Komplexná hydroizolácia stavieb: Dôležitosť, typy záťaží a modifikované asfaltové pásy

V súvislosti s pôsobením prírodného kolobehu vody a ľudskou činnosťou je stavba počas celej svojej životnosti vystavená vplyvu vody. Preto musia byť objekty dostatočne chránené pred jej nepriaznivými vplyvmi. Voda sa voči žiadnym stavebným konštrukciám nespráva práve najpriateľskejšie. Ak sa do nich dostane, zhorší ich tepelnoizolačné vlastnosti, zdegraduje stavebný materiál a časom aj hygienu vnútorného prostredia. Je teda nevyhnutné pred ňou konštrukcie chrániť. Už pri návrhu a realizácii stavby je nutné venovať náležitú pozornosť izoláciám proti vniknutiu či úniku vody. Treba zvoliť vhodný typ izolácie, jej správnu aplikáciu a nezabúdať ani na kontrolu hotovej práce.

Hydroizolácia nie je len samotný izolačný materiál, ale súbor vrstiev alebo konštrukcií zabezpečujúci ochranu stavby proti účinkom vody. Spodná časť stavby rodinného domu, ktorá je v kontakte so zeminou, sa musí pred pôsobením vody a vlhkosti, nachádzajúcej sa v základovej zemine, chrániť hydroizoláciou. Úlohou hydroizolácie je zabrániť prenikaniu pôsobiacej vody. Každá pôsobiaca voda vytvára iné hydrofyzikálne namáhanie, ktorému by použitá hydroizolácia mala odolávať.

Stanovenie hydrofyzikálneho zaťaženia a druhy vody

Aby sa mohol urobiť návrh správneho druhu izolácie, treba zistiť základné faktory: druh základovej pôdy, jednotlivé geologické vrstvy, nepriepustnosť zeminy, jej dovolené namáhanie a predpokladané sadanie, najvyššiu hladinu podzemnej vody, chemické zloženie vody, prípadne stupeň agresivity. Voda a vlhkosť môžu prenikať do konštrukcií z exteriéru v podobe zrážok a atmosférickej vlhkosti, zospodu ich ohrozuje zemná vlhkosť a spodná voda. No a napokon aj z interiéru ohrozuje konštrukcie prevádzková voda a vlhkosť. To, aké hydrofyzikálne zaťaženie bude na stavbu pôsobiť, je možné určiť len na základe hydrologického a geologického prieskumu, ktorým sa zistí maximálna hladina podzemnej vody a jej chemické zloženie.

Zároveň sa charakterizuje terén podľa sklonu vo vzťahu k stavbe kvôli odvádzaniu povrchovej (dažďovej) vody. Určí sa, ako je zemina priepustná alebo nepriepustná. Vykonaný hydrogeologický prieskum umožní projektantom stavieb posúdiť rozsah stavebno-technických opatrení, ktorými bude možné odviesť, prípadne znížiť priame pôsobenie podzemných vôd na základy a základové murivá. Posúdia sa tiež možnosti, ako vylúčiť zadržiavanie zrážkovej vody stavbou a vytvorenie sekundárnej hladiny podzemnej vody. Podľa veľkosti účinku vody na spodnú stavbu sa stanoví hydrofyzikálne zaťaženie. Poznáme tri kategórie namáhania, z toho vyplýva aj rozdelenie hydroizolácie.

Projektant rodinného domu by mal upozorniť investora - stavebníka na povinnosť zabezpečiť dostatočné hydrogeologické podklady k projektu. Zodpovedný projektant by mal svojmu klientovi pomôcť zadovážiť si potrebnú dokumentáciu.

