Ako správne murovať komín: Komplexný sprievodca od návrhu po údržbu

Komín je dôležitou časťou každej stavby, v ktorej sa používa krb, kachle alebo kotol na tuhé, kvapalné či plyné palivá. Výstavba komína si vyžaduje precíznosť a na jeho stavbu treba myslieť od začiatku výstavby. Dobre navrhnutý a postavený komín zabezpečuje bezpečný odvod spalín a správny chod spotrebiča, zatiaľ čo zle navrhnutý alebo poškodený komín predstavuje riziko požiaru alebo otravy oxidom uhoľnatým.

Iste si viete sami dobre predstaviť, prečo patrí komín k najnamáhanejším častiam stavby rodinného domu. Od jesene do jari je totiž pravidelne vystavovaný vysokým teplotám, občasnému vznieteniu sadzí, vodnej pare či chemikáliám vznikajúcich pri spaľovaní. Preto nám často práve komín dokáže znepríjemniť život. Je totiž celkom možné, že najmä staršie komíny, ktoré už majú nejaké to desaťročie za sebou, už zrejme dávno vôbec nezodpovedajú požiadavkám moderných zariadení a palív, ktoré dnes bežne v domácnostiach užívame. Ohrozená je totiž naša bezpečnosť a samozrejme, aj náš majetok.

História a vývoj komínov

Prvé komíny siahajúce nad strechu budov sa objavujú až v 15. storočí, aj to len v mestách a vyspelých krajinách u bohatých ľudí - u nás sme ešte pomerne nedávno mohli vidieť na dedinách tzv. dymníky, ktoré prepúšťali dym cez strechu do ovzdušia. Dym stúpal z pece alebo otvoreného ohniska - kozuba do podstrešného priestoru, kde sa údili zásoby mäsa. Až v 17. storočí sa pre množstvo požiarov začali murovať komíny z pálených tehál. Dovtedy boli pozliepané z hliny kombinovanej s drevom. Kominárske remeslo k nám priniesli Taliani v 16. storočí. Už v tom čase prieduchy komínov boli také vysoké, že zlepšovali horenie paliva svojím ťahom, teda rozdielom atmosférických tlakov; pece a kachle teda bežali v atmosférickej prevádzke - rovnako mnohé dnešné tepelné spotrebiče.

Problémy s jednovrstvovými murovanými komínmi nastali, keď sa začali používať kotly na plyn, pretože spaliny plynu obsahujú vodu. Spálením 1 m³ metánu (podstatnej zložky zemného plynu) vznikne 1,5 kg vody vo forme pary a hrozí jej kondenzácia na stenách komína. Vlhkosť spolu s agresívnymi oxidmi dusíka by ako kyselina pôsobila na steny komína. V interiéri na susediacich stenách by sa zakrátko objavili sivé alebo čierne mokré škvrny. Pri spolupôsobení mrazu by sa mohol komín v pomerne krátkom čase vážne poškodiť. Preto sa začali používať vyvložkované, teda dvojvrstvové komíny s komínovými vložkami - najprv z hliníkového alebo pozinkovaného oceľového plechu. Keďže teplota spalín unikajúcich zo starších plynových kotlov bola vysoká - viac ako 120 °C, po zohriatí komína sa takmer všetok agresívny kondenzát odparil do ovzdušia; takéto riešenie bolo vyhovujúce.

Prelom nastal používaním kondenzačných kotlov, pri ktorých teplota spalín klesá až na 60 °C. Denne sa môže v komíne vytvoriť niekoľko litrov kondenzátu, ktorý je schopný za niekoľko mesiacov rozleptať hliníkovú vložku. Na problémy kondenzácie pri spaľovaní plynu zareagovali výrobcovia komínov ponukou nových trojvrstvových komínov. Vývoj komínov a komínových systémov sa nezastavil a podnetom na inováciu komínových telies sú najmä vykurovacie zdroje, teda v tomto prípade kondenzačné kotly.

