Odolnosť strešnej konštrukcie závisí okrem iného od toho, či je správne chránená. V opačnom prípade môže byť krov vlhký, zdeformovaný a popraskaný, bude vystavený účinkom škodcov, plesní, húb a degradácie. Nahnívanie a rozpadanie dreva, ktoré je základným prvkom pevnosti a súdržnosti strešnej konštrukcie, má už na svedomí nejeden problém a kolaps konštrukcie. Drevo je prírodný materiál, zložený predovšetkým z celulózy, hemicelulózy a lignínu. Disponuje mnohými dôležitými úžitkovými vlastnosťami: je odolné, pevné a elastické, zároveň pekné, ľahko spracovateľné a má vynikajúce izolačné vlastnosti. V kontakte s vonkajšími vplyvmi je však drevo zraniteľné, citlivé na UV lúče, vlhkosť a biologických škodcov. Účinnú pomoc v boji s týmito vplyvmi poskytuje impregnácia.
Čo je impregnácia a prečo je dôležitá?
Impregnáciou nazývame ošetrenie dreva, vo väčšine prípadov redšou chemikáliou, ktorá sa vsakuje hlboko do dreva. Impregnačné nátery obsahujú biocídy a zabraňujú tak vývinu škodcov v dreve. Pre lepší prienik do hĺbky dreva je charakter tekutiny redší ako povrchové nátery. Pod pojmom impregnácia dreva si ľudia často mylne predstavia akýkoľvek náter. Nie je to však tak. Ak drevo natierate napríklad len lakom, síce ho zakonzervujete, no lak pravdepodobne neprenikne hlbšie, ako jeden milimeter do materiálu.
Impregnovať nejakým ochranným náterom, ktorý zabezpečí jeho vyššiu životnosť, sa odporúča každé jedno drevo. Avšak, mimoriadne dôležité je impregnovať drevo, ktoré môže prísť do styku s vlhkosťou a škodcami, a teda všetky dosky a hranoly určené na exteriérové stavby, ako sú drevené ploty, altánky, záhradné chatky, ale aj exteriérový tatranský profil. Ošetrenie impregnáciou sa hodí pre každé drevo, ktoré bude umiestnené vonku, alebo na vlhkých miestach v interiéri. To však nestačí len impregnovať, plnú ochranu mu zabezpečí ešte povrchový náter, ktorý ho bude chrániť pred vplyvmi počasia.
Kedy impregnovať drevo krovu?
Najlepšie je impregnovať strešnú konštrukciu už vo fáze výstavby domu. Vďaka tomu môžete drevo chrániť po dlhý čas. Drevo sa v princípe impregnuje len raz, vždy pred jeho prvým použitím. V prípade renovácie strechy sa oplatí skontrolovať stav dreva v krove a prípadné straty vyplniť. Impregnácia - kedy áno a kedy nie?
Použitie chémie na záchranu, alebo preventívnu ochranu pred škodcami a hubami v prostredí drevenej strechy, je dôležitým krokom, ak chcete zaistiť dlhoročnú odolnosť dreva, alebo len potrebujete zamedziť katastrofe. Tá sa pritom môže dostaviť na miestach s prenikajúcou vlhkosťou a nežiaducim životom v dreve v podobe drevokazného hmyzu. Drevo v krove býva najčastejšie poškodené pre dlhodobé zatekanie cez krytinu. Takéto prostredie praje rozvoju plesní a drevokaznému hmyzu. Miestom s najväčším rizikom sú vrcholové spoje krokiev.
Pokiaľ máte zámer zobytniť podkrovie na novom alebo starom dome, vždy je nutné pozerať na tento priestor ako na priestor rozdielny oproti bežným priestorom. Drevená konštrukcia strechy bude pokrytá, ale aj zaťažená konštrukciou konzol a sadrokartónu, prípadne tatranského profilu. Najmä však medzi ním a krovom bude izolácia a elektroinštalácia. Nasadením izolácie si znemožníme prístup k drevu. Impregnácii krovu preto venujte obzvlášť veľkú pozornosť. Nasadením izolácie medzi krokvy, jej zaistenie hliníkovou fóliou a páskou uzavrie a v podstate zakonzervuje drevo. Toto drevo musí byť ošetrené, aby v budúcnosti neznamenalo prekvapenie a zrútenie, deformáciu konštrukcie.
