Hlinená omietka svojpomocne: Podrobný návod a jej výhody

Tento druh omietky poteší všetkých EKO založených ľudí, aj tých, ktorí radi ušetria, keď môžu. A predstavte si, urobiť si ju môžete úplne sami! Hlinená omietka je ozdoba, ktorú zvládnete aj svojpomocne. Hlinu možno považovať od nepamäti za základný stavebný materiál. Často sa používala nielen na omietky, ale aj na celé stavby. Približne od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa však v stavebníctve takmer prestala používať. Dnes hlási návrat. Hlinené omietky sa začali vracať do módy po tom, ako sme sa nasýtili všetkých umelých výdobytkov a začali hľadať viac cestu k spojeniu s prírodou. V stavebníctve predstavujú trend ekologického a zdravého bývania, návrat ku koreňom. Hlinená omietka v interiéri zapadá do zdravého konceptu bývania. Spolu so slamenou izoláciou a drevom ponúka riešenie steny, ktorá pôsobí priaznivo na naše zdravie.

Prečo si vybrať hlinenú omietku? Jej jedinečné vlastnosti

Nie je to len eko, ale aj praktické. Lenže hlinené omietky sa nestali len alternatívou pre eko fanatikov. Svojimi vlastnosťami si získavajú čoraz viac moderne zmýšľajúcich ľudí. Hlina ako taká je čisto prírodný produkt s množstvom pozitívnych vlastností. Je hrejivá, príjemná na dotyk, pôvodná a v posledných rokoch stále obľúbenejšia.

Regulácia vlhkosti a zdravá klíma

Medzi najzásadnejšiu patrí extrémne dobrá regulácia vlhkosti. Patrí k stavebným materiálom, ktoré okamžite dokážu pohltiť nahromadenú vlhkosť a pri poklese ju vrátiť nazad. V priestore sa tak udržiava prirodzená a zdravá klíma. Hlina sa podieľa rovnako na vytváraní priaznivého vzduchu v miestnosti, keďže dobre pohlcuje vlhkosť a tým eliminuje vznik plesní. Navyše, hlina zabraňuje vzniku plesní. Takže ju doma určite oceníte. Hlinená omietka je vhodná aj do kúpeľne, pretože veľmi dobre pohlcuje nárazovú vzdušnú vlhkosť. Hlina je totiž zložená z neškodlivých prírodných materiálov a pomáha v interiéri udržiavať stabilnú teplotu aj vlhkosť.

Termoizolačné a akumulačné schopnosti

Okrem toho, že hlina je skvelá na udržiavanie vlhkosti, je aj špičkový izolant. Dokáže akumulovať teplo. To znamená, že ho pohlcuje a v pravý čas ho sála zo seba von, takže vám bude príjemne aj bez vykurovania. Bežné izolanty udržujú v miestnosti teplo, no neakumulujú ho, bez vykurovania teplota rýchlo klesne. Pri hlinenej omietke je to iné. Hlina je ekologický a ľahko dostupný stavebný materiál a medzi jeho mnohé vlastnosti patrí aj akumulácia tepla. Znamená to, že hlina pohlcuje teplo, udrží ho v sebe a postupne ho vypúšťa do interiéru.

Zdravotné a estetické benefity

Hlina je navyše antialergénna, dokáže pohlcovať pachy a dym, neobsahuje žiadne chemické ani priemyselné prísady. Kvalita a zdravotná nezávadnosť vnútorného prostredia by mala byť prioritou. Hlinená omietka vracia do našich domovov prírodu a rovnako ako drevo, kameň alebo vlna pôsobí pozitívne na našu psychiku. Je krásna. Keďže sa hlinené omietky stali trendy, dnes je možné ich dostať v praktických baleniach a v rôznorodých farbách. Vďaka tomu sa úplne oslobodila od stigmy, že je nevýraznou. Môžete využiť farby od žltej, červenej, prakticky neexistuje farebné obmedzenie, ktoré by hlinená omietka dnes nevedela zabezpečiť. Ľudia sa často boja, že hlinené omietky sú len tmavé a fádne. To vôbec nie je pravda. Farby rôznych ílov z ktorých sa hlinené omietky miešajú sú od bielej, cez žlté, oranžové, modré, zelené, červené až po takmer čierne. Naviac je možnosť docieliť takmer akúkoľvek farbu tónovaním prírodnými pigmentami.

