Dlhé schodiská a výzvy svahovitého terénu: Architektúra, história a svetové unikáty

Začlenenie schodiska do akejkoľvek stavby patrí ku kľúčovým momentom konštrukcie a to aj napriek tomu, že ho mnohí považujeme za okrajovú záležitosť. Je to však práve naopak. Čo vlastne rozumieme pod pojmom schodisko? Je to vertikálna komunikácia medzi rôznymi výškovými úrovňami. Schodisko je výrazný prvok stavieb, na ktorý je kladený dôraz ako z hľadiska funkčnosti, tak z hľadiska estetiky. Tieto požiadavky sa ešte umocňujú v prípade, ak sa schodisko nachádza v náročnom svahovitom teréne, kde zohráva kľúčovú úlohu pri prekonávaní výškových rozdielov.

Budovanie na svahovitom pozemku: Výzvy a riešenia

Svahovitý pozemok ponúka neskutočné možnosti pre kreativitu architekta, no jeho úpravy vyjdú mnohonásobne drahšie než príprava toho rovinatého. No aj mierne svahovitý pozemok bude potrebovať isté úpravy a nemalé zemné práce. Terénne práce v strmom kopci niekde na bratislavskej Kolibe alebo v Nitre pod Zoborom môžu vyjsť na desiatky, niekedy aj stovky tisíc eur. Ak ste nededili po bohatom strýkovi alebo nevyhrali v lotérii, radšej sa poobzerajte po menej strmých parcelách. Všetko so všetkým súvisí. Nepúšťajte sa do nijakých úprav parcely, kým nebude definitívne jasné, čo kde bude stáť a ako to bude celé vyzerať. A preto ako krok číslo jeden odporúčame riešiť záležitosť komplexne - a s kým iným, ak nie s architektom či projektantom?

V prípade, že budete stavať pod cestou a svah bude mať napríklad 10-percentné klesanie, je isté, že vstup do domu síce bude zhruba na úrovni komunikácie, ale smerom nadol bude treba svah pravdepodobne prerušiť minimálne jedným múrom, ktorý môže súčasne stabilizovať aj celý dom postavený v klesajúcom teréne. Na veľkých parcelách - a najmä v otvorenej prírode - nie je potrebné za každých okolností znásilňovať terén. V zásade platí, že mierne svahovitý pozemok je možné riešiť ako jednu, maximálne dve roviny. Vyrovnávanie pozemku pred stavbou, to je ťažká práca pre mechanizmy. Inak na to nepozerajte.

Architektonický návrh domu na svahu s oporným múrom

Správa zeminy a oporné konštrukcie

Stavebné mechanizmy dokážu veľmi presne vykopať základy (nielen domu, ale aj oporného múru), premiestniť zeminu. Ak musíte zeminu odvážať preč, je dobré informovať sa na obecnom alebo stavebnom úrade, či sa v danej lokalite aktuálne nezavážajú nejaké jamy, prípadne nebudujú protipovodňové hrádze. V prípade, že riešite opačnú situáciu a na pozemok potrebujete doviezť zeminu, pod výstavbu sú ideálne materiály zo stavebného odpadu. Teda z rôznych búračiek, ktoré obsahujú tehlu a kamenivo. Takéto navážky ani zďaleka nebudú sadať tak dramaticky, ako keby ste naviezli obyčajnú zeminu. Oporné múry budú potrebovať betónový základ.

Skôr ako začnete s výstavbou domu, musíte zhrnúť vrchnú vrstvu zeminy (tzv. ornicu) spod stavby. Je dobré „uskladniť“ si ju, nahrnúť niekam na okraj parcely. Keď dokončíte výstavbu a terénne úpravy, ornicu opäť využijete na svojom pozemku, prípadne si môžete doviezť aj ďalšiu zeminu. Ak staviate oporné múry, ktoré budú zadržiavať svah, základ musíte kopať minimálne do hĺbky 1 metra tzv. rastlého (tzn. neporušeného, pôvodného) terénu. Presné parametre základu aj samotného múru vypočíta statik. Múr je potrebné aj náležite odvodniť. V samotnom múre sú potrebné otvory na prestup vody a zo strany svahu je dobré medzi zeminu a múr sypať štrk (prípadne doň naťahať aj drenážne hadice). Len tak si voda stekajúca dole svahom nájde cestu k spomínaným otvorom.