Staré strechy môžu byť ošetrené, no pokiaľ viete, že niekoľko desaťročí sa s ňou určite nič nerobilo, nezaškodí pre preventívne dôvody zasiahnuť a zamedziť možnému výskytu problémov, obzvlášť v podobe hmyzu. Najmä prípady striech bez poistnej fólie, kde je stará krytina, by mali pomýšľať nad prevenciou. Stará krytina môže prasknúť, prípadne chodenie po streche môže uvoľniť alebo narušiť celistvosť krytiny.
Príprava dreva pred impregnáciou
Je vám asi jasné, že ak je drevo mokré, nedokáže do seba už impregnáciu nasať. Drevo, ktoré sa chystáme impregnovať, by malo byť dostatočne suché. Tu treba povedať, že impregnát funguje najlepšie na suché drevo - mokrý materiál bude mať problém s absorpciou impregnátu, možno ho ani neprijme - vlhkosť dreva nemôže presiahnuť 18%. Preto by ste mali investovať do suchého dreva. Drevo na krov nesmie mať kôru, akékoľvek chyby, zmeny farby či škvrny. Ak niečo také obsahuje, je potrebné to odstrániť. Nezabudnite na čistotu natieranej plochy, aj prostredia. Natierajte len drevo odprášené, bez mastnôt a bez nečistôt. Veľmi zlá voľba je natieranie krovov plných osích hniezd, pavučín, suchého hmyzu, rôznych náletov cez škáry a podobne.
Sivé drevo po vybrúsení elektrickou brúskou, opäť získa svoj drevený vzhľad. Môžete však tak odhaliť napadnutie drevokazným hmyzom. Brúsením môžete odstrániť rozpadávajúcu sa časť dreva. Odhalíte tak potrebu nahradiť ho novým, alebo zistíte stav pre zachovanie pôvodného. Platí: staré a poškodené drevo je najvhodnejšie vymeniť za nové. Predlžujete tak životnosť strechy, či konštrukcie. Akákoľvek výmena je však možná len zo strany odborníkov.
Typy chemického ošetrenia dreva
Chémia, ktorú volíme v prostredí striech, nám slúži na ochranu dreva pred vlhkosťou, hmyzom, ale aj hubami, ktoré sú spôsobené práve pôsobením vlhkosti. Pri výbere chemického ošetrenia pre drevo krovu si zvoľte prípravky, ktoré okrem biocídov obsahujú aj protipožiarnu ochranu.
1. Prevencia pred škodcami (Biocídy)
Na takéto chemické ošetrenie sa používajú špeciálne prípravky - napríklad Krovsan alebo Bochemit. Ich úlohou je ochrániť drevo pred neželanými návštevníkmi. Existujú dva typy náterov proti škodcom - vodou riediteľné alebo neriediteľné. Riediteľné farby sa miešajú s vodou. Spotrebujete tak menej farby, no je tu jedno riziko. Na riedenie sa používa vysoký pomer vody a takéto zloženie náteru môže spôsobiť odlišné navlhnutie dreva. To má za následok jeho pokrútenie. Ak nechcete riskovať znehodnotenie dreva, použite neriediteľné prípravky. Náter proti škodcom sa nanáša z obidvoch strán dosiek - zabezpečí sa tak rovnomerné obsiahnutie v celom dreve. Aplikuje sa najmä vtedy, keď je drevený obklad umiestnený v exteriéri. Pri pokládke v interiéri nie je náter nutný.
V prípade, že už bolo drevo napadnuté škodcom, môže včasná impregnácia zabrániť definitívnemu zničeniu dreva. Okrem impregnácie, ktorú v ideálnom prípade používame na rezivo ešte predtým, ako ho zakomponujeme do stavby, existujú aj prípravky s obsahom biocídov. Po tých ľudia siahajú v prípade, že drevo už napadnuté škodcami bolo, ale nenarušilo jeho kvalitu príliš. Biocídy dokážu škodcov zahubiť priamo v postihnutom mieste.