Typy pôsobiacich vôd

• Zemná vlhkosť: Voda je viazaná v kapilárach, resp. póroch pôdy. Nikdy nevytvorí spojitú hladinu a šíri sa len kapilárami. Zemná vlhkosť závisí od množstva zrážok, hĺbky podzemnej vody a od kapilarity pôdy. Ak základová konštrukcia nie je chránená proti takejto vode, vnikne do telesa základov a môže začať kondenzovať na vnútorných stenách suterénnych miestností. Cieľom stavebníka musí byť obmedzenie pôsobenia takýchto vôd na stavebnú konštrukciu.
• Stekajúca (gravitačná) voda: Voda steká po povrchu konštrukcií a nevytvára merateľný hydrostatický tlak. Pohybuje sa len v smere gravitácie. Musí sa vylúčiť možnosť zadržania vody pred izolovanou konštrukciou, napr. stenou suterénu. Zabrániť zadržiavaniu vody okolo stavby možno vybudovaním obvodovej drenáže, použitím drenážneho potrubia, položeného v spáde min. 1 %, ktoré odvedie vodu do zbernej šachty a odtiaľ do kanalizácie alebo do trativodu. Hydroizolácia by bola potom zavedená len proti zemnej vlhkosti.
• Tlaková voda: Tlaková voda vytvára v okolí subjektu spojitú hladinu a pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom, na izoláciu všetkými smermi. Za tlakovú vodu sa považuje aj zadržaná voda, ktorá sa nahromadí v zasypanom odkope okolo stavby. Hydroizolácia proti tlakovej vode sa zhotovuje do vane, ktorú tvorí podkladný betón a zvislé stienky, čím sa zabezpečí jej celistvosť. Na zvislej stene končí 300 mm nad hladinou podzemnej vody, ďalej pokračuje izolácia proti zemnej vlhkosti. Hydroizolácia proti tlakovej vode sa navrhuje aj vtedy, keď sa podzemné časti budovy nachádzajú v málo priepustnej zemine, alebo ak stavba zadrží vodu pritekajúcu zo svahu. Vytvorí súvislú hladinu a môže pôsobiť hydrostatickým tlakom. Vhodným riešením pre zmiernenie takéhoto tlaku je vybudovanie drenážneho systému po obvode celej stavby. Rúrky takéhoto systému sa musia nachádzať minimálne 20 cm pod povrchom hrubej základovej dosky.
• Agresívne vody: Obsahujú rôznorodé chemické látky získané z prostredí, ktorými prechádzali, a môžu narúšať stavebné konštrukcie, s ktorými neskôr prídu do styku.
• Hladné vody: Sú to veľmi mäkké vody, ktoré obsahujú menšie množstvo látok ako zvyčajne, a svojím zložením rozpúšťajú a narúšajú látky.

Princípy hydroizolácie spodnej stavby

Izolácia suterénnych priestorov sa delí na izoláciu vodorovných vrstiev a zvislých obvodových stien. Úlohou vodorovnej izolácie je zabrániť stúpaniu vlhkosti z pôdy nad rovinu izolácie zdola hore. Funkciou zvislej izolácie je chrániť steny pred vplyvom vlhkosti a vody z atmosféry a z okolitej zeminy nad rovinou vodorovnej izolácie. Hydroizolácia sa spravidla umiestňuje medzi pôsobiace vodné prostredie a chránený objekt. Zvislá hydroizolácia chráni stavebné konštrukcie pod úrovňou terénu, vodorovná chráni stavebné konštrukcie položené priamo na teréne.

Izolácia musí prebiehať neporušene v celej podzemnej i nadzemnej časti budovy, teda musí vytvoriť tzv. jednoliatu izolačnú vaňu. Dosiahne sa to správnym napojením vodorovnej a zvislej izolácie. Hydroizolácia musí tvoriť súvislý, neprerušený plášť a požaduje sa od nej absolútna ochrana proti vode v kvapalnom alebo plynnom skupenstve.

Materiály pre hydroizolácie

Hydroizolačných materiálov a technológií existuje veľa, ich voľbu treba podriadiť hydrofyzikálnemu a mechanickému namáhaniu, ktoré overí hydrogeologický prieskum. Pokiaľ ide o izolovanie spodnej stavby, stavitelia majú na výber voľne kladené plastové fólie alebo systémy s asfaltovými pásmi. Materiály, z ktorých sa zhotovujú, musia byť odolné proti hnilobným procesom, nesmú prepúšťať vodu, zemnú vlhkosť, vodné pary a ideálne ani radón z podložia.

