Fasádne panely Azalea: Všestranné riešenia pre moderné exteriéry

Fasádne obklady zohrávajú kľúčovú úlohu v každom stavebnom dizajne, slúžia ako funkčné aj estetické účely. Primárnym účelom fasádneho obkladu je chrániť budovu pred poveternostnými vplyvmi, ako je dážď, vietor, sneh a slnko. Pôsobí ako bariéra, ktorá udržuje interiér budovy v suchu a bez netesností, ako aj poskytuje izoláciu na reguláciu vnútornej teploty.

V systémoch ventilačných fasád sa fasádne panely používajú na vonkajšiu výzdobu domu z rôznych materiálov s nerovnakým formátom a spôsobmi vzájomného upevňovania jednotlivých prvkov.

Fasádne panely na vonkajšiu výzdobu domu sú klasifikované podľa niekoľkých kritérií: formát, predná časť, tepelná izolácia, upevnenie a materiál.

Typy fasádnych panelov

Podľa formátu:

• Obdĺžnik
• Úzka dlhá lišta
• Stredne veľký modul

Podľa prednej časti:

• Maľovaná
• Imitácia textúry kameňa, dreva, tehál

Podľa tepelnej izolácie:

• Tepelné panely a sendviče so zabudovanou izoláciou
• Opláštenie bez tepelnej izolácie

Podľa upevnenia:

• Zámky
• Bez vzájomného pripevnenia

Podľa materiálu:

• Sklo
• Kov
• Polymér
• Kameň
• Kompozit

Materiálové prevedenia fasádnych panelov

Kovové panely

K dispozícii sú fasádne panely z hliníka, nehrdzavejúcej ocele, pozinkovanej ocele. Na rozdiel od lacných lineárnych panelov používaných na dokončenie priemyselných budov majú športové komplexy, vlečky, kazety ušľachtilejší vzhľad, lamináciu a 3D textúru. Aj pri obojstrannom potiahnutí polymérnymi materiálmi sú oceľové panely vystavené deformáciám, hromadia statickú elektrinu a vyžadujú tepelnú izoláciu.

Polymérové panely (PVC)

Zo všetkých existujúcich polymérov sa na vonkajšie opláštenie bežne používa PVC (vinyl). Existujú dva typy vinylových fasádnych panelov pre vonkajšiu domácu výzdobu:

• Suterénna vlečka: obdĺžnikové moduly s rozmermi asi 120 x 50 cm, napodobňujúce kameň/tehlu.
• Fasádna vlečka: dlhé lamely 300 - 381 cm široké 18 - 26 cm (podhľad do 30,5 cm).

Výrobcovia poskytujú širokú škálu ďalších prvkov, ktoré vám umožňujú kvalitatívne zdobiť podperné uzly, rímsy, prílivy, svahy otvorov chaty.

Kompozitné panely

Rozsah kompozitných panelov používaných na dekoráciu fasády je oveľa širší:

• Vláknitý cement: plnivo je celulóza (až 90%), čo umožňuje dekoratívne razenie na prednej ploche.
• Porcelánové kameniny: rozmery dosiek 1 x 1 m - 1,2 x 3,6 m, materiál je možné rezať sklenenou frézou, je ekologický, inertný voči slnečnému ultrafialovému svetlu, chemikáliám pre domácnosť.
• Hliníkový kompozit: cena za meter štvorcový je od 1 000 rubľov, je pripevnená nitmi, môže mať vlnu alebo rovný povrch prednej strany.
• Slinok: má vrstvu izolácie, má maximálny prevádzkový zdroj, ale zbytočne zaťažuje nosné konštrukcie.

Kompozitný materiál je vždy drahší, má však vysoké zdroje, originálny dizajn.

Sklenené panely

Originálne priesvitné panely sú laminované, vystužené alebo vytvrdené, čím sa dosahuje vysoká odolnosť proti vandalom alebo prienik plienky. Tento materiál má svetelné / vizuálne efekty (nepriehľadnosť, matnosť), ktoré sa zvyčajne používajú na dokončenie spodného poschodia hrazdených domov.

Užitočné informácie! Sklenené tabule by sa nemali zamieňať s fasádnymi zasklievacími systémami. Týmito materiálmi sú opláštené dokončené obvodové konštrukcie. Nie sú to nezávislé steny.

