Drevené kostoly predstavujú mimoriadne cennú súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska a okolitých krajín, obdivovanú turistami z celého sveta. Na Slovensku sa ich zachovalo do 50 týchto sakrálnych stavieb pochádzajúcich zo 16. - 18. storočia, pričom najväčšia časť týchto chrámov stojí na severovýchode krajiny. V roku 2008 boli chrámy v Kežmarku, Hervartove, Tvrdošíne, Leštinách, Hronseku, Bodružali, Ladomirovej a Ruskej Bystrej zaradené do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Drevená sakrálna architektúra je skvostom slovenskej ľudovej tvorby.
Základná konštrukcia kostolov je vytvorená formou zrubu. Pri väčšine kostolov sa využívali staré techniky spájania, čo znamená, že sú budované bez využívania klincov, len pomocou klinov z dubového dreva. Strechy sú vyskladané šindľami, ktoré spôsobom ukladania vytvárajú najrôznejšie ornamenty a vzory.
Drevené šindle: Tradičná a odolná krytina
Krytina z drevených šindľov bola kedysi najpoužívanejšou krytinou na ľudových stavbách. Vzhľadom na jej príspevok k ochrane životného prostredia zaznamenáva v poslednom období - hlavne na vidieku - renesanciu. Drevené šindle sú už od pradávna považované za veľmi odolný typ strešnej krytiny s dlhou životnosťou, ktorá odolá aj veľkej záťaži, napríklad veľkému množstvu snehu.
Šindle sa najčastejšie vyrábajú z miestnych ihličnanov, vrátane smrekovca, smreka a jedle. Živica obsiahnutá v ihličnanoch je prirodzenou ochranou dreva a dodáva šindľom odolnosť voči poveternostným vplyvom. Drevený šindeľ, štiepaný tvorený tým najtradičnejším spôsobom, zaručuje patričnú odolnosť proti vlhkosti a dlhú životnosť. Neodporúčané drevné vlákna totiž bránia prenikaniu vody. Valašský šindeľ je vybavený perom a drážkou. Jeho najčastejším výrobným materiálom je smrekové a jedľové drevo.
Pre zachovanie životnosti je dôležitá aj údržba. V ideálnom prípade je nutné prevádzať náter dreveného šindľa raz za tri až päť rokov.
Sklon strechy a výber krytiny
Sklon strechy, jednoducho povedané, je uhol medzi strešnou plochou a vodorovnou rovinou. Je to základný parameter, ktorý ovplyvňuje jej funkčné vlastnosti, náročnosť vyhotovenia strešnej konštrukcie a tiež výber krytiny. Každá strešná krytina má presne stanovený minimálny bezpečný sklon, ktorý určuje minimálny uhol sklonu strechy, pre ktorý je krytina vhodná.
Strešnú krytinu môžeme inštalovať aj na strechu s nižším sklonom, ako je bezpečný sklon strechy. No pri takejto inštalácii musíme vykonať doplňujúce opatrenia, aby sme vytvorili vodotesné podstrešie. Podľa sklonu sa strechy vo všeobecnosti delia do troch základných skupín: ploché strechy, šikmé strechy a strmé strechy.
Drevené šindle sa používajú na strechy s väčším sklonom, pričom norma stanovuje použitie od sklonu 35°. Nie sú vhodné pre sklony menšie ako 20 stupňov, hoci minimálny sklon pre drevené šindle je uvádzaný aj 25°.
Prehľad strešných krytín a ich špecifiká podľa sklonu
Výber správneho materiálu pre strešnú krytinu je rovnako dôležitý ako samotný sklon strechy. Rôzne materiály majú odlišné vlastnosti a požiadavky na inštaláciu. Pre drevené kostoly sú však najtypickejšie drevené šindle.