Plánovanie a normy pri stavbe komína

Pred započatím murovania komína z tvárnic si treba uvedomiť nasledovné faktory a teda podcenenie projektovej fázy môže pri výstavbe komína spôsobiť vznik porúch, ktoré vedú k finančne náročným a často nedostatočne účinným opravám. Pred rekonštrukciou komína si musíme zodpovedať tieto otázky: Bude spotrebič len jeden, alebo ich bude viac? Ak ich je viac, budú všetky na rovnaké palivo? Ak hovoríme o objekte, kde kúrime v sporáku, v peci, v kozube, resp. Pri projektovaní je dôležité vedieť, koľko komínov chceme. Závisí to napríklad aj od toho, aký druh kúrenia budeme mať a kde budú umiestnené. Ak si navrhneme dispozíciu, pri ktorej je plynový kotol v inej časti domu ako interiérový kozub, musíme rátať so stavbou dvoch komínov.

Návrh komínového telesa treba prediskutovať s projektantom, so stavebnou firmou a stavebným dozorom. Stavebná firma by mala venovať pozornosť dodržaniu projektu a pri výstavbe dodržať montážny návod. To by malo vylúčiť neskoršie reklamácie. Preto skôr ako sa budeme rozhodovať pre komínový systém, mali by sme už vedieť, aký spotrebič, t. j. kotol, ktorý napojíme na dymovod, budeme používať.

Komín musí byť navrhnutý v súlade s normami STN EN 1443 a STN EN 13084, ktoré stanovujú technické a bezpečnostné požiadavky na komínové systémy. Najdôležitejšia norma pri navrhovaní a výstavbe komínov je STN EN 15 287-1 Komíny. Navrhovanie, montáž a prevádzkovanie komínov. Časť 1: Komíny pre otvorené spotrebiče palív. Ďalej sú to vyhláška č. 401/2007 MV SR o technických podmienkach a požiadavkách na požiarnu bezpečnosť pri inštalácii a prevádzkovaní palivového spotrebiča, elektrotepelného spotrebiča a zariadenia ústredného vykurovania a pri výstavbe a používaní komína a dymovodu a o lehotách ich čistenia a vykonávania kontrol, STN EN 73 4201/Z1 Navrhovanie komínov a dymovodov, STN EN 73 4210/Z1 Vyhotovenie komínov a dymovodov a pripojovanie spotrebičov spalín a STN EN 1443 Komíny. Všeobecné požiadavky. V týchto normách sa stanovujú podmienky prevádzkovania komína. Každá komínová konštrukcia alebo komínová vložka musí byť označená podľa STN EN15 287-1. Používateľovi sa tým deklaruje typ komínového telesa podľa platných noriem spolu s informáciou o montáži a základných mierach komína.

Platí všeobecné pravidlo, že by sme mali do jedného prieduchu napojiť len jeden spotrebič. Priemery komínových prieduchov ovplyvňuje typ pripojeného spotrebiča a jeho výkon spolu s výškou komína. Výška komína nad strechou sa určuje normou STN EN15287-1, ktorá nahradila pôvodné zjednodušené pravidlá. Normu by mal projektant pri návrhu komína rešpektovať už vo fáze projektu. Na domoch so strešnými oknami a vikiermi nesmie byť ukončenie komína pod oknom alebo na úrovni okna. Pri vzdialenosti menej ako 1,5 m od okna musí byť ukončenie komína 1 m nad horným rámom okna. Ak máme nad plochou strechou nadstavbu, tak jej vplyv sa uvažuje do vzdialenosti 15 m. Ak je vzdialenosť menšia, výška komína sa zmenšuje o tzv. Pri tzv. pretlakových komínoch, kde sa spaliny odvádzajú zvýšením tlaku, je výška komína najmenej 500 mm nad rovinou strechy. Nad plochú strechu a antiku musí komín prečnievať minimálne o 1 000 mm (pri plynných palivách) a 1 500 mm pri každom palive. Minimálna výška nad strechou je 65 cm pri šikmej streche, no v praxi sa odporúča výška nad hrebeňom minimálne 1 meter.

