Biblia je stáročiami overený, a pritom stále nedostatočne docenený zdroj informácií z oblasti histórie, sociológie, zákonodarstva a ďalších oblastí ľudského poznania. Zostáva však zodpovedať zásadnú otázku. Prečo bola práve Biblia zvolená ako nástroj rozlišovania, detekcie a akýsi kľúč k duchovnu? Veď na svete existuje množstvo iných kníh, ktoré sa zaoberajú podobnými témami.
Vo všetkých týchto rovinách je Biblia jedinečnou knihou. Na rozdiel od iných náboženských či duchovných spisov nevznikla jednoduchým diktátom, ktorý by bol za tajomných okolností odovzdaný jednej osobe nejakým anjelom alebo nadzemskou bytosťou, ako je to napríklad pri Koráne, Knihe duchov, spiritistických textoch či posolstvách získaných cez kontaktné osoby. Biblia obsahuje reálne životné príbehy, ktoré sú historicky podložené. Otvorene vypovedá o spôsobe inšpirácie svojich autorov, ktorí sa často navzájom nepoznali, a predsa sa ich posolstvá harmonicky dopĺňajú.
Hoci Biblia nespadla z neba a písali ju ľudia, jej pôvod je nadzemský, pretože jej autorom - presnejšie inšpirátorom - je Boh. Vesmírna, mocná, inteligentná a láskavá bytosť, ktorá ďaleko presahuje hranice ľudského chápania. Iba jediné miesto v Biblii napísal Boh priamo svojím prstom - na kamenné dosky, ktoré odovzdal na Sinaji Mojžišovi. Všetky ostatné časti Biblie písali ľudia, ktorých Boh postupne povolával k spolupráci na tomto diele.
Božie Slovo ako Živé a Účinné
„Človek bude žiť nielen z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ Túto veľmi dôležitú pravdu povedal Pán pokušiteľovi, ktorý sa ho hneď na začiatku jeho služby pokúšal zviesť z cesty. Žiadnemu človeku ani nenapadne, aby iba tak prestal jesť. Takéto správanie môže znamenať iba dve veci, buď je daný človek chorý, alebo ide o veriaceho, ktorý sa postí. Pokiaľ však ide o konzumáciu duchovného pokrmu, akoby nám ani nebolo čudné, keď nejaký kresťan číta Písmo tak raz do týždňa. Existuje smutná štatistika uverejnená v časopise Christianity Today, podľa ktorej si iba 45% pravidelných návštevníkov bohoslužieb číta Bibliu viac ako raz za týždeň!
Hovorí sa, že cirkev zasiahla epidémia biblickej negramotnosti. Keď robili prieskum medzi deťmi z rôznych amerických kresťanských zborov, zistili, že pomerne veľké množstvo z nich si myslí, že Superman je postava z Biblie! Pravidelné čítanie Biblie je, žiaľ, v živote mnohých kresťanov vzácnosť a realitou je čosi ako „duchovná podvýživa“. Vysvetlenie súčasného stavu je pomerne jednoduché. Satan tlačí na to, aby sme preferovali telesné na úkor duchovného. Ľudia sa preto venujú rôznym diétam a dávajú si pozor na to, čo jedia, a už menej pozornosti venujú tomu, čím kŕmia svoju dušu a ducha. Ideálne by bolo, keby sme v úrovni svojej telesnej a duchovnej výživy dosiahli minimálne rovnováhu. Navyknime si preto čítať Písmo uvedomelo a pravidelne.
Liečivý a Životodarný Vplyv
„Znova a znova poslal svoje slovo a uzdravoval ich a vyslobodzoval z ich mnohej záhuby.“ Vždy, keď sa Boží ľud kvôli svojim hriechom a zlyhaniam dostal do problémov, Boh im pomohol tak, že im poslal svoje Slovo. Tento princíp rovnako platí aj dnes, lebo najväčšou potrebou trápiacich sa ľudí je živé Božie slovo. „Môj synu, pozoruj na moje slová; nakloň svoje ucho k mojim rečiam. Nech neodídu od tvojich očí; ostríhaj ich prostred svojho srdca. Lebo sú životom tým, ktorí ich nájdu, a celému ich telu lekárstvom.“ Nielenže toto slovo hovorí o liečivom vplyve Božích výrokov, ale obsahuje v sebe aj návod, ako tento liek používať. Nijako sa nezmieňuje o dávkovaní. To preto, lebo Božím slovom sa nedá predávkovať. Čím viac ho v sebe máme, tým blahodarnejší má na nás vplyv.
