Komplexné zateplenie domu: Rozhodovanie medzi soklom a fasádou a výber materiálov

Staviate rodinný dom alebo sa chystáte na rekonštrukciu toho súčasného? Potom iste zvažujete, akým spôsobom zatepliť jeho fasádu. Vhodným a správne vykonaným zateplením dokážete ušetriť až 30 % nákladov, čo je pri stále sa zvyšujúcich cenách energií nezanedbateľná suma. Správna tepelná izolácia je oveľa komplikovanejší systém, než sa niektorí ľudia nazdávajú. Základom správneho návrhu a neskôr realizácie je dostatočné poznanie vlastnosti materiálov a rešpektovanie zakladaných fyzikálnych zákonov, zvlášť tepelnotechnických. „Zatepľovanie je ideálne riešiť komplexne a nie rozdeliť ho na fázy, ako sa často stáva,“ hovorí architekt David Křeček.

Prečo zatepľovať a aké sú základné metódy?

Zateplenie domu je v prvom rade o znížení nákladov na kúrenie. Zateplenie fasády môžete vykonať dvoma základnými spôsobmi. Prvým z nich je kontaktné zateplenie fasády a druhým zateplenie odvetranej fasády.

Kontaktné zateplenie fasády

„Častejšie používanou metódou zateplenia je kontaktné zateplenie fasády, pretože je jednoduchšia a časovo aj finančne menej náročná.“ Pri tomto spôsobe zateplenia sa ako izolant používa minerálna vata alebo penový polystyrén.

Príprava podkladu a postup realizácie

Predtým, než sa vrhnete na samotné zateplenie fasády, pripravte zodpovedajúcu kvalitu podkladu. „Pred realizáciou kontaktného zateplenia musí byť podklad suchý a čistý. Ubezpečte sa, že je zbavený všetkých, hoci aj nepatrných častí, starej fasády. Po očistení podkladu vykonajte penetráciu povrchu. Dôvodom je lepšie priľnutie podkladovej a lepiacej vrstvy.“

Prvým krokom kontaktného zateplenia fasády je montáž zakladacích soklových líšt, do ktorých vložíte izolačné dosky. Izolačné dosky lepte na terče pomocou stierkového tmelu a postupujte vždy odspodu hore. Izolačné fasádne dosky by ste mali dávať na väzbu, rovnako ako napríklad tehly. Dosky následne ukotvite pomocou tanierových hmoždiniek s plastovým tŕňom. Na jeden meter štvorcový použite aspoň 4 hmoždinky, ideálne však viac.

Prestierkovanie vykonáte stierkovým tmelom. Stierkovanie vykonávajte zhora nadol v niekoľkých vrstvách. Pamätajte, že celková hrúbka stierky musí dosahovať aspoň 3 až 5 milimetrov. Do stierkového tmelu vložte perlinku a tmelom ju prekryte, ideálne hrúbkou 10 cm. Prvým krokom je nanesenie penetračných prostriedkov pod omietku na stierkovú vrstvu. Vďaka tomuto sa zvýši priľnavosť a zároveň zníži nasiakavosť podkladu. „Po penetrácii zatmeľte škáry okolo stavebných výplní ako sú napríklad okná a dvere. Odporúčam použiť pružný akrylátový tmel.“

Zateplenie odvetranej fasády

Základom odvetranej fasády je vzduchová medzera medzi tepelnou izoláciou a obvodovou stenou domu. Prúdenie vzduchu cez vzduchovú medzeru zabraňuje vlhnutiu stien a prehrievaniu fasády. Systém odvetranej fasády sa skladá z nosného roštu, vzduchovej odvetrávanej medzery, samotného izolantu a obloženia. Izolačným materiálom je minerálna vata v tvare dosiek. Ako obloženie sa často používajú OSB dosky alebo rôzne fasádne dosky z betónu, keramiky, dreva ale napríklad aj kovu.