Asfaltové pásy

Asfalt je najstarší hydroizolačný materiál a používa sa vo forme náterov, asfaltových stierok či pásov. Klasickým, najpoužívanejším izolačným materiálom sú asfaltové pásy. Asfaltové pásy sa používajú na izoláciu základov proti zemnej vlhkosti, zvislých stien a vodorovných izolácií podláh. Asfaltové pásy sa vyrábajú v rôznych typoch, ktoré sa líšia hrúbkou, druhom použitej asfaltovej vrstvy, typom nosnej vložky a povrchovými úpravami spodnej a hornej lícnej strany. Asfaltový izolačný pás sa skladá z nosnej vložky, ktorá je zo sklenej alebo polyesterovej tkaniny, obojstranne zabezpečená asfaltovou krycou vrstvou s hrúbkou 12 mm. Vrchnú kryciu vrstvu tvorí oxidovaný asfalt, stabilizovaný minerálnymi plnidami.

Valcové bitúmenové membrány, známe aj ako asfaltové pásy alebo ľudovo lepenky, predstavujú obľúbené a spoľahlivé riešenie pre hydroizoláciu stavebných objektov. Ich popularita spočíva v jednoduchej inštalácii, osvedčenej technológii, dlhej životnosti a stabilných technických vlastnostiach, ktoré sú presne definované výrobcom. Asfaltové pásy sa delia na dva hlavné typy podľa typu asfaltu: oxidované a modifikované. Asfaltové vložky a pásy slúžia na vystuženie hydroizolačnej vrstvy. Pásy typu R a S majú izolačnú funkciu. Kameňom úrazu pri asfaltových pásoch je ich vzájomné napájanie. Ak nebude vyhotovené dôkladne, aj malý kúsok nezlepeného miesta môže po čase predstavovať riziko.

Vlastnosti asfaltovaných pásov závisia od druhu a materiálu nosnej vložky a od typu asfaltovej krycej hmoty. Asfaltovaný pás by mal mať dostatočnú hrúbku a pevnú nosnú vložku, aby bol dostatočne odolný. Podľa typu krycej hmoty rozlišujeme pásy z asfaltov oxidovaných a asfaltov modifikovaných. Nosná vložka určuje pevnosť asfaltového pásu a zaisťuje jeho mechanickú odolnosť. Vhodné na kotvenie sú napríklad sklené tkaniny s deklarovanou schopnosťou kotvenia od výrobcu. Naopak, nevhodné na kotvenie sú papierové vložky. Hrúbka asfaltového pásu zohráva taktiež významnú úlohu.

Oxidované asfaltové pásy

Sú cenovo výhodné, ale menej pružné a odolné voči extrémnym teplotám a mechanickému namáhaniu. Používajú sa na menej náročných miestach, napríklad ako podkladové alebo pomocné vrstvy. Tento typ pásov nie je elastický. Ani oxidované asfaltové pásy nemajú schopnosť elasticity.

Modifikované asfaltové pásy

V náročnejších podmienkach, kde sa vyskytuje väčšie mechanické namáhanie, sú vhodné asfaltové pásy, modifikované termoplastickým kaučukom. Modifikované asfaltové pásy obsahujú polyméry (SBS alebo APP), čo zvyšuje ich pružnosť, odolnosť voči UV žiareniu a extrémnym podmienkam. Ideálne sú na náročnejšie strešné systémy. Modifikované asfaltované pásy sa vyrábajú z asfaltu, ku ktorému sa pridávajú vhodné elastoméry alebo plastoméry. Pridaním elastoméru (kaučuk/SBS) sa pásy stávajú elastickými, majú vynikajúcu pružnosť a tvárnosť, lepšiu odolnosť pri nízkych teplotách a majú oveľa dlhšiu životnosť ako klasické pásy z oxidovaného asfaltu. Pri výrobe modifikovaných asfaltových pásov sa používa asfalt upravený o plastoméry alebo elastoméry s cieľom zlepšiť teplotnú aj tvarovú odolnosť, a predĺžiť tak životnosť izolácie. Pri modifikácii sa do asfaltu pridáva prvok, ktorý má jeho vlastnosti pozitívne vylepšiť. Základnou hmotou na výrobu modifikovaných asfaltových pásov je homogenizovaná zmes asfaltu a SBS polymérov. Výsledná zmes profituje z vlastností oboch prvkov, SBS kaučuku aj asfaltu. Modifikované asfaltové pásy spĺňajú požiadavky na široké izolačné použitie. Modifikované asfaltové pásy vynikajú v porovnaní s oxidovanými pásmi.

