Sto rokov od tragických udalostí prvej svetovej vojny si v Humennom pripomínajú históriu tohto zlomového obdobia, ktoré poznačilo Slovensko štyristotisícmi zmobilizovaných mužov a takmer 70-tisícmi padlých. Prvá svetová vojna, známa aj ako Veľká vojna, bola globálnym konfliktom, ktorý zasiahol do osudov celého sveta v rokoch 1914 až 1918. Hoci sa bojové operácie odohrávali na rôznych kontinentoch a oceánoch, Európa sa stala hlavným dejiskom najkrvavejších stretov. V rámci tohto rozsiahleho konfliktu sa odohral aj rad významných bitiek, ktoré formovali priebeh vojny. Jednou z takýchto udalostí, ktorá sa odohrala na území východného Slovenska, bola bitka pri Humennom, ktorá bola súčasťou širších bojov na Východnom fronte.
Východný front a vpád Ruska na Slovensko
Vypuknutie prvej svetovej vojny bolo výsledkom komplexného sústredenia politických, ekonomických a vojenských napätí medzi európskymi veľmocami. Atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d'Este v Sarajeve 28. júna 1914 poslúžil ako formálna zámienka na rozpútanie dovtedy najväčšieho vojenského konfliktu v dejinách. Rakúsko-Uhorsko, po dohode s Nemeckom, vypovedalo 28. júla 1914 vojnu Srbsku, čím odštartovalo reťazovú reakciu aliančných záväzkov.
Konflikt sa rýchlo rozšíril a na Východnom fronte sa stretli vojská cárskeho Ruska s armádami Rakúsko-Uhorska a Nemecka. Nemecko pôvodne rátalo s rýchlou bleskovou vojnou proti Francúzsku na Západe, no ruský útok na Východné Prusko narušil tieto plány. Veliteľovi východného frontu Paulovi von Hindenburgovi sa síce podarilo po víťaznej bitke pri Tannenbergu vytlačiť Rusov z Východného Pruska, no ruské vojská medzitým dosiahli významné úspechy na tzv. haličskom fronte.
V novembri 1914 prenikli ruské jednotky za Karpaty a obsadili strategicky dôležité východoslovenské mestá ako Bardejov, Svidník, Stropkov, Medzilaborce, Snina a Humenné. Tento vpád znamenal prvé a jediné priame bojové operácie prvej svetovej vojny na území dnešného Slovenska. Pre obyvateľstvo to znamenalo priamy zásah vojny do ich každodenného života, utrpenie, straty a neistotu.
Intenzívne boje v Karpatoch a údolí Laborca
Vojenské operácie v priestore Karpát v rokoch 1914 až 1915 boli charakterizované intenzívnymi a krvavými stretmi. Ruská 8. armáda generála A. A. Brusilova operovala na území severovýchodného Slovenska, zatiaľ čo rakúsko-uhorská 3. armáda generála S. Boroeviča sa snažila brániť kľúčové pozície, vrátane Duklianskeho priesmyku. Po dobytí Duklianskeho priesmyku ruskými jednotkami koncom novembra 1914, rakúsko-uhorské jednotky ustupovali smerom k Stropkovu, ktorý bol následne dobytý. Tieto boje si vyžiadali tisíce mŕtvych a ranených vojakov na oboch stranách.
Vtedajšie vedenie Nemecka a Rakúsko-Uhorska sa v októbri 1914 snažilo zvrátiť situáciu na Východnom fronte. Nemecká 9. armáda, pod velením generála A. von Mackensena, uskutočnila riskantný manéver pri meste Ľodž, ktorý síce stabilizoval nemecký úsek frontu, no rakúsko-uhorskému sa nedostalo očakávané odľahčenie. Naopak, ruské vojská pokračovali v tlaku, najmä v oblasti Karpát. V aprílových dňoch nasledujúceho roka (1915) sa ruské jednotky pokúsili o vytlačenie nepriateľa z oblastí Humenného, Sniny a Medzilaboriec. Tento zámer však nebol úspešný. K prelomeniu ruského frontu v západnej Haliči prispela nemecká ofenzíva pri poľskom meste Gorlice začiatkom mája 1915. Rakúsko-uhorské a nemecké vojská následne prinútili ruskú armádu k stiahnutiu jednotiek z Karpát. Poslední ruskí vojaci opustili územia dnešných okresov Bardejov a Svidník v máji 1915. Hlavný cieľ ruskej armády - preniknúť do centra monarchie - sa tak nepodaril.
