Dĺžka šindľa Spôsob ukladania Potreba šindľov (ks/m²) 500 mm Prekrytie 150 mm cca 45 500 mm Prekrytie 260 mm cca 60

Dôležité zásady pri pokládke

Pri kladení krytiny z drevených šindľov sa ostrá hrana maximálne zarazí do drážky susedného šindľa a pribije sa v smere najväčšieho spádu na každú strešnú latu jedným lopatkovým klincom dlhým približne 60 mm. Pozornosť treba venovať aj výberu spojovacieho materiálu – treby použiť klince odolné proti korózii, napríklad medené alebo antikorové.

Detail uchytenia šindľa klincom na latu

Tajomstvo trvanlivosti strešných šindľov spočíva aj v odbornej inštalácii a zabezpečení odvetrania. Drevený šindeľ sa inštaluje sprava doľava a zdola nahor, kde spoj na spodnej vrstve sa zhoduje so stredom v hornej vrstve. V miestach, kde sa využíva plnoplošné bednenie (úžľabie), je nezbytné zriadiť latovanie na kontralatách, aby bolo dostatočne zaistené vetranie z vonkajšej i vnútornej strany plochy šindľovej krytiny.

Komplexný sprievodca latovaním strechy pre drevený šindeľ. Zistite správne rozmery lát, techniky kladenia a tipy na zabezpečenie dlhej životnosti vašej strechy.drevený šindeľ, latovanie strechy, dimenzovanie lát, pokládka šindľa, strešná konštrukcia, tesárstvo, montáž krytiny, údržba strechy, stavebné rezivo, strešné laty">

Drevený šindeľ a správne latovanie strešnej konštrukcie

Latovanie je zásadným krokom pri pokládke strešnej krytiny. Správne rozmeranie a usadenie lát zaistí nielen dlhú životnosť strechy, ale aj opticky správne pokrytie strechy. Drevené krovy a strešné laty sú najdôležitejším prvkom drevenej strešnej konštrukcie a tvoria základ pre položenie strešnej krytiny.

Drevený šindeľ je tradičnou a v minulosti dokonca najpoužívanejšou strešnou krytinou na ľudových stavbách. Unikátne vlastnosti striech pokrytých dreveným šindľom boli dlhé desaťročia zaznávané, no v súčasnosti získavajú opätovnú popularitu. Z kombinácií pozitívnych vlastností drevených šindľov pri porovnaní s ostatnými druhmi strešných krytín nám vychádzajú samé pozitívne výsledky. Drevený šindeľ spája všetky vlastnosti, ktoré by mala mať kvalitná strecha - spoľahlivosť, trvanlivosť, šetrnosť k životnému prostrediu, estetický dojem, redukciu vonkajšieho hluku a podobne.

Schéma strešného latovania pre drevený šindeľ

Strešné laty a ich dimenzovanie

Strešné laty sú vyrábané predovšetkým z dreva ihličnatých stromov ako smrek, jedľa či borovica. Aby bolo možné strešnú krytinu uložiť, strešné laty je potrebné namontovať vo vodorovnej polohe a rovnobežne s odkvapom. Latovanie strechy je vonkajšia súčasť drevenej strešnej konštrukcie, na ktorú sa pripevňuje alebo voľne ukladá strešná krytina. V niektorých prípadoch, najmä na kovové strešné krytiny, sa používajú kovové tenkostenné laty, pričom sa medzi ne a kovovú krytinu vkladajú akustické penové pásy.

Kedy sú strešné laty potrebné a čo dodržať?

Správne nadimenzované strešné laty si vyžaduje viacero druhov strešnej krytiny, a to najmä keramická, bridlicová a betónová škridľa, drevený šindeľ či plechová šablóna. Pochopiteľne, každý druh strešnej krytiny má iné požiadavky na strešné laty a latovanie. Montáž latovania vo väčšine prípadov nasleduje až po montáži žľabových hákov na krokvy, strešných okien a pod. Pred samotnou pokládkou plastového šindľa EUREKO DDS II je nutné strechu správne rozmerať vo zvislom smere (ideálne na oboch stranách strechy), aby zodpovedala krycím dĺžkam strešných šablón.