SBS modifikované asfaltové pásy

Najobľúbenejšími sú SBS modifikované asfaltové pásy, ktoré sú obohatené o styrén-butadién-styrén (SBS kaučuk). Vynikajú vysokou odolnosťou pri mínusových teplotách (až do - 25 °C), čím sa znižuje riziko objavenia trhlín pod vplyvom mrazu. K miernemu posunu asfaltu po nosnej vložke dôjde až pri teplote vyššej ako 100 °C. Ponúkajú väčšiu ťažnosť - ide o pásy s elastickými vlastnosťami, ktoré sa po natiahnutí vrátia do pôvodného tvaru. Tým sa znižuje riziko poškodenia alebo narušenia izolácie. SBS pásy z modifikovaného kaučuku patria do skupiny najmodernejších, veľmi kvalitných výrobkov. Modifikovaná asfaltová hmota je mimoriadne ohybná a elastická aj pri záporných teplotách. Majú výbornú odolnosť voči mrazu a proti starnutiu. Sú vhodné na bežné hydroizolácie plochých striech a základov stavieb. Veľkou výhodou SBS pásov je ich elasticita, to znamená schopnosť vracať sa do pôvodného tvaru (napríklad po perforácii majú snahu tieto materiály otvor minimalizovať). Sú ideálne pre ploché strechy a spodné stavby. Nosná vložka pozostáva zo sklenej tkaniny, zatiaľ čo asfaltové vrstvy nad a pod nosnou vložkou sú zmesou asfaltu modifikovaného SBS elastomérmi s minerálnymi plnivami.

APP modifikované asfaltové pásy

Tieto asfaltové pásy sú doplnené o ataktický polypropylén (APP) s veľmi dobrými plastickými vlastnosťami. Materiál je plastický, no nie elastický - nevráti sa po natiahnutí späť, no ani nepraskne. Vykazuje výbornú odolnosť voči UV žiareniu a odolnosť voči teplotám cez 125 °C. Asfaltové pásy APP sa vyznačujú odolnosťou voči vysokým teplotám. Na rozdiel od SBS sú plastické, nedokážu sa vrátiť do pôvodného stavu, čím pri pnutiach hrozí riziko ich prasknutia. Sú vhodné pre strechy so sklonom, odolné voči UV žiareniu, no menej elastické. APP modifikovaný asfalt si povrchovú úpravu nevyžaduje.

Modifikované asfaltové pásy je možné vďaka svojim vlastnostiam a technickým parametrom aplikovať na veľké množstvo realizácií a projektov. Hydroizolácia základov - ochrana proti tlakovej vode, zemnej vlhkosti a radónu. Medzi oblasti použitia patria podlahové systémy, strešné systémy (šikmé a ploché) - ochrana pred poveternostnými vplyvmi a UV žiarením, cesty, mosty a tunely - aplikácia modifikovaných asfaltových pásov na zvýšenie pevnosti a odolnosti, a inžinierske stavby. Príkladom je produkt RADONELAST 4, ktorý taktiež slúži na izoláciu podzemných častí stavieb a podzemných objektov proti zemnej a spodnej vode. Ďalším využitím modifikovaných asfaltových pásov je hydroizolácia mostov, kde BITUMELIT PR 5 je spôsobilý na jednovrstvovú izoláciu betónových mostoviek a iných betónových plôch.