Typy komínov a ich špecifiká

V súčasnosti sa pri bežnej výstavbe väčšinou používajú vložkové komíny. Prevažná väčšina majiteľov rodinných domov chce aj spotrebiče na tuhé palivo - pec či kozub. Moderné vložkové komíny to umožňujú.

Skladajú sa z komínovej tvárnice - nosnej časti, ktorá zabezpečuje statické vlastnosti komína, z komínovej vložky, ktorou prechádza dym, a tepelnej izolácie, ktorá zabraňuje prílišnému ochladzovaniu vložky a vytváraniu kondenzátu. Pri jednovrstvových komínoch tvorí komínový plášť priamo komínový prieduch. Vonkajší plášť tvoria tvarovky z ľahčeného betónu. Sú mrazuvzdorné, môžu sa omietať, stierkovať a tapetovať. Práca s nimi je nenáročná a rýchla.

Keramické komíny

Sú najrozšírenejším typom komína v novostavbách. Tieto komíny sú obľúbené pre svoju vysokú odolnosť voči teplotám až 1000 °C a korozívnym účinkom kyselín zo spalín. Disponujú špeciálnou ochranou proti vyhoreniu a sú vyrobené z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa bežne nachádzajú v zemskej kôre. Sú vyrobené z oxidu kremičitého a oxidu hlinitého. Ich životnosť dosahuje až 60 rokov a vyžadujú minimálnu údržbu. Svoje využitie nájdu v moderných domoch s krbom alebo plynovým kotlom. Pri stavbe komínov sa začali využívať najmä keramické (vypaľované) komínové vložky na báze šamotu. Už v bežnom vyhotovení sa šamotové vložky vyznačujú rozmerovou presnosťou a vnútornou hladkou stenou. Použitý materiál je odolný proti vyhoreniu sadzí v komíne a je kyselinovzdorný. Spočiatku sa aj tieto vložky používali s kondenzačnými kotlami, ale vzhľadom na priepustnosť vody (hoci nízku) ich nahradili vložky na báze šamotu vyrábané novou technológiou izostatického lisovania. Patrí medzi metódy spekania práškového materiálu pri vysokej teplote a tlaku v médiu, ktoré na lisovaný objekt prenáša tlak rovnomerne zo všetkých strán. Väčšinou sa využíva argón alebo hélium. Vďaka tomu sa dosiahne pevná, vodotesná a nenasiakavá štruktúra výlisku, pričom povrch môže mať zložitý tvar. Vylisované vložky môžu mať tenké steny, preto sa rýchlo zahrejú, a tým šetria energiou.

Najbežnejším typom keramického komína sú systémové komíny, ktoré predstavujú najbezpečnejšie a najefektívnejšie riešenie v novostavbách (napr. pasívne domy) aj rekonštrukciách. Ide o hotové zostavy od výrobcov ako Schiedel, Heluz či Leier.

Nerezové komíny

Na výrobu oceľových vložiek sa používa špeciálna ušľachtilá oceľ, ktorá odoláva agresívnemu kondenzátu i vysokým teplotám a tlaku. Ich výhodou je odolnosť proti vyhoreniu sadzí, dlhá životnosť, hladkosť stien, nízka tepelná zotrvačnosť, pevnosť a odolnosť proti nárazom a nízka hmotnosť. Nerezové typy komínov sa používajú najmä pri rekonštrukciách starších objektov alebo ako vonkajšie komínové systémy. Výhodou je nízka hmotnosť a veľmi rýchla montáž. Nerezový plášť s minerálnou izoláciou a vnútornou vložkou zabezpečuje odolnosť voči kondenzátu aj dechtovaniu. Pri správnej údržbe vydržia nerezové komíny až 30 rokov. Často sa používajú aj v priemyselných objektoch a všade tam, kde sa treba vyhnúť vnútornej stavbe v objekte.

Plastové komínové vložky

Ak teplota spalín neprekročí 120 °C, v prípade kondenzačných kotlov možno použiť aj plastové komínové vložky, ktoré sú vodotesné, odolávajú agresívnemu kondenzátu, sú ľahké a lacné.