Dimenzovanie strešných lát

Pod pojmom dimenzovanie strešných lát rozumieme navrhnutie prierezu laty a rozstupov lát na strešnej rovine. Na dimenzovanie strešných lát správne je potrebné poznať parametre ako dĺžka strešnej roviny, sklon strechy či druh strešnej krytiny, ktorú plánujete položiť. Strešné laty musia uniesť vlastnú hmotnosť krytiny, ale aj dodatočné zaťaženie krytiny spôsobené predovšetkým tlakom snehu a silou vetra. Vplyvom tejto záťaže sa laty ohýbajú. Väčší priehyb má za následok nedokonalé dosadanie škridiel a následné poškodenie samotných škridiel alebo lát. Dnes už je možné použiť pri tejto práci výpočtovú techniku.

Najčastejšie využívané strešné laty sú tie s prierezom 40/50 mm, záleží však od osovej vzdialenosti krokiev a jednotlivých výpočtov, ktoré by ste mali zveriť do rúk odborníkom. Najpoužívanejšie strešné laty v súčasnosti majú prierez 40/50 mm. Na maximálnu osovú vzdialenosť krokiev, ktorá je 1 200 mm, sa používajú laty s minimálnou plochou prierezu 50/50 mm. Keďže latovanie strechy je súčasťou konštrukcie krovu, na jeho zhotovenie je nutné použiť suché zdravé rezivo zodpovedajúce zatriedeniu podľa príslušnej normy. Za suché rezivo sa všeobecne považuje také, ktoré má vlhkosť do 22 %, avšak pre stavebné konštrukcie spájané klincami, svorníkmi, skrutkami do dreva a pod. je najväčšia dovolená vlhkosť 20 %, pričom pri hrúbke reziva nad 40 mm je prípustná vlhkosť v objeme dreva maximálne 25 %. Platná norma zároveň odporúča, aby sa konštrukcie spájané klincami zhotovovali z dreva vysušeného na vlhkosť max.

Všetky technické údaje ohľadom latovania možno nájsť v montážnom predpise, ktorý je vyhotovený pre každý druh škridiel z výrobného sortimentu. Montážne predpisy sú bežne prístupné na webových stránkach výrobcov krytín, ale aj v tlačenej podobe u distribútorov.

Kontralaty a vetranie

Pri konštrukciách striech sa okrem strešných lát stretneme aj s kontralatami. Ak sa v skladbe strešného plášťa použije fólia poistnej hydroizolácie, musia byť použité kontralaty, ktorými sa táto fólia pripevňuje na krokvy. Ich ďalšou úlohou je zabezpečiť dostatočnú prevetrávanú medzeru pod krytinou. Ak bude mať strecha nízky sklon alebo jej krokvy budú dlhšie ako 10 m, bude nutné použiť kontralaty s väčším rozmerom, resp. väčšou výškou. Najpoužívanejší prierez kontralaty je 50/50 mm, za každých okolností ho však musí určiť odborník.

Pri montáži latovania vždy dochádza k perforácii fólie poistnej hydroizolácie a následnému vnikaniu zrážkovej vody do tepelnej izolácie. Skúsení pokrývači poznajú túto problematiku a do svojich kalkulácií automaticky zahŕňajú aj tesnenie pod kontralaty. V súvislosti s použitím strešných lát a kontralát netreba zabúdať na to, že laty nielenže nesú strešnú krytinu, ale aj sa spolupodieľajú na vytvorení prevetrávanej medzery pod strešnou krytinou. Preto je vždy nutné rešpektovať ich naprojektované rozmery. Zároveň je potrebné uvedomiť si, že odvetranie musíme zabezpečiť na každom mieste strešného plášťa - pri úžľabiach, na nárožiach, pri komíne, strešných oknách, vikieroch a pod.

Typy drevených šindľov a ich výroba

Tajomstvo trvanlivosti strešných šindľov z dreva nespočíva len v samotnom materiáli, z ktorého sa vyrábajú, ale aj v odbornej inštalácii kvalitne vyškolených pokrývačov striech. Pri rekonštrukciách objektov ľudovej architektúry je dôležité postupovať podľa zásad pamiatkovej ochrany, kde sa často uprednostňuje tradičný štiepaný šindeľ.