Zloženie a typy hlinených omietok

Hlinená omietka je zložená z neškodlivých prírodných materiálov. Nazýva sa aj ílová omietka. Je to zmes hliny a piesku/štrku, ktoré sú navzájom spojené najmenšími časticami hliny - ílovými minerálmi, ktorých veľkosť je mikroskopická, takže čiastočky ílu nemôžeme vidieť voľným okom, lebo sú menšie ako 0,002 mm. Hlina, ako taká sa vyrába zo zeminy, predovšetkým z ťažkých a na pestovanie nie dvakrát ideálnych ílov. Na výrobu omietky sa používa hlina spolu s pieskom, štrkom či štrkopieskom. Do omietok sa pridávajú aj prírodné materiály akými sú konope, slama, seno alebo plev - tie slúžia ako výstuž či dekorácia. Práve organické látky ako konope a slama zabraňujú vzniku trhlín, čo má pozitívny dopad na ich celkovú životnosť. Výhodné sú omietky s prídavkom slamených a konopných vlákien, pretože zabraňujú praskaniu.

Hlinené omietky sa rozlišujú na hrubé (jadrové) a jemné (štukové), prípadne dekoratívne.

Aplikácia hlinenej omietky svojpomocne

Príprava podkladu

Nič zložité. V prípade hlinených omietok ich rovnako ako pri vápenno-cementových zvládne nahodiť aj šikovný domáci majster. Podklad pod hlinené omietky musí byť nasiakavý a drsný a ak nie je dostatočne nasiakavý, tak aspoň drsný. Hlinená omietka sa nanáša na murivo z hlinených tehál alebo z klasických stavebných materiálov. Podklad musí byť vysušený, rovnomerne nasiaknutý, zbavený prachu, mastnoty a ostatných nečistôt a zároveň nesmie byť premrznutý. Ak je materiál savý, napríklad tehla, najskôr ho ošetrite penetračným náterom a môžete nanášať. Pri nesavých podkladoch je dôležité, aby sme povrch "zdrsnili" pomocou cementových postrekov. Na nenasiakavý podklad (napr. betón) alebo pri prechodoch materiálov (zmiešané murivo) s rozličnou nasiakavosťou sa na podklad nanesie spojovací mostík (čas schnutia min. 12 hod.). Hlinený spojovací mostík Cemix 4610 zaisťuje prídržnosť omietky k podkladu.

Miešanie zmesi

Vrecované hlinené omietky si môžete kúpiť (cez e-shop) alebo si ju môžete namiešať aj z hliny, ktorá sa nachádza pod ornicou a má vďaka obsahu ílov dostatočnú súdržnosť. Hlina sa zmieša s vodou a primieša sa piesok/drobný štrk podľa toho, ktorú vrstvu omietky idete robiť, či hrubú, jemnú, alebo dekoratívnu. Suchá zmes hlinenej omietky sa vysype do vody a dôkladne sa rozmieša bubnovou miešačkou alebo iným typom miešadla (najlepšie rýchlobežným) na homogénnu hladkú zmes. Zmes na omietku musí mať správny pomer spojiva (ílu a plniva), prachu, piesku, štrkopiesku. Vtedy je pevná a neotiera sa. Hlina s väčším obsahom ílu sa pri schnutí zmršťuje, preto sa do hlinenej omietkovej zmesi pridáva práve toľko piesku, aby trhliny pri schnutí omietky nevznikali. V hlinenej omietke je základ hlina a piesok. V hrubej omietke je piesok 0-4 mm a v jemnej 0-2 mm.

