Marián Geišberg, ktorý sa narodil 23. decembra 1953 v Piešťanoch a vyrastal na Myjave, patril medzi najvšestrannejších slovenských umelcov. Bol filmovým a divadelným hercom s podmanivým hlasom, talentovaným prozaikom, básnikom a hudobníkom. Jeho charizmatický a zároveň ľudský prejav z neho robil nezameniteľnú osobnosť slovenskej kultúry. Výpočet jeho aktivít by naplnil hneď niekoľko kapitol, ktoré by sa ale museli vzájomne prepájať. Okrem divadelnej, rozhlasovej, televíznej a filmovej nie je menej dôležitá ani tá hudobná. Jedným z prvých filmov, v ktorých účinkoval, bola snímka Pásla kone na betóne, ktorú v roku 1982 nakrútil režisér Štefan Uher.
Život a Všestranná Kariéra
Marián Geišberg, rodák z Piešťan, absolvoval štúdium herectva na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave v roku 1979. Od začiatku svojej divadelnej a filmovej kariéry stvárňoval charakterové úlohy v dramaticky vypätých situáciách. Svojím talentom a jasným občianskym postojom zanechal hlbokú stopu v slovenskom umení a spoločnosti.
Divadelná Dráha a Pôsobenie v SND
Jeho cesta divadlom sa začala v roku 1979, keď nastúpil do prešovského Divadla Jonáša Záborského, kde zotrval do roku 1984. Z Prešova zamieril do Divadla SNP v Martine, kde bol členom umeleckého súboru v rokoch 1984 - 1988 a zároveň autorom piesní pre inscenácie. V roku 1988 prešiel do trnavského Divadla pre deti a mládež (dnes Divadlo Jána Palárika), kde účinkoval do novembra 1992. Na týchto scénach sa rýchlo vyprofiloval ako charakterový herec, ktorému prideľovali najnáročnejšie repertoárové úlohy. Od roku 1992 až do svojej smrti bol členom Činohry Slovenského národného divadla (SND), kde patril medzi dlhoročné ľudské a herecké opory činoherného súboru. Za štvrťstoročie pôsobenia na slovenskej prvej divadelnej scéne vytvoril vyše päť desiatok kreácií, ktoré sa hlboko zapísali do novodobej histórie slovenského dramatického umenia. Medzi najpamätnejšie z jeho postáv v Slovenskom národnom divadle patria:
- Jepichodov z Čechovovho Višňového sadu (1995)
- Stomil z Mrożkovho Tanga (1997)
- Mate Berac z Kukučínovho - Pavlacovho Domu v stráni (2008)
- Icharev z Gogoľových Hráčov (2010)
- Syn z Taboriho Matkinej guráže (2012), kde si zahral so sestrou Janou Oľhovou
- Benedikt v inscenácii Na konci hry, za ktorého získal Cenu Jozefa Kronera
Naposledy na doskách SND účinkoval 28. septembra 2018 v hre Jána Palárika Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch.
Filmové a Televízne Kreácie
Jedným z prvých filmov, v ktorých účinkoval, bola snímka Pásla kone na betóne, ktorú v roku 1982 nakrútil režisér Štefan Uher. Ďalšie herecké príležitosti dostal v trojdielnej televíznej inscenácii Mesto Anatol (Ján Zeman, 1988) či v seriáloch Alžbetin dvor (Andrej Lettrich, 1986) alebo Štúrovci (Peter Mikulík, 1991). Neskôr hral v televíznom filme Milana Lasicu Chaos (2000) či v komédii populárnej českej režisérky Marie Poledňákovej Jak se krotí krokodíli (2006), ktorá nadväzovala na niekdajší populárny film Jak vytrhnout velrybě stoličku. V roku 2009 hral vo filmoch Jánošík - Pravdivá história (režisérky Agnieszka Hollandová a Kasia Adamiková) a v snímke Hodinu nevíš… (Dan Svátek, 2009). Nasledovala dráma Krok do tmy (Miloslav Luther, 2014), detektívka Červený kapitán (Michal Kollár, 2016) a česká rozprávková komédia Čertovo pero (Marek Najbrt, 2018). Poslednýkrát sa na filmovom plátne predstavil v roku 2022 v oceňovanej dráme Piargy, kde si zahral biskupa.
