V oblasti stavebného práva je kľúčové rozlišovať medzi rôznymi druhmi stavebných činností, aby ste sa vyhli problémom s úradmi a zabezpečili legálnosť vašich zámerov. Nie každá stavebná činnosť, objekt alebo budova je považovaná za stavbu v zmysle zákona. Správne určenie druhu stavebnej činnosti je prvým krokom k pochopeniu povoľovacieho procesu.
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov definuje pojem "stavba" a rozlišuje medzi rôznymi typmi stavieb, ako sú drobné stavby, jednoduché stavby, vyhradené stavby a ostatné stavby. Každá stavebná konštrukcia, ktorá je výsledkom stavebných prác a spĺňa definíciu stavby, avšak nie je drobnou, jednoduchou, vyhradenou alebo inou špecificky definovanou stavbou, spadá do kategórie "ostatná stavba".
§2 ods. 3, 4 definuje súbor stavieb ako viac stavieb tvoriacich funkčný celok. §2 ods. 11 definuje odstraňovanie stavby ako stavebné práce, ktorými sa odstraňuje stavba v celom rozsahu alebo jej časť, vrátane nakladania so stavebnými odpadmi a odpadmi z demolácií. Podľa §68, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom osvedčení. Zmenou v užívaní stavby je zmena prevažujúceho spôsobu užívania stavby. Zmena spôsobu užívania jednotlivých priestorov stavby sa nepovažuje za zmenu v užívaní stavby, ak sa zachová pôvodná funkcia stavby a zmenou spôbu užívania jednotlivých priestorov stavby nedôjde k negatívnemu ovplyvneniu protipožiarnej bezpečnosti stavby.
Kategorizácia stavieb podľa stavebného zákona
Na správne určenie povoľovacieho procesu je potrebné vyhodnotiť, o aký druh stavby ide:
1. Jednoduchá stavba
§2 ods. 6 definuje jednoduchú stavbu ako stavbu alebo stavebnú konštrukciu, ktorá nemá výrazný vplyv na svoje okolie. Za jednoduché stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre ochranu pred požiarmi, stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením a stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom. Jednoduchá stavba nemôže mať viac ako jedno nadzemné podlažie. Rozdiel medzi podkrovím a podlažím je ustanovený i v STN 73 7301 Budovy na bývanie.
2. Drobná stavba
§2 ods. 4 definuje drobnú stavbu ako stavbu, ktorá nemôže podstatne ovplyvniť svoje okolie. Medzi drobné stavby patria najmä oplotenia, elektrické prípojky, telekomunikačné prípojky, pripojovacie plynovody, vodovodné prípojky alebo kanalizačné prípojky, nástupné ostrovčeky a zariadenia na výrobu elektriny, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov s celkovým inštalovaným výkonom do 100 kW vrátane. Za drobné stavby sa nepovažujú stavby skladov horľavín a výbušnín, stavby pre civilnú ochranu, stavby pre ochranu pred požiarmi, stavby jadrových zariadení a stavby súvisiace s jadrovým zariadením a stavby čerpacích staníc kvapalných palív, skvapalnených plynov alebo stlačených plynov pre pohon motorových vozidiel, stavby prečerpávacích staníc horľavých kvapalín, horľavých plynov alebo horenie podporujúcich plynov a stavby plniarní tlakových nádob horľavým plynom alebo horenie podporujúcim plynom. V zmysle nového stavebného zákona je od 1.4.2025 už doplnková funkcia pri drobnej stavbe zrušená.
3. Vyhradená stavba
§2 ods. 13 definuje vyhradenú stavbu ako budovu alebo inžiniersku stavbu, ktorá je technologicky náročná alebo konštrukčne neobvyklá, ktorá z hľadiska rozsahu stavebných prác, technológie stavebných prác a použitých stavebných výrobkov kladie zvýšené nároky na organizovanie a koordináciu činností vo výstavbe a na potrebné technické vybavenie zhotoviteľa stavby.