2. Konzervácia dreva (Lazúry a Lak)
Vďaka konzervovaniu si drevo udržuje svoje prirodzené vlastnosti a zvyšuje sa jeho životnosť. Na takýto náter sa používajú dva základné druhy prípravkov.
- Lazúry na drevo: Najčastejšie sú to lazúry na drevo. Sú pružné a vzdušné, preto sa ľahko prispôsobia rozpínaniu alebo sťahovaniu drevených profilov. V exteriéri sa používajú najmä na ochranu drevených profilov. V interiéri zase krásne zvýraznia prirodzenú kresbu dreva.
- Lak: Okrem lazúry sa dá na konzervovanie použiť aj lak. Zvýrazňuje štruktúru dreva a ak obsahuje špeciálne zložky - tvrdený lak - zvyšuje jeho odolnosť. Kvôli týmto vlastnostiam sa najčastejšie používa na náter drevených podláh či už v exteriéri, alebo interiéri.
3. Maximálna ochrana dreva (Olejové farby či glazúry)
V súčasnosti sú čoraz viac populárne olejové farby či glazúry. Poskytujú najtrvácnejšie zakonzervovanie dreva. Pri správnom použití môže náter vydržať aj sedem a viac rokov. Dajú sa zakúpiť aj olejové farby s obsahom vosku či s UV ochranou. Tie ešte výraznejšie predlžujú trvácnosť a životnosť drevených profilov. Vďaka zloženiu olejových farieb je takýto náter oproti laku či glazúre príjemnejší na dotyk. Oceníte to najmä pri drevených podlahách. Olejové farby nechávajú vyniknúť prirodzenej štruktúre dreva. Profil tak pôsobí prírodným dojmom.
Postup pri chemickom ošetrení dreva
Ak je drevo správne pripravené, môžeme pristúpiť k jeho impregnácii. Impregnáciu odporúčame vykonávať vždy len v exteriéri, pretože látky obsiahnuté v týchto chemikáliách sú po vdýchnutí škodlivé aj pre ľudský organizmus. Vyhnite sa priamemu slnku. To platí pre aplikáciu náteru aj schnutie dosiek. Zabránite tak vykrúteniu lamely. Náter nanášajte štetcom v smere vlákien dreva. V závislosti od druhu dreva a jeho vlastností sa nanáša 2 až 8 vrstiev prípravku. Treba si dať zvlášť pozor na to, aby bola prvá nanášaná vrstva najhrubšia a ďalšie vrstvy v poradí vždy o niečo tenšie. Impregnačného náteru použijeme veľké množstvo - nanášame veľkú vrstvu, aby sa dokázala vpiť aj úplne do stredu nejakých hrubých hranolov. Natieranie je možné pomocou bežného štetca na natieranie farieb.
Všetko drevo, ktoré bude v plánoch zakryté a nemá byť súčasťou interiéru, je vhodné pokryť farebnou impregnáciou. Vhodné je to preto, pokiaľ práce nie sú súvislé a hneď za sebou a chcete mať záruku, že dané miesto je naozaj ošetrené. Je nutné dodať, že každý výrobca predávajúci farebné odtiene, predáva aj bezfarebné. Môžu byť mierne drahšie ako tie farebné.
Dům barev inspiruje - Olej vs lak - Jaké jsou rozdíly v použití na podlahu | Dům barev
Špecifiká pre rôzne drevené konštrukcie
Krov a drevená konštrukcia strechy
Chémia, ktorá sa používa na sanáciu ťažko poškodených krovov, alebo len preventívnu ochranu drevenej hmoty v strechách, trámoch a rôznych prvkoch stavby, je ľahko dostupná v predaji rôznych obchodov. Výber nie je tak bohatý ako pri lakoch, či farebných interiérových náteroch. Existuje pár výrobcov, ktorí sú osvedčené v oblasti slovenského stavebníctva už roky.