Fóliové hydroizolačné materiály

Plastové fólie sú ďalšou možnosťou účinnej hydroizolácie. Fóliové hydroizolačné materiály sa vyrábajú z mäkčeného PVC s hrúbkou 0,6 mm až 2 mm. Fólia sa ukladá medzi dve vrstvy netkanej textílie. Aj pri tomto druhu izolácie musí byť podklad rovný, pevný a čistý, môže však byť vlhký, rohy a kúty sa nemusia zaoblovať. Pásy fólií sa spájajú s presahom 50 mm, lepia sa špeciálnym lepidlom alebo sa teplovzdušne zvárajú. Prednosťou takého spoja je homogénny, tesný spoj s pevnosťou pôvodného materiálu. Z fólie sa zvyčajne vyrábajú jednovrstvové hydroizolácie. Postupným zváraním jednotlivých pásov sa môže vytvarovať ľubovoľne veľká celistvá hydroizolácia. Fóliové izolácie sa na vodorovné plochy ukladajú voľne (medzi geotextílie), na zvislé plochy sa kotvia k podkladu tanierovými rozpernými hmoždinkami a fólia sa na vrchnom okraji prichytí kovovou tvarovanou lištou.

Z hľadiska hydrofyzikálneho zaťaženia sa mení hrúbka použitých fólií. Veľmi zjednodušene sa dá povedať, že proti zemnej vlhkosti na priepustných zeminách stačí izolovať fóliu s hrúbkou 0,6 mm medzi dvoma 300 g geotextíliami; proti presakujúcej a gravitačnej vode izolujeme fóliou s hrúbkou 1 mm; proti tlakovej vode musíme použiť fóliu s minimálnou hrúbkou 1,5 mm. Ak sa predpokladá zvýšené mechanické namáhanie, zvolíme si radšej fóliu o jednu triedu hrubšiu. Treba zdôrazniť, že návrhu hrúbky PVC fólie by mal vždy predchádzať hydrogeologický prieskum - len tak je zabezpečená stopercentná ochrana aj pri náhlych zmenách pôdnych hydrogeologických pomerov. Spájanie fólií pre izoláciu spodnej stavby sa realizuje v presahu pásov položených minimálne 50 mm cez seba. Izoláciu proti zemnej vlhkosti (nie radónu) je možné za predpokladu pevného podkladu realizovať iba prekrytím pásov v minimálnej šírke 100 mm. Pásy fólie sa kladú voľne bez akéhokoľvek spojenia s podkladom, pri priamom pokladaní fólie na betónový podklad musí byť tento bez výstupkov a nerovností, betón musí byť vyrovnaný oceľovým alebo novodurovým hladítkom.

V popredí sú dnes izolácie z PVC fólií, možno ich použiť ako plachty v skladbe šikmej strechy, kde plnia funkciu poistnej hydroizolácie. Zhotovenie hydroizolačnej vrstvy z PVC fólií je oproti aplikácii asfaltových pásov ľahšie a rýchlejšie. Je to tým, že fólie sú až trikrát ľahšie a trikrát tenšie, hrúbka fólie je 0,5 až 2 mm. Kým asfaltové pásy sa ukladajú spravidla v dvoch až troch vrstvách, hydroizolácia z PVC fólií sa kladie len v jednej vrstve. Nevýhodou plastových fólií je malá hrúbka, náročnosť kladenia a zložité zhotovenie detailov. V prípade poruchy sa poškodenie fóliovej izolácie spodnej stavby nedá lokalizovať, voda pod izoláciou často putuje a vyteká na úplne inom mieste, ako je porucha. Pre svoju malú hrúbku sú však náchylné na mechanické poškodenie, preto treba byť pri ich aplikácii opatrný. Z dôvodu chemického zloženia sa mäkčené PVC fólie neznesú s niektorými materiálmi, najčastejšie s polystyrénom. Môže tak vzniknúť problém pri izolovaní podlahy nad terénom, terasy alebo plochej strechy.