4. Ostatná stavba
Každá stavebná konštrukcia, ktorá je výsledkom stavebných prác a spĺňa definíciu stavby, avšak nie je drobnou, jednoduchou, ani vyhradenou stavbou, alebo inou stavbou definovanou týmto zákonom.
Budova verzus inžinierska stavba
Pri vyhodnocovaní typu stavby je dôležité rozlíšiť, či ide o budovu alebo inžiniersku stavbu. Podľa §3 ods. 1, 2, 4, budova je priestorovo sústredená zastrešená stavba, ktorá je určená a stavebno-technicky vhodná na ochranu ľudí, zvierat alebo vecí. Nebytovou budovou je budova, ktorá nie je bytovou budovou. Inžinierskou stavbou je stavba, ktorá nie je budovou. Líniovou stavbou je inžinierska stavba, ktorá tvorí súvislú stavebno-technicky a prevádzkovo neprerušovanú líniu.
Spôsob povoľovania stavebných činností
Každá stavebná činnosť vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere, ak stavebný zákon neustanovuje inak. Podľa §18 ods. 2, ak tento zákon neustanovuje inak, pre každú stavbu, zmenu dokončenej stavby, odstraňovanie stavby a stavebné úpravy na stavbe alebo na pozemku sa vyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere.
Ohlásenie stavebnému úradu
Ohlásenie stavebnému úradu sa vyžaduje pri drobných stavbách podľa §2 ods. 4 písm. d) (oplotenie), e) (elektrická prípojka, telekomunikačná prípojka, pripojovací plynovod, vodovodná prípojka alebo kanalizačná prípojka), f) (nástupné ostrovčeky), a pri určitých stavebných úpravách.
Stavebné úpravy podľa §18 ods. 3 zahŕňajú:
- úpravu stavebnej konštrukcie existujúcej stavby, ktoré nie sú zmenou stavby,
- úpravu, výmenu alebo doplnenie elektrického vedenia, komunikačnej siete, plynárenského zariadenia a sietí verejného vodovodu a verejnej kanalizácie, ak sa nemení ich trasa,
- zmenu reliéfu terénu, zmenu fyzikálnych vlastností podložia, ako aj stavby vo verejnom záujme súvisiace s ochranou, tvorbou a obnovou krajiny plniace ekostabilizačnú, protieróznu, vodozádržnú alebo rekreačnú funkciu,
- úpravu pozemku v súvislosti so zmenou spôsobu jeho využívania, zriadením vjazdov, spevnených plôch do 40 m2, pripojenie drobných stavieb na rozvodné siete a iné.
§18 ods. 5 uvádza, že rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie sa nevyžaduje na stavebné úpravy a drobné stavby neuvedené v odseku 3. Všetky drobné stavby podľa §2 ods. 4 písm. d), e), f) a i) (zariadenie na výrobu elektriny, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov s celkovým inštalovaným výkonom do 100 kW vrátane) podliehajú ohláseniu.
Kedy sa nevyžaduje povolenie ani ohlásenie?
Podľa §18 ods. 5, na stavebné úpravy a drobné stavby neuvedené v odseku 3 sa nevyžaduje rozhodnutie o stavebnom zámere ani ohlásenie.
Zmeny stavieb a ich povoľovanie
§55 ods. 1 uvádza, že pre zmeny dokončených stavieb - prístavby, nadstavby a vstavby - si vždy vyžadujú stavebné povolenie. Zákon nehovorí o ich minimálnej ploche, príp. výške. Stavebné úpravy spočívajúce v zobytnení priestorov, ako je prestavba podkrovných priestorov za účelom ich zobytnenia alebo vstavba podkrovia, si tiež vyžadujú stavebné povolenie, nakoľko sa mení pôvodný spôsob užívania stavby.
Zatepľovanie budov je možné charakterizovať ako zmenu dokončenej stavby uskutočnenú stavebnými úpravami, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby (§139b ods. 5 písm. b)). Podľa usmernenia ministerstva, pri stavebných úpravách súvisiacich so zatepľovaním budov, ktoré spĺňajú kumulatívne všetky štyri kritériá podľa §55 ods. 2 písm. a), postačí ich ohlásenie stavebnému úradu. Pri ostatných stavbách (napr. bytové budovy, nebytové budovy) posúdenie toho, či je potrebné uskutočniť stavebné konanie, je vecou správnej úvahy stavebného úradu.