Výber dreva na výrobu šindľov

Pri výrobe šindľa je dôležitý výber správneho materiálu. Štiepaný šindeľ sa vyrába z dreva, ktoré sa dobre štiepa, má rovné dlhé vlákna a husto uložené letokruhy (smrek, smrekovec). Smrek sa vyberá najmä z horských oblastí, kde rastie pomaly (má husto uložené letokruhy). Zo smrekovca sa odstraňuje menej trvanlivá beľová časť. Prirodzená trvanlivosť jadra ho radí k vhodným materiálom pre výrobu šindľov. Takisto je použiteľné aj drevo borovice, ale v našich podmienkach má veľký podiel beli, preto je výroba borovicových šindľov neefektívna. Jedľového dreva je nedostatok, preto sa z neho šindle nevyrábajú. Z listnatých drevín sú vhodné iba veľmi trvanlivé drevá, ako sú dub alebo agát (drevo duba je veľmi trvanlivé, ale horšie sa štiepa a je cenovo náročné, agátové drevo je tiež veľmi trvanlivé a dá sa veľmi dobre štiepať).

Dreviny na výrobu šindľov sa vyberajú podľa vopred stanovených požiadaviek, ktoré sa menia v súvislosti s prostredím, v ktorom sa drevo ťaží a v ktorom majú byť šindle použité. Obvykle sa používa drevo zo starších stromov s vysokým počtom letokruhov, bez prítomnosti väčšieho množstva "hrčí" a iných vád dreva, ktoré by sa mohli výrazne podieľať na kvalite finálneho výrobku. Mnoho ľudí sa domnieva, že materiál, použitý na výrobu dreveného šindľa by mal byť získaný z tvrdého stromu. Je to však omyl. Najnovšie zistenia dokazujú, že mäkké drevo je naozaj najideálnejšie. Napríklad smrekovec - je prekvapivo odolný voči vysychaniu živicovej hmoty, považovanej za prírodné antiseptikum. Drevený šindeľ zo smrekovca má dvakrát vyššiu životnosť, ako iné druhy dreva.

Štiepaný šindeľ vs. Rezaný šindeľ

Spôsob výroby šindľov je vzhľadom na ich trvanlivosť kľúčový. Tradičný spôsob výroby šindľov je štiepanie. Ide o pomerne náročnú ručnú prácu. Každý klát treba svojpomocne rozštiepať, pričom treba vybrať dobre štiepateľný kus dreva. Výber ľahko štiepateľného kvalitného dreva umožňuje naštiepanie šindľov presnejších rozmerov, najmä pokiaľ ide o hrúbku a rovnosti v pozdĺžnom smere. Remeselná výroba v súčasnosti prechádza do úzadia. Šindeľ sa vyrába pomocou štiepacieho stroja, ktorý nahradil palicu a štiepací nôž. Pri štiepaní nedochádza k pretrhnutiu drevených vlákien. Štiepanie šindľov musí prebiehať bez zničenia vnútornej štruktúry kapiláry dreva (na rozdiel od rezania, pílenia). Takto sa dosiahne originálny reliéfny povrch a predlžuje životnosť strešnej krytiny z drevených šindľov.

Štiepaný šindeľ má v priečnom smere tvar pripomínajúci trojuholník (zužuje sa od drážky k špičke). Trojuholníkový tvar štiepaného šindľa umožňuje vytvoriť medzery medzi jednotlivými vrstvami, čím sa zabezpečí dobrá prievzdušnosť strechy. Prievzdušnosťou sa docieli lepšie vyschnutie dreva po daždi a zároveň sa zlepší mikroklíma v podkroví (najmä ak podkrovné priestory nie sú obytné). Jeho hrúbka nie je rovnomerná, ale povrch je hladký (rozštiepaný po vláknach) a je tak podstatne odolnejší proti klimatickým vplyvom. Výroba vyžaduje zručnosť, prax a čas. Drevený nehrčavý klátik sa štiepa po radiálach na doštičky trojuholníkového prierezu s hrúbkou iba o málo väčšou, než je plánovaná hrúbka budúcich šindľov.

