústredením, pamäťou a ďalšie zdravotné ťažkosti. „Zdravá stavba je paropriepustná, ale zároveň chránená pred vodou a vlhkosťou.“

Žiadna časť domu od pivnice po strechu, exteriér ani interiér sa preto nezaobídu bez kvalitnej hydroizolácie. Hydroizolácia základov je zásadným krokom pri stavbe domu. Chráni váš dom pred poškodením vodou, čo môže viesť k nákladným opravám a poškodeniu konštrukcie. Hydroizolácia základov môže zabrániť presakovaniu vody cez trhliny v stenách a podlahách suterénu, čo môže spôsobiť rast plesní a poškodenie vecí. K spodnej stavbe sa radia základy, steny a podlahy nachádzajúce sa po úrovňou terénu.

Typy zaťaženia vodou a radónom

Základom každého navrhovaného izolačného opatrenia je presné stanovenie predpokladaného typu zaťaženia vodou, ktoré určí odborník na základe dostupných údajov a meraní. Je potrebné si uvedomiť, že popri vyváženom pomere nákladov a úžitku je nevyhnutná správna technická realizácia, ktorá zaručí trvale funkčnú hydroizoláciu stavby.

Aby sa zabránilo škodám na podzemných častiach stavby, je potrebné poznať a vyhodnotiť typy zaťaženia vodou, ktoré možno na stavbe očakávať:

• Zemná vlhkosť je voda vyskytujúca sa v pôde. Ide o kapilárnu, nasiaknutú a viazanú vodu. Hydroizolácia spodnej stavby proti vzlínaniu zemnej vlhkosti je potrebná pri všetkých stavbách založených na poréznych základoch nad úrovňou hladiny spodnej vody.
• Stekajúca voda alebo tlaková voda, skôr známa ako podzemná, sa nachádza v rôznych hĺbkach a druhoch pôdy. Zdrojom stekajúcej vody sú zrážky. Ak je pôda menej priepustná, vsakujúca sa voda sa vzdúva pred podzemnou časťou stavby, a tým vyvíja hydrostatický tlak. Nezachytená vsakujúca sa voda postupne prechádza vrstvami zeminy, vďaka čomu sa nevzdúva. Tento typ sa opätovne vytvára v dôsledku zrážok. Zachytená voda predstavuje väčšie zaťaženie. Izolácia proti tlakovej vode je potrebná pri všetkých stavbách, ktoré majú základy pod úrovňou hladiny spodnej vody. K namáhaniu tlakovou vodou môže dôjsť aj dodatočne počas užívania stavby, napr. postavením novej stavby v tesnom susedstve s existujúcou stavbou.
• Gravitačná voda: Hydroizolácia základov proti gravitačnej vode je potrebná v prípadoch, keď je izolovaný objekt ohrozený pretekajúcou vodou. Typickým prípadom gravitačnej vody sú prívalové dažde.

Nezanedbateľným údajom pri meraniach pôdy na pozemku je aj tzv. radónový index. Okrem vody netreba zabúdať ani na zaťaženie stavby radónom 222Rn, ktorý sa nachádza v podobe inertného rádioaktívneho plynu v pôde a preniká do interiéru, kde sa hromadí a rozpadá na prvky, ktoré spôsobujú rakovinu pľúc. Radón je inertný plyn ťažší ako vzduch. Rádioaktívnym rozpadom sa radón ďalej rozkladá na prvok polónium. Radón sa uvoľňuje v zemnom podloží a rôznymi netesnosťami môže prenikať do budov, kde sa koncentruje. Preto je nevyhnutné realizovať aj vhodnú protiradónovú ochranu. Vysoký obsah radónu v geologickom podloží je hlavne v oblastiach žulových masívov. Ďalším zdrojom radónu sú niektoré stavebné materiály. Rozkladom radónu sa uvoľňujú tzv. alfa častice. Pri vdychovaní radónu sa pľúcne tkanivo poškodzuje alfa žiarením. Radón je druhý najrizikovejší faktor vzniku rakoviny pľúc. Ochrana stavieb proti radónu je neoddeliteľnou súčasťou výstavby základovej (prvej podlahovej) dosky každého objektu.

