Strechy, kedysi vnímané primárne ako ochranný prvok budov, dnes predstavujú multifunkčné plochy s obrovským potenciálom pre udržateľné hospodárenie s vodou. V kontexte rastúcej potreby šetriť pitnou vodou a zmierňovať dopady klimatických zmien sa zber dažďovej vody zo strešných plôch stáva nielen ekologicky zodpovedným krokom, ale aj ekonomicky výhodným riešením. Hoci sa asfaltové strechy môžu zdať menej tradičnou voľbou pre zber dažďovej vody v porovnaní s inými krytinami, ich charakteristiky a možnosti využitia si zaslúžia detailnejšie preskúmanie.
Dažďová voda je cenným zdrojom, ktorý nám príroda poskytuje zadarmo. Jej zber a efektívne využitie môže priniesť významné úspory a zároveň prispieť k ochrane životného prostredia. Využívanie dažďovej vody bude v budúcnosti čoraz dôležitejšie vzhľadom na zmenšujúce sa zásoby podzemnej vody. Dažďová voda je bezplatná a dostupná takmer všade na svete. V niektorých oblastiach použitia je tiež kvalitatívne lepšia ako voda z vodovodu. Zber dažďovej vody je preto nezávislým, decentralizovaným a udržateľným doplnkom zásobovania vodou.

Prečo zbierať dažďovú vodu?
Aktuálne zažívame na Slovensku výrazné obdobia sucha, a preto je namieste zamyslieť sa nad zberom dažďovej vody a jej následným využitím. Cena vody z roka na rok rastie, no jej spotreba je obrovská. Každý z nás využije zhruba 100 litrov vody denne, len splachovaním „odíde“ približne 24 litrov denne. Oveľa náročnejšie je to s polievaním záhrad a trávnikov. Napríklad na závlahu trávnika s veľkosťou 200 m² môže „padnúť“ až 850 litrov za deň.
Čísla hovoria za seba: štvorčlenná rodina môže dôsledným využívaním dažďovej vody ušetriť až 50 % svojich nákladov na vodu. Pri priemerných 2 eurách za kubický meter pitnej vody sa to rýchlo nasčíta na niekoľko tisíc korún ročne. Zberom dažďovej vody nielenže znižujete svoju ekologickú stopu, ale pri silných dažďoch tiež odľahčujete kanalizáciu. Zberom dažďovej vody na záhradu, splachovanie toalety, práčky a čistenie možno v domácnostiach ušetriť až 50 % vody z vodovodu. Vo verejnom sektore, v priemysle a obchode je potenciál systému na zber dažďovej vody ešte vyšší a môže ušetriť až 85 % vody z vodovodu. To znamená, že môžete pomôcť šetriť vodné zdroje a zároveň výrazne minimalizovať prevádzkové náklady na vodu z vodovodu. To znamená, že v skutočnosti potrebujeme len 15 - 50 % vody z vodovodu, ktorú v súčasnosti používame v kvalite pitnej vody. Využívanie dažďovej vody preto môže mať v tomto prípade rozhodujúci význam.
Asfaltové strechy a kvalita zozbieranej vody
Ploché strechy, často architektonicky výrazný prvok moderných budov, ponúkajú množstvo praktických výhod. Medzi ne patrí možnosť ich využitia ako zelených striech pokrytých vegetáciou, ktorá pomáha regulovať teplotu, zadržiavať vodu a zlepšovať kvalitu ovzdušia. Ďalšími možnosťami sú strešné terasy a rekreačné priestory, ideálne miesto na inštaláciu solárnych panelov, alebo práve zber dažďovej vody, čo pomáha pri udržateľných riešeniach hospodárenia s vodou.
Avšak, ploché strechy so sebou prinášajú aj určité nevýhody. Asfaltová krytina, hoci je odolná a flexibilná s dlhou životnosťou, ideálna pre rozsiahle plochy a náročné klimatické podmienky, si vyžaduje špecifický prístup pri zbere dažďovej vody. Pri zbere dažďovej vody z rôznych typov striech je kľúčové zohľadniť materiál krytiny, pretože môže ovplyvniť kvalitu zozbieranej vody. Asfaltové šindle, podobne ako plechové krytiny natreté farbou, môžu potenciálne uvoľňovať nežiadúce látky do zozbieranej vody. Tieto látky môžu zahŕňať zvyšky asfaltu, prchavé organické zlúčeniny alebo iné chemikálie obsiahnuté v krytinovom materiáli.
Ak je na streche použitá asfaltová krytina, je dôležité zvážiť, na aké účely bude zozbieraná dažďová voda využívaná. Pre menej náročné aplikácie, ako je polievanie záhrady, môže byť táto voda stále použiteľná, najmä ak je doplnená o základné filtre. V prípade, že sa uvažuje o využití vody v domácnosti (pranie, splachovanie toalety, sprchovanie), je nevyhnutné zabezpečiť pokročilejšie systémy filtrácie a čistenia, ktoré odstránia potenciálne škodlivé látky.