Zemné práce na svahovitom pozemku

Klesanie (stúpanie) terénu v rámci pozemku sa zvykne vyrovnávať terasami, ukončenými múrmi, popri ktorých môže viesť vydláždený chodník. Samotná terasa môže byť riešená aj ako obyčajný trávnik. Dobrou voľbou na budovanie oporných múrov sú betónové tvárnice vo forme tzv. strateného debnenia. Nadzemnú časť takého múrika už môžete riešiť z okrasných tvárnic, napríklad zo štiepaného betónu. V súčasnosti sú v obľube aj tzv. gabiony, ktoré sa plnia kameňom a sú menej náročné na výstavbu. Ďalšou - ešte menej náročnou - alternatívou sú suché múry z vegetačných tvárnic. Dajú sa stavať päť, šesť aj viac radov nad sebou (podľa typu tvárnice).

Príklad z praxe: Dom Juraja a Soni na svahu

Juraj a Soňa sa pred 25 rokmi ešte plní elánu rozhodli pre stavbu rodinného domu. Už vtedy bolo nesmierne komplikované nájsť normálny stavebný pozemok za normálnu cenu. Juraj dostal tip na dedinku, kde žili jeho krstní rodičia. Kopček mal prezývku Hájik a záhumnie pod cestou malo 7 árov. Krásne miesto. Juraj, strojár a racionálny technický typ, zašiel za kamarátom Martinom, ktorý bol stavbár s pečiatkou na stavebný dozor. Spolu našli katalógový projekt domu so spálňami v podkroví, ktorý sa páčil aj Soni. Rozbehol sa kolotoč papierovačiek okolo stavebného povolenia. No Juraj stále rozmýšľal, ako takýto dom osadiť na klesajúcom svahovitom pozemku. Statik, ktorý prepočítaval veci okolo zakladania stavby, povedal, že je to výhoda - sklon terénu ponúka možnosť vybudovať pod domom peknú pivnicu. Zdalo sa, že vec je vybavená.

Lenže Juraj stretol u zubára spolužiaka zo strednej. Architekta. Pochválil sa, že ide stavať, že má šikovného statika, ktorý mu vymyslel, ako dobre osadiť dom v kopci, že budú mať ešte aj skvelú pivničku. Architektovi sa to nezdalo: „Počuj, Ďuri, neukážeš mi to na mieste? Na pozemku položil architekt Jurajovi otázku, prečo chce stavať. „Lebo už nechceme žiť v paneláku,“ odpovedal sebavedome Juraj. „A preto si ideš robiť obývačku s balkónom presne ako v paneláku? Architekt sa uškrnul: „Povedz statikovi, nech sa venuje statike, a architektúru nechaj na tých, čo sa tým živia. Pivnicu spravíme vo svahu pod garážou. A tu - asi 3 metre pod domom - vytiahneme múr, ktorý ti pomôže stabilizovať dom. Súčasne si vytvoríš priestor na terasu dostupnú rovno z obývačky a štyrmi schodmi pokračuješ do záhrady. Čo ty na to? Ale nebude to lacné.“

Soňa bola nadšená - po takom riešení podvedome vždy túžila. Architekt pripravil výkresy, statik vypočítal parametre múru, ktorý bude zospodu „držať“ dom a súčasne vytvárať terasu pri obývačke. Stavbu realizovala malá miestna firma a kontroloval ju stavebný dozor - kamarát Martin. Oproti tomu, čo uvádzal katalóg, prekročili rozpočet pri stavbe domu ani nie o 15 %, takže (aj vďaka Martinovi) nič dramatické. Ale pozor! Neboli v tom náklady na úpravu pozemku, ktoré sa vyšplhali na ďalších 25 %. To bola cena za zemné práce, násypy, terasu, betón navyše a najmä spomenutý múr. A takisto ďalší, suchý múr postavený z vegetačných tvárnic 10 metrov pod horným múrom. Bolo totiž potrebné vytvoriť až tri úrovne terénu. Našťastie Soňa mala v Bratislave garsónku po babke a tú predali. Dnes s úsmevom pri káve na terase hneď vedľa obývačky spomínajú, ako sa pred 25 rokmi rozhodovali.