Sendvičové panely

V súkromnej výstavbe sa prefabrikované a monolitické sendviče zriedka používajú. Tento materiál je štrukturálny, pretože keď sa polyuretánová / expandovaná polystyrénová pena vtlačí medzi dva profilované plechy dosky, dosiahne sa dostatočná tuhosť. Z nich sú postavené športové komplexy, hangáre, sklady. Prefabrikované sendvičové budovy je možné demontovať a prepraviť ich na nové miesto.

Inštalácia fasádnych panelov

Fasádne vláknocementové panely pre vonkajšiu výzdobu domu sú pripevnené k latovaniu subsystému svorkami, ako väčšina ostatných obkladov s hrúbkou 16 - 25 mm.

Pri tenkostenných dekoroch sa používa nitovač (iba na oceľový profil) alebo samorezné skrutky, klince na lištách lišty.

Užitočné informácie! Tuhá fixácia je povolená iba pre materiály s nízkou lineárnou rozťažnosťou. V ostatných prípadoch je potrebné zabezpečiť jeden stupeň voľnosti pri vodorovných pohyboch.

Tepelné panely majú vrstvu izolácie, ktorá musí byť umiestnená v bezprostrednej blízkosti steny. Preto musia byť prilepené k obklopujúcim konštrukciám bez vzduchovej medzery. V sendvičoch je tepelný izolátor umiestnený medzi plechmi, takže sa používajú ako materiál steny.

Príklady dizajnu a odporúčania

Možnosť rozpočtu na zdobenie exteriéru chaty sú plastové fasádne panely pre exteriér domu s vonkajšou vrstvou, ktorá napodobňuje prírodný materiál.

Na zvýšenie zdrojov ventilačnej fasády sa používajú kompozitné materiály a kovy.

Na ozdobenie jednotlivých častí vonkajších stien sa zvyčajne používajú sklenené panely.

Japonské fasádne panely pre exteriér domu sa nazývajú dlhé ozdobné lišty vyrobené z vláknocementu (veľkosť 300 x 3,5 cm). Vyrábajú sa v niekoľkých verziách:

• S dekoratívnym povlakom - laminátové, textúrované sfarbenie alebo reliéfna tlač.
• Na farbenie - vývojár si môže zvoliť farbu, zloženie maliarskych materiálov, robiť vzory, zónovanie rôznymi farbami.

Hlavnou výhodou panelov je korekcia porúch v geometrii budovy, rovinnosti stien, ochrana pred zničením obvodových konštrukcií.

Majiteľ nehnuteľnosti si tak môže zvoliť fasádne panely, pričom zohľadní rozpočet dokončovacích prác, architektúru a štýl budovy. Pri výbere fasádneho obkladu pre podnikateľské objekty je dôležité zamerať sa nielen na estetiku, ale aj na trvanlivosť, energetickú efektívnosť a jednoduchú údržbu. Moderným a efektívnym riešením sú sendvičové panely a PIR dosky, ktoré poskytujú vynikajúce izolačné vlastnosti a dlhú životnosť.

Sendvičový panel je viacvrstvová konštrukčná jednotka, ktorá sa skladá z dvoch oceľových alebo hliníkových plechov a izolačného jadra. PIR dosky (polyizokyanurátové dosky) patria medzi najlepšie tepelnoizolačné materiály na trhu. Ak hľadáte moderný a trvanlivý fasádny obklad pre svoj podnik, sendvičové panely a PIR dosky predstavujú ideálnu voľbu. Panely na fasádu ponúkajú vynikajúci pomer ceny, kvality a výkonu. Výber správneho materiálu pre obklad fasády vášho podniku vám pomôže znížiť energetické náklady, zabezpečiť dlhú životnosť budovy a zároveň vytvoriť moderný vizuálny dojem.

Ďalšou dôležitou funkciou fasádneho obkladu je, že dokáže zlepšiť energetickú hospodárnosť budovy. Výberom vhodných materiálov a techník inštalácie môže fasádny obklad pomôcť znížiť spotrebu energie spojenú s vykurovaním a chladením. Dobre navrhnutý systém fasádneho obkladu môže tiež zabezpečiť vetranie, čo môže viesť k prirodzenému chladeniu a znížiť spotrebu klimatizácie.

Pásiky z lícových tehál vysokej kvality dodajú vašej stavbe výnimočný vzhľad a jedinečnosť. Ponúkajú bohatú škálu farebných odtieňov a povrchových úprav, sú odolné voči poveternostným vplyvom, farebne stále, podieľajú sa na vytváraní príjemnej klímy v dome. Sú využiteľné v exteriéri aj interiéri, na obklady soklov, celých stavieb, oplotení, krbov, stien či múrov.