Priorita zateplenia: Sokel verzus fasáda

Pri rekonštrukcii rodinného domu záleží na detailoch, hlavne pri zateplení fasády. Ide hlavne o detaily okien, rôznych kastlíkov pre žalúzie a rolety, vence a sokle. Zateplenie sokla je kriticky dôležitá súčasť komplexného zateplenia, často podceňovaná. Mnohé staršie rodinné domy sú postavené tak, že prízemie je nad úrovňou terénu 1 - 1,5 metra. „Sokel je viditeľná nadzemná časť spodnej stavby - tvorí prechod medzi fasádou a terénom.“ Steny suterénu sa nachádzajú pod úrovňou terénu. Spodná časť domu je vystavená inému zaťaženiu než zvyšok konštrukcie.

Systémovou chybou býva, keď sa rozhodne majiteľ zatepliť iba časť sokla, riskuje tak plesne na spodnej časti stien a chladnú podlahu. Správne je vykonať zateplenie celého sokla a ísť ešte aj pod úroveň terénu.

Výzvy pri izolácii sokla

Izolácia sokla a stien suterénu musí dlhodobo odolávať viacerým nepriaznivým vplyvom:

1. Vlhkosť a voda: Zásadný faktor. Vlhkosť a voda môžu na spodnú stavbu pôsobiť z viacerých zdrojov - zemná vlhkosť, stekajúca voda zo zrážok a topiaceho sa snehu, a tlaková voda, ktorá sa nemá kam vsakovať a tlačí na konštrukciu.
2. Mechanické zaťaženie: Na izoláciu pod úrovňou terénu sa prenáša veľká záťaž od zeminy, ktorá sa nasype späť do stavebnej jamy, a od bežnej prevádzky - či už ide o pohyb osôb, alebo vozidiel v okolí stavby. Preto je potrebné zvoliť materiály s dostatočne vysokou pevnosťou v tlaku a dlhodobou tvarovou stálosťou.
3. Tepelné namáhanie: Sokel aj časť suterénu musia zvládnuť kolísanie teplôt počas dňa i celého roka a mráz, najmä v zóne tesne nad a pod terénom. Izolačný materiál v tejto časti má byť rozmerovo stabilný a nemení svoje vlastnosti pri opakovanom zamŕzaní.
4. Chemická agresivita prostredia: Pôda zvyčajne obsahuje agresívne látky (napr. soli, sírany, hnojivá alebo splašky z okolitej zástavby), ktoré negatívne pôsobia na hydroizoláciu aj na tepelnoizolačné vrstvy.

Materiály a postup zateplenia sokla

Na izoláciu sokla, suterénnych stien a základov sa používajú dva typy materiálov - nenasiakavý expandovaný polystyrén (EPS), expandovaný perimetrický polystyrén a extrudovaný polystyrén (XPS).

• Nenasiakavý EPS a perimetrický polystyrén: Vyrábajú sa do foriem (na rozdiel od klasického EPS). Vďaka tomu sú pevnejšie, majú minimálnu nasiakavosť a odolnosť voči mrazu. Príkladom je Isover EPS Soklová doska, ideálna na izoláciu sokla alebo ako prechod medzi fasádou a terénom, a Isover EPS Perimeter, ktorý nájde využitie pri stenách suterénu, základových pásoch alebo ako stratené debnenie.
• Extrudovaný polystyrén (XPS): Má uzavretú bunkovú štruktúru, preto je ešte menej nasiakavý než vyššie uvedené typy izolantov. „Drahší a odolnejší voči vlhkosti je extrudovaný polystyrén, ktorý sa pre svoje vlastnosti používa hlavne na izolovanie soklu stavby, hovorí David Křeček. Práve odolnosť voči vlhkosti je pri izolácii soklu nevyhnutná.“ Príkladmi sú Styrodur 2800 C (univerzálny produkt na zateplenie sokla, základov alebo atík, s vaflovitou štruktúrou pre lepšiu priľnavosť lepidiel a omietok) a Styrodur 3000 CS (na zateplenie základových pásov, suterénnych stien alebo plochých striech). Hrúbka polystyrénu býva rovnaká alebo maximálne o 4 cm menšia ako hrúbka minerálnej vlny na fasáde.