Terasy a oporné múry na svahu

Najvýznamnejšie a najnáročnejšie schodiská sveta

Okrem kultúrnych a environmentálnych výziev, ktoré prináša masový turizmus, existujú aj miesta, ktoré návštevníkov provokujú svojou fyzickou náročnosťou. Analýza britskej spoločnosti PureGym identifikovala desať miest a atrakcií, kde sa návštevníci poriadne zapotia. Hodnotenie zohľadňovalo nielen počet schodov, ale aj priemernú teplotu v oblasti a celkové prevýšenie.

Najvyššie drevené schodisko na svete - výstup po 4444 schodoch | Axel On The Edge

Fyzicky náročné výzvy

Na vrchole tohto rebríčka sa umiestnili schody Flørli pri nórskom Lysefjorde. Tieto drevené schody, známe aj ako Flørlitrappene, sú najdlhšie na svete a pýšia sa impozantným počtom 4 444 schodov. Ich prekonanie si vyžaduje vynikajúcu fyzickú kondíciu a trvá približne dve hodiny. Schody dosahujú prevýšenie 750 metrov nad morom a ponúkajú úchvatné výhľady na fjord a okolité hory. Pôvodne boli postavené v roku 1916 ako súčasť výstavby vodnej elektrárne, ktorá zásobovala elektrickou energiou mesto Stavanger. V súčasnosti sú súčasťou nórskeho Tripp Trapp Triathlonu, kde tvorí sekciu "beh". Pre menej náročných turistov existuje aj kratšia 700-schodisková "rodinná" slučka. Zostup sa neodporúča po schodoch z dôvodu bezpečnosti a náročnosti, namiesto toho sa volí iná trasa po členitom horskom chodníku, ktorá trvá ďalšie tri hodiny. Každých 500 schodov je označených pre lepšiu orientáciu.

Drevené schody Flørli 4444 v Nórsku

Ďalšou fyzicky náročnou atrakciou je Manitou Incline v americkom štáte Colorado, ktoré si vyžaduje výbornú kondíciu od turistov. Na treťom mieste v rebríčku sa umiestnil rumunský hrad Poenari, jedno zo sídiel Vlada Draculu, na ktoré vedie 1480 schodov. V Spojenom kráľovstve sa na piatom mieste umiestnil výstup na Arthur's Seat, najvyšší vrch v škótskom Edinburghu. Celkovo sa v top 20 najnáročnejších atrakciách umiestnilo ďalších deväť európskych miest, čo svedčí o popularite aktívneho turizmu na starom kontinente.

Historické monumenty a ich schodiská

Okrem moderných športových výziev existujú aj historické miesta, kde schodiská zohrávajú kľúčovú úlohu pri spoznávaní minulosti. Levia skala, známa aj ako Sigiriya, na Srí Lanke je zapísaná na Zozname UNESCO a patrí medzi hlavné symboly krajiny. K jej vrcholu, kde sa nachádzajú ruiny palácov postavených pred naším letopočtom, vedie rozsiahle schodisko s 1860 schodmi. Toto schodisko je považované za jedno z najdlhších na svete a jeho prekonanie je náročné aj pre zdatných športovcov. Cestou návštevníci objavia záhrady, fresky a obrovské levie laby vytesané v skale, pričom ich sprevádzajú voľne žijúce makaky.

