Pri pokladaní nášľapnej vrstvy na poter je nevyhnutné dodržiavať normové hodnoty zbytkové vlhkosti. Za prevedenie skúšky zodpovedá vo väčšine prípadov realizátor nášľapnej vrstvy, pretože práve on zodpovedá za to, že pokládka nebude prevedená pred dosiahnutím normových hodnôt zbytkové vlhkosti.
V prípade, že súčasťou podlahy je systém podlahového vykurovania, musí byť požiadavka na najvyššiu dovolenú vlhkosť pri cementovom poteri znížená o 0,5 % a pri poteru na báze síranu vápenatého o 0,2 %.
Vlhkosť sa zisťuje prístrojom CM alebo po odobratí vzorky gravimetricky v laboratóriu.
Najvyššia dovolená vlhkosť anhydritového potěru v % v dobe pokládky finálnej krytiny
| Finálna krytina | Najvyššia dovolená vlhkosť (%) |
|---|---|
| Kamenná, alebo keramická dlažba | 0,5% |
| Syntetická podlaha | 0,5% |
| Paropriepustná krytina | 1,0% |
| PVC, linoleum, guma, korok | 0,5% |
| Drevené podlahy, laminátové, parkety | 0,5% |
Ak je súčasťou podlahy podlahové kúrenie, musí sa hodnota znížiť o - 0,2 %.
Spôsoby merania vlhkosti
Existuje niekoľko metód na meranie vlhkosti poteru, ktoré sa líšia presnosťou, náročnosťou a aplikovateľnosťou.
Orientačná fóliová metóda
Fóliová metóda je veľmi jednoduchá a značne orientačná metóda, ktorá slúži len na predbežné určenie, či má zmysel vykonať karbidovú metódu merania vlhkosti. Táto metóda spočíva v prekrytí skúšaného miesta plastovou fóliou o rozmeroch približne 500 mm x 500 mm, ktorá sa po obvode prilepí k podlahe lepiacou páskou. Plastová fólia zabráni unikaniu vlhkosti z podlahy do okolitého vzduchu. Fólia sa po 16 hodinách odkryje. Ak je na povrchu fólie viditeľná skondenzovaná vodná para, alebo ak je povrch dosky vlhký, znamená to, že povrch pravdepodobne ešte nie je pripravený na pokládku nášľapnej vrstvy. Tento spôsob merania nedáva žiadne konkrétne namerané hodnoty vlhkosti. Priebeh skúšky môže navyše ovplyvniť veľké množstvo vplyvov ako je napríklad teplota prostredia alebo pôsobenie slnečného žiarenia.
Najpoužívanejšia karbidová metóda
Jedná sa o deštruktívnu metódu merania zvyškovej vlhkosti s možnosťou vykonania kontroly a vyhodnotenia výsledkov priamo na mieste. Princíp tejto metódy spočíva v chemickej reakcii, pri ktorej dochádza k rozkladu uhličitanu vápenatého pomocou vody a vzniká hydroxid vápenatý a acetylénový plyn. Odobratý vzorka z skúšaného materiálu sa rozdrví, zváži a vloží do tlakovej nádoby spoločne s tromi oceľovými guľôčkami a jednou ampulkou uhličitanu vápenatého. Následne sa nádoba uzavrie uzáverom s manometrom a silno sa ňou zatrepe, čím dôjde k rozbitiu ampulky oceľovými guľôčkami. Potom sa jednotlivé zložky premiešajú krúživými pohybmi nádoby. Vzniknutý acetylénový plyn vytvorí v nádobe pretlak, ktorý sa odčíta na stupnici manometra. Táto hodnota v baroch sa pomocou prevodovej tabuľky prevedie na obsah vody v percentách CM, ktorý sa následne prevedie na hmotnostnú vlhkosť v percentách. Presnosť merania sa uvádza ± 3 %. Táto presnosť však nie je zaručená a môže sa výrazne zhoršiť pri zlej manipulácii s CM prístrojom alebo skúšobným vzorkom (zlé premiešanie zmesi, použitie nezkalibrovaného manometra, prenesenie vlhkosti z prstov na vzorku a pod.).