Realizácia zateplenia sokla

Podklad musí byť vždy vyzretý, súdržný a bez nečistôt - odstráňte prach, mastnoty, výkvety, olupujúce sa miesta, plesne aj aktívne trhliny. Ideálne je umytie tlakovou vodou.

1. Lepenie soklových dosiek (nadzemná časť): Na klasické minerálne podklady (tehly, betón) použite bežné ETICS lepidlá. Lepidlo nanášajte formou obvodového rámčeka a troch vnútorných terčov. Pri lepení na asfaltové hydroizolácie používajte špeciálne PUR peny alebo asfaltové lepidlá bez rozpúšťadiel. Ak budete izoláciu obkladať keramickými pásikmi, lepidlo naneste minimálne na 60 % plochy izolácie alebo najlepšie celoplošne.
2. Lepenie dosiek v oblasti suterénu (pod úrovňou terénu): Pod zemou sa používa tzv. „montážne lepenie“, ktoré drží izoláciu dovtedy, pokiaľ steny suterénu zasypete zeminou. Dosky založte pevne napr. na základový presah, aby pri zásype nedošlo k ich posunu alebo poškodeniu.
3. Kotvenie: Akonáhle lepidlo vytvrdne, soklové dosky v nadzemnej časti mechanicky ukotvite hmoždinkami (4-6 ks/m²). Kotvenie vykonávajte len tam, kde hmoždinka nepoškodí hydroizoláciu podkladu. Ak počítate s montážou keramických obkladov, je potrebné kotvenie zosilniť.
4. Výstužná vrstva: Na sokli sa vykonáva rovnako ako pri bežných fasádnych izoláciách - pomocou výstužnej stierky so sklo-textilnou armovacou mriežkou. Túto vrstvu natiahnite aspoň 300 mm pod úroveň terénu, aby izoláciu chránila pred mechanickým poškodením. V exponovaných miestach (okolo chodníkov, ciest apod.) použite dvojitú výstužnú vrstvu, prípadne tzv. pancierovú sieťku.
5. Finálna úprava: Pred nanesením finálnej vrstvy sokel najprv napenetrujte (zjednotíte nasiakavosť podkladu a zlepšíte priľnavosť následných vrstiev). Na povrch môžete naniesť ušľachtilé soklové omietky s obsahom prírodného alebo umelého kameniva, alebo použijete keramický či kamenný obklad. Pozor: Obklady sú difúzne uzavreté, čo môže spôsobiť kondenzáciu vody v zatepľovacom systéme.

Prehľad tepelných izolácií fasád

Pri výbere tepelnej izolácie je dôležité zvážiť viacero faktorov, nielen cenu, ale aj vlastnosti materiálu v konkrétnych podmienkach.

Expandovaný polystyrén (EPS)

Ide stále o najekonomickejšie zateplenie domu. A áno, je to plast, čo sa veľa ľuďom nepáči. Výhodou je, že sa dá polystyrén na nové murivo celoplošne lepiť bez kotvenia. Tým sa prejaví ďalšia finančná úspora a zlepšujú sa aj izolačné vlastnosti (kotvy sú tiež tepelné mosty). Takto sa to dá robiť len do výrobcom definovanej výšky (napríklad Baumit píše max. 10m).