Vonkajšie a vnútorné tehlové obklady vyrobené z pálenej hliny s vysokou životnosťou a kvalitou. Tehlové obklady sú vďaka svojim vlastnostiam stále viac žiadané. Tento čisto prírodný materiál nemá žiadne negatívne dopady na prírodu a zdravie človeka. Fasáda naďalej prirodzene dýcha. Obkladové pásiky sa môžu použiť aj na zateplené fasády.

Tehlové obklady, inak nazývané aj tehlové pásiky sa používajú na obloženie plotov, múrov, soklov, stien, kozubov a veľa iného. Tak ako v interiéri, tak aj v exteriéri dodávajú charakteristický a nezameniteľný výraz. Tehlové obkladové pásiky sú vhodným stavebným doplnkom pre novostavby, ako aj na rekonštrukcie stavieb, pretože sú mrazuvzdorné a trvácne.

Povrch, na ktorý budeme lepiť obklad, musí byť suchý a čistý. Nevhodným podkladom je kov, drevo, laminát, tapety, nátery, živice a plasty. Obkladové pásiky sa pred lepením nenamáčajú. Ak sú zaprášené, prach treba utrieť vlhkou handrou a nechať uschnúť. Tehlové obklady sa nesmú lepiť pri teplotách nižších ako 5°C a vyšších ako 25°C a ani za dažďa.

Ak potrebujeme obklad prerezať do potrebného rozmeru, používame na to uhlovú brúsku s kotúčom na rezanie kameňa alebo betónu. Nalepené obklady treba chrániť po dobu 24 hodín pred dažďom a priamym slnkom. Finálnou úpravou obloženej steny je impregnačný nástrek BProtect (12,00 €/0,5l), ktorý je vysoko účinnou hydrofóbnou a olejofóbnou ochranou obkladových prvkov na vodnej báze s obsahom nano častíc.

Metódy lepenia tehlových obkladov

1. Metóda „butter-floating“ (celoplošné nanášanie lepiacej malty na podklad): odporúčame používať nerezovú zubovú stierku 10 x 10 mm vo zvislom smere. Pri tomto spôsobe lepenia je dôležité rozmiešať vždy len také množstvo lepidla a aplikovať ho len na takú plochu, ktorú pracovník stihne pred zatuhnutím lepidla obložiť. K lepeniu touto metódou odporúčame použiť quick-mix RKS (0,71 €/kg) - špeciálnu lepiacu maltu k lepeniu tehlových pásikov. Šírka škár sa odporúča 10 až 12 mm (nie je podmienkou).
2. Metóda nanášania lepiacej malty na rub „lícovky“: nanášame lepiacu maltu quick-mix RKS (0,71 €/kg) na celú plochu obkladu tak, aby v okamžiku pritlačenia pásiku k lepenému povrchu sa malta vytlačila za pôdorys obkladu.

Škárovanie obložených plôch sa robí až po dokonalom vyschnutí a vyzretí lepidla. Pred škárovaním je treba škáry navlhčiť, aby došlo k opláchnutiu prachu a celoplošnému navlhčeniu škáry.

Škárovanie tehlových obkladov

1. „quick-mix škárovanie FM“ (polosuchá metóda): správne pripravená škárovacia malta FM (0,35 €/kg - šedá) po uchopení do dlane a následnom stlačení do tvaru guličky zanechá dlaň čistú. Škárovacia malta sa vtláča do škár pomocou oceľovej škárovačky. Škáru vytvarujeme pomocou drevenej rukoväte štetca, pričom dbáme o rovnaký uhol počas celej doby tvarovania škáry, prípadne pomocou gumených hadíc požadovaných priemerov, škárovacím železom a pod. Pracovný nástroj, ktorým upravujete škáry, nenamáčajte v priebehu práce do vody. Finálne očistenie plochy sa robí ľahkým pozametaním pomocou metličky.
2. „quick-mix škárovanie FM-X“ (vytláčanie škárovacej hmoty): škárovacia hmota FM-X (0,38 €/kg - šedá) sa vytláča pomocou vytláčacích vrecúšok alebo pištolí. Škárovacia hmota FM-X obsahuje chemické prísady, ktoré umožňujú tento druh spracovania. Po nanesení škárovacej hmoty do škáry necháme hmotu odstáť, kým nenadobudne polosuchý stav.

