Zariaďujete si dom alebo byt? Či už plánujete rekonštrukciu alebo stavbu nového domu, nezaobídete sa bez plánovania kúpeľne, terasy a k tomu aj dizajnového obkladu. Aj pri lepení obkladov a dlažieb existujú zaužívané postupy, ktoré v dnešnej dobe už nemusia byť najlepším riešením z dôvodu vývoja kvalitnejších materiálov. Ak ste sa rozhodli urobiť si obklad sami, radi vám pomôžeme zorientovať sa v postupe a poradíme, na čo si dať pozor.
Moderné trendy v obkladaní
Inšpirujte sa aktuálnymi modernými trendmi v obkladoch a dlažbách. Kedysi sme boli zvyknutí na obklady menších rozmerov, obvykle do 40 x 40 cm. Dnes sa môžeme stretnúť aj s rozmermi nad 120 x 120 cm. Dôvod je jednoduchý. Páči sa nám jednoliata podlaha, ktorá zdanlivo nemá konca. Pri zariaďovaní domu či bytu môžeme použiť akýkoľvek veľký obklad, ale pokiaľ bude ohraničený hrubými škárami, pokazí nám to celý koncept jednoliatosti. Kedysi platilo pravidlo - čím väčší obklad, tým väčšie škáry. Dnes už našťastie nie sme týmto pravidlom limitovaní a pri správnom výbere lepidla môžeme lepiť aj veľkoformátový obklad bez škár. Ak budete chcieť aplikovať obklady tzv. „bezšpárovo“, v tom prípade si vyberte obklady, ktoré sú vyrobené čo najpresnejšie, teda s rektifikovanou a kalibrovanou hranou. Obklady s rektifikovanou hranou majú hrany presne 90°, a preto medzi nimi môžete ponechať škáru 1,5 až 2 mm. Pre nerektifikované obklady ponechajte škáry aspoň 2 až 8 mm široké. V oboch prípadoch sa v podstate jedná o dodatočné vybrúsenie obkladov do presných rozmerov počas ich výroby.
V minulosti sme boli zvyknutí na viac farieb v rámci jednej steny napr. v kúpeľni. Farebné mozaiky z rôznych odtieňov kachličiek alebo s už predtlačenými kvetmi, či inými obrazcami boli zaujímavé a v mnohých domácnostiach veľmi obľúbené. Dnes sa už preferuje skôr minimalistický štýl v jednom, maximálne v dvoch farebných odtieňoch. Môžeme si tak tri steny obložiť jednou farbou obkladu a na štvrtú stenu zvoliť inú, výraznejšiu farbu. Niekde sa stretneme aj so stenami v jednej farbe a podlahou inej farby, prípadne celou kúpeľňou iba v jednom odtieni. Vedeli ste o tom, že čierna farba patrí medzi teplé odtiene? Väčšinou sme sa tmavým farbám vyhýbali pri zariaďovaní kúpeľne, kvôli jej nižšej svetelnosti, pocitu stiesnenosti alebo len skrátka kvôli „smutnej“ farbe. Už sme si zvykli, že obklad patrí do kúpeľne a do kuchyne, avšak v modernom dizajne sa niekedy upúšťa od tohto trendu. V kuchyniach ale aj kúpeľniach sa stále viac stretávame s použitím vinylovej či laminátovej podlahy a obklady sa presúvajú na iné miesta.
Dôkladná príprava podkladu
Chystáte sa v kúpeľni, kuchyni alebo v obývačke lepiť obkladačky vo vlastnej réžii? Zdanlivo výhodná úspora sa môže premeniť na nočnú moru, ak sa budete musieť najbližšie roky boriť s nekvalitne odvedenou prácou. Podceniť prípravnú fázu sa nevypláca, nakoľko vyriešiť problémy následne pri obkladaní je veľmi prácne a niekedy až nemožné. Obklad je skvelý spôsob, ako pri rekonštrukcii vniesť do interiéru farbu a štýl.