Nevýhody EPS

• Slabé protipožiarne parametre: Použitie každého materiálu na dome posudzuje projektant protipožiarnej ochrany. Pri polystyréne vychádzajú dosť vyššie odstupové vzdialenosti od iných stavieb ako napríklad pri minerálnej vlne. Preto sa polystyrén nedá vždy použiť a musí byť nahradený nehorľavým materiálom.
• Slabé akustické parametre: Podľa rôznych meraní polystyrén na fasáde zlepšeniu akustiky buď nepomôže, alebo ju dokonca môže mierne aj zhoršiť. Preto je dôležité vedieť, v akom rušnom prostredí bude dom stáť, a z čoho je samotná stena postavená. Ak je stena z vápennopieskových tehál, betónu, keramických panelov alebo pálenej tehly, nie je akustika až taký problém v bežnej obytnej zóne. Ale v prípade pórobetónovej steny už celková skladba s polystyrénom môže byť akusticky nedostatočná.
• Riziko škodcov: V lokalitách pri lesoch a poliach treba polystyrén zvážiť hlavne kvôli vtákom.

Výroba polystyrénu výrazne zasahuje životné prostredie vo všetkých svojich fázach. Hlavnou surovinou pre jeho výrobu je ropa, ktorá sa zložitou chemickou reakciou mení na styrén (jedovatý karcinogén) a odpadové pentánové a styrénové emisie.

Šedý polystyrén s grafitom

„Šedý polystyrén je izolačne vylepšenou verziou bieleho. V polystyréne je grafit, ktorý zlepšuje izolačné vlastnosti odrážaním sálavých tepelných vĺn. Zjednodušene platí, že tento polystyrén izoluje oproti bielemu cca 1,25x lepšie.“ Zároveň je ale aj jeho cena rovnako vyššia. „Ten je o niečo drahší (odhadom o 25 %), no pri porovnateľnej hrúbke má asi o 20 - 25 % lepšie izolačné účinky (súčiniteľ tepelnej vodivosti je až 0,033 W/ (m.K) ). Za rovnakú cenu tak dosiahneme tenšiu stenu s rovnakými parametrami, v dôsledku čoho aj ostenie okien menej bráni solárnym ziskom okien,“ dodáva architekt David Křeček.

Zároveň má ale sivý polystyrén jednu nevýhodu. Podstatne rýchlejšie na priamo slnku degraduje ako biely, takže fasádu treba veľmi rýchlo dokončiť, alebo tieniť pred priamym slnkom (čo zvyšuje zase náklady na realizáciu). Takže používajte sivý polystyrén iba vtedy, ak viete, že bude fasáda komplet ukončená v krátkom čase. Určite si nemôžete dovoliť nechať sivý trebárs nalepený niekoľko mesiacov ako biely, ktorý takéto niečo dokáže prežiť a po miernom prebrúsení bude normálne použiteľný.

Minerálna vlna

Je pravdepodobne druhým najpoužívanejším materiálom pre zateplenie rodinných domov a v súčasnosti asi prvým pre zateplenie bytových domov. Surovinou pre jej výrobu sú nerastné suroviny čadič (čadičová alebo kamenná vlna) a kremík (sklená vlna), ktoré sa pri výrobe tepelne spracovávajú. Jej súčiniteľ tepelnej vodivosti je od 0,035 W/(m.K).

Výhody minerálnej vlny

• Nehorľavosť: V prvom rade je nehorľavá, preto príde na rad ako prvá namiesto polystyrénu, ak to požiarny projekt vyžaduje, alebo ak to požaduje sám klient.
• Vysoká paropriepustnosť: Umožňuje vyparovanie vlhkosti von z muriva, čo umožňuje využívať minerálne vlny pri stavbe difúzne otvorených konštrukcií. Zateplenie minerálnou vlnou prináša stavbe priaznivú paropriepustnosť, ktorá zabraňuje vzniku plesní.

Nevýhody minerálnej vlny

• Vyššia cena: Hlavná nevýhoda voči polystyrénu je samozrejme vyššia cena.
• Vyššia nasiakavosť: Je fakt problém, ak vám do rozrobenej fasády príde dlhší lejak. Treba si realizáciu fasády dobre naplánovať a maximálne sa vyhýbať daždivým dňom.
• Nutnosť kotviť: Minerálna vlna sa v podstate vždy kotví. Kotvením sa hlavne zvyšuje cena a mierne kazia izolačné vlastnosti celej skladby.