Nanášanie jadrovej (hrubej) omietky

Pri nepálených tehlách treba ložné a zvislé škáry medzi murovacími prvkami premaltovať. Na nasiakavý podklad sa nanesie nástrek jadrovej hlinenej omietky. Nanesená vrstva jadrovej omietky sa zarovná sťahovacou latou. Dreveným alebo antikorovým hladidlom sa povrch zahladí. Jadrová omietka sa nechá vyzrieť (1 deň/1 mm nanesenej vrstvy). Omietka tvrdne iba schnutím v závislosti od teploty a vlhkosti prostredia. Na ručné spracovanie sa používa základná vrstva hlinenej omietky 4611, pre strojové spracovanie 4612, v maximálnej vrstve 20 mm.

Nanášanie jemnej (štukovej) omietky

Na hrubej omietka na stene prichádza na rad jemná omietka. Jemná hlinená omietka sa zmieša s vodou, nechá sa 5 min. odležať a opätovne sa premieša. Zmes sa nanesie na pripravený podklad veľkým antikorovým alebo novodurovým hladidlom. Jemná hlinená omietka môže byť použitá buď ako súčasť kompletného omietkového systému, alebo ako povrchová úprava bežných omietok. Vrchná vrstva 4613 štukovej hlinenej omietky sa nanáša vo vrstve cca 2 mm. Aj tá má prirodzený hnedý odtieň a jemnú štruktúru. Vytvrdnutie omietky na 1 mm trvá opäť jeden deň.

Práca so slamenými balmi a elektroinštaláciou

Hlinené omietky môžete nanášať aj na zarovnané slamené baly, ktoré tvoria steny domu. Pred omietaním zarovnajte povrch slamenej steny dvojlistovou pílou. V mieste drevenej konštrukcie priklincujte 8 mm drevovláknitú dosku, ktorá poslúži ako nosič omietky. Páskou, ak je to potrebné aj fóliou, ochránite okolité povrchy pred znečistením. Na prácu je vhodné použiť veľký okrúhly maltovník, kovové, plastové alebo drevené hladidlo a naberačku. Slamu pred omietaním nevlhčite! Prvú vrstvu hrubej omietky votrite do slamy. Prvú vrstvu nechajte vyschnúť a pred nanášaním ďalšej vrstvy ju navlhčite. Natiahnite ďalšiu vrstvu, ktorou dosiahnete rovinnosť povrchu. Obidve vrstvy majú spolu hrúbku približne 20 až 25 mm. Do tejto vrstvy celoplošne zapracujte sieťku, aby sa nevytvorili trhliny v spojoch slamy s drevenou konštrukciou. Vrstvu so sieťkou nechajte vyschnúť. Pred nanášaním jemnej omietky ju navlhčite. Natiahnite jemnú omietku v hrúbke približne 3 až 4 mm. Po zavedení omietku zafilcujte. Vykrúžte slamu v mieste budúcej elektrickej zásuvky. Môžete na to použiť vykružovaciu pílu. Do vykruženého miesta nabite drevený kolík. Kolík aj slamu omietnite hlinenou omietkou. Škatuľu na zásuvku priskrutkujte k zapustenému drevenému kolíku. Ak ťaháte káble priamo na slame, použite plastové spony, ktoré do slamy natrvalo zatlačíte. Káble potom musíte dobre zaomietať - obaliť hlinou. Ak ťaháte káble na vyschnutej prvej vrstve hrubej omietky, uchyťte ich dočasne napríklad klinčekmi. Po čiastočnom omietnutí káblov úchyty, ak sú kovové, vyberte, aby nezačali pod hlinenou omietkou hrdzavieť.

Dekoratívne úpravy a farebné možnosti

Omietnuté plochy možno po zvlhčení vodou dodatočne upravovať. Jemnú hlinenú omietku možno ponechať bez dodatočnej povrchovej úpravy. Povrch omietky môžete dekoratívne tvarovať a škrabať vďaka pomalšiemu schnutiu v porovnaní s inými omietkami. Použitie dekoračných prísad v hlinenej omietke nie je vôbec náročné a dokáže vyčariť steny s neobyčajným charakterom. Dekoratívna slama je najčastejšie používaná prímesou v bielej hlinenej omietke. Zákazníci si často vyberajú bielu farbu kvôli svojej svetelnosti a neutrálnosti. Biela hlinená omietka bez prísady sa však veľmi podobá akejkoľvek inej bielej omietke, kým sa nezameriame na detaily. Pri pohľade zblízka síce vidíme každý kamienok, jeho farbu a hĺbku, ale na zvýraznenie toho, že ide o prírodný materiál sa môže použiť aj slama. Pri bočnom svetle sa mierne ligotká. Dekoratívna slama s bielou vynikne najviac, vo vanilke je menej výrazná. Ak nanášate dve vrstvy, pri prvej sa môže zakombinovať výstužná mriežka.