Pri nových strechách a konštrukciách krovov si môžete na čerstvom sušenom rezive všimnúť zelený, alebo červený nádych dreva. Neraz kadejako nerovnomerne natreté farbou, ktorá nevyzerá príliš vhodne do interiéru. Avšak pre vás ako zákazníka a pre staviteľa strechy je to jasný znak toho, že drevo je ošetrené impregnáciou. Táto impregnácia by mala na niekoľko desaťročí poskytovať základnú ochranu drevu, ktoré bude súčasťou vnútornej konštrukcie strechy. Ak aj nemáte drevo ošetrené impregnáciou/moridlom či inak nazvanou chémiou, stále nejde o zásadný problém a netreba hádzať flintu do žita. V konečnom dôsledku, sami môžete vyraziť a natrieť všetky dosiahnuteľné miesta. Na miestach, ktoré nemajú byť súčasťou upraveného interiéru pokojne aplikujte impregnáciu s farebným odtieňom.
Väzníkové krovy
V prípade reziva do väzníkových krovov pretrváva medzi odborníkmi dilema ohľadom jeho impregnácie. Väzníkové krovy sa vyrábajú prevažne zo smrekového dreva. Jednotlivé dielce majú v priemere hrúbku asi 45 mm. Ich najdôležitejšia ochrana spočíva v dôkladnom vysušení (tak je tomu pri akomkoľvek dreve), ktorá je pri sušení vzduchom pri tejto konkrétnej hrúbke dosiahnutá asi po polroku. Maximálna hodnota vlhkosti dreva, ktoré možno v stavebníctve použiť, by sa mala pohybovať okolo 22%. Konkrétne pri väzníkových konštrukciách rátame ale navyše s prevádzkovou vlhkosťou v priemere približne +2%. Táto hodnota je vďaka špeciálnym sušičkám dosahovaná bežne a za pomerne krátku dobu. Kvalitu sušeného dreva zvyšuje aj jeho ohobľovanie, kedy drevo vykazuje lepšie hodnoty požiarnej odolnosti, ale odstraňuje najmä nutnosť chemickej impregnácie.
Teda ak používame certifikované rezivo s označením „CE“, nie je potrebné ďalej ho kontrolovať, ani ošetrovať chemickým prostriedkom. Dodávateľ je kontrolovaný zložitým procesom certifikácie a za hranoly nesie plnú zodpovednosť.
Drevené šindle
Šindľová strecha momentálne zažíva svoju renesanciu a je obľúbená predovšetkým na chalupách. Pri jej osádzaní sa používajú štiepané šindle v tvare písmena „V“, ktoré do seba skvelo zapadajú a zároveň zabezpečujú priedušnosť strechy. Druhou možnosťou sú rezané šindle. Môžu mať rovnaký spoj ako štiepané šindle, alebo klasický spoj na pero a drážku. V oboch prípadoch je nutné pri obkladaní sledovať smer vlákien. Ak s osadením takejto strechy nemáte skúsenosti, radšej sa obráťte na odborníka. Drevené šindle sú náchylné predovšetkým na poveternostné podmienky, vrátane vlhkosti a slnečného žiarenia.
V súčasnosti sa šindle impregnujú najmä vo vákuových tlakových komorách, čo znamená, že vy sa musíte starať „len“ o správne osadenie a konštrukčnú ochranu. Drevenú strechu je však nutné kontrolovať aspoň dvakrát do roka, a to na jar a na jeseň. Predtým, než sa pustíte do obnovovania náteru, očistite povrch šindľov: najmä od prachu, nečistôt a lišajníkov. Chybné šindle vymeňte, v prípade rozsiahlejších defektov si na pomoc zavolajte odborníka. Náter vykonajte minimálne dvakrát alebo podľa inštrukcií výrobcu. Šindle môžete natierať štetcom alebo tlakovým striekaním. Na šindle používajte len špeciálny, priamo na tento výrobok určený prípravok.