V porovnaní s tradičnými škridlami, glazovanými škridlami, bridlicou, solárnymi panelmi či kovovými profilmi, ktoré sú považované za ideálne pre zber dažďovej vody, asfaltové krytiny predstavujú mierne vyššie riziko kontaminácie. Preto pri inštalácii systému na zber dažďovej vody z asfaltovej strechy je vhodné zvážiť použitie dodatočných filtrov ihneď po vstupe do zbernej nádoby, prípadne aj pred vstupom do nádrže.

Systémy zberu dažďovej vody z asfaltových striech
Napriek potenciálnym výzvam spojeným s asfaltovou krytinou, zber dažďovej vody z takýchto striech je stále realizovateľný a prínosný. Základný princíp spočíva v zachytávaní vody z odkvapového systému a jej usmerňovaní do zberných nádob.
1. Odkvapový systém a zberné nádoby
Najjednoduchším spôsobom, ako začať so zberom dažďovej vody, je zachytávanie priamo z odkvapu. Na tento účel slúžia rôzne typy zberných nádob:
- Plastové sudy: Sú ľahké, jednoduché na montáž a údržbu. Ak sú zakryté, nevyžadujú filtre na hrubé nečistoty a bránia množeniu komárov. Voda z nich je primárne vhodná na polievanie záhrad. Sudy na dažďovú vodu sa najčastejšie umiestňujú priamo pod odkvap. Ak si dokúpite zberač dažďovej vody (do zvodovej rúry), len čo hladina vody v sude dosiahne maximum, začne zberačom pretekať do odpadovej rúry a kanalizácie.
- IBC nádrže: Častou voľbou sú tisíclitrové, takzvané IBC nádrže, pôvodne určené na skladovanie a prepravu kvapalín v chemickom, agrochemickom, kozmetickom, farmaceutickom či potravinárskom priemysle. Dajú sa kúpiť za dobrú cenu, doplniť ich možno rôznymi výpustnými kohútikmi, klapkami či ručnými pumpami.
- Podzemné nádrže: Pre náročnejšie využitie vody v domácnosti sú ideálne podzemné nádrže. Ich výhodou je väčšia kapacita a skutočnosť, že sú umiestnené pod úrovňou zamŕzania, čím sú chránené pred mrazom. Inštalácia však vyžaduje stavebné úpravy a výkopové práce. Alternatívou suda na dažďovú vodu je podzemná nádrž na dažďovú vodu - často nazývaná nádrž na dažďovú vodu alebo cisterna. Je to vlastne veľký podzemný sud na dažďovú vodu a je to možnosť, ak chcete uskladniť veľké množstvo dažďovej vody.
2. Špecifické komponenty pre zber dažďovej vody
Na efektívnejšie a pohodlnejšie zbieranie dažďovej vody z odkvapového systému existujú špecializované komponenty:
- Klapky (zberače): Tieto zariadenia sa jednoducho inštalujú do existujúcich zvodov tesne nad úrovňou okraja zbernej nádoby. Fungujú na princípe uzatvorenia zvodového potrubia, čím sa všetka voda smeruje do suda. Po naplnení sa klapka automaticky vráti do vertikálnej polohy. Existujú klapky pre rôzne typy žľabov (pozinkované, lakovaný zinok, hliník).
- Kolektory: Podobné klapkám, ale s výhodou automatického prepadu. Keď je zberná nádoba plná, voda cez dvojité steny kolektora prechádza ďalej cez prepadové potrubie, čím sa eliminuje potreba sledovať naplnenie nádoby. Kolektory sú dostupné pre rôzne materiálové systémy odkvapov.

3. Umiestnenie a údržba zberných nádob
Pre dlhodobú funkčnosť a bezpečnosť je dôležité správne umiestnenie a údržba zberných nádob:
- Stabilný podklad: Sudy a nádrže by mali byť vždy umiestnené na pevnom a stabilnom podklade, ideálne na betónovej doske alebo opore, aby sa predišlo ich prevráteniu alebo poškodeniu.
- Ochrana pred slnečným žiarením: Priame slnečné žiarenie podporuje rast rias a baktérií vo vode. Preto je vhodné umiestniť nádoby v tieni alebo ich chrániť tieniacou tkaninou. Pri správnom skladovaní (v tme, chlade, zakrytá) zostáva dažďová voda použiteľná celé mesiace.
- Odvádzanie prebytočnej vody: Nádoby by mali byť umiestnené na strane odvrátenej od domu, aby sa v prípade pretečenia zabránilo podmáčaniu základov budovy. Prebytočná voda by mala byť smerovaná do trativodov alebo vsakovacích jám. Nainštalujte prepad, ktorý odvádza prebytočnú vodu do záhrady alebo do kanalizácie. V prípade cisterien by mal prepad viesť do vsakovacej jamy alebo do kanalizácie.