Multipor

Multipor je vlastne „riedky“ Ytong. Čiže sú to ľahčené pórobetónové izolačné platne. Je považovaný za ekologický materiál.

Výhody Multiporu

• Ekologický materiál: Považovaný za ekologický.
• Vyššia objemová hmotnosť: Je vyššia ako pri minerálnej vlne, čo môže teoreticky pomôcť pri letnom prehrievaní.
• Odolnosť voči škodcom: Doteraz nie sú známe žiadne hlásenia škodcov a vtákov v materiáli.

Nevýhody Multiporu

• Horšia akustika: Akustika Multiporu bude pravdepodobne porovnateľná s polystyrénom.
• Citlivosť na mráz: Je veľmi dôležité zabezpečiť, aby nikde do fasády nezatiekla voda pred mrazmi, lebo vymrazovaním sa materiál drolí.

Drevovláknité dosky

Drevovláknité izolačné dosky sú prírodný a ekologický produkt vyrobený z obnoviteľných zdrojov. Hlavne ich používame pri drevostavbách. Pri drevostavbách je to ideálny materiál. Tam pomáha aj proti prehrievaniu domu v lete a rovnako vylepšuje akustiku celej skladby drevodomu. Pri murovaných domoch sme pre zlepšenie akustiky zatiaľ najčastejšie používali minerálnu vlnu. Ale ak niekto chce naozaj dosiahnuť pri murovanej stavbe skladbu s maximálnym útlmom hluku z exteriéru, tak drevovláknité dosky sú výborný kandidát na zateplenie aj na murovanú stavbu. Veľkou výhodou týchto dosiek je možnosť použiť ich aj pri realizácii samotného konštrukčného systému drevostavieb a naviac majú aj veľmi dobrú schopnosť zvukovej izolácie. Pre miesta s rizikom prenikania vlhkosti sa vyberajú také drevovláknité dosky, ktoré sú vybavené hydrofóbnymi prímesami čím sa stávajú vodu-odpudivé. Objemová hmotnosť drevovláknitých dosiek je vyššia ako pri minerálnej vlne, čo môže teoreticky pomôcť pri letnom prehrievaní.

Z požiarneho hľadiska vychádza minerálna vlna lepšie, keďže je úplne nehorľavá. Drevovláknité dosky podľa legislatívy nespĺňajú rovnaké kritériá, hoci v praxi stavby dosahujú porovnateľné požiarne odolnosti.