Výpočet potrebného množstva materiálu
Na určenie potrebného množstva materiálu najprv určte plochy, ktoré sa majú obkladať. Zmerajte si výšku a šírku každej plochy, ktorú budete obkladať pomocou metra, vynásobte a získate počet štvorcových metrov, ktorý budete potrebovať pokryť. V prípade miestností nepravidelného tvaru rozdeľte oblasť na rôzne segmenty, vypočítajte plochu každého zvlášť a nakoniec spočítajte. Odmerajte aj všetky dvere, okná alebo prekážky a ich veľkosť odpočítajte z celkového počtu. K celkovej ploche pripočítajte 10 % na odpad a zlomy.
Príprava stien a hydroizolácia
Nezabudnite pomocou vodováhy skontrolovať, či sú steny rovné, takisto aj podlahu, ak začínate obkladať od nej. Ak budete lepiť obklady do kúpeľne alebo na miesto s priamym kontaktom obkladu s vodou, je nutné na podklad aplikovať hydroizolačnú vrstvu. V prípade kúpeľne alebo miest, ktoré budú prichádzať do kontaktu s vodou a vlhkosťou, je nevyhnutnosťou ich správne odizolovanie. Takúto hydroizoláciu treba použiť nielen v sprchových kútoch, ale aj na stenách okolo vane. Náter sa vykonáva v dvoch vrstvách, časový odstup medzi nimi by mal byť aspoň 6 hodín. Nezabudnite ani na rohy, napríklad ak sú sprchový kút alebo vaňa v rohu miestnosti. Rohy na stene aj na rozmedzí steny a podlahy zaizolujte dodatočne ešte tesniacou páskou, minimálne so šírkou 80 mm.
Druhým aspektom prípravy podkladovej plochy je penetrácia. Penetráciou steny vhodným penetračným náterom znížite nasiakavosť podkladu.
Pokládka dlažby a obkladov
Výber správneho lepidla na obklady a dlažby
Rozhodli ste sa položiť dlažbu alebo nalepiť obklad na stenu svojpomocne? V tom prípade je kľúčovou záležitosťou výber vhodného lepidla. Lepidlo rozhoduje o tom, či dlaždice na stene budú poriadne držať, alebo hrozí v budúcnosti ich poškodenie. Preto by ste výber správneho typu lepidla nemali podceniť. Asi viete, že existujú lepidlá špeciálne do interiérov a do exteriérov, najmä podľa odolnosti voči mrazu a nízkej teplote. Tu však kritéria pri výbere toho nekončia.
Typy lepidiel
Aké typy lepidiel poznáme?
- Cementové lepidlá - ideálne na keramické a kamenné obklady, vhodné aj pre ultratenké a veľkoformátové obklady a dlažby. Zakúpite ich vo vreci a musíte si ich podľa pokynov namiešať s vodou.
- Disperzné lepidlá - sú určené k okamžitému použitiu na hladké povrchy (napr. betón, sadrokartónové dosky, dosky z tvrdenej peny) v interiéroch.
- Lepidlá na báze reaktívnych živíc
Klasifikácia lepidiel podľa vlastností
Ak ide o lepidlo na kachličky podľa tried, tie sú označené číslicami 1 alebo 2. Rozdiel medzi nimi je v tom, aká je ich prídržnosť k podkladu. V prípade triedy 1 je to minimálne 0,5 MPa, v prípade triedy 2 je to dvojnásobok. Moderné trendy v bývaní vyžadujú použitie kvalitného materiálu prispôsobeného na náročné požiadavky. Špecifické označenie sa vzťahuje na lepidlá s obsahom plastických zložiek. Tie sú flexibilné a aj tu rozoznávame triedu 1 a 2. Lepidlá označené ako S1, prípadne S1 FLEX, obsahujú štandardné plastické látky. Lepidlá s flexibilitou triedy S2 patria do najmodernejších lepidiel súčasnosti a boli vyvinuté práve kvôli zvyšujúcim sa požiadavkám moderných trendov v bývaní. Nech sa rozhodnete pre akýkoľvek obklad v interiéri alebo exteriéri, stavte na lepidlo s vysokou flexibilitou triedy S2 a s extrémnou prídržnosťou k podkladu, aby ste predišli poškodeniu povrchu v budúcnosti.