Boje vo Volici a Valentovciach: Detailný pohľad
V údolí Laborca a na jeho širšom okolí prebiehal front od polovice novembra do polovice decembra 1914 a potom od začiatku februára do začiatku mája 1915. Tamojšie boje boli veľmi intenzívne a na oboch stranách sa ich zúčastnil celý rad vyšších vojenských jednotiek. Údajne sa v tomto regióne odohrali aj špecifické bojové epizódy, ako napríklad tá pri Volici, kde mala hliadka maďarských vojakov prejsť ruskými pozíciami a pri návrate byť prekvapená paľbou. Na mieste neďaleko dnes stojí cintorín so 175 pochovanými vojakmi, ktorý túto udalosť pripomína.
Vo Volici (úradný názov obce pred rokom 1919 bol Okroske) prebiehali boje počas Prvej svetovej vojny až dva krát. Už v druhej polovici novembra 1914 bola Volica obsadená ruskými jednotkami, ktoré však boli hneď na začiatku decembra 1914 vytlačené rakúsko-uhorským protiútokom. Po druhý krát sa front dostal do blízkosti Volice na začiatku februára 1915 a až do konca marca 1915 jeho línia prebiehala 6 - 7 kilometrov na sever od obce (Čabiny boli na rakúsko-uhorskej strane a Sukov a Monastier pri Krásnom Brode boli na ruskej strane frontovej línie). Na prelome marca a apríla 1915 sa ruské jednotky pokúsili o prielom a prenikli až medzi Čabiny a Volicu. Rakúsko-uhorský protiútok začal 3. apríla 1915 a bol podporený aj posilami, ktoré na tento úsek Karpatského frontu prisunulo spojenecké Nemecko. K spomínanej epizóde o hliadke tak mohlo dôjsť práve počas bojov na prelome marca a apríla 1915.
Na začiatku februára 1915 sa front na východ od rieky Laborec stabilizoval na línii Krásny Brod - kóta Javirska - kóta Kobila - Výrava - hlavný karpatský hrebeň na súčasnej slovensko-poľskej hranici. Na konci marca 1915 sa medzi dedinami Výrava, Sterkovce a Čabalovce sústredila časť ruských jednotiek stiahnutá od Przemyslu. Velenie ruského Juhozápadného frontu plánovalo uskutočniť ďalší pokus o prielom cez Karpaty do uhorskej nížiny a do ofenzívy sa mali zapojiť jednotky 3. armády a 8. armády. Štáb 3. armády vybral výšiny okolo kót Javirska a Kobila ako jedno z miest prielomu rakúsko-uhorského frontu. Cez tento hrebeň mali ruské jednotky z boku preniknúť do údolia Laborca a odtiaľ pokračovať v útoku na Humenné. Ruská ofenzíva začala v tomto úseku už 23.3.1915, ale rakúsko-uhorským jednotkám sa darilo odrážať hromadné útoky a hlavnú bojovú líniu udržali až do 1.4.1915. Ruské jednotky prekonali rakúsko-uhorskú obranu 2.4.1915, prenikli za hrebeň kót Javirska - Kobila a dobili dedinu Valentovce. Rakúsko-uhorské jednotky sa zachytili na kóte Uhliska a bránili prieniku ruských vojsk k Radvani nad Laborcom a ďalej smerom na Humenné. Rakúsko-uhorské jednotky boli zatlačené na líniu Volica - Zbudská Belá, na ktorej ruský útok definitívne zastavili. Tieto boje predstavovali jeden z najkritickejších momentov tzv. „Veľkonočnej bitky v Karpatoch“.