Okrem štiepaného šindľa sa vyrábajú aj rezané šindle, ktorých rozmery môžu byť presnejšie, ale treba dbať na smer vláken. Rezaný šindeľ je z hľadiska rozmerov presný, rovnorodý a dá sa vyrábať aj z menej kvalitného dreva. Pri rezaní sa však naruší jeho povrchová štruktúra a jeho trvanlivosť je menšia. Ak sa vyrobí z bočného reziva, s najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k nevhodným tvarovým zmenám. Napríklad, po zoschnutí sa šindeľ skrúti tak, že už nebude správne zapadať do susedných prvkov. Tým stráca ochrannú funkciu proti zatekaniu. Pri použití rezaného šindľa treba dbať na to, aby krytina bola rezaná radiálne. To znamená, že letokruhy na priečnej ploche šindľa musia byť kolmé na pomyselnú os vedenú od špičky k drážke. Tým sa docielia v priečnom smere malé tvarové zmeny, čím sa zvýši kvalita strešnej krytiny a jej životnosť. Rezaný šindeľ má telo šindľa s rovnakou hrúbkou. Pri ukladaní rezaného šindľa nevzniká medzi jednotlivými vrstvami šindľov takmer žiadna medzera. To zamedzuje prievzdušnosti strešnej krytiny. Ak je upravený povrch rezaného šindľa drsný od píly a drevné vlákna sú prerušené, je náchylnejší na degradáciu abiotickými činiteľmi, ako sú napríklad UV žiarenie, voda či vietor. Absolútne nevhodné sú šindle rezané proti vláknam, ktoré majú veľmi nízku životnosť a zvyčajne sa štiepia už pri montáži. Je dôležité, aby rezaný šindeľ bol rezaný po vláknach. Ak sa takýto šindeľ ešte povrchovo opracuje (ohobľuje) je kvalitou takmer zrovnateľný so štiepaným.

Porovnanie štiepaného a rezaného dreveného šindľa

Rozmery drevených šindľov

Šindle majú dĺžku 40 až 90 cm (min. 12 cm). Na rovné plochy striech sa používajú šindle s dĺžkou 50 cm. Úžľabia, nárožia a zložitejšie reliéfy striech sa vykrývajú šindľami s kratšími dĺžkami alebo špeciálnymi šindľami, ktoré majú kónický tvar. V pozdĺžnom smere sa zužujú (keby sa poskladali k sebe, takmer by vytvorili koleso). Šírka šindľa je približne 12 cm, najčastejšie sa pohybuje v intervale 8 až 16 centimetrov. Zvyčajne sú šindle široké 60 až 120 mm (120 mm je hraničný rozmer pri ktorom je už vyššie riziko štiepenia pri montáži), hrubé 15 až 20 mm a dlhé zvyčajne 400-500 mm. Na nárožia sa vyrábajú takzvané kosáky o dĺžke 500-600 mm.

Na jednej pozdĺžnej strane sa spraví špička v celej dĺžke šindľa a na druhej strane drážka v tvare písmena V. Špicatá hrana ďalšieho šindľa by mala presne zapadnúť do vytvorenej drážky. Pozdĺžne plochy šindľa netreba upravovať pri použití kvalitného dreva s rovnými drevnými vláknami. Pomocou strúhača treba plochu, ktorá sa následne otočí smerom dolu, zarovnať na jednej strane. Neporušené vlákna na povrchu šindľa zabraňujú totiž prenikaniu vlhkosti do dreva. Šindle treba vysušiť na správnu vlhkosť (na dosiahnutie 18 až 15 % absolútnej vlhkosti dreva treba čas schnutia jeden až dva mesiace).

Spôsoby ukladania drevených šindľov a latovanie

Drevené šindle majú široké spektrum využiteľnosti. Obvykle sa používajú pre drevodomy a zrubové domy (ale aj iné stavby) so sedlovou strechou so zošikmením v uhloch 18° - 90°. Šindle sa ukladajú na latovanie v troch rozličných variantoch.

  1. Základné ukladanie šindľov (Jednoduché kladenie): Šindle sa pribijú na laty v jednej vrstve. ZÁKLADNÝ - spôsob kladenia je vhodný hlavne na prístrešky, altánky a striešky. Jednoduché šindelové krytí na řídké laťování se zpravidla používalo a používá na méně významné budovy nebo podružné a hospodářské objekty menšího významu. U jednoduchého krytí přesahuje vrchní řada spodní řadu o 100-150 mm. Každý šindel sa přibije na dolní lati jedným hřebíkem, na horní lati se přibije jen každý třetí, pátý nebo sedmý. Vo hřebeni na návětrné straně střechy se posouvá předstrčením řada šindelů o 80 mm před krytinu druhé strany a každý šindel se zde přibijí dvěma hřebíky. Spotreba šindľov v tomto prípade je približne 43 kusov polmetrových šindľov na jeden štvorcový meter plochy strechy.