Typy hydroizolácie a materiály

Ak hovoríme o hydroizolácii základov máme vo väčšine prípadov na mysli horizontálnu a vertikálnu hydroizoláciu z rôznych materiálov. Hydroizolácia spodnej stavby sa delí na dva typy - horizontálnu a vertikálnu. Položenie vodorovnej izolácie má za úlohu zabrániť šíreniu vlhkosti zo zeme smerom nahor - teda nad úroveň položenej izolácie. Horizontálne hydroizolácie pod stenami v novostavbách sú potrebné na to, aby sa zabránilo vzlínajúcej vlhkosti, spôsobenej kapilárnou aktivitou v murive alebo betóne. Vertikálna hydroizolácia sa robí na zvislej ploche nadzákladovej konštrukcie - suterénneho muriva.

Na izolovanie spodnej časti stavby sa používajú:

• tekuté membrány,
• asfaltové/bitúmenové fólie,
• polymérové membrány,
• hydroizolačné panely.

Bitúmenová hydroizolácia

Bitúmenová hydroizolácia je jedným z najčastejšie používaných materiálov. Historicky sa na našom trhu používajú bitúmenové pásy - ľudovo známe „lepenky“. Tieto nastaviteľné pásy rôznych hrúbok a kvality sa dajú nájsť naozaj na takmer každej stavbe. Asfaltované pásy z oxidovaného i neoxidovaného asfaltu sa využívajú hlavne pri izolovaní stavieb proti vzlínajúcej vode. Je to klasická, rokmi preverená technológia izolovania spodných stavieb a doteraz sa často používa. Hlavnou výhodou asfaltovaných izolačných pásov je ich relatívna cenová výhodnosť.

Typy asfaltových pásov:

• Oxidované asfaltové pásy: Vyrobené z asfaltu, ktorý bol chemicky upravený na zvýšenie jeho odolnosti proti poveternostným podmienkam a teplotným výkyvom.
• SBS (Styren-Butadien-Styren): Tieto pásy obsahujú polyméry, ktoré zvyšujú pružnosť a odolnosť pri nízkych teplotách.
• APP (Ataktický Polypropylén): Obsahujú polypropylénové polyméry, ktoré zvyšujú odolnosť proti UV žiareniu a teplu.

Nevýhody asfaltovaných izolačných pásov sú pomerne veľké. Asfaltované pásy sa musia aplikovať na dokonale vyschnutý a vyzretý betón, ktorý musí byť úplne hladký a vybavený penetračným náterom. Inštaláciu asfaltovaných izolačných pásov tiež komplikuje nutnosť použiť plynový horák.

Bitúmenové izolačné stierky

Vývoj nových druhov izolácií viedol k vzniku bitúmenových stierok. Na izolovanie spodnej časti stavby možno použiť hrubovrstvové bitúmenové jednozložkové alebo dvojzložkové izolačné stierky, ktoré sú z väčej časti vyrobené zo súdržného, elastického, surového bitúmenu, polymérov, spevňujúcich látok a tixotropných prísad. Tieto materiály sa nanášajú murárskym hladítkom celoplošne bez spojov. Sú vhodné na podlahy a steny. Nie je potrebné ich následne omietať a je možné ich nanášať aj na mierne vlhký podklad. K výhodám, ktoré určite oceníte patrí, že tieto materiály sú bez obsahu rozpúšťadiel, majú schopnosť premostenia trhlín a sú vodotesné proti tlakovej vode.

Podľa druhu spracovania si môžete vybrať z 1- a 2-zložkových materiálov. 1-zložkové (1K) sú pripravené na okamžité spracovanie bez nutnosti miešania. 2-zložkové materiály (2K) sa musia premiešať, majú tomu zodpovedajúcu dobu spracovania, ale zároveň rýchly čas tuhnutia, vďaka čomu sú už krátko po spracovaní odolné proti poveternostným vplyvom. Jednozložkové hrubovrstvové izolačné stierky sú pripravené priamo na použitie a pred aplikáciou sa nesmú miešať. Dvojzložkové hrubovrstvové izolačné stierky sa musia premiešať (zložka A so zložkou B).