Riziká a alternatívy chemickej ochrany
Aplikácia chemických látok prebieha na stavbách striekaním, namáčaním alebo natieraním, a to priamo na čerstvo narezané drevo, takže sa v lepšom prípade dostanú do hĺbky dvoch milimetrov. Následne sa reziva ujmú tesári, začnú ho rezať, vytvoria čapy, dlaby, sedlá a podobne. Rezné hrany neošetrujú, prípadne ich ošetrujú ochrannými prostriedkami výnimočne. Z uvedeného vyplýva, že ak sa vôbec rozhodnete pre chemickú ochranu dreva, lepšie je zvoliť si možnosť jeho tlakovej impregnácie, keď sa účinná látka dostáva hlbšie do pletív dreva. Navyše, deje sa to na špeciálnych pracoviskách, ktoré by mali spĺňať požiadavky legislatívy EÚ a zaručovať, že potenciálne riziká poškodenia spôsobené biocídnymi látkami budú v rovnováhe s očakávanými prínosmi. Legislatíva sa týka nielen chemických látok a zmesí, ale aj výrobkov, ktoré boli ošetrené jedným alebo viacerými biocídnymi prostriedkami, alebo môžu biocídne výrobky obsahovať. Používanie chemických ochranných prostriedkov by sa malo v čo najväčšej miere obmedziť. A ide to aj na stavbách.
Tenzidy a difúzne fólie
Impregnačné nátery obsahujú okrem účinných látok priamo pôsobiacich proti hmyzu a hubám aj ďalšie látky - tenzidy. Tenzidy prítomné v biocídnych prostriedkoch môžu znižovať vodotesnosť poistných hydroizolácií. Tenzidy sú povrchovo aktívne látky nachádzajúce sa vo väčšine saponátov - od prostriedkov na umývanie riadu, pracích prostriedkov, až po mydlá a šampóny. Tenzidy upravujú povrchové napätie kvapaliny. Pridanie tenzidov do saponátov má za dôsledok ich penenie. Tenzidy obklopia nečistotu a oddelia ju od povrchu materiálu, na ktorý sa nalepila. Tenzidy sú spoluzodpovedné aj za zmáčavosť povrchov materiálov. Aby sa niektoré náterové alebo ochranné látky dokonale rozprestierali po povrchu ošetrovaného materiálu, prípadne prenikali hlboko do jeho objemu, pridávajú sa do nich tenzidy. Preto sú tenzidy aj v biocídnych náteroch určených na ochranu dreva pred škodcami a hubami.
Ak sa však čerstvo natreté drevo dostane do kontaktu s difúznou fóliou, tenzidy budú pôsobiť aj na ňu a zapríčinia jej vyššiu zmáčavosť. Ak sa takto poškodená fólia dostane do kontaktu s vodou, prestane si plniť svoju funkciu a začne pretekať. Negatívne pôsobenie ochranných prostriedkov pôsobiacich proti drevokaznému hmyzu a hubám na drevených konštrukciách na poistné hydroizolácie (difúzne fólie) je známe. Výrobcovia fólií tomu prispôsobujú svoje výrobné programy a dnes sú na trhu k dispozícii fólie s rezistenciou voči tenzidom, ktoré dlhodobo odolávajú zmáčavým účinkom vody.
Ekologickejšie alternatívy
Jednou z možností je prirodzený návrat k našim koreňom. V minulosti sa predsa drevo v lesoch pílilo v zimnom období v čase vegetatívneho pokoja stromov. Ak niekto plánoval stavať, drevo vypílil približne dva-tri roky dopredu a za ten čas preschlo tak, že ho ani drevokazný hmyz, ani huby nenapadli. Kto má však dnes na to čas? Na stavbe je možné použiť napr. KVH hranoly, ktoré sa vyrábajú lepením z už vysušeného reziva s vlhkosťou okolo 13 %, takže ho opäť ani hmyz, ani hniloba nenapadne. Ide o elegantné riešenie s viacerými výhodami, avšak za viac peňazí. Ak sa rezivo pre strešnú konštrukciu impregnuje priamo na stavbe, hrozí riziko kontaminácie okolitej pôdy a aj podzemných vôd chemickými látkami, ktoré sú často karcinogénne.