Tekuté hydroizolačné nátery a stierky

Hydroizolačné stierky na asfaltovom alebo bitúmenovom základe majú tekutú alebo pastovitú konzistenciu. Využívajú sa ako izolácia proti prenikaniu vlhkosti do betónových konštrukcií, možno ich použiť aj pri izolácii terás a balkónov. Ich hlavnou výhodou je pružnosť súvislo vytvoreného plášťa, ktorý odolá aj menšiemu sadaniu stavby bez toho, aby sa roztrhol. Tekuté hydroizolačné nátery možno použiť na izoláciu základových konštrukcií, ktoré sa nachádzajú nad aj pod úrovňou terénu. Výhody tekutých hydroizolačných náterov, akými sú aplikácia za studena a bez škár, väčšia efektivita, možnosť jednoducho izolovať členité plochy a pod., platia aj pri izolácii spodnej stavby pod úrovňou terénu.

Novším typom ochrany proti vode sú moderné nátery betónu, ktoré dokážu vsiaknuť až niekoľko centimetrov do najmenších pórov betónu, kde vykryštalizujú na vodu odpudzujúcu formáciu. Samotný betón sa tak stane vodonepriepustný a ďalšia hydroizolácia nie je nutná. Penetračné náter sa nanáša na upravený podklad a pevne spája podklad s izolačnou vrstvou. Vypĺňa všetky póry podkladu a skladá sa z vodných tekutých náterov, emulzií a suspenzií. Náter asfaltom vytvára tenkú nepriepustnú vrstvu bitúmenového izolačného náteru alebo tmelu, nanášaného za studena alebo tepla.

Parotesné vrstvy

Konštrukcie treba chrániť aj pred vnútornými vodnými parami a ich kondenzáciou. Na tento typ hydroizolácie sa používajú parotesné vrstvy, ktoré sa vkladajú z interiérovej strany steny či strešného plášťa a zabraňujú prenikaniu vodných pár z interiéru von.

Príprava podkladu a správna aplikácia hydroizolácie

Hydroizolácia nie je len samotný izolačný materiál, ale súbor vrstiev alebo konštrukcií zabezpečujúci ochranu stavby proti účinkom vody. Prvá je podkladová vrstva, ktorá musí byť pevná, rovná, čistá a suchá. Väčšinou je ňou vodorovná alebo šikmá plocha s 80 až 100 mm hrubou vrstvou prostého betónu alebo zvislá plocha vyrovnaná cementovou omietkou. Podklad pod vodorovný a šikmý izolačný povlak tvorí betón alebo železobetón, ktoré sa kladú na nenakyprenú zeminu v hrúbke 80 až 150 mm, podľa podmienok s vyrovnávajúcou vrstvou cementového poteru. Na nepriepustných zeminách sa odporúča navrhnúť štrkopieskovú vrstvu hrubú 250 mm, ktorá pretne kapilárnu vzlínavosť a preberá funkciu drenážnej vrstvy. Podklad štrkopieskovej vrstvy má mať spád k obvodu výkopovej jamy.

Podklad pod zvislý izolačný povlak tvorí stienka z tehál, betónu, železobetónu s vrstvou omietky hrubou 20 mm, ktorá vyrovnáva nerovnosti povrchu. Podkladovú vrstvu môže tvoriť murivo suterénu s omietkou, ak sa izolačný povlak vytvára z vonkajších priestorov. Podklad pod asfaltové pásy má byť rovný, pevný, čistý, suchý, bez trhlín, rohy zaoblené v polomere 20mm pod nátery a 40-50mm pod pásy. Pod fóliové izolácie podklad nemusí byť suchý ani rohy zaoblené. Pred natavením hydroizolačných pásov sa vždy zlepší ich priľnavosť penetračným náterom. V kútoch a na hranách musí byť podklad zaoblený, s polomerom minimálne 40 mm. Betón musí byť dostatočne vyzretý, podklad sa musí dôkladne vyčistiť a natrieť jednou vrstvou asfaltového penetračného náteru.