Ak chceme, aby na nás Slovo optimálne pôsobilo, na prvom mieste mu potrebujeme venovať pozornosť. Čítanie Písma nie je doplnková aktivita ani nástroj na krátenie si času, vyžaduje si celé naše sústredenie. Slovo nám treba vnímať viacerými zmyslami, zrakom aj sluchom. Písmo je dobré čítať aj počúvať. Ak si ho čítame nahlas, zapájame obidva tieto zmysly a ešte ho aj vyznávame ústami. Samozrejme, tiché čítanie alebo počúvanie audiozáznamu biblického textu je tiež veľmi vhodnou formou „konzumácie“ Slova. Cieľom týchto aktivít je dostať Božie slovo do nášho srdca a udržať ho tam. Majme na pamäti, že v Božom slove je obsiahnutý život. Pán o tom hovoril celkom otvorene: „Duch je, ktorý oživuje; telo nič neosoží. Slová, ktoré vám ja hovorím, sú duch a sú život.“ Keď počúvame kázané Božie slovo, ide o Slovo spojené s Duchom. Táto kombinácia je doslova životodarná a pravidelne prebieha na bohoslužbách živých charizmatických zborov.
Transformačná sila Božieho Slova
Biblia prináša predovšetkým mravné princípy, ale aj zdravotné, výchovné a sociálne zásady, ktoré majú pozitívny vplyv na ľudský charakter, rodinné vzťahy a spoločnosť ako takú. Ľudia, ktorí prijali biblické posolstvo, často zažili hlbokú a jednoznačne pozitívnu zmenu. Ak je Biblia prijímaná správne, človek si zachováva svoju osobnosť a slobodu.
Najpozoruhodnejšie na Biblii je to, že presne odhaľuje vnútro človeka. Ukazuje jeho silné aj slabé stránky. Človek má pri jej čítaní pocit, akoby stál pred zrkadlom, ba dokonca pred röntgenom. Jeho vnútro je odhalené do hĺbky. Vďaka tomu človek pochopí príčiny svojich problémov a neúspechov. Biblia nielen pomenúva, že človeku uniká pravé šťastie, ale pravdivo odhaľuje príčiny tohto stavu. Tí, ktorí prijali jej napomenutie a riadili sa jej radami, zažili zásadnú premenu života. Táto premena býva taká hlboká, že ju Písmo nazýva „znovuzrodením“. Pod vplyvom tejto starej knihy vzniká nový človek.
Z otroka alkoholu sa stáva slobodný človek, z nevraživého suseda láskavý spoločník, z hádavého manžela pozorný životný partner, z lajdáka zodpovedný pracovník, z človeka s krivým charakterom zásadový a čestný človek, z neposlušných detí deti rešpektujúce autoritu rodičov, z neverného partnera ten, ktorý chráni posvätnosť manželstva. Biblia je určená všetkým ľuďom, aj tým, ktorí si myslia, že so svojím životom sú spokojní. Práve im ukáže život v pravom svetle a ponúkne nový rozmer - hlbší, zmysluplnejší a naplnený vznešenými cieľmi.