Ďalšie kľúčové vlastnosti lepidiel sú:
- Odolnosť voči teplu alebo chladu (flexibilita): Touto vlastnosťou disponujú lepidlá označené ako flexibilné, ktoré sa vyznačujú zložením s pevným priľnutím k lepeným kachličkám. Bezškárové lepenie veľkoformátových obkladov a dlažieb v podmienkach s vysokými tepelnými rozdielmi sa nezaobíde bez použitia Extrémne flexibilného lepidla na obklady a dlažby MAMUT GLUE FLEXI S2.
- Tuhnutie lepidla: Ak budete realizovať lepenie pri nižšej teplote alebo pre veľkoformátovú dlažbu či obklad, zvoľte si stavebné lepidlá označené písmenom F (rýchlejšie vytvrdnutie zmesi). Opakom sú lepidlá označené písmenom E. V tomto prípade ide o lepiace hmoty, ktoré majú predĺženú dobu otvorenia, označované niekedy aj ako lepidlá s predĺženou dobou zavädnutia.
- Zníženie sklzu (T): Tieto lepidlá sa využívajú pre lepenie kachličiek vo vertikálnej alebo šikmej polohe. V tomto prípade sa jedná o flexibilné cementové lepidlo so zníženým sklzom (C2T).
Výber lepidla podľa typu obkladu a podkladu
Výber vhodného stavebného lepidla určite uľahčia odpovede na otázky, čo budeme lepiť a na aký podklad. Obklady aj dlažby sú v dnešnej dobe vyrábané z viacerých materiálov. Najčastejšie ide o keramické kachličky, prípadne o tvrdšie a odolnejšie obklady a dlažby z gresu.
- Pre bežnú keramickú dlažbu alebo obklad s nasiakavosťou do 3 % a s rozmerom do 20x20 cm sa používajú cementové lepidlá v triede 1, čiže s nižšou prídržnosťou. Ak však už máte väčšie kachličky, je nutná trieda 2.
- V prípade väčšej gresovej dlažby alebo obkladu je už nutné siahnuť po lepidlách s označením S, čiže po lepidlách s obsahom flexibilných plastických zložiek.
- Pokiaľ ide o kachličky zo skla, v tomto prípade stačí štandardné cementové lepidlo triedy 2.
- Najväčšie nároky majú obklad alebo dlažba z prírodného kameňa, nakoľko ide o hmotnostne najťažší materiál. Pre kamenné mozaiky alebo kachličky z kameňa sa odporúčajú lepiace malty triedy C2TFS1 alebo C2TES2.
Lepidlo na obkladačky a dlaždice s väčšími rozmermi? Áno, väčšie formáty sú čoraz obľúbenejšie. Veľkoformátové dlažby a veľkoformátové obklady minimalizujú počet špár a vyzerajú estetickejšie a dizajnovo kompaktnejšie. Čo sa týka výberu typu lepidla, v prípade veľkoformátových obkladov a dlažieb sa vyžaduje trieda lepidla číslo 2. Tieto lepidlá majú vyššiu prídržnosť k podkladu v ťahu, minimálne 1 MPa. V prípade vertikálneho alebo šikmého lepenia veľkých formátov siahnite po týchto lepidlách, ktoré budú zároveň so zníženým sklzom, čiže s označením T. V prípade podkladu je mimoriadne dôležitá rovinatosť, kde je tolerancia najviac 3 mm na 2 metroch.
Pomoc s výberom konkrétneho lepidla vám môže poskytnúť aj Weber Selektor. Jednoducho zadáte typ obkladu (prírodný kameň, keramika, atď.), jeho veľkosť (30x30, 30x60, atď.), podklad, na ktorý budete obklady lepiť (betón, sadrokartón, atď.), miesto použitia (kúpeľňa, obytné priestory, atď.) a je to.