Schodisko na Leviej skale Sigiriya, Srí Lanka

Chand Baori, studňa z 9. storočia v indickej oblasti Rajasthan, je najväčšou a najhlbšou dochovanou studňou v Indii. Svojím vzhľadom pripomína antický amfiteáter a slúžila ako zdroj vody počas dlhotrvajúceho sucha. Hlavnou turistickou atrakciou je posvätné schodisko s 3500 schodmi, klesajúce v trinástich poschodiach do hĺbky tridsiatich metrov. Na dne studne je teplota o 5 až 6 stupňov nižšia ako na povrchu.

Jaskynný systém Batu Caves neďaleko Kuala Lumpur je jedným z najdôležitejších hinduistických pútnických miest mimo Indie. Na vstup do hlavnej jaskyne je potrebné zdolať viac než 270 schodov v horúčave, za odmenu však čaká oslobodzujúci chládok a impozantný priestor s farebnými indickými soškami a malým chrámom. Pri päte schodiska sa nachádza monumentálna zlatá socha boha Murugana. Počas výstupu treba dávať pozor na makaky, ktoré sa snažia okradnúť turistov.

Chrámový komplex Angkor Wat z počiatku 12. storočia, zapísaný na Zozname svetového dedičstva UNESCO, je najslávnejšou pamiatkou Kambodže. Súčasťou prehliadky je aj zaujímavé schodisko so sklonom až 70 stupňov. Niektoré schody sú široké len necelých 20 cm a vysoké viac než pol metra, čo predstavuje značnú výzvu pre návštevníkov.

Architektonické a inžinierske skvosty

Niektoré schodiská nie sú len turistickými atrakciami, ale aj dôkazom ľudskej vynaliezavosti a inžinierskeho umenia. Čínske megamesto Čchung-čching, známe ako "horské mesto", posunulo hranice inžinierstva novým dopravným uzlom, ktorý spája prístavnú oblasť s vyššie položenými štvrťami. Tento komplexný systém pohyblivých schodísk a prepojení bol navrhnutý tak, aby zvládol náročný terén mesta, kde GPS navigácia často zlyháva. Projekt nielen uľahčuje pohyb miestnym obyvateľom, ale očakáva sa, že sa stane aj magnetom pre turistov.

Vertikálny urbanizmus a schodiská v Chongqingu

V malebnej dedinke Gatapé sa nachádza žulový monolit El Peñón, ktorý sa týči do výšky viac ako 200 metrov. Na skalu sa dá vyliezť po schodoch umiestnených v skalnej priepasti, ktoré majú neuveriteľných 740 stupňov. Toto schodisko je označované ako jedno z najnáročnejších pod holým nebom na svete.

Malý ostrovček Gaztelugatxe v Baskicku je domovom pozoruhodného kláštora San Juan de Gaztelugatxe. K svätyni, ktorá sa týči na vrchole skaly, vedie cesta s 241 schodmi, pripomínajúca Veľký čínsky múr. Výhľady od kláštora sú neuveriteľné a podľa miestnej legendy sa na zvon pred kláštorom možno trikrát zazvoniť a niečo si priať.

Schodiská ako súčasť prírodných krás a výzvy masového turizmu

Niektoré schodiská sú neoddeliteľnou súčasťou prírodných scenérií a ponúkajú jedinečné zážitky. Pailon del Diablo, známy ako Diablov kotol, je ekvádorská atrakcia s impozantným vodopádom. Pri vodopáde sa nachádza kamenné schodisko, ktoré na prvý pohľad splýva s okolitou krajinou. V blízkosti vodopádu sa nachádza aj reťazový most vedúci cez rieku, ktorý ponúka adrenalínové zážitky.

Mount Huashan, čiže Kvetinová hora, je jednou z piatich posvätných taoistických hôr v Číne. Na jej päť vrcholov vedú do skaly vytesané stovky schodov. Na južnom vrchole sa nachádza najnebezpečnejší chodník na svete, tzv. Zráz tisícich stôp, ktorý ponúka adrenalínovú túru bez rizika pádu.