Staré a nevyhovujúce typy komínov

Najčastejšie sa nachádzajú v domoch postavených pred rokom 1980. Azbestocementové rúry sa používali od roku 1950 do 1980. V súčasnosti už nespĺňajú bezpečnostné, ekologické, a najmä zdravotné normy. Najväčším problémom býva zatekanie, tvorba sadzí, dechtu a riziko vzniku požiaru komína. Ďalším problémom je, že maximálna tepelná odolnosť azbestocementových dosiek je len 300 °C - následne dochádza k uvoľňovaniu nebezpečných azbestových vlákien do ovzdušia. Pri dlhodobom vystavení môže podľa štúdií spôsobovať rakovinu. Rekonštrukcia je nevyhnutná - napríklad vložkovaním.

Materiály potrebné na stavbu komína

Poradíme vám, čo všetko budete pri stavbe komína potrebovať:

• Komínové tvárnice alebo vložky (keramické alebo nerezové): Základný stavebný prvok, ktorý zabezpečuje odvod spalín. Keramické vložky sú odolné voči kyslému kondenzátu, nerezové sú zas vhodné do rekonštrukcií.
• Komínová malta (odolná voči vysokým teplotám): Špeciálna žiaruvzdorná malta, ktorá musí odolávať teplotám až do 1000 °C.
• Tepelná izolácia (minerálna vlna): Slúži na ochranu konštrukcie a znižovanie tepelných strát. Používa sa vo forme rohoží s hrúbkou 2 až 5 cm. Z hľadiska požiarnej bezpečnosti najvhodnejšou tepelnou izoláciou sú rohože, respektíve pásy z minerálnej vlny, ktoré obopínajú komínovú vložku. Pri niektorých typoch komínov sa pásy s vhodnou veľkosťou vkladajú do tvárnic počas stavby komína. Tepelná izolácia je dôležitá, lebo zabraňuje prudkým teplotným zmenám, kondenzovaniu spalín, ako aj prehrievaniu komínového telesa a vzniku prasklín.
• Obvodové tvarovky (napr. betónové kvádre alebo tehly): Nosná časť komína, ktorá chráni vnútorné vložky. Sú vyrábané prevažne z betónu. Murujú a spájajú sa maltou. Novinkou na našom trhu sú tvárnice z keramiky tehlového vzhľadu. Brúsené keramické komínové tvarovky spájané lepidlom zaisťujú presnosť a rýchlosť stavby komínového telesa, čo zrýchľuje výstavbu.
• Dymové klapky, komínový ventil: Regulujú prúdenie spalín a zabraňujú spätnému ťahu.
• Vývodové zakončenie (komínová hlava): Chráni komín pred zatekaním a zabezpečuje optimálne prúdenie spalín.
• Revízne dvierka: Slúžia na kontrolu a čistenie komína. Musia byť ľahko dostupné a odolné voči teplu aj korózii. Pred začatím montáže musí byť známa výška, umiestnenie a orientácia komínových dvierok aj ďalších čistiacich a revíznych otvorov, rovnako aj výška a orientácia miesta na pripojenie spotrebiča. Zároveň sa pred začatím montáže musí preveriť, či umiestnenie všetkých otvorov zodpovedá požiadavkám noriem a predpisov.

V komínovej tvárnici sú vedené aj vzduchové kanály na vetranie vonkajšej steny niektorých šamotových vložiek. Dokonalejšie komínové systémy už majú tepelnú izoláciu integrovanú v komínových tvárniciach. Zvyšuje to rýchlosť stavby komína, ale to je len vedľajší efekt. Hlavný účel je ten, že medzi komínovou vložkou a tepelnou izoláciou je medzera, ktorou sa k spotrebiču privádza vzduch potrebný na spaľovanie paliva (tzv. rúra v rúre). Medzera má optimálnu šírku takú, aby sa vložky príliš neochladzovali, ale aby množstvo palivového vzduchu bolo dostatočné. Iné typy tvárnic umožňujú privádzať palivový vzduch cez špeciálnu šachtu. Tieto typy komínov sú určené predovšetkým k tepelným spotrebičom s uzavretým systémom spaľovania, čiže turbo kotlom, alebo aj kozubovým vložkám, ktoré vzduch na horenie neodčerpávajú z miestnosti. Ak sa spaľovací vzduch odoberá z miestnosti, musí sa tam aj privádzať zvonka, čím sa ochladzuje interiér. Vzduch, ktorý prúdi k uzavretému spotrebiču cez komín, sa v predhrieva, čo uľahčuje horenie. Vďaka integrovanej izolácii komín neochladzuje priestory interiéru. Preto sú nové utesnené komíny bez potreby zadného vetrania a bez tepelných mostov, ako aj uzavreté spotrebiče vhodným riešením pre tzv. pasívne domy, ktoré majú len minimálne straty tepla.