| Trieda | Vlastnosť | Min. prídržnosť k podkladu | Využitie |
|---|---|---|---|
| C1 | Cementové lepidlo | 0,5 MPa | Bežná keramika do 20x20 cm |
| C2 | Cementové lepidlo | 1,0 MPa | Väčšie keramické kachličky, veľkoformátové obklady |
| S1 | Štandardne flexibilné | Vyrovnáva tepelné rozdiely | |
| S2 | Extrémne flexibilné | Veľkoformáty, exteriér, podlahové vykurovanie, náročné podmienky | |
| F | Rýchlotuhnúce | Leptenie pri nižších teplotách, rýchla aplikácia | |
| E | S predĺženou dobou otvorenia | Predĺžený čas na korekcie | |
| T | So zníženým sklzom | Vertikálne a šikmé lepenie |
Správna technika lepenia obkladov
Po dôkladnej príprave je dôležité naniesť vhodné lepidlo na obklady v správnom množstve. Pri obkladačkách je technika ukladania mimoriadne dôležitá, aby sa dosiahli rovnomerné škáry. Naplánujte si schému kladenia obkladov a myslite na symetriu kúpeľňovej keramiky a symetriu v rohoch miestností. Vopred si teda miestnosť nakreslite a naplánujte vzor a rozloženie obkladov. Vždy je vhodné začať lepiť od stredu steny a postupovať smerom von. Takto zabezpečíte, že vzor bude symetrický. Tiež to znamená, že na konci každej steny bude stĺpec orezaných dlaždíc, avšak budú mať na oboch stranách rovnakú veľkosť. Aj keď je lákavé začať v rohu, v konečnom dôsledku bude stena vyzerať nesymetricky s nepekným ukončením. Ak potrebujete, pomyselný roh si vytvoríte pomocou drevených líšt, ktoré dočasne pripevníte na stenu v mieste, kde začínate obkladať. Ak nechcete vydláždiť celú stenu až po strop, začnite lepiť obklady v prvom, teda najvyššom rade. Pomocou vodováhy si naznačte čiaru v požadovanej výške a ďalšiu kolmo na ňu uprostred steny.
Nanášanie lepidla
Zrejme najčastejším spôsobom je lepenie obkladačiek tzv. na buchty. Ide o spôsob, kedy sa lepidlo na obkladačku nanesie iba v niekoľkých bodoch, napríklad v rohoch a v strede, prípadne ani to nie. Ak si myslíte, že to bude rýchlejšie a ušetríte na stavebnom lepidle, mýlite sa. Neušetríte ani čas, ani lepidlo a vzniknutými vzduchovými bublinami docielite len horšiu priľnavosť k povrchu. Správnou technikou je nanesenie lepidla na celú plochu dlaždice s hladidlom. Na podklad naneste pomocou zubového hladítka vrstvu cementového lepidla. Odporúčame tzv. „obojstranné lepenie“, teda nanesenie lepidla na stenu aj obklad. „Obojstranné lepenie“ obzvlášť odporúčame pri rozmeroch väčších ako 20cm. Ryhy v lepidle zabezpečia, že za každou dlaždicou bude rovnaké množstvo lepidla, čo uľahčí ich vyrovnanie. Ak lepíte stredne alebo vysoko porézne obkladačky, použite hrubšiu vrstvu. V prípade nízko poréznych obkladov postačí tenšia vrstva nanášaná pomocou zubatého hladidla. V prípade veľkoformátových obkladov sa využíva metóda dvojitého lepenia. Stavebné lepidlo sa nanáša na podklad a zároveň aj na kachličku. Nanášanie lepidla je prostredníctvom zúbkového hladítka, ktorým lepidlo rozprestriete po celej kachličke rovnomerne.
Ukladanie obkladov a riešenie rohov
Položte prvú dlaždicu do rohu z drevených líšt tak, že jej okraje opriete o rohy a celú dlaždicu pevne pritlačíte k stene. Potom pridajte jednu dlaždicu nad ňu a jednu vedľa prvej dlaždice a pevne ich zatlačte do lepidla pomocou mierneho zatláčania. Pridajte ďalšiu dlaždicu nad poslednú, ktorú ste použili, a ďalšiu vedľa nej. Pokračujte v nanášaní ďalších dlaždíc, kým neobložíte oblasť pokrytú lepidlom. Naneste ďalší štvorcový meter lepidla a dlaždíc, kým neupevníte všetky celé dlaždice. Na okrajoch steny vložte jednu nohu dištančného krížika medzi dlaždice tak, aby zvyšok vyčnieval. Pripevnite celé dlaždice na druhú časť steny, začnite od rohu vedľa dlaždíc, ktoré ste už pripevnili.