Spomedzi novších seriálov možno spomenúť napríklad Kriminálka Staré mesto (2010), Gympel a Profesionáli. Diváci ho poznali tiež ako glosátora v televíznej relácii Sedem s r.. Napriek častému účinkovaniu v televízii, v posledných rokoch už tvrdil, že dnes by si už herectvo nevybral. Bol znechutený z televíznej seriálovej produkcie na Slovensku: „To je úplná apokalypsa s tými seriálmi, sú nanič, úplne zlé. Je to ako nočná mora, ktorá sa asi nikdy neskončí.“
Vybraná filmografia a televízna tvorba Mariána Geišberga
| Rok | Názov | Typ |
|---|---|---|
| 1982 | Pásla kone na betóne | Film |
| 1986 | Alžbetin dvor | TV seriál |
| 1988 | Mesto Anatol | TV inscenácia |
| 1991 | Štúrovci | TV seriál |
| 2000 | Chaos | TV film |
| 2006 | Jak se krotí krokodíli | Film |
| 2009 | Jánošík - Pravdivá história | Film |
| 2009 | Hodinu nevíš… | Film |
| 2010 | Kriminálka Staré mesto | TV seriál |
| 2014 | Krok do tmy | Film |
| 2016 | Červený kapitán | Film |
| 2018 | Čertovo pero | Film |
| 2022 | Piargy | Film |
Vtipná príhoda Mariána Geišberga (SEDEM)
Hudba a Spisovateľská Tvorba
S divadelnou kariérou Mariána Geišberga bolo spojené aj jeho pesničkárstvo, ktoré sa vždy pohybovalo na rozhraní folku či dramatického šansónu. Ako pesničkár vydal zvukové nosiče ako Nápoky (1998), Neladí - Nevadí (2002) a Aha live: Marián Geišberg a Daniela Danišková (2003). V spolupráci s Divadlom a.ha mal pravidelné koncertné vystúpenia. So synom Martinom nahrali poetický album Piate ročné obdobie (2010), ktorý mal premiéru v SND a vyšiel ako súčasť knižnej podoby hudobno-poetického recitálu. S kapelou UMK vystúpil s týmto recitálom aj na divadelnom Festivale Ružinov v Bratislave v novembri 2013. Marián Geišberg bol vždy verný kolovratkovému vybrnkávaniu a blúzovému improvizovanému fúkaniu na ústnej harmonike. Jeho piesne na albume obohatil Robo Mankovecký o zaujímavé akustické sóla blízke až flamengu, pričom zaznie akordeón, klavír a sláčikové zoskupenie, ktoré vygraduje silnú sociopolitickú pieseň Klamali.
Marián Geišberg posunul hudobne slovenské pesničkárstvo svojím trpko cynickým, tragicko úsmevným, apoliticky politickým prejavom. Piesne, ktoré napísal na začiatku deväťdesiatych rokov, a ktoré hrával po knižniciach či dobročinných akciách, pritisli nadčasové posolstvo do aktuálnej atmosféry panujúcej v našom Slovensku. Ako povedal v roku 2013 v rozhovore pre Pravdu, práve počas koncertov sa cíti najviac v rukách publika: „Títo ľudia vedia, na čo idú, a my vieme, pre koho hráme, kým v divadle je to troška anonymné. Tam neviete, kto prišiel na predstavenie. Sem-tam to poznať z reakcií, ale to nestačí. Pokiaľ ide o film, návštevnosť ukazujú rôzne rebríčky. Vo filme ide aj o to, aby zarobil, aby sa tie peniaze, ktoré boli do filmu vložené, vrátili.“
Okrem hudby sa venoval aj spisovateľskej činnosti. Vyšli mu zbierky poviedok Ono ma to poje (1998) a Prejsť prahom a zavrieť dvere (2005). Hoci jeho prejav máme spojený so svetom dospelých, jeho hlas poznali i tí najmenší či najmladší, keďže účinkoval v množstve rozhlasových spracovaní rozprávok pre deti a mládež.