  2. Kladenie šindľov vo dvoch vrstvách (Dvojité krytie): Laty sú od seba vzdialené tak, že konce šindľov ležia na latách a spodná hrana šindľa presahuje približne o 10 cm. Vzdialenosť lát pri použití polmetrových šindľov je približne 35 centimetrov. Dvojitému šindelovému krytí na řídké laťovaní se říká v některých oblastech České republiky „dvojité krytí na dlouhou lať“, někde se hovoří o tzv. „korunovém krytí“. U dvojité krytiny se na každou lať přibíjejí dvě vrstvy šindele tak, že spáry spodní vrstvy šindelů jsou kryty vrstvou řady horní. Spotřeba šindelů je dvakrát vyšší než při krytí jednoduchém. Na každý šindel se počítá jeden hřebíkový spoj. Rozteč latí se může pohybovat např. 400-500 mm, délka šindelů pak bude vycházet z osové vzdálenosti polohy latí, což je 500-600 mm. Dvojitá šindľová strecha uložená na riedkom latovaní potrebuje približne 63 šindľov (na štvorcový meter).

    FRANCÚZSKY -spôsob je takisto vhodný na všetky druhy striech. Šindeľ je na celej streche dvojitý, ale v miestach, kde je klincom uchytený k streche sú tri vrstvy šindľa, pričom posledná vrstva prekrýva aj klinec. Šindle sa pribíjajú na strešné laty rozmerov 30 x 60 mm.

  3. Husté latovanie (Korunové krytie): Pri tomto spôsobe sa používa dvojitá vrstva šindľov. Pri korunovom krytí je latovanie úspornejšie, keďže na jednej late sú zavesené dva navzájom sa prekrývajúce rady škridiel. Laty korunového krytia však musia byť nadimenzované na väčšiu záťaž. Menšie vzájemné přesahy řad nezajistí dostatečné bezpečné krytí. Preto např. u menších sklonů a v úžlabích standardních sklonů bývá vzdálenost latí i 220 mm pro zajištění většího přesahu šindelů. Pri prekrytí 150 mm je potreba šindľov cca 45 ks/1 m2. Pri prekrytí 260 mm je potreba šindľov cca 60 ks/1 m2.

Pokladanie tradičných drevených šindľov

Založené šindelového krytí se provádí z kratšího šindele o délce 300 mm. První řada latí se přibije profilem latě na výšku latě. V případě zvednutí pozvolného náběhu spodní hrany krytiny se kratší šindel podkládá šindelem ještě kratším, tj. od délky 250 mm, avšak na zhuštěné laťování po 130 mm od spodního okraje krokve. Pri kladení krytiny z drevených šindľov ostrá hrana sa maximálne zarazí do drážky susedného šindľa a pribije sa v smere najväčšieho spádu na každú strešnú latu jedným lopatkovým klincom dlhým približne 60 mm. Na hornej late sa pribije každý šiesty až ôsmy šindeľ.

Pri inštalácii drevených šindľov sa zvyčajne používajú pozinkované, alebo medené klince. Pokládka býva zvyčajne prevedená v troch vrstvách tak, že viditeľná zostáva len malá časť každého šindľa. Tým sa dosahuje hrúbka až 4 cm, čo znamená splnenie podmienky dokonalej tesnosti. Drevený šindeľ sa inštaluje sprava doľava a zdola nahor, kde spoj na spodnej vrstve sa zhoduje so stredom v hornej vrstve. Každý šindeľ musí byť pribitý dvoma klincami.

Sklon strechy a prekrývanie šindľov

Čím menší je uhol strechy, tým väčšie časti dreveného šindľa musia byť prekryté. Pre sklon 70 - 90° postačia dve vrstvy, ktoré však musia mať nainštalovaný hydroizolačný podklad. V hřebeni na návětrné straně přečnívá dvojitá krytina z šindelů vrstvy protější strany o 80 až 100 mm, přesahování jednotlivých řad šindelů tohoto krytí je pak cca 100 až 150 mm, dle osové vzdálenosti latí a délky šindelů. Pri návrhu šindľových striech sa treba vyhýbať malým sklonom strechy. Najmenší sklon šindľovej strechy sa pri základnej pokládke odporúča od 40° a pri dvojitom ukladaní od 35°. Šindle dĺžky 400 mm sa najviac používajú na pokrytie altánkov, studní, kde je postačujúce prekrytie 100 mm. Pri šindľoch dĺžky 500 mm je vhodné prekrytie minimálne 150 mm. Šindle možno ukladať až po sklon 90° a používať ich aj ako ochranu murovaných stien proti vplyvom klimatických podmienok.