Existujú dva typy rohov - vnútorné a vonkajšie. Vnútorný roh sa spája medzi dvoma stenami, napríklad roh miestnosti alebo roh vytvorený zárubňou. Vonkajší roh vyčnieva do miestnosti, napríklad roh hlavnej steny alebo okraj okenného výklenku.
Ako obkladať vnútorné rohy
Vo väčšine prípadov budete musieť dlaždice obklady, aby sa zmestili do rohu. Pred rezaním vykonajte meranie. Merajte vždy v hornej aj dolnej časti priestoru, ktorý sa chystáte vyplniť. Po odrezaní dlaždice skontrolujte, či sedia do priestoru. Na zadnú stranu rezanej dlaždice naneste lepidlo na úzky koniec hladítka. Potom ju zatlačte na miesto tak, aby bola na úrovni susednej dlaždice.
Ako obkladať vonkajšie rohy
Pre úhľadnú povrchovú úpravu vonkajších rohov je rohová lišta alebo rohový profil nevyhnutnosťou. Pomáha tiež chrániť okraje dlaždíc pred nárazmi, ktoré by ich mohli odštiepiť. Dokončite obkladanie prvej steny a pomocou metra zmerajte dĺžku okraja, na ktorý použijete obkladový profil. Lištu zarovnajte s dlaždicami vašej prvej steny. Naneste viac lepidla na obkladačky pomocou zubovej stierky. Začnite obkladať druhú stenu a postupujte ďalej od rohovej lišty. Pri ukladaní dlaždíc na miesto nezabudnite medzi nimi a obkladom ponechať úzku škárovaciu medzeru.
Špárovanie a záverečné úpravy
Podľa typu obkladu a s prihliadnutím na vizuálny efekt je dôležité zvoliť správnu šírku špárovania. Tá závisí hlavne od toho, aký typ obkladačiek ste použili. Na individuálny dizajn obkladaných plôch použite listely, dekoratívne obkladačky alebo mozaikové rohože. Ak sa dá, voľte špárovaciu hmotu zemitej alebo sivej farby, tá bude opticky lepšie zakrývať nečistoty. Špárovanie vykonávajte aspoň s odstupom 48 hodín od zatvrdnutia obkladačiek, no veľa záleží aj od použitého lepidla. Niektorí výrobcovia udávajú rýchlejšie schnutie, iní zas aspoň 72 hodín. Po dokončení obkladania si obklady vyčistite mokrou hubkou alebo špongiou skôr než zaschne lepidlo. Pri čistení dlaždíc používajte len prostriedky, ktoré sú na to určené, aby ste nespôsobili trvalé poškodenie povrchu dlaždíc. To platí aj pre tmely, lepidlá a škárovacie hmoty, ktoré sú vhodné pre materiál dlaždíc.
Obkladanie novým obkladom na starý
Pri obkladaní novým obkladom na starý treba dodržať odporúčané postupy. Pomerne často sa pri rekonštrukcii obkladu rieši situácia, že pôvodný obklad je nalepený doslova navždy. Bolo by náročné dať ho dolu a je otázne, čo by zostalo z pôvodnej podkladovej vrstvy, prípadne steny. Mnohí obkladači preto volia schodnejšiu cestu a nevyhýbajú sa ani lepeniu obkladu na obklad, ak je to nevyhnutné. A najmä, ak je to z pohľadu trvácnosti a funkčnosti nového obkladu vhodné. Ak k pôvodnému obkladu pristúpime ako k podkladu a správne ho pripravíme, dokážeme ušetriť veľa času a prácneho vysekávania a vyrovnávania.