Aplikácia asfaltových pásov

Na vyschnutý napenetrovaný podklad sa plynovým horákom nataví asfaltovaný pás vždy celoplošne. Chyba je, ak je pás iba voľne položený a zvarený v spojoch alebo natavený len bodovo. Hydroizolácia sa aplikuje vždy náročnejšie práve na zvislé steny základov. Na zvislé základové múry by mali pracovníci realizačnej spoločnosti asfaltovaný pás natavovať a pritláčať ho v smere zdola hore. Jeden asfaltovaný pás zvyknú v tomto prípade aplikovať dvaja až traja ľudia naraz. Asfaltové izolačné pásy musia byť natavené zvonku na obvodovú nosnú stenu preto, aby ju tlak vody tlačil k nosnému podkladu. Keď ju natavíme na obmurovku a potom vymurujeme nosné murivo, potom tlak vodného stĺpca izoláciu odtrháva od nataveného podkladu.

Výrobná šírka izolačných pásov a lepeniek je 1 000 mm, jednotlivé pásy sa spájajú s presahom 100 mm pri zvislých aj vodorovných izoláciách. Pri viacvrstvových povlakoch sa výstužné pásy spojujú s posunom 500 mm. Podobne aj pri vytváraní izolácií z PVC fólií je prekrytie 100 mm. V rohoch izolačnej vane je priebeh lepenky zaoblený v polomere min. Izolačný povlak v mieste dilatačnej škáry zosilňujeme prídavnými látkami. Ak sa očakávajú pohyby len niekoľko milimetrov, používajú sa prídavné asfaltové vložky. Ukončenie izolačného povlaku má byť minimálne 150 mm nad chodníkom, lepšie 200 mm. Povlaková izolácia musí tvoriť celistvú uzatvorenú vrstvu po celom povrchu spodnej stavby.

Ochranu zvislej hydroizolačnej vrstvy proti mechanickému poškodeniu pri spätnom zasypávaní zeminou tvorí ochranná murovaná stienka alebo pásy z profilovaných plastov, môže sa použiť aj geotextília. Pri tomto spôsobe musí byť zásyp realizovaný triedenou zeminou. Ochrannou vrstvou vodorovnej izolačnej vrstvy je cementový poter s hrúbkou 30 mm.

Povrchové úpravy pásov

Povrchová úprava pásov môže byť jemnozrnný alebo hrubozrnný minerálny posyp, ktorý chráni pred UV žiarením a mechanickým opotrebovaním. Taktiež sa ako povrchová vrstva využívajú ochranné a dekoratívne bridlicové šupiny. V prípade pásu, ako je napríklad SKLOELAST, je vrchný povrch pásu upravený jemnozrnným minerálnym posypom. APP modifikovaný asfalt si povrchovú úpravu nevyžaduje.

Typy úprav spodného povrchu pásu: Taviteľná fólia - tento typ fólie sa pri aplikácii roztaví pomocou tepla (natavovanie) a vytvorí tak pevné spojenie s podkladom, čo zabezpečuje vysokú vodotesnosť. Polymérová fólia - polymérové fólie sa môžu aplikovať rôznymi spôsobmi, vrátane lepenia alebo natavovania. Silikónová fólia - silikónové fólie sa zvyčajne aplikujú lepením, čo umožňuje jednoduchú a rýchlu inštaláciu, najmä v prípadoch, kde nie je potrebné použitie tepla.

Ochrana proti radónu

Materiály, z ktorých sa zhotovujú hydroizolácie, musia byť odolné proti hnilobným procesom, nesmú prepúšťať vodu, zemnú vlhkosť, vodné pary a ideálne ani radón z podložia. Ide o modifikované pásy s prísadami proti biologickej korózii a v prípade vegetačných striech aj s prísadami na ochranu proti prerastaniu koreňov. Tieto pásy sa používajú na vytvorenie hlavnej hydroizolačnej vrstvy spodných stavieb, ochranu stavby proti zemnej vlhkosti, stekajúcej vode, tlakovej vode a aj radónu.

