Bojové kladivo (tiež nazývané válečné kladivo) je zbraň používaná od 11. do 16. storočia. Je to stredoveká zbraň navrhnutá predovšetkým na prebíjanie zbroje. Svoj názov nesie preto, že svojím tvarom pripomína bežné kladivo. Má toporisko a hlavicu a vyznačuje sa vysokou údernou silou.
Konštrukcia a účel bojového kladiva
Bojové kladivo bolo určené na prebíjanie odolných, často obrnených cieľov. Pre tento účel bojové kladivo poskytuje dve možnosti: buď zbroj pod silou úderu plochou stranou kladiva deformovať, alebo ju ostrým bodcom či tŕňmi preraziť. Perlík bojového kladiva bol väčšinou zakončený úzkym bodcom, ktorý uľahčoval prebitie protivníkovej zbroje. Jeho vzhľad je podobný vzhľadu ľadovej sekery.
Historický vývoj a rozšírenie
Bojové kladivo sa stalo jednou z najrozšírenejších zbraní na svete. Najčastejšie sa kladivo používalo v stredoveku v súbojoch peších, ťažko obrnených bojovníkov.
Východná Európa a Orient zaznamenali odlišný vývoj. Vo východnej Európe a v Oriente však nikdy nedosiahlo takú obľubu, ako tomu bolo v západnej a strednej Európe. Ľahšie kombinované druhy zbrojí východnej Európy a Orientu nepotrebovali na svoje prerazenie intenzitu úderu kladiva.
Typy bojových kladív
Bojové kladivá možno rozdeliť na jednoručné a obojručné.
- Jednoručné varianty: Válečné (bojové) kladivo, ovládané jednou rukou, sa vo vybavení jazdného bojovníka vyskytovalo už od 13. storočia. Častejší výskyt však zaznamenalo až v období 16. a 17. storočia.
- Obojručné varianty: Na boj muž proti mužovi na válečnom poli sa používala aj obojručná varianta bojového kladiva. Tu sa dĺžka násady pohybovala od 150 do 200 cm. V 16. storočí obojručné kladivá používala len osobná stráž pánov pri turnajoch.
- Jazdecké bojové kladivá: Jazdecké bojové kladivá mali toporisko cca 50 cm dlhé a špicatá časť kladiva bola spravidla zahnutá do háku. Jazdecké varianty kladív sa dochovali až do začiatku 18. storočia.
AKO A PREČO SA POUŽÍVAL WARHAMMER?
Príklad talianskeho bojového kladiva zo 14. storočia
Toto talianske válečné kladivo zo 14. storočia bolo určené proti obrneným protivníkom. Má menšiu veľkosť, ale dokáže zasadiť mimoriadne silnú ranu komukoľvek, kto sa ocitne v dráhe jeho úderu. Vychádza z klasického talianskeho dizajnu a má toporisko z tvrdého dreva s koženým omotom v spodnej časti pre pevný a pohodlný úchop.
Horná časť toporiska nesie hlavicu, pripevnenú dlhými kovovými výstuhami, ktoré spevňujú konštrukciu a umožňujú zbrani znášať silné nárazy. Samotná hlavica má malý vrúbkovaný úderový blok, ktorý sústreďuje silu úderu, a na opačnej strane spätný tŕň, vhodný pre zasekavánie a prerážanie.
Kladivá 16. storočia
V 16. storočí sa rozšíril typ bojového kladiva, ktoré malo rukoväť ohraničenú dvoma záštitnými kotúčmi. Tento exemplár je typom bojového kladiva hojne rozšíreného v 16. storočí, kedy je rukoväť ohraničená dvoma záštitnými kotúčmi. Rukoväť je drevená, potiahnutá červenou látkou a ovinutá konopným povrázkom. Železná valcová násada je na vrchole zakončená ozdobnou rozetou. Hlavica je tvorená kužeľovitým kladivkom a štvorbokým zobcovitým hákom.
Prehľad hlavných typov bojových kladív
| Typ bojového kladiva | Obdobie výskytu | Primárne použitie | Dĺžka toporiska (cca) | Poznámky |
|---|---|---|---|---|
| Jednoručné | 11. - 17. storočie | Peší bojovníci, jazdci | Štandardná | Rozšírené v západnej a strednej Európe |
| Obojručné | Stredovek (v 16. st. stráž pri turnajoch) | Boj muž proti mužovi (peší), osobná stráž | 150 - 200 cm | Vysoká úderná sila |
| Jazdecké | 13. - 18. storočie | Jazdní bojovníci | 50 cm | Časť kladiva zahnutá do háku |