S akou rezervou pri nákupe obkladu treba rátať (odpad) záleží od členitosti podkladu, na ktorý sa bude obklad lepiť a pri obkladoch so škárami aj od zvolenej šírky škár. O tejto rezerve rozhoduje obkladač.

Použitie ohňovzdorných sendvičových fasádnych panelov sa stalo v posledných rokoch bežným riešením fasádnych systémov. Tento stavebný prvok je vhodný tak na realizáciu vonkajšieho opláštenia objektov, ako aj na vnútorné deliace konštrukcie, požiarne steny či stropy v priemyselnej, občianskej a komerčnej výstavbe.

Fasády sú vyvorené uceleným systémom opláštenia. Ten sa skladá z ohňovzdorných sendvičových panelov a systému ich kotvenia, ktoré spolu s ostatnými fasádnymi prvkami, ako sú nárožné tvarovky, oplechovanie, lemovanie, dekoratívne, krycie a ukončovacie profily, vytvárajú celkovú štruktúru fasády objektu.

Ohňovzdorné sendvičové fasádne panely sú zložené z dvoch plášťov - vnútorného a vonkajšieho. Plášte sa skladajú z dvoch plytko profilovaných oceľových, obojstranne žiarovo zinkovaných plechov. Jadrá panelov obsahujú tvrdenú minerálnu vlnu, ktorá je narezaná na lamely. Lepí sa na oba plášte vždy tak, aby jej vlákna boli kolmo na oba plášte a škáry medzi jednotlivými lamelami boli posunuté a nevytvárali kontinuálnu linku cez celú šírku panela. To by mohlo mať negatívny dopad na tuhosť panela. Aj preto sa na jadrá ohňovzdorných panelov používajú minerálne vlny veľkých objemových hmotností. Tie okrem tuhosti zabezpečujú aj dobré tepelné a zvukovoizolačné vlastnosti. Povrch minerálnej vlny je navyše hydrofobizovaný, t. j. chránený proti prípadnému nasiaknutiu vodou.

Profilácie plechových plášťov sú rôzneho typu - napríklad profilácia hĺbky 0,4 až 1,4 mm v tvare jemnej vlnky (mikroprofilácia), V-profilu či prelisov v tvare pásikov širokých 50 mm. Profilácia pomáha statickej funkcii panelov. Oceľové plechy plášťov panelov sú na povrchu, okrem žiarového zinkovania, chránené vrstvou farebného ochranného laku. Štandardná je v tomto smere ochrana na báze polyesteru (PET), používaná na dielce v bežných klimatických podmienkach a požiadavkách na objekt. V prípade špecifických podmienok prostredia (zvýšenej agresivity vonkajšieho prostredia, zaťaženia chemickou výrobou alebo zvýšenej vlhkosti prostredia) možno použiť ochranu na báze polyvinyldifluoridu (PVDF). Ďalšou povrchovou úpravou môže byť napr. poplastovanie povrchu panela vrstvou hrubou 150 až 200 mm (napríklad v potravinárskom priemysle s možnosťou výskytu kyselín).

Spájajú sa pomocou zámkov, ktoré sú profilované na oboch koncoch panelov po celej ich dĺžke. Týmto spôsobom panely hladko dosadajú jeden do druhého obyčajným zacvaknutím do zámku susedného panela. Do nosnej oceľovej či betónovej konštrukcie sa kotvia pomocou oceľových skrutiek z nehrdzavejúcej alebo uhlíkovej žiarovo zinkovanej ocele. Môžu sa kotviť priamo do hlavnej nosnej konštrukcie, prípadne do pomocných vyrovnávacích oceľových profilov. Spôsob sa volí podľa druhu konštrukcie.

Zo statického hľadiska môžu byť panely na fasáde ako prosté nosníky (jednopolové - iba s okrajovými podperami) alebo ako spojité nosníky (naprieč dvomi až tromi poľami). K podperám by mali byť zakotvené minimálne dvoma skrutkami vždy v spodnej a hornej časti, asi 30 až 50 mm od okraja panela. Z dôvodu tepelného namáhania vplyvom slnečného žiarenia a zaťaženia vetrom treba odporúčané panely kotviť do podpier vždy tromi skrutkami (dvomi pri okrajoch a jednou uprostred šírkového modulu).