Pri vyšších komínoch si zaistite stabilný prístup. Zadovážte si pevný rebrík. Plánujete práce vo výške alebo na ťažšie dostupnom mieste? Pre bezpečný a stabilný prístup je ideálnym riešením hliníkové lešenie. Kvalitne odvedená a bezpečná práca vo výške je pri stavbe komína najdôležitejšia. V tomto smere sa môžete spoľahnúť na kvalitné hliníkové lešenia.

Postup výstavby nového komína

Keďže komín tvorí osamelé zaťaženie, musíme naň myslieť už pri budovaní základov. Pod komín je vhodné zhotoviť základovú pätku. Základová pätka by mala byť širšia minimálne o 150 mm, než je pôdorysná plocha komína. Aj pri komíne je potrebné samotnú konštrukciu odizolovať proti zemnej vlhkosti.

1. Základová pätka a izolácia: Prvým krokom je vytvorenie ďalšieho stupňa betónovej pätky. Táto pätka môže mať buď samotné pôdorysné rozmery komína, alebo môže byť o pár centimetrov širšia. Podstatná je jej výška. Tá by mala dosiahnuť výšku budúcej podlahy. V praxi to znamená, že samotné tvárnice komína začíname ukladať od výšky podlahy. Na betónovú dosku sa nanesie maltové lôžko, do ktorého sa položí izolácia proti vlhkosti. Na predpripravené miesto s maltovým lôžkom sa položí prefabrikovaná komínová päta. Stavba začína osadením základového bloku na železobetónovú platňu. Tá musí byť vyrovnaná, únosná a podľa statika pripravená na hmotnosť celého komína, ktorá môže presiahnuť aj 500 kg. Na prefabrikovanú komínovú pätu sa osadí adaptér podľa požadovaného priemeru.
2. Osadenie tvárnic a vložiek: Vložkový komín sa skladá z tvárnice, tepelnej izolácie a samotnej vložky. Výstavbu začíname osadením tvárnice, do ktorej umiestnime samotnú vložku. Ako už bolo písané vyššie, prvá vložka býva kondenzačná. Následne pokračujeme osadením ďalšej tvárnice, ktorá sa prilepí k predchádzajúcej pomocou lepidla. Opäť vložíme časť vložky a takýmto postupom pokračujeme ďalej. Do čerstvého lôžka malty sa osadí komínová tvárnica a rovnakým spôsobom aj druhá tvárnica. Vložky sa ukladajú na seba s použitím špeciálnej tesniacej malty, pričom medzi jednotlivými dielmi je potrebné dodržať dilatačné škáry - najčastejšie okolo 5 mm. Medzi samotnú vložku a tvárnicu sa vždy osádza tepelná izolácia - tu je potrebné myslieť na jej vyrezanie v mieste čistiaceho otvoru, prieduchu a podobne. Prefabrikovaná komínová päta sa osádza do maltového lôžka. Tvárnice sa spájajú tenkovrstvovou maltou (3 ks/1 m komína). Tenkovrstvová malta sa nesmie nanášať na integrovanú tepelnú izoláciu ani na otvory na statické zabezpečenie komína. Profilované rúry s dĺžkou 1 330 mm s hrdlovým spojom sa spájajú škárovacím tmelom. Medzi vnútornou vložkou a vonkajším plášťom sa vytvára medzera, ktorú vypĺňa izolačný materiál - najčastejšie minerálna vlna s hrúbkou 2 až 5 cm a teplotnou odolnosťou do 600 °C. Tento krok je nevyhnutný najmä pri komínoch pre kotly na plyn alebo pelety, kde vzniká množstvo kyslého kondenzátu.