Pokiaľ by sme omietali stenu a nie malú vzorku, postup s prísadami bude mierne odlišný. Pri všetkých dekoračných prísadách platí pravidlo, že ich používame iba do druhej vrstvy jemnej omietky. Prísady tak minieme menej, dokážeme ju krajšie očistiť od hliny a ešte si aj zjednodušíme spracovateľnosť. Platí teda pravidlo, že na hrubú hlinenú omietku natiahneme 1 veľmi tenkú vrstvu zapigmentovanej jemnej omietky. Keď máme na stene prvú vrstvu, do omietky si domiešame dekoratívne prísady a môžeme aplikovať druhú vrstvu. Tá je v hrubšej vrstve - konkrétne v tomto prípade ju aplikujeme v hrúbke najväčšej frakcie (napríklad čierneho piesku 3mm). Snažíme sa túto hrúbku prispôsobiť dekoratívnemu piesku najmä preto, aby sme ho pri špongiovaní vedeli pekne zašuchať a takmer celý odokryť. V ponuke máme základné odtiene biela, vanilka, svetlá hnedá a hnedá. Tie sú tónovateľné práškovými pigmentami, pigmenty sa môžu ešte miešať aj medzi sebou. Je tak možné vytvoriť neuveriteľné množstvo farieb, stačí ich len správne skombinovať. Ako prvé si musíme určiť základnú omietku, z ktorej budeme vychádzať. Pri bielom základe vznikajú tóny pastelové, pri hnedom a svetlom hnedom základe zasa tóny zemité. Maximálne množstvo pigmentu, ktoré môžeme do omietky pridať je 10% jej objemu.

Údržba a oprava hlinenej omietky

Hlinené omietky môžu byť náchylné na poškodenia, ako sú praskliny, odštiepky alebo deformácie. Jednou z výhod hlinenej omietky je jej relatívne jednoduchá opraviteľnosť. Údržba a starostlivosť je jednoduchá, čistíme povrchy suchou alebo mierne navlhčenou handrou.

Postup opravy poškodení

1. Príprava povrchu: Očistíme poškodenú oblasť od prachu a nečistôt.
2. Oprava prasklín: Naplníme praskliny hlinenou omietkou a použijeme hladidlo na vyrovnávanie povrchu. Na hrubej omietke môžu vzniknúť vlásočnicové trhlinky. Ak sú trhliny väčšie, je to problém, ktorý sa môže preniesť do jemných omietok. Ak sú trhliny v jemnej omietke, je to spôsobené neodborným nanášaním alebo nekvalitnou zmesou.
3. Oprava odštiepkov: Pri menších odštiepkoch môžeme použiť rovnaký postup ako pri oprave prasklín. Pri väčších poškodeniach budeme musieť odstrániť poškodenú časť a aplikovať vrstvu hlinenej omietky.

Vo všeobecnosti platí pravidlo, že pokiaľ sa do steny nevkladal žiadny nový materiál (kábel, elektrická krabička, atď.), tak do poškodeného miesta omietku doplníme. Najľahšie opraviteľné sú omietky, ktorých povrchová úprava bola filcovanie (šúchanie špongiou), hladené omietky sa opravujú najťažšie a zvyčajne je nutné upraviť povrch celej steny. Platí rovnako aj pravidlo, že čím svetlejšia omietka a jemnejšie zrno, tým ľahšie sa opravujú.