| Typ krytiny | Minimálny bezpečný sklon | Vhodné sklony | Poznámky |
|---|---|---|---|
| Drevené šindle | 25° (norma 35°) | od 35°, často 45° až 60° | Tradičná a odolná krytina pre ľudové stavby, vyžaduje údržbu náterom, vyrába sa z ihličnanov. |
| Plechové krytiny | 6° | 6° až 90° | Ľahké, vhodné aj pre rekonštrukcie starých striech s menšou nosnosťou krovu. Pri rezaní plechu sa nikdy nepoužíva karbobrúsky. |
| Bitúmenové krytiny (asfaltové pásy) | < 5° (ploché) | Všetky sklony (ako povlaková aj na strmé) | Vodeodolné, pre ploché strechy nutné viac vrstiev, pre šikmé na plné debnenie, univerzálne použitie. |
| Keramické a betónové škridly | 22° (niektoré 12° s poistnou hydroizoláciou) | 20° až 45° (bobrovka od 30°, drážkové od 22°) | Ťažké krytiny, odolné voči UV a poveternostným vplyvom. |
| Vláknocementové krytiny (eternit) | 15° | nad 15° | Nízka hmotnosť, zdravotne nezávadné (dnes bez azbestu). |
| Bridlicová krytina | žiadny explicitne v texte | žiadny explicitne v texte | Mimoriadne dlhá životnosť, vysoká cena, ťažká, pre pamiatkovo chránené objekty. |
Michal Obrk Výroba dreveného šindľa
Špecifiká rekonštrukcie striech drevených kostolov
Rekonštrukcie striech kostolov a historických budov majú dve špecifiká. Prvým špecifikom je, že je potrebné venovať pozornosť zachovaniu pôvodného vzhľadu a zväčša rekonštrukciu realizovať aj pôvodnými materiálmi, najmä vrchnú vrstvu, čiže strešnú krytinu. Ale zachováva sa aj konštrukčný systém, nielen z dôvodu zachovania historickej hodnoty, ale väčšinou aj kvôli klenbám.
Druhým špecifikom je, že vek historickej budovy sa podpísal aj na nosnej časti konštrukcie strechy, ktorá je vo väčšine prípadov tvorená dreveným krovom. Náš systém rekonštrukcie striech historických budov umožňuje pripraviť si každý nový prvok strešnej konštrukcie ešte pred tým, ako je demontovaná pôvodná krytina. Na stavbu sa dovezú opracované drevené prvky a až potom sa demontuje pôvodná krytina a pôvodný krov.
Príkladom takejto rekonštrukcie je Farský kostol sv. Štefana, kráľa v Žiline-Závodí, ktorého originálna drevená strešná krytina je na hranici životnosti. Výmene krytiny - ručne štiepaných šindľov z červeného smreka, predchádzala oprava krovu. Súčasťou rekonštrukcie krovu bolo protézovanie a v niektorých častiach i celková výmena. Renovácia strechy kostola sa začala v roku 2021 vypracovaním projektu a následným statickým a dendrologickým posudkom. Farnosť ju mohla začať realizovať vďaka dotačnému programu „Obnovme si svoj dom“ Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý je určený na obnovu kultúrnych pamiatok.
Strechy ikonických drevených kostolov na Slovensku a v Poľsku
Drevené kostoly na Slovensku
- Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej: Nachádza sa v nádhernom prostredí podvihorlatských lesov. Samotný zrub nie je opláštený, ale chráni ho prečnievajúca šindľová strecha. Je najvýchodnejším zástupcom spomedzi všetkých slovenských drevených kostolíkov zapísaných na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
- Drevený artikulárny kostol v Hronseku: Pôdorys v tvare kríža je 11 m široký a 26 m dlhý. Strecha je šindľová, na jej troch stranách sú dubové kríže, len nad jedným vstupom je umiestnený kohút, symbol kresťanskej bdelosti. Kostol je jedinečný svojou bohatosťou európskych stavebných prvkov a jediný na Slovensku, ktorý disponuje škandinávskymi architektonickými prvkami.
- Drevený artikulárny kostol v Leštinách: Konštrukcia strechy je valbová a pokrýva ju drevený šindeľ.
- Chrám svätého Mikuláša v Bodružali: Cerkev má tri veže a stanovú strechu, ktorú ukončujú štvorcové konštrukcie s ozdobnými kužeľovitými telesami. Na týchto telesách sú osadené malé barokové cibuľové vežičky a kríže.
- Farský kostol sv. Štefana, kráľa v Žiline-Závodí: Strecha, ktorá je najstarším kostolom v Žiline, prechádza postupnou rekonštrukciou. Je typický svojou originálnou drevenou strešnou krytinou - ručne štiepanými šindľami z červeného smreka.
Drevené kostoly v Malopoľsku (Poľsko)
Drevené kostolíky v Poľskom regióne Malopoľsko sú tiež zapísané na zozname UNESCO a sú vynikajúcim príkladom drevenej architektúry. Hoci sa môžu na prvý pohľad zdať podobné, líšia sa v detailoch a strešné konštrukcie nie sú výnimkou.
- Kostolík v Brunary: Celé budove dominuje vysoká veža, ktorej biela strecha púta pozornosť návštevníkov.
- Drevený kostolík Sv. Filipa a Jakuba v Sekowej: Má neobyčajne vysokú strechu pokrytú šindľom a malú vežičku, ktorá akoby k nemu ani nepatrila. Hlavná budova pochádza z roku 1520, no vežička bola pristavaná až v 18. storočí.
- Kostol v Lipnici Murowanej: Tento chrám zasvätený svätému Leonardovi nemá žiadnu vežu.