Skúška vývrtmi
Táto metóda sa najviac používa v USA a Veľkej Británii. Výhodou je, že dochádza len k nepatrnému narušeniu podlahy. Vývrt musí byť tak široký ako je rukáv pre vlhkostnú sondu. Hĺbka vývrtu sa robí minimálne do 40% hrúbky betónu, alebo anhydritu. Do vývrtu sa vloží rukáv a ten sa uzavrie na dobu 72 hodín. Po uplynutí tejto doby sa odstránia záslepky a vložia sa tam sonda. Približne po 5 minútach sa vykoná meranie. Veľkou nevýhodou tohto typu merania vlhkosti je časová náročnosť.
Nedestruktívne meranie
Výhodou je, že sa nerobí žiadny odber vzorky. Pri tejto metóde meriame fyzikálnu veličinu, ktorá sa mení vplyvom prítomnosti obsahu vlhkosti. Táto metóda je veľmi nepresná, pretože je povrchová.
Kalcium chloridová metóda
Meraný povrch sa musí dôkladne očistiť, na očistený povrch sa položí miska s presným množstvom chloridu vápenatého a celé sa to prekryje nepriepustným krytom. Kryt musí byť prelepený po obvode dôkladne lepiacou páskou. Po 72 hodinách sa miska s chloridom vápenatým vyberie, dôkladne sa uzavrie a odošle do laboratória na dôkladné preváženie. Tu je opäť veľkou nevýhodou časová náročnosť merania vlhkosti.
Zapichovacie vlhkomery
Táto metóda je u nás najrozšírenejšia. Je to z dôvodu dostupnosti vlhkomeru a jeho jednoduchosti. Tieto prístroje nie sú vhodné na meranie vlhkostí betónov a anhydritov. Sú určené na meranie dreva a iných mäkkých materiálov, do ktorých je možné ich hroty zapichnúť. Fungujú na princípe elektrického odporu. Toto meranie ukáže iba vlhkosť vrchnej slabej vrstvičky.
Priložné vlhkomery
Tieto vlhkomery sú ideálne na meranie betónu a anhydritu. Výhodou je, že okamžite zobrazujú namerané hodnoty a to do hĺbky až 20-30 mm. Záleží na type prístroja. Meranie je založené na kapacitnom, alebo impedančnom meraní. Pri použití tohto prístroja zistíte vlhkosť vnútri betónu, alebo anhydritu a nie len na povrchu. Bohužiaľ táto metóda zatiaľ nie je zakotvená v norme.
Jak měříme vlhkosti v podlaze. Zbytková vlhkost v anhydritu orientačné měření.
Potrebujete položiť dlažbu na anhydritový poter, ale neviete, ako na to?
Jednou z najpoužívanejších povrchových úprav anhydritových podláh je pokladanie dlažby. Anhydritový liaty poter je moderný materiál, ktorý pozostáva zo zmesi síranu vápenatého, kameniva, vody a účinných plastifikačných prísad. Okrem prijateľnej ceny patrí medzi najväčšie pozitíva anhydritu aj skutočnosť, že má samonivelačné vlastnosti. Pozitívne vlastnosti oceníte aj pri práci s týmto materiálom. Anhydritový liaty poter sa totiž ľahko spracováva, rýchlo sa vysušuje a vyznačuje sa takmer nulovým zmršťovaním.
Samotný proces kladenia dlažby na anhydritovú podlahu sa zakladá na rovnakom princípe, ako je tomu v prípade akéhokoľvek savého povrchu.
Kontrola zvyškovej vlhkosti
Je potrebné ju zmerať v celej vrstve poteru. Zvyšková vlhkosť u vyhrievaných anhydritových poterov by nemala presiahnuť 0,3 %.
Povrchová úprava
Dôležité je najmä vybrúsiť naplavené spojivo. Následne treba posúdiť rovinnosť podlahy napríklad pomocou hliníkovej laty dĺžky 2 m a viac.
Penetrácia
Pri anhydrite je vždy potrebné aplikovať penetračný náter, pretože ide o veľmi savý podklad. Zvyčajne sa riedi vodou v pomere 1:3, pričom ideálne je ho aplikovať v dvoch vrstvách.
Pri anhydritových poterov je však nutné vo zvýšenej miere dbať na zostatkovú vlhkosť v poteru. Znamená to najmä jej dôkladné premeranie ešte predtým, ako nanesiete penetračnú vrstvu.
Samotný proces kladenia dlažby na anhydritovú podlahu sa v zásade v ničom nelíši od kladenia dlažby, napríklad na bežný betónový povrch. Pri väčších rozmeroch dlaždíc si však dajte pozor, aby ste na dlaždicu naniesli dostatok lepidla (lepenie formou floating and buttering).