Pri veľkých dĺžkach panelov, ktoré prechádzajú cez viac modulov (pri vodorovnom kladení) alebo cez celú výšku budovy (pri zvislom kladení) sa odporúča použiť panely so skrytým spojom. Pri vodorovnom kotvení sa panely montujú do zvislých podpier hlavného alebo pomocného nosného systému. Zvyčajne sú prispôsobované konštrukčnému systému ako jednopolové nosníky, to znamená, že ich rozpon je daný základným rastrom hlavnej nosnej konštrukcie (napríklad, ak je hlavný nosný systém v module 6 m, potom sú v tomto module aj panely).

Vplyv na zvolenie rastu podpier majú aj iné faktory, ako napríklad výška umiestnenia nad terénom a z nej vyplývajúce zaťaženie vetrom, požadovaná požiarna odolnosť, tepelnotechnické vlastnosti panelov a z nich vyplývajúca hrúbka panelov alebo ich farba. Všeobecne platí, že čím hrubší je panel, tým je aj tuhší a vzdialenosť medzi jednotlivými zvislými podperami na kotvenie môže byť väčšia. Táto téza sa však takto zjednodušene nedá aplikovať na všetky prípady. S rastúcou výškou sa mení aj sila pôsobenia vetra a s ňou aj zaťaženie panelov (súvisí s tým aj to, či je stavba na otvorenom alebo uzavretom území).

Aj farba panelov hrá svoju rolu - čím je táto farba tmavšia, tým viac absorbuje slnečné žiarenie a panel má tak väčšie tendencie prehýbať sa (limitný prehyb panelov je cca 1/100 ich rozpätia). Navyše, ak nie sú tepelnotechnické alebo požiarne požiadavky na budovu vysoké, odporúča sa na opláštenie použiť panel menšej hrúbky, ktorý si však vyžaduje hustejší raster podpier.

Pri vodorovnom kotvení vznikajú medzi susediacimi poliami panelov zvislé škáry. Tie treba vyplniť minerálnou vatou (aby sa zamedzilo vzniku tepelných mostov) a zaizolovať butylovou páskou na hliníkovej fólii (50 × 1), aby vlhkosť neprenikala do škár. Následne treba všetko prekryť plechovou krycou lištou, nitovanou k vonkajšiemu plášťu panela. Niektoré fasádne panelové systémy umožňujú tiež použitie vlastných systémových krycích profilov, ktoré v niektorých prípadoch slúžia aj na kotvenie panelov.

Pri zvislom kotvení panelov tieto montážne škáry nevznikajú (zvislými škárami sú v tomto prípade škáry medzi panelmi vznikajúce spojením dvoch susediacich panelov do zámkov). Pri zvislej montáži sa panely kotvia do vodorovných oceľových paždíkov. Vzhľadom na výšku objektov, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 8 až 11 metrov, sa pri zvislej montáži väčšinou používajú panely rovnakej výšky, ako je výška objektu. Pritom je potrebné kotviť panely nielen v krajných, ale aj v medziľahlých podperách (ich počet a rozmiestnenie záleží od hrúbky, farby panela, zaťaženia vetrom a požadovanej požiarnej odolnosti).

V prípade, že sa použijú štandardné panely, objavia sa na fasáde viditeľné hlavy kotviacich skrutiek, na základe čoho vzniká nevzhľadný vizuálny efekt. Ak sa tomu chceme vyhnúť, môžeme použiť panely so skrytým kotvením.

Samozrejmou súčasťou opláštenia sú otvory na okná, dvere, vráta či prierazy pre technológie. Môžu sa realizovať v modulovej výške (šírke) panelov (podľa smeru pokládky) alebo sa vytvoria priamo na stavbe dodatočným vyrezaním v paneloch (ak sú užšie, než je modul panela). V takýchto prípadoch je nutné vziať do úvahy určité zoslabenie týchto panelov. Ich zaťaženie sa potom prenáša na susedné panely. Ak tie nie sú schopné zvýšenú záťaž preniesť, je nutné v tých miestach dodatočne vytvoriť podkonštrukciu, ktorá toto zaťaženie prenesie.