Vojenské jednotky nasadené v údolí Laborca a ich velitelia
Hrozba širšieho operačného prielomu rakúsko-uhorského karpatského frontu práve v údolí Laborca si vyžiadala prísun posíl. Na tomto mieste bola nasadená časť spojeneckých jednotiek nemeckého „Beskiden Korps“, ktoré 3.4.1915 prešli do protiútoku a do 5.4.1915 prinútili vyčerpané ruské vojská ustúpiť do ich východiskových postavení. Počas dvoch týždňov bojov straty na oboch stranách dosiahli enormné rozmery. Môže ísť o približne 4 000 - 5 000 padlých vojakov, aj keď presné čísla si vyžadujú ďalší výskum.
V údolí Laborca a na jeho širšom okolí sa odohrávali boje v období november/december 1914 a február - máj 1915. Tu sú hlavné jednotky, ktoré sa ich zúčastnili:
- V novembri/decembri 1914 na rakúsko-uhorskej strane bola nasadená bojová skupina generála J. Krautwalda, ktorá sa skladala z 34. pešej divízie a 1. jazdeckej divízie. Táto bojová skupina bola podriadená priamo pod velenie 3. rakúsko-uhorskej armády generála S. Boroeviča.
- Na ruskej strane bola nasadená 49. pešia divízia a 2. zmiešaná kozácka divízia, ktoré podliehali XXIV. armádnemu zboru (generál A.A. Curikov) 8. armády (generál A.A. Brusilov).
- V období február - máj 1915 boli v údolí Laborca nasadené jednotky rakúsko-uhorského X. armádneho zboru (generál H. Martiny) 3. armády (generál S. Boroevič). V rámci tohto zboru bojovali 2. a 24. pešie divízie a 21. a 45. pešie divízie Landwehru.
- Na ruskej strane boli nasadené jednotky XII. armádneho zboru (12. a 19. pešie divízie), ku ktorým v marci 1915 pribudli jednotky XXIX. armádneho zboru a v apríli 1915 jednotky XXI. armádneho zboru (33. a 44. pešie divízie). Tieto ruské armádne zbory podliehali veleniu 3. armády (generál R. Dmitrijev).
- Ako posila rakúsko-uhorskému X. armádnemu zboru bol v údolí Laborca na začiatku apríla 1915 nasadený nemecký „Beskiden Korps“ (generál G. von der Marwitz), zložený z 4. pešej divízie a 25. a 35. rezervných peších divízií.
Dopady Prvej svetovej vojny na Slovensko a jeho obyvateľstvo
Prvá svetová vojna mala hlboký a dlhodobý dopad na obyvateľstvo územia súčasného Slovenska. Približne 400 000 vojakov pochádzajúcich z tohto územia bolo zmobilizovaných a nasadených na rôznych frontoch. Z nich približne 70 000 padlo, zomrelo v dôsledku zranení, zahynulo v zajatí, alebo ostalo nezvestných. Tieto čísla predstavujú obrovskú tragédiu pre mnohé rodiny a komunity.
Okrem priamych vojenských strát, vojna priniesla aj ekonomické a sociálne problémy. Zhoršujúca sa ekonomická situácia, nedostatok potravín a materiálu, ako aj odchod mužov na front, znamenali pre ženy a starších členov rodín obrovskú záťaž. Mnohé obce boli počas bojov v rokoch 1914-1915 zničené alebo poškodené. Na 236 vojenských cintorínoch v regióne sú pochovaní vojaci rakúsko-uhorskej, ruskej a nemeckej armády, ktorí padli alebo zomreli v dôsledku zranení. Boje v údolí Laborca a na jeho širšom okolí počas Prvej svetovej vojny mali omnoho väčšiu intenzitu a bolo v nich nasadených podstatne viac vojakov, ako v bojoch počas Druhej svetovej vojny, ktoré prebiehali v októbri - novembri 1944.