3. Odvod kondenzátu: Najjednoduchším riešením je prekrytie komína, napríklad antikorovým zastrešením. Síce nebýva súčasťou základného balíka komína, ale dá sa dokúpiť. Pre samotný odvod kondenzačnej tekutiny možno ku komínu priviesť kanalizačný odvod. Tento odvod sa odporúča oddeliť od domovej kanalizácie, aby samotný komín neslúžil ako odvetranie kanalizácie. Vzniknutý kondenzát, príp. dažďové a snehové zrážky, treba odviesť z komína do kanalizácie.
4. Stabilizácia a prestup cez strop/strechu: Najjednoduchšia výstavba komína je v tom prípade, ak samotná stavba komína postupuje v predstihu oproti ostatnej výstavbe objektu. Aby sme komín počas výstavby nemuseli zabezpečovať proti pádu, treba ho v prvej fáze postaviť maximálne po výšku stropu, respektíve pár centimetrov nad budúcu konštrukciu stropu. Každý tretí rad vložiek by mal byť kotvený k obvodovej konštrukcii, čím sa zabezpečí stabilita a zamedzí možnému zosuvu. V prípade betónovej dosky je potrebné okolo komína vložiť pružnú hmotu, ktorá mu umožní drobné pohyby pod vplyvom teplotných zmien. Ako dilatáciu je vhodné použiť tvrdenú nehorľavú izoláciu zo skleneného vlákna. Po zatvrdnutí betónovej dosky môžeme pokračovať v samotnej výstavbe komína. Komín je potrebné približne každé 4 m výšky zabezpečiť proti vybočeniu. Za zabezpečenie proti vybočeniu sa považuje aj priechod stropnou konštrukciou. V prípade dreveného krovu je potrebné dodržať zásady vzdialenosti od samotnej konštrukcie krovu. V mieste prestupu cez krov je vhodné umiestniť na komín pomocnú stabilizačnú konštrukciu, ktorá bude tvoriť horizontálnu podporu tesne predtým, ako samotný komín vystúpi nad konštrukciu strechy. Na bočné zabezpečenie komína v oblasti krovu možno použiť kotviaci prvok do krovu. Na statické zabezpečenie voľne stojacich komínov, vyšších nadstrešných častí (viac ako 1 m voľnej výšky od roviny strechy) a pod. možno do otvorov v rohoch tvárnic vložiť výstuž a zaliať ju zálievkovou maltou.
5. Zakončenie a finálna úprava: Komín vytŕčajúci nad konštrukciu strechy je potrebné ochrániť pred poveternostnými vplyvmi pomocou nehorľavej tepelnej izolácie a následne finálnou vrstvou fasády alebo obkladu. Po dosiahnutí požadovanej výšky sa na komín montuje hlavica - betónová alebo nerezová, ktorá chráni vnútro pred dažďom a vetrom. Ak sa má komín nad strechou ukončiť prefabrikovaným komínovým plášťom z vláknobetónu, osádza sa tento plášť až na oplechovaný komín vymurovaný do požadovanej výšky. Výška oplechovania musí byť min. 150 mm; pri strmých strechách a v horských oblastiach podľa miestnych skúseností. Neodporúča sa upraviť komínové tvárnice nad strešnou rovinou len omietnutím. Komínové tvárnice bez povrchovej úpravy môžu spôsobovať vlhnutie komínového telesa.
6. Záverečná kontrola: Na úplný záver je nutné vykonať tlakovú a dymovú skúšku podľa STN 734201, ktorá potvrdí tesnosť a bezpečný ťah. Odborník - kominár, musí následne vystaviť revíznu správu, bez ktorej nie je možné skolaudovať stavbu.