Skutečný Příběh BOHA Než Cokoli Existovalo | KOMPLETNÍ DOKUMENT
Božie Slovo ako Kladivo a Dvojsečný Meč
„Či nie je moje slovo ako oheň? hovorí Hospodin. A ako kladivo, ktoré drví skalu?“ Jeremiáš opisuje Božie slovo ako niečo veľmi silné a energické, niečo nekompromisne jednoznačné. Božie slovo môže byť použité aj ako kladivo. Náš Pán človeka najradšej prebúdza z hriechu svojim hlasom lásky, avšak ak je srdce zatvrdnuté, použije Slovo ako kladivo. Takýmto spôsobom vie Boh až doteraz používať svoje Slovo. Mnohí ľudia si nepripúšťajú k srdcu, že Božie slovo je určené pre nich, hovoria: „To platí pre tých druhých, nie pre mňa. Ja predsa nie som taký!“ V takých prípadoch musí Slovo Božie udrieť do ľahostajného, bezcitného svedomia a hlboko ho raniť, aby priviedlo človeka k poznaniu previnenia, k žalovaniu na seba.
„Veď Božie slovo je živé a účinné, ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje túžby a úmysly srdca.“ Ďalšou funkciou Božieho slova je jeho ostrosť a prenikavosť. Je pripodobnené k „dvojsečnému meču“. Týmto mečom je myslený konkrétny typ meča, rímsky vynález zvaný gladius. Išlo o krátky meč rímskeho legionára, ktorý bol zakončený ostrým hrotom a obojstranné ostrie mu dávalo obrovskú prenikavú silu. Týmto mečom rímski vojaci bodali svojich nepriateľov medzerami v hradbe, ktorú postavili zo svojich štítov. Bola to veľmi účinná zbraň pre boj zblízka. V tomto prípade funguje Božie slovo ako pomyselná čepeľ operatéra, ktorá preniká dovnútra srdca človeka a rieši tam prítomný problém.
Obojstranné ostrie Slova však neslúži iba ako chirurgický nástroj, ale je tiež veľmi účinnou zbraňou duchovného boja. Apoštol Pavol to opisuje nasledujúcimi slovami: „A vezmite aj prilbu spasenia i meč Ducha, ktorým je slovo Božie, modliac sa každou modlitbou a prosbou každého času v Duchu a tým cieľom bdejúc s celou vytrvalosťou a prosbou za všetkých svätých.“ Božie slovo je tu nazývané duchovným mečom, a tým aj skutočne je. Ak máme teda používať meč Ducha, potrebujeme Božie slovo urobiť súčasťou nášho modlitebného života a duchovného boja. Z úst osláveného Pána Ježiša vychádzal „ostrý dvojsečný meč“. Tento prorocký obraz je ďalším potvrdením skutočnosti, že duchovný meč Božieho slova sa používa ústami tak, že sa toto Slovo s vierou vyslovuje. Biblia v našom vrecku alebo v knižnici nie je žiadnym mečom.
Odhaľovanie a Očista
Božie Slovo odhaľuje, akými ľuďmi skutočne sme vo svojom vnútri, v porovnaní s tým, čo si o sebe sami myslíme alebo čo dovolíme vidieť ostatným. Aj skazený človek môže niekedy zakryť svoju skutočnú povahu predstieranou láskavosťou alebo zbožnosťou. Pyšní ľudia sa maskujú predstieranou skromnosťou, a pritom túžia po potlesku ľudí. No Božie Slovo odhaľuje, čo majú ľudia skutočne v srdci, a mocným spôsobom podnecuje pokorných ľudí, aby si vyzliekli starú osobnosť a obliekli „si novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej spravodlivosti a vernej oddanosti.“
Keď apoštol Pavol v liste Efezanom pripodobňuje ľudské manželstvo ku vzťahu Krista a cirkvi, zmieňuje sa o ďalšej dôležitej úlohe Božieho slova v našich životoch - o jeho očisťujúcej a posväcujúcej schopnosti: „aby ju posvätil očistiac ju kúpeľom vody, slovom, aby si ju postavil pred seba slávnu, cirkev, nemajúcu škvrny alebo vrásky alebo niečoho takého, ale aby bola svätá a bezvadná.“ Vplyv Božieho slova na našu dušu a životný štýl je nesmierne pozitívny. Toto očisťujúce pôsobenie Božieho slova je v Biblii viackrát naznačené. Keď chce Pán umývať nohy svojim učeníkom, argumentuje tým, že sú už čistí pre Slovo, ktoré im hovoril.