Hora Huashan a jej strmé chodníky

Havajské ostrovy, známe ako raj na Zemi, skrývajú okrem svojich pláží a surfovacích vĺn aj tajomstvá, ktoré lákajú dobrodruhov z celého sveta. Jedným z takýchto tajomstiev boli kedysi malebné schody Haiku, nazývané aj "Stairway to Heaven". Tieto schody, postavené americkým námorníctvom počas druhej svetovej vojny, viedli k fotograficky atraktívnemu miestu s dychberúcimi výhľadmi. Napriek tomu, že boli oficiálne uzavreté pre verejnosť od roku 1987, ich popularita v dobe sociálnych médií explodovala. Návštevníci však aj napriek zákazu na miesto naďalej chodili, čo viedlo k rozhodnutiu miestnych úradov o ich odstránení. Rada jednohlasne odhlasovala zbúranie schodov v roku 2021 s odhadovanými nákladmi 2,5 milióna dolárov a minimálne šesťmesačnou dobou realizácie. Toto rozhodnutie bolo motivované snahou o verejnú bezpečnosť, zastavenie nelegálneho vstupu a ochranu súkromia obyvateľov žijúcich v blízkosti. Okrem toho sa mesto snaží zmierniť svoju zodpovednosť a zachovať prírodné krásy oblasti.

Problémy s masovým turizmom a jeho negatívnymi dopadmi sa netýkajú len Havaja. Mnohé európske mestá čelia podobným výzvam. Amsterdam napríklad plánuje obmedziť počet výletných riečnych lodí kotviacich v prístavoch na maximálne 1 150 ročne od roku 2028 a zároveň zakázal výstavbu nových hotelových budov, aby sa zachovala kvalita života obyvateľov aj návštevníkov. Benátky zaviedli povinné povolenie na vstup do mesta s dodatočným päťeurovým poplatkom pre návštevníkov, ktorí sa v meste nezdržiavajú. Tieto opatrenia poukazujú na rastúci tlak na obľúbené turistické destinácie a potrebu hľadať udržateľné riešenia.

Mestské schodiská, ktoré sa stali ikonou

V niektorých mestách schodiská stratili svoj pôvodný význam a stali sa bežnou súčasťou mestského prostredia, hoci si zachovávajú svoje unikátne vlastnosti. Montagne de Bueren v meste Liège nie je skutočný vrch, ale 374 schodov dlhé schodisko s unikátnym výhľadom na okolie. Hoci dnes už ľudia preferujú výťahy a eskalátory, chôdza po schodoch má stále svoje čaro a ponúka jedinečný pohľad na mesto.

Montagne de Bueren, Liège, Belgicko

Schodiská v Trenčíne: Spojenie histórie a výhľadov

Cestovanie po Slovensku vás určite privedie aj do krásneho historického mesta Trenčín. Trenčín je ďalším slovenským mestom, ktoré stojí za návštevu. Trenčiansky hrad je TOP medzi atrakciami v Trenčíne. Hrad hrdo stojí nad mestom po stovky rokov a jeho história siaha až do rímskej ríše. Areál hradu pozostáva z hradných palácov a hlavnej Matúšovej veže. Trenčiansky hrad si prešiel mnohými rekonštrukciami od roku 1790, kedy úplne vyhorel a do polovice 20. storočia stál nad mestom len ako škaredá ruina. V dnešnej dobe je však tomu inak a renovovaný hrad je skutočnou korunou a dekoráciou mesta.

Trenčiansky hrad nad mestom

Historické hradby Trenčína sú krásnym miestom na prechádzku a spôsobom ako si pozrieť mesto ešte bližšie. Nachádza sa tu niekoľko milých kaviarní v ktorých si môžete vychutnať voňavé espresso s výhľadom na majestátny hrad alebo učupené Staré Mesto. Pripravte sa na množstvo schodov, no zaslúžený pocit s nádychom histórie. Po ceste dole z hradu smerom na mestskú faru neminiete dlhé schodisko. Ide o farské schody postavené v roku 1568 a renovované v rokoch 1709, 1886 a 1979 v renesančnom štýle. Išlo o hlavný vstup do mestskej zbrojnice.