Produkty pre bitúmenovú hydroizoláciu (príklad Murexin)

MUREXIN má k dispozícii špeciálne produkty pre všetky typy zaťaženia vodou. Prehľad niektorých hrubovrstvových izolačných stierok a ich spotreby:

Nebitúmenová hydroizolácia

Existuje niekoľko situácií, kedy je vhodné použitie nebitúmenovej hydroizolácie, ktorá ponúka špecifické technické výhody, ako napríklad väčšiu flexibilitu, jednoduchšiu aplikáciu, nižšiu hmotnosť alebo vyššiu odolnosť voči chemikáliám, UV žiareniu a pod. Ak je teda stavba vystavená agresívnemu prostrediu, ako sú chemikálie, ropné produkty, kyseliny alebo alkalické látky, je použitie nebitúmenovej hydroizolácia s vyššou chemickou odolnosťou na mieste. Rovnako to platí v prípade, že je stavba/konštrukcia vystavená intenzívnemu slnečnému žiareniu a extrémnym poveternostným podmienkám. A ak je environmentálna udržateľnosť a použitie recyklovateľných materiálov dôležitým faktorom, nebitúmenová hydroizolácia vyrobená z recyklovaných materiálov alebo samotne recyklovateľná môže predstavovať preferovanú voľbu.

Produkty pre nebitúmenovú hydroizoláciu

Dvojzložková, bezrozpúšťadlová, minerálna Nebitúmenová izolačná stierka 2K BF má vysokú pružnosť a schopnosť premosťovať trhliny. Izolačné stierky bez schopnosti premostenia trhlín (nepružné) nie sú schopné premostiť v podklade vznikajúce a rozširujúce sa trhliny. Naopak, izolačné stierky na minerálnej báze so schopnosťou premostenia trhlín akou je aj stierka 2K BF môžu premostiť vznikajúce a rozširujúce sa trhliny, a to maximálne do 0,2 mm. Nebitúmenová izolačná stierka 2K BF je určená na horizontálne a vertikálne utesnenie podzemných a soklových častí stavieb proti zemnej vlhkosti a vode. Rovnako je vhodná aj na lepenie perimetrických izolačných platní na bitúmenové a minerálne podklady, a ako podklad pod tenkovrstvové omietky zatepľovacích systémov v soklovej oblasti. Bez ďalších úprav je pretierateľná. Ponúka vynikajúce vlastnosti spracovania, ktoré nie sú závislé od teploty počas doby vytvrdzovania. Môže byť použitá ako hydroizolácia nielen pri novostavbách, ale aj pri sanáciách. Podklady na minerálnej báze, staré bitúmenové stierky a nátery tak môžu byť teraz bezpečne zaizolované. Na rozdiel od bežných bitúmenových izolácií sa stierka 2K BF dobre znáša s materiálmi na minerálnej a bitúmenovej báze ako aj s podkladmi z dreva. Môže sa nanášať na nenapenetrovaný podklad. Penetrácia je potrebná len pri silno pieskujúcich a nasiakavých podkladoch. Už po 3 hodinách je odolná voči dažďu, po 4 hodinách sa na ňu môžu lepiť drenážne a izolačné platne. Po 24 hodinách môže byť mechanicky zaťažená. Malé hrúbky vrstiev spolu s vysokou výdatnosťou sú zárukou jej vysokej efektívnosti.

Hydroizolačné fólie

Fólie z mäkčeného PVC sú jedným z najekonomickejších systémov spodnej stavby pri výskyte tlakovej vody. Nevyhnutná je ich správna montáž a zabezpečenie účinnej ochrany pred poškodením. Ďalším osvedčeným riešením je použitie mPVC fólií. Ide o priemyselne vyrábané pásy s definovanou nemennou hrúbkou a kvalitou, ktorá sa neustále monitoruje. Fólie sú väčšinou voľne položené pásy na báze mäkčeného PVC chránené z obidvoch strán textíliou, ktorá slúži ako ochrana pred mechanickým poškodením, a na zvislých plochách sú zväčša ukončené len lištou z poplastovaného plechu minimálne 300 mm nad terénom. Výhodou fólií je, že sa do nich neprenášajú pohyby podkladu a trhliny. Pri izolovaní soklov pri teréne ide o trošku náročnejšie riešenie, ktoré si vyžaduje výber z niektorého systémového riešenia ukončenia. Na bežné bytové budovy, ako sú aj rodinné domy, je na izolovanie spodnej stavby určená nevystužená fólia na báze mäkčeného polyvinylchloridu (PVC-P) vhodná na izoláciu spodných stavieb proti zemnej vlhkosti, tlakovej vode a radónu (napr. Fatrafol 803, štandardne hnedá farba).