Kňaz Ezdráš tiež hovorí o tom, ako Božie slovo dokáže posvätiť život mladého človeka, a tak ho ochrániť pred hriechom: „Čím očistí mládenec svoju stezku? Tým, že sa bude chovať podľa tvojho slova. Hľadám ťa celým svojím srdcom; nedaj mi zablúdiť od tvojich prikázaní!“
Božie Slovo ako Svetlo a Sprievodca
„Sviecou mojej nohe je tvoje slovo, svetlom môjmu chodníku.“ Židia sú veľkými milovníkmi Božieho slova. Tí ortodoxní zasvätili celý svoj život štúdiu Tóry. Výraz Tóra, ktorý najčastejšie prekladáme ako Zákon, má aj jeden veľmi konkrétny význam. Ak sa potrebujeme zorientovať v živote a v hodnotách, v tom, čo je naozaj dôležité a na čom naozaj záleží, niet lepšej pomôcky, ako je Biblia.
Svetonázor súčasnej generácie je do veľkej miery formovaný televíziou a internetom, v dôsledku čoho je kresťanský pohľad na svet neustále konfrontovaný troma nepriateľskými „izmami“. Prvým z nich je ateizmus, ktorý jednoducho tvrdí a vo všetkých svojich záveroch predpokladá, že niet Boha. Tento životný postoj označuje Písmo za bláznovstvo, ktoré vedie k mnohému zlu. Z ateizmu vychádza humanizmus, v ktorom Boha ako najvyššiu hodnotu a mierku všetkých vecí nahrádza človek. Táto filozofia má zničujúce dopady na kresťanskú morálku a jej vplyv na spoločnosť, lebo dobro už viac nie je to, čo hovorí a požaduje Boh. Dobro je to, čo je dobré a príjemné pre človeka. Stav súčasnej spoločnosti, ktorá široko akceptuje hriechy v oblasti sexuality a umožňuje ľuďom zabíjať nenarodené deti, je priamym dôsledkom nadvlády humanizmu. S humanizmom je úzko spätý tiež liberalizmus, ktorý je tiež prejavom vzbury voči morálnemu imperatívu Božích prikázaní, proti ktorým stavia slobodu jedinca ako vyššiu a dôležitejšiu hodnotu. Jediný spôsob, ako si udržať a posilniť biblický svetonázor, je čítanie Písma. Iba myšlienky Božieho slova nás naučia správne konať a správne sa rozhodovať.
Jednota a Spoľahlivosť Božieho Slova
Pravdivosť Biblie je potvrdená naplnenými proroctvami, ktoré sú konkrétne a jednoznačné, na rozdiel od Nostradamových proroctiev, ktoré možno ľubovoľne vykladať, prispôsobovať a meniť. Rovnako aj výroky spiritistov a údajných mimozemských bytostí sa neustále menia a často si navzájom odporujú. Bibliu však možno overiť tým najjednoduchším spôsobom - začať ju osobne študovať.
Spoľahlivosť Biblie sa mimoriadne jasne prejavuje v naplnených proroctvách. Uveďme napríklad Izaiáša 44:28. Prorok Izaiáš žil v rokoch 746 - 685 pred Kristom a dostáva proroctvo o vyslobodení Izraela a znovuvystavaní Jeruzalema v čase, keď vôbec neprichádzala do úvahy myšlienka akejkoľvek národnej katastrofy. Bolo to rovnako absurdné, ako keby dnes niekto tvrdil, že budú zrúcané Hradčany a o 200 rokov znovu postavené. Nikto tomu neveril. „…Jeruzalem aj chrám bude zborený, ale nebojte sa. Bude znovu vystavaný.“ Je to ohromujúce. Jeden a pol storočia pred touto udalosťou pozná Biblia meno perzského panovníka, ktorý v roku 539 pred Kristom vydáva dekrét o obnove Jeruzalema. Dejiny preverili spoľahlivosť biblických proroctiev a dali nám istotu, že tie, ktoré ukazujú do budúcnosti, sa naplnia rovnako neomylne ako tie minulé.