Rekonštrukcia bojov a pripomínanie histórie v Humennom
V Humennom si pripomínajú storočnicu od bojov o mesto, kde proti sebe urputne bojovala rakúsko-uhorská a nemecká armáda proti ruskej. Podujatie s názvom Karpaty 1914/1915, ktoré už po štvrtýkrát pripravuje Klub vojenskej histórie Beskydy, ponúka nielen ukážku bojov, ale aj bohatý sprievodný program. Na podujatie príde takmer 300 účinkujúcich zo Slovenska, Českej republiky, Poľska, Maďarska, Ukrajiny, Ruska a Bieloruska.
Celodenný program má návštevníkov nielen zabaviť, ale aj naučiť niečo o histórii humenského regiónu v zlomovom období 1. svetovej vojny. Pre návštevníkov sú pripravené dobové tábory, výstavy a prezentačné stánky, dobová či ľudová hudba a občerstvenie. Súčasťou programu je prezentácia výcviku, slávnostné nástupy vojakov i ukážky vojenských táborov. Tradičné vojenské piesne a melódie predvádzajú folklórne skupiny a dychová hudba Ozbrojených síl SR. Dobová technika sa dostaví po zemi aj vzduchom, nechýba napríklad horský kanón, či lietadlo Fokker E3, ktoré priletelo z českého Tábora. Hlavný program podujatia sa uskutočňuje na kopci za bývalými kasárňami (kóta Kalvária), oproti mestskej štvrti Dubník.
Príkladom dobových uniforiem sú pešie jednotky c. k. armády v roku 1914 nastupujúce do 1. svetovej vojny v poľnej blúze, nohaviciach a čiapke svetlej sivomodrej farby, model 1908.
Výskum a zachovanie historickej pamäti
Bojové operácie v priestore Karpát a na východnom Slovensku v rokoch 1914-1915 predstavujú významnú, no často prehliadanú kapitolu vojenskej histórie. Napriek tomu, že pozornosť sa často sústreďuje na západný front alebo na osudy československých légií, boje na našom území boli rovnako dôležité pre celkový priebeh Východného frontu. V posledných rokoch rastie záujem o obnovu a udržiavanie vojenských cintorínov a pamiatok na prvú svetovú vojnu. Organizácie ako Klub vojenskej histórie Beskydy sa venujú výskumu, digitalizácii záznamov a obnove vojnových pohrebísk. Tieto snahy sú dôležité nielen pre zachovanie historickej pamäti, ale aj pre pripomínanie si obrovských ľudských obetí, ktoré si tento konflikt vyžiadal.
Ohľadom historických údajov sa niekedy objavujú nepresnosti, napríklad zmienka o 8000 padlých vojakoch pri Výrave v roku 1916. Experti však poukazujú na to, že boje na tomto území prebiehali koncom roka 1914 a v prvej polovici roku 1915 a rok 1916 už nášho územia nedotkol. Takéto chyby môžu prameniť z neznalosti problematiky a zámeny časových období, ako napríklad Vianočná a Jarná ofenzíva v Karpatoch s Brusilovovou ofenzívou (1916), ktorá sa už Slovenska netýkala. V rámci KVH „Beskydy“ sa zhromažďujú materiály k vojenským cintorínom, na základe ktorých bude možné presnejšie určiť počty vojakov, ktorí padli a sú pochovaní v týchto miestach za celé obdobie frontu.
Pre hlbšie štúdium odporúčame štúdie I. Slepcova, ktoré boli publikované v časopise Vojenská história. Vo svete existuje podstatne viac zdrojov, najmä v nemeckom, maďarskom a ruskom jazyku, a niečo sa dá nájsť aj v poľskom jazyku. Anglicko-jazyčné zdroje sú obmedzené, pričom kniha Normana Stonea „Eastern Front 1914 - 1917“ je jednou z mála, ktorá sa venuje bojom v Karpatoch, aj keď len stručne.