Navrhuje sa v rôznej hrúbke podľa predpokladaného namáhania vodou. Pri nepodpivničených stavbách sa odporúča použiť fóliu s hrúbkou 1 mm, ktorá väčšinou postačuje aj ako ochrana proti radónu a pri tlakovej vode či inom namáhaní by sa mala použiť fólia s hrúbkou aspoň 1,5 mm. Vhodná kombinácia pre nepodpivničený dom pri zaťažení zemnou vlhkosťou a radónom je vrstva geotextílie s plošnou hmotnosťou 300 g/m² + fólia mPVC s hrúbkou 1 mm (napr. Fatrafol 803) + geotextília s plošnou hmotnosťou 300 g/m². Ak bude rodinný dom podpivničený, odporúča sa použiť rovnakú kombináciu s fóliou s hrúbkou aspoň 1,5 mm a pri vyššom riziku mechanického poškodenia s hrúbkou 2 mm. Izolácia z rôznych typov plastov (vysokohustotný polyetylén, PVC) sa najčastejšie používa na izoláciu stavieb proti gravitačnej a tlakovej vode. Poskytuje tiež dokonalú ochranu proti radónu. Hlavnou výhodou plastových izolácií je nenáročnosť prípravy podkladu. Plastové izolačné materiály sa môžu inštalovať v ľubovoľných klimatických podmienkach, a to aj na neupravený a nevysušený betón. Ďalšou výhodou plastových izolácií je ich mechanická odolnosť a tvarová variabilita. Hydroizolácia spodnej stavby proti radónu sa najčastejšie realizuje pomocou pásov z vysokohustotného polyetylénu (HDPE) alebo z modifikovaných asfaltov.

Príprava podkladu a realizácia

Vždy je výhodné zvoliť hydroizolačný systém, ktorého súčasťou sú doplnkové výrobky, ktoré riešia aj drobné detaily. Realizácia hydroizolačného systému na báze bitúmenu je síce jednoduchá, vždy však treba venovať mimoriadnu pozornosť príprave podkladu. Podklad musí byť vyzretý, čistý, suchý, pevný a vyhladený. Podklad musí byť pevný, suchý alebo mierne vlhký, bez mastnoty, špiny, starých náterov a prachu. Výstužná oceľ sa očistí mechanicky, abrazívne (pieskom) a prach sa odstráni tlakom vzduchu. Na očistenú výstuž sa štetcom nanesie ochranný náter.

Aplikácia penetračného náteru

Na pripravený podklad sa nanesie penetračný náter. Očistený a pripravený podklad sa musí vždy ošetriť vhodným penetračným náterom (napr. Plastimul Primer). Pred začatím hydroizolácie základov vyčistite povrch, na ktorom budete pracovať. Pozametajte všetky nečistoty alebo uvoľnený betón, aby ste zabezpečili, že hydroizolačný materiál správne priľne k povrchu. Na odstránenie odolných škvŕn alebo nečistôt môžete použiť tlakový čistič. Keď je povrch čistý a suchý, môžete začať nanášať penetračný náter, ktorý zlepšuje priľnavosť a odolnosť nasledujúcej hydroizolačnej vrstvy. Pred použitím dôkladne premiešajte asfaltový penetračný náter, aby sa zabezpečila rovnomerná konzistencia. Naneste penetračný náter rovnomerne na povrch pomocou štetca, valčeka alebo striekacej pištole. Ak používate štetec alebo valček, nanášajte náter v tenkej vrstve a v jednom smere. Po nanesení nechajte penetračný náter úplne vyschnúť. Doba schnutia závisí od typu náteru, teploty a vlhkosti prostredia. Skontrolujte, či je povrch rovnomerne pokrytý a suchý.