Biblie bola v minulosti vyčítaná historická nepresnosť a dokonca ju obviňovali z falšovania dejín. Boli obdobia, keď postavu babylonského kráľa Balsazara historici považovali za výmysel Knihy Daniel. Ešte v polovici minulého storočia dejiny takéto meno nepoznali. V roku 1861 však H. F. Talbot publikoval text z chrámu mesačného boha z mesta Ur, v ktorom sa známy babylonský kráľ Nabonidus modlí za svojho najstaršieho syna Balsazara. O pätnásť rokov neskôr sa verejnosť oboznámila s dôležitými okolnosťami pádu Babylonu a so skutočnosťou, že Nabonidus sa v tom čase nenachádzal v Babylone, ale v meste Téma. V Babylone bol iba jeho syn, ktorého historici dlho mylne považovali len za vrchného veliteľa Nabonidovej armády, nie za kráľa. Odvtedy je Balsazar považovaný za spolukráľa so svojím otcom Nabonidom. Práve preto dnes rozumieme výroku Biblie v Dan. 5:16 (porovnaj Dan. 5:7), že Daniel mal byť odmenený ako tretí v kráľovstve: prvý Nabonidus, druhý Balsazar a tretí Daniel. Ide len o jeden z mnohých príkladov.
Unikátna Súdržnosť
Biblická súdržnosť nemá v dejinách obdoby. Biblia bola písaná počas obdobia 1 600 rokov, viac než 40 autormi z úplne rozdielnych sociálnych vrstiev. Písmo písali králi, roľníci, filozofi, rybári, básnici, štátnici aj učenci. Rozmanitosť autorov dopĺňa aj rozmanitosť miest, kde boli biblické knihy písané. Mojžiš písal na púšti, Jeremiáš v žalári, Daniel v prírode aj v kráľovskom paláci, Pavol vo väzení, Lukáš na cestách, Ján vo vyhnanstve na ostrove Patmos, iní priamo na bojisku.
Biblia vznikala v rôznych historických obdobiach. Pisatelia pochádzali z rôznych krajín, od západu po východ, od Talianska po Perziu, často oddelení nielen storočiami a tisíckami kilometrov, ale aj hlbokými sociálnymi rozdielmi. Napriek všetkej tejto rozmanitosti je dielo všetkých pisateľov dokonale zosúladené od Genezis až po Zjavenie. Všetci hovoria jednotne o Božom pláne záchrany človeka. Strom života, stratený dôsledkom neposlušnosti v Genezis, je navždy ponúknutý v Zjavení. Tak ako ktorýkoľvek orgán ľudského tela možno pochopiť len vo vzťahu k celku, aj ktorákoľvek časť Biblie môže byť správne pochopená iba vo vzťahu k celej Biblii. Biblické knihy zahŕňajú mimoriadne široké literárne žánre: dejiny, zákonodarstvo (civilné, trestné, etické, rituálne, hygienické), náboženskú poéziu, lyriku, podobenstvá, alegórie, životopisy, osobnú korešpondenciu, pamäti, denníky, proroctvá a zjavenia. Biblia však vykazuje vnútornú jednotu, ktorá poukazuje na jedného Autora - Ducha Svätého.
Medzi jednotlivými pisateľmi nenachádzame rozpory. „Každé Písmo je Bohom vdýchnuté (inšpirované).“ „Žiadne proroctvo Písma nevzniklo z vlastného výkladu, ale ľudia hovorení Duchom Svätým hovorili od Boha.“ Duch inšpiroval proroka, teda ho uschopnil prijať a odovzdať to, čo mu bolo zjavené alebo čo sám prežil ako svedok. Niekedy Boh poskytol vidiacemu (prorokovi) presnú formuláciu, no väčšinou pisateľ opísal svoj zážitok vlastnými slovami pod vedením Ducha Svätého. Nejednal však ako automat ani ako pasívny diktovací nástroj. Prorok prijal Božie posolstvo a odovzdal ho tak, že prešlo jeho osobnosťou, ktorá pritom nebola potlačená. Používal svoj talent, temperament, vzdelanie, jazyk a osobitý štýl. Inšpirácia je prenesením Božích myšlienok do ľudskej reči. Napriek obmedzeniam ľudského jazyka zostáva Biblia Božím slovom, pretože podstata Božieho posolstva je vždy zachovaná.