Ostatné izolačné materiály

• PUR izolácia: Nepoužívame ich ako hlavné zateplenia kvôli vysokej cene. Na lokálne plochy a detaily je PUR samozrejme dobrý materiál a tam ho používame.
• Konopná izolácia: Viac menej parametrami skoro to isté, čo drevovláknité dosky. Prírodná ekologická izolácia. Tiež kvôli cene nepoužívame na zateplenie.
• Fúkaná izolácia (celulóza, minerálna vlna): Pre novostavby toto veľmi nepoužívame. Ale pri rekonštrukciách hlavne starých domov, ktoré majú krivé steny, to je dobrý spôsob. Na stene si vyrobíte drevený rošt - komory pre nafúkanie (napríklad z nosníkov Steico), ktorým finálnu stenu dostane do roviny. A celý priestor sa vyfúka izoláciou. S kontaktnými zatepleniami pri krivých stenách je realizačný problém. Fúkaná celulóza je aj o niečo lacnejšia než polystyrén, jej cena je asi 40 € / m3 vrátane aplikácie fúkaním. Fúkanie sa realizuje do vopred pripravených skeletových konštrukcií na určitú hustotu, pretože je nutné zabrániť jeho odpadnutiu. Súčiniteľ tepelnej vodivosti celulózovej izolácie je približne 0,039 W/(m.K). Celulózová izolácia sa vyrába recykláciou novín a jej výhodou je, že v konštrukcii funguje ako sací papier a dokáže tým viazať vlhkosť, ktorá je v nej potom rovnomerne rozložená. Aj v prípade izolácie strechy a pôdy sa často krát môžeme stretnúť s fúkanou izoláciou, či už celulózovou alebo minerálnou, ktorá má v prípade zatepľovania striech tú výhodu, že sa dostane aj do ťažko dostupných miest.
• Penové sklo: Zaujímavým ekologickým materiálom, ktorý sa dnes často využíva napríklad pri stavbe pasívnych domov je penové sklo. Jedná sa o štrk, ktorého granulát je vyrobený zo speneného recyklovaného skla. Vzhľadom na veľkú tlakovú únosnosť sa tento materiál používa predovšetkým ako izolant základov. Penové sklo sa vyznačuje výbornými izolačnými vlastnosťami, súčiniteľ tepelnej vodivosti je 0,08 W/(m.K)). Granulát sa aplikuje v hrúbke zhruba 50 cm a táto vrstva je schopná eliminovať všetky tepelné mosty na základoch. Na ňu sa následne vylieva betónová doska pre dom.
• Vákuová izolácia: „Vákuová izolácia má veľký potenciál, dosahuje až desaťkrát lepšie vlastnosti, než klasická izolácia. Pre pasívny dom jej stačí iba 4 cm,“ hovorí architekt David Křeček. Vákuová izolácia naopak vzduch v podstate neobsahuje, čím je jej tepelná izolačná vodivosť minimálna a súčiniteľ tepelnej vodivosti je 0,006 W/(m.K). Pre výrobu vákuových izolačných panelov, ktoré často nájdete pod skratkou V.I.P, sa používa pyrogénna kyselina kremičitá, ktorej hlavnou výhodou je jej mikroštruktúra.
• Recyklovaná džínsovina (UltraTouch): Ide o veľmi ťažko dosiahnuteľný recyklovaný izolačný materiál, ktorý sa vyrába z rifľových odrezkov ku ktorým sa pri výrobe pridávajú ďalšie prímesy pre zvýšenie odolnosti proti ohňu a hmyzu. Tento materiál je predovšetkým výnimočný tým, že je až z 85 % recyklovateľný, na jeho výrobu je potrebné oveľa menšie množstvo energie než na výrobu bežných izolantov a naviac predstavuje aj veľmi kvalitnú zvukovú izoláciu.

Dôležité detaily a časté chyby pri zateplení

Niekedy to, ako správne vypracovanie malých detailov dokáže ovplyvniť celkové tepelné straty (úspory), taktiež poloha tej istej izolácie - z interiéru alebo exteriéru, či výber materiálov, vysvetľuje Ondrej Tehla, nezávislý stavebný inžinier. Akým chybám sa treba vyhnúť, aby bolo zateplenie účinné?

1. Hrúbka tepelnej izolácie

Aktuálna slovenská norma neuvádza iné hrúbky pre novostavby a rekonštrukcie. Stanovuje minimálny požadovaný tepelný odpor výslednej steny, teda ako veľa tepla má stena zadržať. Podľa tohto je hrúbka izolácie pre 30 cm hrubé steny približne nasledovná: pre keramické tvárnice minimálne 16 cm izolácie, pre pórobetón 15 cm a pre steny zo starších typov tehlového muriva, prípadne betónu, viac ako 18 cm. V praxi je však často na renováciu nižší rozpočet a majitelia domov si vyberajú hrúbku tepelnej izolácie podľa vlastného uváženia. Mali by však vedieť, že hrúbka pod 12 cm môže byť rizikom. Pri malej hrúbke tepelnej izolácie dochádza k podchladzovaniu obvodovej steny, čo má za následok vznik vlhkosti v stene a plesní. K vyšším hrúbkam izolácie by sa mali prikloniť najmä tí, ktorí plánujú nad okná inštalovať vonkajšie žalúzie. Podomietkové „kastlíky“ by totiž mal na fasáde zatepľovací systém schovať.