Kladenie izolačných pásov

V našom postupe aplikujeme ako druhú vrstvu hydroizolačného materiálu - hydroizolačné pásy. Tieto pásy sú vyrobené z bitumenových alebo podobných materiálov, ktoré sú aktivované teplom. Horák, ktorý produkuje plameň, sa používa na zahriatie a rozpustenie povrchu pásov, čím sa umožní ich pevné a vodeodolné spojenie s podkladom. Rozložte hydroizolačné pásy na zamýšľané miesto, aby ste sa uistili, že sú správne zarovnané a pokrývajú všetky potrebné oblasti. Zapnite horák a nastavte ho na vhodnú teplotu podľa pokynov výrobcu. Držte horák tak, aby plameň smeroval na spodnú stranu hydroizolačného pásu, pričom si dávajte pozor, aby ste plameň nepridržiavali na jednom mieste príliš dlho, aby nedošlo k poškodeniu materiálu. Pomaly posúvajte horák pozdĺž pásu, zároveň tlakom valčeka alebo inej pomôcky pritláčajte zahriaty pás k povrchu. Tento proces zabezpečí, že rozpustený bitumen správne spojí pás s podkladom. Zabezpečte, aby všetky spoje a prekrytia boli riadne zahriate a stlačené, čo zaručí vodotesné a pevné spoje. Na zvislé základové múry by sa mali asfaltované pásy natavovať a pritláčať v smere zdola nahor. Jeden asfaltový pás zvyknú v tomto prípade aplikovať dvaja až traja ľudia naraz. Najdôležitejší je kvalitne zrealizovaný spoj asfaltovaných pásov vodorovnej a zvislej hydroizolácie. Cez tieto spoje totiž voda preniká do stavby najčastejšie.

Aplikácia stierkových materiálov

Moderné stierkové izolačné materiály najlepšie vyhovujú na izolácie proti zemnej vlhkosti a na ochranu spodnej stavby proti radónu. Stierka dokonale vyplní kryštalizačné póry v betóne a urobí ho úplne nepriestupným pre vlhkosť a radón. Hlavná výhoda stierkových izolačných materiálov spočíva v ich ľahkej a rýchlej aplikácii, ktorá sa môže nanášať na neupravený a nevyzretý betón. Dôležité je dodržať aj predpísanú hrúbku stierky. KÖSTER Bikuthan 1C sa nanáša zubovým hladidlom pre nanesenie správneho množstva materiálu a zahladí sa rovnou stranou hladidla.

Kladenie hydroizolačných fólií

Pri voľne kladenej hydroizolácii sa pod ňu kladie geotextília. Fólie sa spájajú zváraním horúcim vzduchom pri teplote približne 500 °C. Samotné zváranie pásov zvládne aj šikovnejší majster za pár minút, náročnejšie je vyhotovenie detailov. Od kvality spojov a detailov závisí tesnosť a následná funkčnosť celého systému. Dôležité je, aby sa používalo profesionálne náradie (napr. Leister), ktoré dokáže zabezpečiť prívod nemenného množstva vzduchu a stálu teplotu. Fólie sa väčšinou voľne položené pásy na báze mäkčeného PVC chránené z obidvoch strán textíliou, ktorá slúži ako ochrana pred mechanickým poškodením. Pásy izolačnej fólie sa na podkladovú a separačnú textilnú vrstvu rozbalia z balov so vzájomným presahom širokým minimálne 50 mm (bočné a čelné presahy) a podľa potreby sa ich dĺžka upraví odrezaním. Medzi susednými pásmi fólie musia byť čelné presahy vzájomne posunuté (tzv. kladenie na väzbu) aspoň o 100 mm. Orientácia fóliových pásov a ich presahov k stavbe a smeru pôsobenia vody nie je rozhodujúca. Iba pri zvislých izoláciách sa jednotlivé pásy fólie orientujú zvisle. Všetky spoje sa zhotovujú výhradne teplovzdušnými zváracími prístrojmi. Takzvané zváranie za studena pomocou tetrahydrofuránu (THF) je veľmi citlivé na nepriaznivé poveternostné podmienky. Spájanie prostredníctvom THF je možné iba na otvorenom priestranstve pri teplote ovzdušia viac ako +15 °C a za suchého počasia.