V celosvetovom meradle ide o najrozšírenejšiu a zároveň najviac prekladanú knihu v dejinách ľudstva. Podľa údajov Medzinárodnej biblickej spoločnosti sa každoročne vytlačí približne 50-60 miliónov Biblií alebo ich častí, najčastejšie Nových zákonov. Biblia bola preložená už do 2 062 jazykov a dialektov.
Tabuľka: Rozšírenie a preklad Biblie
Aj keď presný počet Biblií a ich častí, ktoré sú dnes rozšírené po celom svete, nie je možné exaktne vyčísliť, no bezpochyby presahuje jednu miliardu výtlačkov.
| Ukazovateľ | Hodnota |
|---|---|
| Ročne vytlačených Biblií/častí | 50-60 miliónov |
| Celkový počet prekladov | Vyše 2 062 jazykov a dialektov |
| Odhadovaný počet rozšírených výtlačkov | Vyše 1 miliardy |
Používanie Božieho Slova v Živote Cirkvi a Jednotlivca
Cieľom je pochopenie a pôsobenie
Slová Písma sú predovšetkým Božou komunikáciou s nami. Biblia nie je staroveký teologicko-rituálny spis určený na vedecké bádanie. Čítanie Biblie by v žiadnom prípade nemalo byť iba akousi náboženskou povinnosťou. Vypnime svoje elektronické zariadenia, eliminujme každý rušivý prvok a venujme jej pozornosť.
Druhý vatikánsky koncil prijal starobylú tradíciu, podľa ktorej „Synovo telo je Písmo, ktoré nám bolo odovzdané“. Aj Biblia je „telom“, „literou“. Je totiž vyjadrená v konkrétnych jazykoch, v rôznych literárnych a historických formách, v pojmoch súvisiacich so starobylou kultúrou. Uchováva spomienky na často tragické udalosti a jej stránky sú nezriedka posiate krvou a násilím. Z jej vnútra vyžaruje úsmev ľudstva a prúdia jeho slzy, vystupuje z nej modlitba nešťastných a radosť zamilovaných. Pre tento jej „telesný“ rozmer si vyžaduje aj historickú a literárnu analýzu, ktorá sa vykonáva pomocou rôznych metód a prístupov, ponúkaných biblickou exegézou. Takéto poznanie je teda nevyhnutné: ak ho opomenieme, môžeme upadnúť do fundamentalizmu, ktorý v praxi popiera vtelenie Božieho Slova do dejín, neuznáva, že v Biblii je toto Slovo vyjadrené v ľudskom jazyku, preto ho treba rozlúštiť, skúmať a pochopiť, a tiež ignoruje fakt, že božská inšpirácia nezmazala historickú totožnosť a vlastnú osobnosť ľudských autorov.
Pre jednotné a plné pochopenie Svätého písma je teda nutná „živá tradícia celej Cirkvi“ a viera. Ak totiž ostaneme len pri „litere“, Biblia ostane iba slávnostným dokumentom z minulosti, vznešeným etickým a kultúrnym svedectvom. Znalosť exegézy sa preto musí nerozlučne snúbiť s duchovnou a teologickou tradíciou, aby božská a ľudská jednota Ježiša Krista a Písma nebola narušená. Len v tejto znovu nájdenej harmónii zažiari Kristova tvár vo svojej plnosti a pomôže nám odhaliť inú jednotu. Ide o hlbokú a vnútornú jednotu Svätého písma, jeho bytia, ktoré predstavuje 73 kníh, no pritom tvoria len jediný kánon, jediný dialóg Boha s ľudstvom, jediný plán spásy.