Občiansky Postoj a Odkaz
Počas revolúcie v roku 1989 bol Geišberg jedným zo symbolov premien. Jeho pohľad na zmeny však bol kritický: „So symbolmi je to veľmi problematické. Ja si myslím, že každý túži po slobode a robí pre ňu, čo môže. Je to prirodzené. Ľudia túžia nielen po tej spoločenskej slobode, ale aj po osobnej. Akú úlohu v tom hrajú symboly, neviem, ale jedno viem iste: Veci, ktoré ma rozčuľovali predtým, rozčuľujú ma dodnes. Neviem, čo sa vlastne zmenilo.“ Nebolo mu ľahostajné, v akej krajine žije, a preto sa intenzívne venoval aj občianskemu aktivizmu. Nechodil len na stretnutia s ľuďmi na podujatiach občianskej iniciatívy Zabudnuté Slovensko, ale aj s Ľubošom či Martinom z Living Memory, ako aj na individuálne rozhovory aj v krčmách a mimo hlavného mesta.
Marián Geišberg sa do značnej miery dokázal prepojiť herecko-hudobný svet azda najviac v predstavení Štyri ročné obdobia, kde sa premietala jeho životná filozofia: „Od začiatku po koniec. Od narodenia k smrti. Panta Rei. Si dieťa vesmíru, si jeho plod. Aj on sa mení. Zmršťuje sa, rozpína, rodí sa a zaniká. V ňom modrá planéta je iba jedna z mnohých epizód. Tu strach nemá zmysel. Iba fantázia, poézia a umenie chápať. Usmej sa, človeče, veľmi ti to svedčí. Tvoj úsmev je vesmír, tvoj úsmev je láska, je dobro, je pochopenie, je poznanie. Nič, nikdy, nikto, nikde. Usmej sa, človeče.“
Marián Geišberg bol rovnocenným zástupcom zo Slovenska medzi menami ako Kryl, či Vysockij, čo svedčí o význame jeho pesničkárskej tvorby. Herečkou je aj jeho sestra Jana Oľhová a jeho synovia Marko a Martin sa tiež venujú hudbe, s ktorými vystupoval na koncertoch po slovenských mestách, často aj so speváčkou Katarínou Koščovou. Ako povedala Katarína Koščová: „S Geišbergovcami to bude drásajúce aj zábavné. Mariánove prvé pesničky Slečinku Tháliu a Nôžky mám v betóne poznám ešte zo skautských čias. Kamarát privliekol cédečko a hrávali sme ich pri ohníku (…) Keď recituje svoje básne a Martin ho sprevádza na gitare, je to silné.“
Ocenenia a Posledné Rozlúčky
Za svoju tvorbu získal Marián Geišberg viacero uznaní a ocenení. V roku 2001 si prevzal Cenu Jozefa Kronera za najpozoruhodnejší výkon v roku 2000, konkrétne za originálne stvárnenie postavy Benedicta v hre Simona Graya Na konci hry. Slovenská filmová a televízna akadémia (SFTA) mu udelila v apríli 2019 in memoriam národnú filmovú cenu Slnko v sieti za rok 2018 za najlepší mužský herecký výkon vo vedľajšej úlohe v rozprávke Čertovské pero. V rámci Európskeho festivalu humoru a satiry Kremnické gagy pribudol 26. augusta 2023 do Uličky slávnych nosov v Kremnici reliéf herca a humoristu Mariána Geišberga, dlhoročného účastníka tohto populárneho podujatia.
Marián Geišberg, výrazná umelecká osobnosť s jasným občianskym postojom, zomrel 10. novembra 2018 vo veku nedožitých 65 rokov. Pred svojím odchodom udržiaval veľmi intenzívne tempo, vlani hral v deviatich predstaveniach v Slovenskom národnom divadle a v Štúdiu L+S, popritom ešte koncertoval so synmi Markom a Martinom a speváčkou Katarínou Koščovou. Takmer presne rok pred smrťou, v novembri 2017, bol hospitalizovaný v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb. Smútočná rozlúčka s hercom Mariánom Geišbergom sa konala v Slovenskom národnom divadle v Bratislave 18. novembra 2018. Svoje ďalšie decembrové narodeniny už Marián Geišberg neoslávil.