Predchádzanie prasklinám a odlupovaniu

Aby bola hlinená omietka pevná, musí vyschnúť, ak je vlhká, je plastická a nie je tvrdá. Z poctivo urobenej omietky sa piesok neuvoľňuje. Dôvody drobenia piesku zo stien môžu byť dva: zle namiešaná zmes alebo nekvalitná práca. Remeselník, ktorý svojej práci rozumie, to zistí. Jeden z dôvodov, prečo si veľa ľudí myslí, že hlinené omietky majú praskliny môže byť ten, že sa stretli, prípadne na obrázkoch videli detail ukončenia drevu, alebo inému materiálu s nepeknou prasklinou. Všetky materiály, či chceme alebo nie sa správajú trochu inak. Hlina pracuje s vlhkosťou, stále je živá. To isté platí aj o dreve. Aby tieto materiály mohli spolu esteticky a aj funkčne existovať, musia byť oddelené. Platí to aj pri ostatných druhoch omietok. Preto je potrebné, hrubú aj jemnú hlinenú omietku od ostatných plôch oddeliť. Je možné to urobiť rôznymi lištami, alebo použiť tenkú špachtľu, pomocou ktorej narežeme tenučkú špáru. Správny čas pre prerezanie špár v hrubovke je, keď je hrubá omietka ešte vlhká. Ale pri nej sa to dá aj keď je v suchom stave. Len je s tým viac fyzickej námahy.

Kde všade hlinenú omietku použiť?

Hlinená omietka je vhodná nielen do tradičných domov, ale práve aj do moderných novostavieb, bytov, reštaurácií, administratívnych budov, firemných priestorov atď. Využíva sa často aj ako dizajnérsky prvok interiérov pre jej krásne harmonické farby a nekonečné možnosti povrchovej a dekoratívnej úpravy. Hlinené omietky je možné použiť ako na nepálené tehly, tak na pálené murovacie prvky.

Použitie v kúpeľni a kuchyni

Hlinená omietka sa nehodí len do bežných miestností, ale napríklad aj do kúpeľne. Z tohto hľadiska je vhodná na použitie v kúpeľniach či v kuchyniach. Hlinená omietka je vhodná všade tam, kde nie je riziko priameho pôsobenia vody (okolo vane, v sprchovom kúte, za umývadlom…). Tiež tam, kde nie sú zvýšené nároky na hygienickú údržbu povrchu (za wc…). Hoci hlinené omietky dobre pohlcujú vlhkosť z ovzdušia, no priame pôsobenie vody môže byť veľmi škodlivé. V blízkosti vane sa hlinené omietky kombinujú s vápnom alebo sa používajú obkladačky. Ak ste stretli s názorom, že pri hlinenej omietke sa vám nebudú rosiť zrkadlá, neplatí to vždy. Ja mám v kúpeľni hlinené omietky a zrkadlá sa mi rosia. Je to spôsobené tým, že zrkadlá sú veľké a plocha hlinených omietok je nedostatočná na pohltenie vzniknutej pary. Tá sa dostane k studeným zrkadlám a premení sa na vodu. Takže je to závislé od plochy hlinených omietok v pomere k ostatným nenasiakavým materiálom a následne od veľkosti miestnosti.

Exteriérové použitie

Využiť sa dajú aj v exteriéri, musia však byť dostatočne chránené voči vplyvu vody a snehu a aj tak si vyžadujú náročnú údržbu. Hlinená omietka podlieha priamemu pôsobeniu vody (nie vzdušnej vlhkosti!) a mechanickému opotrebeniu.

Náklady a svojpomocná realizácia

Je lacnejšia vlastnoručná práca alebo bude lepšie, keď si zaplatíte odborníka? Závisí to však aj od iných faktorov - typ omietky, veľkosť plochy alebo kvalita prevedenia. Kupovaná zmes na omietku je cenovo porovnateľná s inými. Drahšia je však práca, ak sa omietka nanáša ručne. Môžete sa to naučiť priamo u vás na stavbe alebo na kurzoch v ekocentre ArTUR. V takom prípade bude pre vás hlinená omietka určite lacnejšia než ktorákoľvek iná.

tags: #hlinena #omietka #svojpomocne