V miestach, kde se využívá plnoplošného bednění (úžlabí) je nezbytné zřídit (a to pro jakýkoliv způsob krytí) latění na kontralatích, aby bylo dostatečně zajištěno větrání z venkovní i vnitřní strany plochy šindelové krytiny. Šindele pak netrpí vlhkostí a co nejdříve osychají.

Spojovací materiál pre drevený šindeľ

Dôležitou súčasťou šindľovej krytiny sú klince tzv. šindľovce, ktorými sú šindle prichytené k latám. Pozornosť treba venovať aj výberu materiálu, z ktorého sú šindľovce vyrobené. Treba použiť klince odolné proti korózii. Napríklad medené šindľovce sú vhodné pre smrek, ale pri smrekovci už dochádza k farebným zmenám a môže dôjsť aj ku korózii. Antikorové šindľovce sú vhodné pre smrek, smrekovec aj pre dub. Hliníkové klince sú vhodné pre smrek, smrekovec. (V historických stavbách môžeme nájsť klince zhotovené aj z agátového, dubového alebo gaštanového dreva.)

Pre přibíjení šindelů běžně užívají šindeláři galvanicky pozinkované stavební hřebíky 2,5 × 63 FeZn, ČSN EN 14592 1 06325 60-5P NA, výrobce HAŠPL. Jedná se o kvalitně pozinkované hřebíky mající vyšší odolnost proti korozi. Výběr spojovacího materiálu je nutný, neboť některé hřebíky po kontaktu s vodou rychle „mapovatí“ a dříve rezivějí. Rezaté povrchy hřebíků „zarůstají“ do šindele, pozinkované povrchy dříku hřebu mohou „klouzat“ v otvoru šindele. Hřebíky měděné jsou měkké a špiní povrch krytiny, nerezové se u nás na rozdíl od Německa neužívají. V oběhu jsou ocelové hřebíky, které mají rozdílnou tvrdost a jsou opatřeny záseky na dříku proti vytažení. Hladký dřík galvanicky pozinkovaných hřebíků je vhodné opatřit příčnými záseky zpravidla ve dvou až třech úrovních po obvodu, aby při objemových změnách dřeva (šindele) nedocházelo k jeho postupnému vytahování a uvolňování.

Ochrana a údržba drevených šindľov

Hlavné príčiny poškodenia krytiny sú poveternostné vplyvy (slnečné žiarenie, vzdušná vlhkosť, zmeny teploty a vietor), ďalšími významnými škodcami sú drevokazné huby a hmyz. Časté je usadzovanie machu a lišajníkov a poškodenie požiarom. Na kvalitu šindľovej strechy vplýva aj zlý výber materiálu, technológie výroby a zlé kladenie šindľa. Týmto vplyvom možno predchádzať použitím správnych metód a prípravkov na zvýšenie odolnosti dreva. Správnym výberom štiepaného šindľa namiesto rezaného možno zvýšiť životnosť krytiny o viac než dvadsať rokov. Neošetrené smrekové drevo na streche so sklonom minimálne 40° vydrží približne 30 rokov.

Impregnácia a konzervácia

Najmä rezané šindle je nevyhnutné impregnovať vhodnou látkou proti drevokazným škodcom a hubám. Životnosť sa impregnáciou predĺži u oboch druhov šindľov. Konzerváciu dreva ochrannými látkami sa odporúča vykonať tzv. hĺbkovou impregnáciou (tlakovou alebo vákuovou) tesne po výrobe šindľa, ešte pred jeho vyschnutím. Ak už sú šindle vyschnuté, dá sa ťažko zaručiť dostatočná impregnácia dreva. V takom prípade treba použiť impregnáciu máčaním. Šindle sa impregnujú náterom, namáčaním alebo tlakovou impregnáciou. V tomto poradí je zoradená i kvalita impregnácie.

