Hlinené omietky a hlinené tehly nie sú len módnou záležitosťou. Ich návrat je výsledkom úsilia o čo najekologickejšiu výstavbu. Hlina patrí spolu s drevom medzi najprírodnejšie stavebné materiály. Ich prednosťou je najmä to, že „dýchajú“, sú ohľaduplné k prírode a zároveň aj ekonomické. Hlinená omietka je čisto prírodný, ekologický materiál, ktorý zvyšuje komfort bývania, pretože dokáže pracovať s vnútornou vlhkosťou a regulovať tak vnútornú klímu.
Kľúčové vlastnosti a výhody hlinených omietok
Hlinená omietka ponúka celý rad výhod a vlastností, ktoré ju robia obľúbenou voľbou v udržateľnom a ekologickom stavebníctve. Už zo zloženia omietok je očividné, že sú netoxické a neuvoľňujú škodlivé chemikálie ani prchavé organické zlúčeniny (VOC). Medzi hlavné prednosti patria:
- Regulácia vlhkosti: Vďaka svojej vysokej absorpčnej schopnosti dokáže hlinená omietka pohlcovať zo vzduchu prebytočnú vlhkosť a v prípade potreby ju opäť uvoľniť do priestoru. Miestnosti majú potom konštantnú vzdušnú vlhkosť na úrovni cca 45 %, čo je optimálna hodnota pre zdravú mikroklímu.
- Tepelná akumulácia: Má vynikajúce vlastnosti hromadenia tepla, čo znamená, že pomaly akumuluje teplo. To udržuje stabilnejšie vnútorné teploty a znižuje požiadavky na energiu na vykurovanie.
- Pohlcovanie pachov: Okrem vlhkosti dokáže pohlcovať aj rôzne druhy pachov a toxínov zo vzduchu, čím funguje ako prirodzený filter a zabezpečuje čerstvý vzduch v miestnosti.
Možnosti využitia v praxi
Hlinené omietky sa môžu používať nielen na omietanie hlinených tehál, ale v podstate na všetky povrchy, ktoré sa omietajú. Sú vhodné aj pre omietanie slamených balíkov a sadrokartónu (SDK), ktoré nepotrebujú kontaktný podklad. S kontaktným podkladom je možné omietať pórobetónové tvárnice, polystyrén, betón a ďalšie materiály.
Tabuľka: Odporúčané hrúbky vrstiev podľa podkladu
| Typ podkladu | Odporúčaná hrúbka (mm) |
|---|---|
| Drevovláknité dosky (napr. STEICO) | 10 mm |
| Nepálená a pálená tehla | 15 - 25 mm |
Postup realizácie a dôležité zásady
Realizácia hlinených omietok si vyžaduje určitú technickú zručnosť. Nevýhodou je náročnosť spracovania: špric - omietka - štuk, pričom každú vrstvu je dôležité nechať vyzrieť. Ak sa vykoná hlinený špric, na ktorý sa následne aplikuje hlinená omietka, nemusí pri klasickom nahadzovaní dobre priľnúť. Preto sa najskôr nanáša kontaktná tenká vrstva, ktorá sa nazýva zaškrab, a až potom sa aplikuje finálna vrstva.
Dôležité je tiež venovať pozornosť tomu, aby bol každý podklad pred aplikáciou dobre navlhčený. Hlinené omietky nemajú takú vysokú odolnosť proti oderu a navyše sa na ich filcovanom povrchu môžu uvoľňovať drobné zrniečka. Odporúča sa preto po vyschnutí omietky prejsť povrch metlou a jemne ho omiesť, alebo použiť fixačný, ideálne silikátový náter, ktorý povrch spevní a zabráni jeho sprašovaniu.
Vďaka pozitívnym vlastnostiam záujem o hlinené omietky opäť rastie. Napríklad v Rakúsku sa používajú aj v bytových domoch, predovšetkým kvôli kvalitnejšej mikroklíme v interiéri. Svoju úlohu zohráva aj ekologické hľadisko a nižšia uhlíková stopa v porovnaní s vápenocementovými materiálmi.