Farské schody v Trenčíne

Mestská fara je len pár krokov od Trenčianskeho hradu. Odtiaľto môžete spraviť nádherné fotografie mesta a ak vám nebude vadiť vietor dujúci do vašich tvári, určite sa tu zastavte a pozrite sa na mesto zvrchu. Mestská fara bola postavená v roku 1324 na kopci zvanom „Marienberg“ a kompletne spolu s hradom vyhorela v roku 1790, kde extrémna horúčava roztopila dva z troch ťažkých zvonov. Generálna rekonštrukcia bola prevedená v rokoch 1911 a 1912.

Z lanového parku je to len na skok k Trenčianskej vyhliadke, odkiaľ si môžete Trenčín vychutnať ako na dlani aj spolu s okolitými mestami. Prejdite náučným chodníkom „Sever“ s dĺžkou 1 407 metrov a jeho siedmymi zastávkami. Celá cesta trvá cca 35 minút a počas nej sa dozviete mnoho o histórii zeme a aj lesoparku Brezina. Z druhej strany Trenčína sa nachádza významná pamiatka - Skalka. Pútnické miesto Skalka je najstarším pútnickým miestom na Slovensku a môžete ho navštíviť zdarma. Na toto dobrodružstvo však už budete potrebovať auto, no môžte sa prejsť aj peši z centra cez obec Zamarovce. Prechádzka trvá okolo 40 minút. Malá Skalka je zrenovovaný dvoj vežový kostol z toku 1208 a začína tu aj krížová cesta so 14 zastaveniami. Kostol prešiel viacerými rekonštrukciami a dnes je v nádhernej podobe a nemožno si ho nevšimnúť.

Dizajn a funkčnosť schodiska

A to sú v mnohých prípadoch požiadavky napospol protichodné. Zvlášť keď k nim prirátame aj požiadavky ekonomické, na čo najnižšie náklady na bývanie. Vo väčšine prípadov chceme, aby schodisko bolo pevné, odolné voči mechanickému namáhaniu a pohodlné, ale zároveň estetické, nezaberalo veľa cenného priestoru stavby a pokiaľ možno nestálo veľa peňazí. Prvej skupine požiadaviek zodpovedajú schodiská betónové s mohutnou nosnou, väčšinou železobetónovou konštrukciou, prípadne konštrukciou zváranou na mieste. Druhej skupine požiadaviek lepšie vyhovujú ľahké konštrukcie, často v nezvyčajných kombináciách materiálov, tvorené jednotlivými prvkami montovanými na mieste.

Moderné interiérové schodisko

Pri navrhovaní schodísk sa vychádza predovšetkým z funkčných požiadaviek. Väčšina rozmerov je ovplyvnená typom budovy, prevádzkou, ale aj architektonickými požiadavkami. Prvým predpokladom pre správny návrh schodiska je premyslenie a nakreslenie jeho tvaru. Optimálna výška schodu je od 15 do 18 cm. Pamätajte, že pre dospelého zdravého človeka nie je problém vysoký schod, ale pre deti a starších alebo hendikepovaných to už problém môže byť. Šírka stupňov býva okolo 30 cm. Bežný sklon schodiskového ramena sa pohybuje v rozmedzí od 25° do 35° (zodpovedá výške stupňa od 15 do 18 cm). Šírka ramena je u rodinných domov minimálne 90 cm, ale vhodnejšie je 100 cm. Projektanti a architekti majú s touto činnosťou bohaté skúsenosti, schodisko je jedna zo základných vecí v dispozícii domu a musia sa spočítať veľmi presne. Priestor pre schodisko - v prípade návrhu nového domu je výhodou možná zmena dispozície tak, aby schodisko bolo ideálne aj vo vzťahu k ostatným miestnostiam. Jednoduchým matematickým delením zistíme, koľko je nutné mať stupňov na prekonanie výšky (skratka N) a ako tento stupeň bude vysoký (skratka V).

tags: #dlhe #schodisko #na #kopci