Počas výstavby treba počítať s tým, že do komína sa môže dostať dažďová voda, stavebný prach, stavebná sutina a podobné znečistenie. V prípade dažďovej vody nejde o závažnejší problém, pretože voda vytečie cez otvor na odvod kondenzačnej tekutiny. Odporúčame prenechať murovanie komína na odborníkov, nakoľko je to odborná činnosť, na ktorú je potrebné mať školenia montáže odporúčané výrobcom komínového systému a v neposlednom rade prax. Ušetrené peniaze (náklady) na kvalite komínového systému a svojpomocnej práci (alebo výstavbou nekvalifikovanou osobou), môže neskoršie v lepšom prípade skončiť nemalou finančnou stratou, či ublíženiu na zdraví. Nezabúdajme, že ide o konštrukciu, ktorá má zabezpečovať požiarnu bezpečnosť v objekte.

Rekonštrukcia a oprava existujúceho komína

Zaujíma vás, ako opraviť starý komín alebo čo robiť, ak je komín prasknutý? Prejdeme si diagnostiku problému, možnosti sanácie prasknutého komína a vysvetlíme, kedy je ešte oprava postačujúca. Každá oprava komína by mala začať dôkladnou diagnostikou. Typickými príznakmi poškodenia sú viditeľné praskliny na murive, dymenie do interiéru, kondenzát unikajúci cez steny alebo výrazné dechtovanie. Príčinou býva často chýbajúca alebo poškodená vložka, znížený ťah komína v dôsledku nesprávnej výšky či upchatia, alebo použitie starých, už nevyhovujúcich materiálov.

Murovaný komín už nezodpovedá požiadavkám modernej vykurovacej techniky. Má horší ťah, je citlivý na vlhkosť, má malú odolnosť proti kyseline a zlú tepelnú izoláciu. Jeho pukliny, premokanie a oheň predstavujú veľké nebezpečenstvo pre dom a jeho obyvateľov. Okrem toho sa nedá používať univerzálne. V prípade nízkoteplotných a kondenzačných kotlov na plyn a vykurovací olej potrebujeme komín s izostaticky lisovanými alebo viacvrstvovými tesnými antikorovými vložkami. V súčasnosti uprednostňujeme použitie nízkoteplotnej a kondenzačnej techniky, ktorá prináša výraznú úsporu spotreby vykurovacích palív, a tým aj finančných nákladov. Preto využitím kondenzačnej techniky je potrebné vymurovať komín, ktorý je dostatočne odolný proti vlhkosti.

Pri menej závažných poškodeniach je vhodným riešením sanácia komína. Najčastejším krokom je vložkovanie - teda zavedenie nerezovej alebo keramickej vložky do existujúceho prieduchu. Tento proces výrazne zvýši bezpečnosť a predĺži životnosť komína. Aj na chate môže svoj komín opatriť napr. keramickou vložkou. Ak budeme potrebovať prieduch zväčšiť, použijeme frézovanie. Frézovanie môže začať až po utesnení všetkých komínových otvorov. Do otvoru určeného pre vymetanie sa potom nasadí vysávač - najlepšie priemyselný, a na hlavu komína sa osadí pripravená komínová frézka.

Ak je komín príliš nízky a neplní ťahové požiadavky, možno ho jednoducho navýšiť pomocou nadstavca. Ak sú poškodenia rozsiahle - napríklad prepadnuté vnútorné vložky, výrazné dechtovanie alebo zrútené časti muriva - je často najefektívnejším riešením kompletná výmena komína. V takých prípadoch sa odporúča postaviť nový nerezový komínový systém alebo systémový komín s keramickými vložkami, ktorý zodpovedá súčasným normám a má certifikovanú životnosť viac ako 30 rokov. Ak sa jedná o opravu komína v občasne obývaných stavbách akými sú chalupy a chaty, môžete rátať s tým, že jeho najnamáhanejšou je nadstrešné komínové teleso. Tá je totiž dennodenne vystavená pôsobeniu poveternostných vplyvov a tiež spalín. Konštrukcia nadstrešnej časti sa môže narušiť a časom rozpadnúť. Ak je porušený tzv. veniec alebo nebodaj celý komín nad strechou, musíme ho rozobrať až po neporušené murivo a vymurovať nanovo. Niekedy je nutné rozobrať poškodený komín až do povaly. Ako murivo sa odporúča použiť kvalitné šamotové tehly ale pálené, mrazuvzdorné tehly. Komínovú hlavu môžete aj vybetónovať, ale v takom prípade je dobré ju vystužiť, aby sa zamedzilo jej popraskaniu. Komínová hlavu by nemala presahovať cez okraje komína, ale mala by sa s nimi zalícovať zarovno.

