V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s pojmami ekológia a environmentalistika. Tieto termíny sa však v bežnej reči používajú veľakrát nesprávne alebo ako synonymá. Slovo ekológia pochádza z gréckeho ekos (obydlie) a logos (veda). Kým ekológia je veda o vzťahoch medzi organizmami a ich životným prostredím, environmentalistika sa zameriava primárne na životné prostredie človeka.
Environmentalista je človek, ktorý sa zaoberá ochranou životného prostredia a snaží sa identifikovať, popísať, riešiť a zhodnotiť dôsledky ľudskej činnosti pre človeka. Ekologická výchova je zase chápaná ako pochopenie ekologických procesov, ktorými sa riadi život na Zemi, a uvedomovanie si vplyvov ľudskej činnosti na kvalitu života na našej planéte.
Hierarchia živej prírody a základné ekologické pojmy
Hierarchia živej prírody sa člení od konkrétneho biologického druhu cez populácie a zložité biocenózy až po úroveň celej biosféry. Pre pochopenie fungovania prírody je dôležité definovať základné jednotky:
- Druh: Skupina organizmov schopných krížiť sa a dávať životaschopné plodné potomstvo.
- Populácia: Súbor jedincov rovnakého druhu, ktoré žijú v určitom čase na určitom mieste a sú vzájomne viazané reprodukčnými vzťahmi.
- Spoločenstvo (cenóza): Súbor rôznych populácií žijúcich na danom území. Rozlišujeme fytocenózu (rastliny), zoocenózu (živočíchy) a mikrobiocenózu.
- Ekosystém: Je tvorený anorganickou i organickou hmotou. Je to otvorený systém, v ktorom dochádza k výmene látok a energie.
- Biosféra: Súhrn všetkých ekosystémov na Zemi.
Ekosystém má dve základné zložky - biocenózu a prostredie, v ktorom biocenóza žije, čiže biotop. Biotop je súbor všetkých činiteľov, ktoré vzájomným spolupôsobením vytvárajú životné prostredie daného druhu alebo populácie.
Abiotické faktory a podmienky pre život
Všetky organizmy sú v ekosystémoch neustále formované abiotickými faktormi prostredia. Abiotické faktory predstavujú neživé zložky prostredia, medzi ktoré patrí slnečné žiarenie, teplota, atmosféra, hydrosféra a pedosféra. Bez Slnka a jeho žiarenia by na Zemi neexistoval život. Slnečné žiarenie sa delí na:
- Ultrafialové žiarenie: Najnebezpečnejšie je typu UVC, vďaka ozónovej vrstve dopadá na povrch najmä najmenej škodlivé UVA.
- Viditeľné svetlo: Primárny zdroj energie pre fotosyntézu.
- Infračervené žiarenie: Mení sa na teplo, ktoré je nevyhnutnou podmienkou priebehu biochemických reakcií.
Pochopenie klímy 1. časť: Orbitálne variácie a Slnko
Teplota a jej vplyv na organizmy
Organizmy získavajú teplo primárne zo Slnka. Podľa teploty tela rozdeľujeme vyššie živočíchy na homoiotermné (teplokrvné, napr. vtáky a cicavce) a poikilotermné (studenokrvné, napr. ryby a plazy). Studenokrvné živočíchy majú metabolizmus závislý od teploty vonkajšieho prostredia, kým teplokrvné si udržiavajú stálu teplotu tela.
Hydrosféra a anomálie vody v kontexte vykurovania planéty
Voda patrí medzi najpodivnejšie kvapaliny. Vedci si už dávno všimli anomálie tejto kvapaliny, najmä skutočnosť, že pri tuhnutí sa voda mení na hmotu s väčším objemom (ľad), ktorý je ľahší a stúpa hore. Nezvyčajné správanie vody má veľký význam pre život. Voda má vysokú tepelnú kapacitu - správa sa teda ako dokonalá kachľová pec. Musíte ju dlho ohrievať, ale potom si teplo dlho udrží, čo stabilizuje klímu na Zemi.
Ekologická valencia a tolerancia
Pojem ekologická valencia (tolerancia) označuje súbor podmienok, v ktorých je organizmus schopný existovať. Rozsah podmienok medzi ekologickým minimom a maximom určuje ekologickú prispôsobivosť organizmu. Ak má organizmus pre daný faktor úzku valenciu, používa sa predpona steno-, ak širokú, predpona eury-.
| ekologický faktor | úzka valencia | široká valencia |
|---|---|---|
| potrava | stenofágne | euryfágne |
| teplota | stenotermné | eurytermné |
| slanosť | stenohalinné | euryhalinné |
| pH prostredia | stenoiónne | euryiónne |
| kyslík | stenooxibiontné | euryoxibiontné |
| všeobecne | stenovalentné | euryvalentné |
Kozmopolity majú širokú ekologickú valenciu a žijú často v blízkosti človeka (napr. myš domáca). Naopak endemity majú úzku ekologickú valenciu a vyskytujú sa len na malom území. Tieto druhy sa často využívajú ako bioindikátory.
Biotické faktory a potravné vzťahy
Potrava je základný biotický faktor určujúci trofické vzťahy v každom ekosystéme. Z hľadiska primárnej výživy klasifikujeme organizmy na:
- Autotrofné: Schopné vytvárať organické látky z anorganických (fotosyntéza alebo chemosyntéza).
- Heterotrofné: Prijímajú hotové organické látky.
- Mixotrofné: Charakteristické oboma druhmi výživy (napr. mäsožravé rastliny).
V rámci živočíchov rozlišujeme fytofágiu (rastlinná potrava), zoofágiu (mäsitá potrava) a omnivoriu (všežravce). Špeciálnym prípadom je nekrofágia, čo je požieranie mŕtvych tiel iných živočíchov.
Ochrana životného prostredia a vzdelávanie
Študijný odbor Ochrana životného prostredia a cirkulárna ekonomika je moderný odbor, ktorý reaguje na aktuálne environmentálne výzvy a potrebu udržateľného rozvoja. Absolventi chápu základnú problematiku vzájomných vzťahov medzi živými, neživými a antropogénnymi zložkami ekosystémov. Dokážu pracovať s prístrojovou technikou, analyzovať údaje z terénu a vypracovať environmentálne štúdie (napr. EIA).
Dnes vidíme, že koristnícky postoj človeka k prírode vyústil v ekologickú krízu. Rozsah globálnych problémov si vyžaduje hľadanie východísk, ktoré sa musia odvíjať od hlbokého pochopenia ekologických procesov. Život je ako súbor spätných väzieb - je to stav, ktorý je medzi všetkými stavmi vo vesmíre najmenej pravdepodobný a o to viac si zaslúži našu ochranu.
tags: #ekologia #environmentalistika #vykurovanie