2. Izolácia okenného ostenia a tesnenie okien a dverí

„Pokiaľ ukotvíte okná priamo do izolácie, môžete zabrániť vzniku celkom zbytočných tepelných mostov pri napojení rámov okien na konštrukciu,“ hovorí architekt David Křeček. Izolačné okná a dvere ušetria veľký podiel tepla v domácnosti, táto výhoda však stráca význam, keď sú nesprávne „utesnené“. Pokiaľ už máte vymenené okná osadené na pôvodnom mieste, je potrebné pre predchádzanie tepelným mostom v okolí okna zatepliť okenné ostenie (špaletu), minerálnou izoláciou. Najčastejšie sa používa hrúbka 3 - 4 cm, ktorou treba prekryť aj časť rámu okna. K odstráneniu netesnosti v osadení okna nestačí PUR pena, pretože tá má po orezaní otvorenú štruktúru pórov a netesní. Netesnosti sa preto môžu ošetriť napríklad špeciálnymi samolepiacimi páskami (air-stop pásky, butylové pásky), ktoré sú na báze penového polyetylénu alebo silikónu. Tieto pásky sú priľnavé na rôzne podklady a vyznačujú sa vzduchotesnosťou a parotesnosťou. Existujú varianty pre vnútorné aj vonkajšie použitie a niektoré z nich sa následne omietajú.

3. Kotvenie izolácie

Kotvenie izolácie na fasáde je nevyhnutné pri akejkoľvek výške stavby! Minimálny počet kotiev je 6ks/m2. Rozdiel medzi novostavbou a rekonštrukciou však môže byť v hrúbke omietky na pôvodnej stene a väčšej nerovnosti. Kotvy by mali byť dostatočne dlhé, aby boli správne zapustené do muriva, inak pri silnom vetre hrozí odtrhnutie izolácie. Aby sa predišlo fľakom na fasáde, tzv. „panter efektu“, ktoré sú aj tepelnými mostami, je rozumné použiť zapustené kotvy s izolačnou zátkou, ktoré sú veľmi účinné.

4. Správne lepidlá a omietky

Zateplenie minerálnou vlnou prináša stavbe priaznivú paropriepustnosť, ktorá zabraňuje vzniku plesní, treba však použiť aj správne lepidlá a omietky. Ak sa použije nevhodný typ, priedušnosť zatepľovacieho systému môže byť rapídne zabrzdená. Keď hľadáte vhodné lepidlo a omietku, odporúčame si vždy vyžiadať technický list produktov a skontrolovať v ňom parameter „faktor difúzneho odporu µ“, ktorý označuje mieru paropriepustnosti. Ideálna hodnota µ pre zachovanie priedušnosti je do 15, ideálne by však nemala prekročiť hodnotu 20. Odporúčam používať overené certifikované skladby jednotlivých výrobcov a komplexné systémy.

5. Vetranie a vlhkosť v interiéri

Mnohým majiteľom domov sa aj niekoľko rokov po zateplení v zime rosia okná. Častou príčinou býva nedostatočné alebo chýbajúce odsávanie pár z kúpeľne, práčovne či kuchyne. Bežné fungovanie domácnosti potom v zimnom období spôsobuje, že množstvo vodných pár sa akumuluje v interiéri. Je veľkou chybou nechávať odvetrávanie na malé okno v kúpeľni či WC, tie slúžia primárne na presvetlenie a často sú až príliš vysoko a nedostupné. Efektívnym riešením je odsávač pár v kúpeľni, práčovni i kuchyni, ideálne s vlhkostným senzorom, ktorý by dokázal udržiavať primeranú vlhkosť.

tags: #co #zateplit #skor #sokel #alebo #fasadu