Konzervačné látky môžu byť rôzneho druhu. Vodné roztoky anorganických solí nie sú vhodné z dôvodu ekologického zaťaženia. Najvhodnejšia je skupina organických látok bez rozpúšťadiel. Ide o fermež - ľanový olej s prídavkom fungicídu, dechtový olej alebo impregnačný olej. Kedysi sa šindle ochraňovali aj náterom zo starého oleja (zvyčajne na železničné podvaly), fermežou alebo sa zadymovali v domoch bez komína. Na impregnáciu sa zvyčajne používajú látky na ochranu konštrukčného (stavebného) dreva ako je napríklad Corasit, Bochemit, Drevochraň.

Aplikácia ochranného náteru na drevený šindeľ

Požiarna ochrana

Drevo podlieha rôznym degradačným činiteľom: od poškodenia hmyzom cez drevokazné huby, plesne a lišajníky až po atmosférické vplyvy a možnosť zničenia ohňom. Aby mala drevená strecha čo najdlhšiu životnosť, treba ju chrániť pred možným pôsobením týchto drevokazných činiteľov. Treba dbať na správnu inštaláciu všetkých možných zdrojov požiaru, správne zapojiť a uzemniť bleskozvody alebo elektroinštalácie v podkroví. Drevená strecha, prípadne celý drevený dom, by nemali byť umiestnené v blízkosti ďalšej stavby (bezpečná vzdialenosť je min. 10 m). Existujú však aj ochranné látky s retardačnými účinkami proti ohňu, ktoré ochránia drevo proti požiaru alebo spomaľujú proces horenia.

Pravidelná starostlivosť

Drevená strecha si vyžaduje pravidelnú starostlivosť. Jej základom je pravidelná obnova náteru v intervale piatich rokov. Pred každým náterom treba šindle dôkladne očistiť od nečistôt, akými sú mechanické častice prachu, prípadne lišajníky. Strechu treba aj kontrolovať, a to minimálne dvakrát ročne - na jeseň a na jar. Okrem toho treba po každej väčšej prietrži mračien alebo každom veľkom vetre krytinu skontrolovať. Dodržať treba kvalitu a rozmer vymieňaného šindľa, ako aj jeho ošetrenie proti negatívnym vplyvom.

Výhody a environmentálny aspekt dreveného šindľa

Drevený šindeľ spája všetky vlastnosti, ktoré by mala mať kvalitná strecha - spoľahlivosť, trvanlivosť, šetrnosť k životnému prostrediu, estetický dojem, redukciu vonkajšieho hluku a podobne. Meter štvorcový strechy z drevených šindľov váži 15 - 17 kg, takže odpadá nutnosť inštalovať zložitý a ťažkopádny systém krovu. Vďaka špeciálnej vlastnosti dreva, spočívajúcej v takzvanej „prírodnej ventilácii“ sa životnosť drevenej strechy značne predlžuje. Pod drevený šindeľ sa inštaluje špeciálna tepelnoizolačná fólia a tým, že štruktúra dreva dokáže „dýchať“, nedochádza v priestore medzi drevenými šindľami a touto fóliou k vzniku kondenzátov. Správne nainštalovaná strecha z drevených šindľov zabezpečuje efektívne úspory obydlia a udržiavanie optimálnej vlhkosti.

Energetická náročnosť na získanie dreva (vyrúbanie, rozrezanie, naštiepanie) a samotná výroba ručne štiepaného šindľa a jeho likvidácia, je šetrná vzhľadom na spotrebu energie. Ekologické zaťaženie pri použití drevených šindľov je minimálne, a to aj pri použití prírodných ochranných látok. Výhodou šindľov je ich nízka hmotnosť, vďaka ktorej sú menšie nároky na dimenziu krovu. Ide o vzdušnú krytinu, ktorá udržiava vhodnú mikroklímu v priestore krovu. Šindľami možno vyriešiť aj zložité nárožia a úžľabia bez použitia ďalších materiálov.

Použitie tradičného šindľa je vhodnejšie pri rekonštrukcii ľudových stavieb. V Píla Pali nájdete strešné laty podľa vašich požiadaviek. Okrem toho u nás nájdete všetko pre stavbu vašej strechy či domu. Drevené hranoly, pomúrnice, dosky ale tiež kálané drevo, drevený obklad či fošne. Čaká vás pokrývanie strechy? Vyberte si niektorú z renomovaných stavebných firiem na portáli slovenského stavebníctva Stavebnik.sk v sekcii Stavebné rezivo.

tags: #dreveny #sindel #latovanie