Dá sa povedať, že prestupy pre technológie či menšie okná s maximálnymi rozmermi 0,6 × 1 m možno vystužiť iba oceľovými profilmi po všetkých štyroch stranách panelov tak, aby prekryli minerálne jadro a aby ho chránili. Na väčšie otvory (vjazdové vráta, pásové okná) je nutné urobiť oceľovú podkonštrukciu v osteniach, nadpraží a parapete, ktorá vystuží celý otvor a prenesie zaťaženie spôsobené vetrom. Ako stužujúca podkonštrukcia sa zväčša používajú oceľové tenkostenné profily, ktoré sú kotvené do hlavnej nosnej konštrukcie objektu.

Vykonáva sa pomocou žeriava, ktorý prenáša zavesené panely na určené miesto, a elektrickej mobilnej montážnej lávky, z ktorej sa panely priamo osádzajú a montujú. Pri vodorovnej pokládke sa montáž vykonáva zdola smerom nahor k atike. Ako prvý sa osadí a prikotví soklový (alebo tiež zakladací) panel, na ktorý sa potom do zámkov osadzujú a kotvia ďalšie panely až po vrcholový atikový panel. Pri zvislej montáži sa osadí a prikotví prvý krajný panel, do ktorého sa následne v smere montáže osadzujú a kotvia ďalšie panely. Oceľové podkonštrukcie na otvory treba vždy pripraviť ešte pred montážou panelov.

Na vodorovnú montáž panelov sa používajú vždy dve úchytky, ktoré tvoria kompletnú montážnu sadu. Umiestňujú sa pod pozdĺžny spoj panelov. Po ich zaistení sa cez montážne oká v ich hornej časti prevlečie lano, ktoré sa na druhom konci zavesí na hák žeriava. Na zvislú montáž sa používa špeciálny oceľový úchyt v tvare písmena U, ktorý má vo svojich postranných častiach otvory s oceľovými kolíkmi. Do panela sa navŕta požadovaný počet otvorov, ktorými sa kolíky prevlečú. Úchyt sa následne aj s panelom premiestni na miesto určenia. Treba však pripomenúť, že montážne úchyty majú z dôvodu bezpečnosti manipulácie s panelmi svoju životnosť (10 000 m2 namontovaných panelov).

Súčasťou opláštení sú klampiarske prvky, pomocou ktorých sa riešia vybrané časti objektov ako sokle, atiky, nárožia, zvislé škáry či lemy otvorov vo fasáde.

Medzi časté chyby patrí používanie zlých nástrojov na úpravu panelov (krátenie, rezanie otvorov a pod.). V prípade rezania panelov treba používať výhradne také nástroje, ktoré miesto rezu nezahrievajú na vysokú teplotu. Vysoká teplota totiž v bezprostrednej blízkosti rezu narušuje antikoróznu ochranu plechu.

Z dôvodu ochrany lakovaného povrchu sú panely po oboch stranách potiahnuté ochrannou fóliou, ktorá ich chráni pri preprave, manipulácii a montáži. Z vnútornej strany panela treba fóliu odstrániť pred montážou, na vonkajšej strane čo najskôr po montáži panelov či bezprostredne pred jej dokončením (iba v prípade použitia prístrojov s vákuovými úchytmi treba fóliu odstrániť ešte pred montážou).

Pri montáži je dôležité panely správne založiť, to znamená prikotviť zakladací oceľový L-profil a naň osadzovací U-profil tak, aby presne sadol do zámkov spodného zakladacieho panela. Pred osadením však treba spodnú časť U-profilu vyplniť minerálnou vlnou (s hrúbkou asi 30 mm). Ide o oslabené miesto, na ktorom by mohlo dôjsť ku vzniku tepelného mosta a premŕzaniu. Zvláštnu pozornosť treba venovať aj prikladaniu panelov natesno, aby vo vlne v pozdĺžnom spoji nebola žiadna vôľa a eliminovalo sa tak riziko prípadného zatekania.

Ďalším dôležitým bodom je voľba počtu kotviacich skrutiek. Ich počet by mal byť minimálne dva na každej strane panela vždy v jeho rohoch, prax však ukázala, že vzhľadom na tepelné namáhanie panelov (najmä v prípade použitia tmavých farebných odtieňov) a nasledovný priehyb (ako už bolo uvedené, ide o 1/100 rozpätia, čo napr. pri paneloch s dĺžkou 8 m môže byť až 8 cm) sa odporúča použiť na každú stranu tri skrutky. Tie spoľahlivo udržia panel v jeho polohe na fasáde aj napriek avizovanému priehybu.

tags: #fasadny #panel #azalea