Hydroizolačná fólia sa v spodnej stavbe s tlakovou vodou odporúča zvárať dvojstopovými zvarmi so skúšobným kanálikov širokým asi 10 mm. Zváranie fólií horúcim vzduchom spočíva v zahriatí spájaných povrchov do plastického stavu prúdom vzduchu vystupujúcim z hubice teplovzdušného zváracieho prístroja a v následnom stlačení spoja. Podľa postupu roztavovania hmoty sa teplovzdušný zvárací prístroj posúva v smere spoja a spájané okraje sa vzájomne stláčajú. Na spájanie presahov fólií sa zvyčajne používajú zváracie štrbinové dýzy široké 40 mm, zasunuté do spoja tak, aby okraj širokej štrbinovej dýzy presahoval o asi 3 až 4 mm cez okraj spoja a šírka homogénneho spoja bola minimálne 30 mm. Teplovzdušné spájanie sa v detailoch a zväčša aj na vertikálnych plochách vykonáva ručnými teplovzdušnými zváracími prístrojmi, na horizontálnych plochách zváracími automatmi. V miestach, kde sa pre nedostupnosť dvojstopový zvar nedá vykonať strojovo, odporúča sa jednoduchý zvar realizovaný ručne preplátovať tak, aby sa vytvoril skúšobný kanálik. Fóliová hydroizolácia na zvislých stenách sa kotví v úrovniach jednotlivých podlaží - takzvané etapové spoje. Kotvenie sa realizuje len na hornom okraji danej etapy. Na kotvenie fóliovej hydroizolácie na hornom okraji sa vždy používa líniové kotvenie. Líniové kotviace prvky tvoria pásiky z poplastovaného alebo pozinkovaného plechu. Kotviace pásiky pritláčajú fóliovú hydroizoláciu k podkladu alebo sa na ne hydroizolácia teplovzdušne privarí.

Riešenie detailov a ukončenie izolácie

Zároveň je nesmierne dôležité vyplniť všetky vzniknuté škáry. Dôležité je riešenie detailov v styku vodorovnej a zvislej konštrukcie, napr. v podobe realizácie fabiónov (nábehových oblúkov) alebo zapracovania tesniacich pások. Dôkladne utesnené musia byť aj priestupy na kanalizačné potrubia, rúry, prívodné káble atď. Pri konštrukčných detailoch hydroizolácie musia byť všetky použité materiály zlučiteľné. Veľmi dobre sa takto dajú hydroizolačne vyriešiť aj detaily napojenia francúzskych okien alebo dverí k obvodovej stene, prestupy káblov alebo káblových chráničiek či potrubí. Tiež sa jednoducho vyhotovia náročné rohy, kúty, odskoky, ozuby. V prípade hydroizolácie treba venovať dôkladnú pozornosť vodovodným a kanalizačným priestupom. Pod hladinou podzemnej vody sa priestup potrubia realizuje voľnou a pevnou prírubou. Medzi voľnú a pevnú prírubu sa zovrie hydroizolácia, pričom pevná príruba je pripojená vodotesným zvarom. Návrh dilatácií sa musí dimenzovať už v projekte. Zohľadniť treba očakávaný pohyb budovy a tomu prispôsobiť návrh dilatácie. Najlepšie je návrhy dilatácií konzultovať s technikom od výrobcu hydroizolácie. Dilatácia sa musí riešiť v rovine hydroizolácie. Dilatačné profily v prípade asfaltovaných pásov, ale aj v prípade PVC sa najčastejšie navrhujú z nevystužených pásov s vysokými parametrami ťažnosti. V mieste dilatačných škár sa odporúča hydroizoláciu zosilniť dodatočným pásom hydroizolačného povlaku.

Veľmi často sa stretávame s nesprávnym ukončením hydroizolačnej vane pri nepodpivničených objektoch. Hydroizolácia má byť vytiahnutá aspoň 30cm nad úroveň budúceho okolitého terénu. V ideálnom prípade sa pretŕčajúca hydroizolácia (uvažujeme najčastejšie používanú hydroizoláciu - IPA) medzi základmi domu a obvodovou stenou zahne smerom nahor (môže sa aj smerom nadol). Tam sa pritaví (prikotví) o obvodovú stenu (alebo smerom nadol o základ). Tento detail sa preloží celým novým pásom IPA tak, že časť pásu sa pritaví o základ a časť o obvodovú stenu. Tento krycí pás je nahraditeľný alebo doplniteľný hydroizolačnou stierkou KÖSTER Bikuthan 1C alebo inou alternatívou. Správne ukončenie hydroizolácie proti tlakovej vode musí byť minimálne 300 mm nad úrovňou terénu. Pre zvislú stenu vane platí, že tlaková hydroizolácia sa musí končiť minimálne 30 cm nad maximálnou hladinou podzemnej vody.