Ak ide o kompletnú prerábku vrátane zmeny topografie rozvodov, armatúr, ich ukončení a napojení, nevyhnete sa likvidácii pôvodného obkladu. V prípadoch estetických rekonštrukcií bez zmien dispozičného riešenia však stojí lepenie obkladu na pôvodný obklad za zváženie. Vždy je dôležité posúdiť, ako, prípadne čím a na aký podklad je pôvodný obklad nalepený. Ak ide o rekonštrukciu pomerne nového obkladu, ktorý nejaví známky opotrebovania a doslova neopadáva zo steny, takmer nie je čo riešiť. Vždy ale treba precízne zhodnotiť súdržnosť, rovinnosť a kvalitu nalepenia pôvodného obkladu. Nie je ani veľmi zásadný rozdiel, či je pôvodný obklad lepený na umakart, tehlu, betón alebo akýkoľvek iný podklad. Najdôležitejšie je zistiť, aký je aktuálny stav „prídržnosti“, priľnavosti pôvodného obkladu k podkladu. Dôležité je aj poznať materiál pôvodného obkladu. Pretože ho budete musieť špeciálne penetrovať, zlepšiť jeho vlastnosti tak, aby naň čo najlepšie „chytilo“ lepidlo. A aby nový obklad držal, ideálne navždy. Nuž a nie je kachlička ako kachlička, aj keď tie pôvodné v kúpeľniach, WC a kuchyniach by mali byť glazované.
Napriek tomu, že existujú osvedčené postupy, systémové riešenia a overené prostriedky stavebnej chémie na lepenie obkladu na obklad, sú majstri, ktorí lepenie obkladu na obklad neodporúčajú. Ak sa rozhodnete lepiť nový obklad na pôvodný, nebudete postupovať zásadne inak ako pri lepení na bežné podklady. Lepenie obkladu na obklad je rýchlejšie, menej prácne a lacnejšie riešenie rekonštrukcie kúpeľne, WC alebo kuchyne. Nie vždy je však vhodným riešením. Ak bol pôvodný obklad nalepený kvalitne a patrične ho upravíme a pripravíme, môže byť vhodným podkladom pre nový obklad. Ak ale kľúčovú kontrolu kvality a prípravu pôvodného obkladu zanedbáme, môže sa stať, že nám nový obklad dlho nevydrží. Obkladanie novým obkladom na starý má svoje nástrahy a ak ich poznáme, dokážeme si aj s takýmto projektom poradiť. V prípade, že si nie ste istí, či môžete využiť náš systém aj pre vašu realizáciu, neváhajte nás kontaktovať. Skúsený a vyškolený personál vám ochotne poradí s akýmkoľvek problémom.
Časté chyby pri obkladaní a ako sa im vyhnúť
Pri lepení obkladov sa domáci majstri často dopúšťajú niekoľkých chýb, ktoré môžu viesť k nežiaducim výsledkom.
- Zle pripravená podkladová plocha: Nepodceňujte prípravu a dôkladne odstráňte všetky nečistoty (aj jemný prach) a zbavte povrch mastnoty. Dorovnajte nerovnosti, vyplňte diery. Pred pokládkou si nájdite dostatok času, aby ste si pre vašu stenu vybrali vhodné dlaždice.
- Nesprávna technika lepenia obkladov: Nechcite šetriť lepidlom a nanášajte ho na celú plochu obkladu. Nielen malé „buchtičky“. Neušetríte ani čas, ani lepidlo a vzniknutými vzduchovými bublinami docielite len horšiu priľnavosť k povrchu.
- Príliš veľká alebo malá šírka škár, resp. zlý výber škárovacej hmoty: Nezabudnite na rozdiel medzi rektifikovanými a nerektifikovanými obkladmi.
- Neestetické rezy krajov a výrezy otvorov: Bez poriadnych nástrojov len ťažko docielite rovné okraje orezaných obkladov. Na gresové obklady použite pákovú rezačku a diamantové rezačky zase na keramické obklady. Ostatné výrezy docielite karbobrúskou. Čo sa týka vyrezávania otvorov na rozvody inštalácií, zabudnite na kliešte alebo klasickú karbobrúsku. Najlepším riešením je použitie kotúčovej rozbrusovačky alebo vykružovacieho vrtáka. Nezabudnite však, že alfou a omegou je presné vymeranie otvoru a priemeru! Pozor si dajte aj na obklad okolo okna v kúpeľni, WC či inej miestnosti, aj tu je základom pre estetickú krásu presný rez.
Odporúčame vám zakúpiť dlaždice z rovnakej šarže, aby ste dosiahli farebné zladenie. Číslo šarže je vždy uvedené na obale. Je vhodné použiť mix dlaždíc z niekoľkých škatúľ, aby bol výsledný vzhľad čo najprirodzenejší. Takto sa stratia aj prípadné odchýlky medzi jednotlivými baleniami dlaždíc.