Kľúčovým krokom k predchádzaniu väčším opravám je pravidelná údržba. Komín by mal byť kontrolovaný a čistený kominárom aspoň raz ročne pri plynových spotrebičoch, a ideálne dvakrát ročne pri tuhých palivách. Podľa vyhlášky, ak používate klasické krbové kachle s výkonom do 50 kW (rodinný dom) a kúrite tuhými palivami (napr. drevo, brikety), tak povinnosť čistiť a kontrolovať komín musíte každé 4 mesiace.

Najčastejšie chyby pri výstavbe a prevádzke komína

Medzi najčastejšie chyby patrí nesprávne navrhnutá výška alebo priemer komína. Príliš malý priemer spôsobuje zlý ťah a môže viesť k hromadeniu spalín v spotrebiči či priestore. Ďalšou častou chybou je použitie nevhodnej malty, ktorá po vystavení vysokým teplotám praská a stráca svoje vlastnosti. Tým sa znižuje stabilita konštrukcie a zvyšuje riziko prenikania spalín do interiéru. Pri starších murovaných komínoch býva častým problémom absencia vložky, ktorá je dnes už štandardom. Bez nej je komín náchylný na poškodenie vlhkosťou, kyselinami zo spalín a vznik dechtových usadenín. Poslednou, no najmenej závažnou chybou, je nedodržaná bezpečnostná vzdialenosť od horľavých konštrukcií. Táto chyba môže viesť až k požiaru, najmä ak je komín vedený v blízkosti trámov alebo sadrokartónových stien, kde musí byť dodržaný odstup aspoň 20 cm. Pri certifikovaných komínoch (napr. systémové komíny) sa táto vzdialenosť môže líšiť v závislosti od konkrétneho výrobku, ale je vždy presne stanovená v technickej dokumentácii.

Či už ide o výstavbu nového alebo opravu starého komína, budete musieť oba úkony minimálne prekonzultovať s odborníkom. Ak nezveríte opravu starého komína kvalitnej firme a pustíte sa do nej sami, mali by ste podľa zákona nechať komín po oprave skontrolovať spôsobilej osobe.

Naši zákazníci nám často kladú otázku, či doporučujeme inštaláciu nerezového komína, alebo je z technologických príčin vhodnejšia výstavba murovaného, keramického komína. Odpoveď však nie je jednoznačná, oba typy vyhotovenia komína majú svoje výhody a nevýhody. Moderná architektúra inklinuje ku nerezovému komínu, na druhej strane máme zástancov klasického vyhotovenia rodinného domu, ktoré by sa nezaobišlo bez keramického komína. Po stránke technického vyhotovenia a vhodnosti vystavania komína, ktorý reflektuje na potreby pripojeného spotrebiča, odporúčame konzultáciu s výrobcom a s kominárom.

Komín sa odporúča navrhovať do stredu budovy, tým sa zabezpečia dobré rozptylové podmienky vo voľnom prúdení vzduchu. Komínové teleso má byť viacvrstvové s vnútornou vložkou dilatačne a tepelne oddelenou od komínového plášťa. Správne navrhnutý komín má mať takú účinnú výšku, prierez a vyústenie aby sa docielil potrebný ťah. Odporúča sa na jeden spotrebič, jeden komínový prieduch, ak sa to nedodrží, ovplyvní to ťah komína a výkon spotrebičov.

tags: #cim #murovat #komin