V praxi sa, ale tento dôležitý detail nerieši alebo sa vyrieši jednoduchým odrezaním pretŕčajúcej IPY zarovno s obvodovou stenou. Tento detail je funkčný iba v prípade, že podlaha domu je vysoko (aspoň cca 50cm) nad budúcim upraveným terénom. Inak to môžeme vnímať ako nedokončenú hydroizolačnú vaňu domu. Často je tento detail prakticky na úrovni terénu a styrodurový sokel domu ho pred vodou nemôže dostatočne ochrániť. Hovoríme predovšetkým o vode z prívalových dažďov alebo nárazovej vode pri jarnom odmäku snehu. V prípade opravy tohto problému pri sanovanom objekte (ale aj v prípade novostavieb) sa hydroizolačnou stierkou (napr. KÖSTER Bikuthan 1C alebo iné) ošetrí detail základ/obvodová stena a to tak, že sa vytiahne nová stierka aspoň predpísaných 30cm nad budúci okolitý terén a nebude tak dochádzať k premáčaniu obvodovej steny a následnému vzlínaniu vlhkosti murivom. Nahradí tak chýbajúce zahnutie alebo chýbajúci krycí ipový pás. V prípade rekonštrukcie treba odstrániť okapový chodník, obnažiť základ a izoláciu vyhotoviť správne. V prípade novostavieb sa to zaobíde ešte bez búracích prác. Po nanesení a zaschnutí hydroizolačnej stierky je možné opraviť obnaženú soklovú časť muriva nalepením soklového styroduru, omietnutím, obložením resp. opraviť podľa pôvodného vzhľadu objektu.

Ochrana hydroizolácie

Stierka pod úrovňou terénu sa ochráni napr. nopovou fóliou a prisype zeminou. Pred mechanickým poškodením sa takýto povlak chráni napr. geotextíliou, omietkou z cementovej malty s hrúbkou najmenej 5 mm. Ak sa na hydroizolácii bude zhotovovať železobetónová doska, treba ochrane venovať dostatočnú pozornosť. Po tom, ako sa izolácie dokončia a odovzdajú, treba v čo možno najkratšom čase zhotoviť predpísané ochranné vrstvy.

Podmienky realizácie a kontrola

Základnou podmienkou dokonalej izolácie je jej celistvosť. Izolácie z fólií sa zvyčajne realizujú pri teplotách okolitého vzduchu, no najmä podkladu rovnajúcich sa alebo vyšších ako +5 °C. Ak je chladno, odporúča sa izolačné fólie pred položením temperovať vo vyhriatych priestoroch. Pri daždi a snehu sa práce musia buď prerušiť, alebo sa musí zabezpečiť ochrana pracovného priestoru pred nepriaznivým počasím. V prípade, že teplota vzduchu klesne pod 0 °C, hydroizolačné práce sa musia zastaviť. Nesmú sa vykonávať ani stavebné práce, ktoré sa týkajú hydroizolačného povlaku - napríklad kladenie ochrannej betónovej mazaniny. Väčšinou sa izolácia spodnej stavby stáva počas užívania neprístupnou a prípadné poruchy sa veľmi ťažko odhaľujú, lokalizujú a aj opravujú. Opravy bývajú pritom obzvlášť finančne náročné. Preto je potrebné pred ich zakrytím fólie dôkladne skontrolovať. Po nechránenej izolácii môžu prechádzať iba pracovníci realizujúci hydroizoláciu, a to len v nevyhnutných prípadoch. Po nechránenej izolácii sa smie prechádzať iba v obuvi s mäkkou podrážkou.

tags: #hydroizolacia #proti #zemnej #vlhkosti