Nové stavebné predpisy a ich vplyv
Od 1. apríla 2025 nadobudne účinnosť nový zákon č. 25/2025 Z.z. Stavebný zákon. Podľa §71 ods. 1 písm. b) tohto zákona, drobné stavby do 25 m² zastavanej plochy, ktoré sú umiestnené najmenej 2 m od hranice pozemku, nevyžadujú stavebné povolenie ani ohlásenie stavebnému úradu, pokiaľ nie sú určené na bývanie alebo podnikanie. V prípade prístrešku s rozlohou 15 m² a vzdialenosťou 2 m od hranice pozemku, táto podmienka spĺňa, a nie je potrebné ho ohlasovať ani žiadať o povolenie.
Pri ohlasovaní drobnej stavby je kľúčové riadiť sa aktuálne platnou právnou úpravou. V minulosti sa náležitosti dokumentácie k ohláseniu drobnej stavby spravovali najmä podľa stavebného zákona a vykonávacej vyhlášky. Od 1. apríla 2024 nadobudla účinnosť nová stavebná legislatíva, konkrétne zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe a s ním súvisiace vykonávacie predpisy, medzi ktoré patrí aj vyhláška č. 60/2025 Z. z., ktorá je špeciálne zameraná na náležitosti dokumentácie k ohláseniu drobných stavieb.
Na zriadenie vodovodnej prípojky, ktorá bude viesť cez cudzí pozemok, je v zmysle stavebného zákona k ohláseniu drobnej stavby potrebné predložiť písomný súhlas vlastníka pozemku. V prípade obecného pozemku je potrebný písomný súhlas obce, ktorý podpisuje štatutár (starosta), alebo v niektorých obciach aj schválenie zastupiteľstvom.
Pri plánovaní výstavby murovaného záhradného domčeka s rozmermi 3x4 m, ktorý chcete umiestniť na hranici pozemkov dvoch susedov, je kľúčový písomný súhlas vlastníkov susedných pozemkov. Tento súhlas musí byť konkrétny, ideálne s vyznačením polohy stavby na situačnom výkrese.
V prípade, že vaša obec nemá vlastný stavebný úrad, je potrebné zistiť, pod ktorý spoločný stavebný úrad patríte. K ohláseniu drobnej stavby sa prikladá aj doklad preukazujúci vlastnícke alebo iné právo k pozemku, teda výpis z listu vlastníctva, a situácia stavby na podklade katastrálnej mapy.
§84 ods. 1 a 6 zák. č. 25/2025 Z.z. upravuje, že ak ide o stavbu, pre ktorú je vydané stavebné povolenie podľa doterajších predpisov, použijú sa doterajšie predpisy v znení účinnom do 31. marca 2025 aj na vybavenie žiadosti o povolenie na zmenu stavby pred dokončením, povolenie na predčasné užívanie stavby, povolenie na dočasné užívanie stavby na účel skúšobnej prevádzky, kolaudačné rozhodnutie alebo zmenu rozhodnutia, podanej po 31. marci 2025. Uvedené zákonné ustanovenie je jasné, a teda musíte podať žiadosť o kolaudačné rozhodnutie podľa doterajších predpisov.
§15 zákona č. 25/2025 Z.z. určuje, že stavebným úradom je obec. Obce ako stavebné úrady sa môžu združovať a vytvoriť spoločný obecný úrad. V zmysle vykonávacej vyhlášky k stavebnému zákonu č. 453/2000 Z.z. je v §5 ods. 2 ustanovené, že k ohláseniu drobnej stavby sa prikladá aj doklad preukazujúci vlastnícke alebo iné právo k pozemku, teda výpis z listu vlastníctva, a situácia stavby na podklade katastrálnej mapy.