Radón je rádioaktívny plyn, ktorý vzniká v zemi. Nie je ho cítiť ani vidieť. Radón preniká na povrch z veľkých hĺbok a zdržiava sa v uzavretých priestoroch. Jeho šírenie umožňuje pórovitosť hornín a cez rôzne netesnosti sa dostáva priamo do domu, a tým vystavuje jeho obyvateľov svojim účinkom. Po vdýchnutí sa zachytáva v dýchacích cestách a je jednou z príčin vzniku rakoviny pľúc. Ide však o dlhodobú záležitosť. Proti prenikaniu radónu postačuje chrániť spodnú stavbu proti zemnej vlhkosti vhodnou hydroizoláciou.

Riziká a dôsledky nesprávnej hydroizolácie

V prípade novostavieb máte možnosť premyslieť a vybrať si to najvhodnejšie riešenie. Voľba menej vhodného riešenia, prípadne absolútne nevhodného, či finančne menej náročného sa môže počas užívania objektu prejaviť neskoršími poruchami. Treba si uvedomiť, že finančné náklady na ich odstránenie sa môžu vyšplhať omnoho vyššie ako tie ušetrené.

Z dôvodu použitia nevhodnej izolácie na základy rodinných domov alebo v dôsledku nesprávnej aplikácie izolácie môžu nastať nasledujúce situácie: presakovanie vody do interiéru domu, zaplavenie pivničných priestorov, popraskanie vlhkých základových stien, vzlínanie vlhkosti na stenách, pleseň na stenách a podlahe, čo môže mať za následok výskyt alergií, mykóz a reumatických ochorení, chronické choroby dýchacích ciest, rakovinu pľúc v dôsledku pôsobenia radónu.

Ak základy izolujete svojpomocne a máte pochybnosti o tom, či hydroizolácia nápor vody vydrží, konzultujte to s ďalším odborníkom či priamo s výrobcom hydroizolácie. Podľa hesla dvakrát meraj a raz rež. Hydroizolácia musí odolať dlhodobým podmienkam na mieste stavby. Zhotovenie izolácie podpivničenej stavby a izolácie proti stekajúcej alebo tlakovej vode odporúčame zveriť do rúk špecializovanej firmy. Ak sa robí svojpomocne, dochádza k pochybeniam. Svojpomocne odporúčame realizovať len vodorovnú izoláciu základovej dosky proti zemnej vlhkosti.

Projektant často navrhne izoláciu správne, zhotoviteľ však v snahe ušetriť zamení materiál za lacnejší. Na kľúčové miesto, akým je spodná stavba, sa následne aplikuje materiál s nedostatočnými parametrami. Dôležitý je nielen kvalitný materiál, ale aj správny spôsob jeho aplikácie. Hydroizolácia základov rodinného domu sa môže poškodiť aj pri vyčíňaní živlov. Vtedy dokáže spodná voda stavbu dvihnúť, no hneď ako vody opadnú, stavba začne sadať. Hydroizolácia by mala byť odolná aj proti takýmto situáciám. Návrh preto musí počítať s vysokoodolnými materiálmi, odolnými proti dynamickému prerazeniu a zároveň proti sadaniu základov a iným pohybom podložia. Ak teda na základy domu aplikujete materiál s nedostatočnými parametrami, ktorý sa dá ľahko roztrhať rukami, zbytočne tým riskujete.

Pre optimálnu ochranu vašich stavieb je dôležité vybrať si asfaltové pásy, ktoré presne vyhovujú vašim potrebám. Zohľadnite faktory ako odolnosť voči teplu, UV žiareniu, mechanickej pevnosti a pružnosti, aby ste zabezpečili dlhodobú a efektívnu hydroizoláciu. Pred výstavbou rodinného domu je potrebné posúdiť základové pomery stavebného pozemku, na ktorom sa chystáte stavať. Návrh a výber spoľahlivej hydroizolácie je veľmi dôležitý, stavitelia rodinných domov by ho nemali zanedbávať.

tags: #hydroizolacia #proti #zemnej #vlhkosti #modifikovane #pasy