Božie Slovo v Srdci Cirkvi
V gréckom origináli sú len tri základné slová: Lógos sarx eghéneto, „Slovo sa telom stalo“. Predsa však sú nielen vrcholom poetického a teologického klenotu, ktorým je prológ Evanjelia podľa Jána (1, 14), ale aj samotným srdcom kresťanskej viery. Večné Božie Slovo vstupuje do priestoru a času a berie na seba ľudskú tvár a identitu, je také skutočné, že sa možno k nemu priblížiť priamo.
Tak ako si v Starom zákone božská múdrosť postavila v meste mužov a žien svoj dom spočívajúci na siedmich stĺpoch (porov. Prís 9, 1), aj v Novom zákone má Božie Slovo svoj dom: je ním Cirkev, ktorej vzorom je materské spoločenstvo v Jeruzaleme, Cirkev, založená na Petrovi a na apoštoloch, ktorá dnes prostredníctvom biskupov v spoločenstve s Petrovým nástupcom naďalej uchováva, ohlasuje a vykladá Božie slovo.
V Cirkvi sa Božie slovo prejavuje predovšetkým v:
- Učení apoštolov: Ohlasovanie Božieho slova ako základ viery. Apoštol Pavol nás upozorňuje, že „viera je z hlásania a hlásanie skrze Kristovo slovo.“ Cieľom ohlasovania je plné stretnutie s Kristom vo sviatosti.
- Katechéze: Prehĺbenie „chápania Kristovho tajomstva vo svetle Božieho slova, aby ním nasiakol celý človek.“
- Homílii: Hlavný moment stretnutia s Božím slovom pre mnohých kresťanov, kde sa služobník stáva prorokom. Ohlasovanie, katechéza a homília predpokladajú čítanie a pochopenie, vysvetlenie a interpretáciu, zapojenie mysle i srdca.
- Lámaní chleba (Eucharistii): Intímny dialóg Boha so svojím ľudom, akt novej zmluvy spečatenej Kristovou krvou a najvyšší čin Slova, ktoré sa vo svojom obetovanom tele ponúka ako pokrm. „Cirkev vždy mala v úcte Božie písma tak, ako samo Pánovo telo - najmä v posvätnej liturgii. Neprestáva prijímať chlieb života zo stola Božieho slova a zo stola Kristovho tela a podávať ho veriacim.“
- Modlitbách: Utkaných zo „žalmov, hymnov a duchovných piesní“. Privilegované miesto prirodzene zaujíma liturgia hodín, modlitba Cirkvi par excellence, ktorá má stanovovať rytmus dní a období kresťanského roka a ponúkať veriacim - predovšetkým v žaltári - každodenný duchovný pokrm.
- Lectio divina: Táto metóda začína čítaním (lectio) textu, ktoré vzbudzuje otázku po autentickom poznaní jeho reálneho obsahu: čo hovorí biblický text osebe? Nasleduje meditácia (meditatio), centrom ktorej je otázka: čo hovorí biblický text nám? Potom sa dostávame k modlitbe (oratio), ktorá predpokladá ďalšiu otázku: čo odpovieme Pánovi na jeho slovo my?
- Koinonia (Bratskom spoločenstve): Iné meno pre agapé, čiže kresťanskú lásku. Ježiš nám pripomína, že na to, aby sme sa mohli stať jeho bratmi a sestrami, musíme byť tými, „čo počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho.“ Opravdivo počúvať znamená poslúchať a konať tak, aby v živote zakvitla spravodlivosť a láska, a v živote i v spoločnosti vydávať svedectvo v súlade s výzvami prorokov, ktorí neustále spájali Božie slovo so životom, s vierou a počestnosťou, s kultom a so sociálnou angažovanosťou.
V dome Božieho slova sa stretávame aj s bratmi a sestrami z iných cirkví a cirkevných spoločenstiev, ktorí napriek stále pretrvávajúcim rozdeleniam spoločne s nami prechovávajú úctu a lásku k Božiemu slovu, ktoré je počiatkom a zdrojom prvej a skutočnej, hoci ešte nie plnej jednoty.