- Ochrana pred znečistením: Zakrytie nádoby nylonovou sieťou pomôže zabrániť vniknutiu hrubých nečistôt a hmyzu. Komáre potrebujú stojatú, otvorenú vodu na kladenie vajíčok. Zberače dažďovej vody sú integrované priamo do odpadovej rúry a automaticky odvádzajú časť dažďovej vody do vašich zásobníkov.
- Ochrana pred mrazom: Nadzemné sudy je potrebné vyprázdniť pred prvým mrazom. Ak to ich rozmer dovolí, odložte ich do bezmrazého priestoru.
Čerpadlá a distribúcia vody
Pre prevádzku systémov s podzemnou nádržou je zvyčajne potrebné aj čerpadlo alebo čerpací systém na dopravu vody do miesta spotreby. Moderné riešenia, ako je BOSCH GardenPump 18V-2000, efektívne dopravujú zachytenú vodu presne tam, kde ju potrebujete. Výkonné čerpadlo na dažďovú vodu pohodlne dopraví vodu aj do vzdialenejších záhonov alebo do zavlažovacích systémov.
Čerpadlá vhodné na distribúciu vody rozdeľujeme do 2 základných skupín: na ponorné a povrchové. Ponorné (ľudovo nazývané ponorky) sú vhodné predovšetkým do studní, pretože sú schopné vytláčať vodu aj z veľkých hĺbok. Povrchové čerpadlá sú nasávacie a sú vhodné na čerpanie a distribúciu zachytenej dažďovej vody zo zberných nádrží. Sú na povrchu, pričom do nádrže je spustená len nasávacia rúrka (hadica). Vhodné sú nasávacie čerpadlá s výkonom nad 1 000 W - najmä, ak mienime dosiahnuť tlak vhodný aj na postrekovanie. Cena nasávacích čerpadiel s tlakovým samospínačom sa začína od cca 140 €. Existuje potom ešte podskupina malých ponorných čerpadiel v cene okolo 40-50 € s výkonom od 300 do 600 W, ktoré však musíme chápať ako vyslovene „mobilné“ riešenia pre príležitostné prečerpanie vody.
Využitie zozbieranej dažďovej vody
Zozbieraná dažďová voda, aj keď pochádza z asfaltovej strechy a vyžaduje si adekvátne čistenie, ponúka široké spektrum využitia, čím prispieva k udržateľnosti a úspore nákladov. Každý môže zbierať vodu z vlastnej strechy a používať ju priamo tam, kde sa nevyžaduje kvalita pitnej vody.
1. Záhrada a exteriér
Najčastejším využitím je polievanie záhrady, trávnikov, kvetinových záhonov a zeleniny. Dažďová voda je pre rastliny často vhodnejšia ako tvrdá voda z vodovodu, pretože neobsahuje chlór a má nízky obsah solí a železa. Dažďová voda je mäkká, bez vápnika a má ideálnu teplotu pre rastliny. Vaše rastliny sa vám za to odmenia silným rastom a zdravým vzhľadom. Okrem toho je vhodná na vonkajšiu údržbu vozidiel, do jazierok, fontán alebo vonkajších bazénov. Voda, ktorá nám „spadne z neba“, je ideálna na zavlažovanie, pretože neobsahuje chlór ani škodlivé soli, ktoré by mohli znehodnotiť pôdu. Na zavlažovanie trávnika s plochou 100 m² sa v lete minie denne viac ako 400 litrov vody, čo predstavuje značné množstvo. Využitím dažďovej vody môžeme túto spotrebu znížiť a zároveň šetriť pitnou vodou.
Dažďová voda je vynikajúcim zdrojom vody na zalievanie rastlín. Polievajte zadarmo! Namiesto využívania prirodzene padajúcej dažďovej vody mnohí z nás platia za vodu z vodovodu, ktorá často nemá ani rovnakú kvalitu ako dažďová voda. Najvhodnejší čas na zavlažovanie je skoro ráno, keď pôda a rastliny nie sú príliš zahriate slnkom. Je dôležité dbať aj na teplotu vody v porovnaní s teplotou pôdy. Nemala by byť chladnejšia o viac ako 5 °C.
2. Domáce použitie
S vhodným technickým riešením a dostatočnou filtráciou je možné dažďovú vodu využívať aj v domácnosti:
- Pranie: Dažďová voda je mimoriadne mäkká, čo znamená, že výborne rozpúšťa pracie prostriedky a neusadzuje vodný kameň. Používanie dažďovej vody na pranie vedie k nižšej spotrebe pracích prostriedkov a predlžuje životnosť práčky. V ekologickejšie zmýšľajúcich krajinách nie je výnimkou vidieť v suterénoch rodinných, ale aj bytových domov zberné nádrže na dažďovú vodu, ktoré sú treťou prívodnou rúrkou (studená, teplá, technická voda) privádzané k automatickým práčkam.
- Splachovanie toaliet: Ide o jedno z najefektívnejších využití, kde sa spotrebuje značné množstvo vody. Zavedenie dažďovej vody do systému splachovania WC môže výrazne znížiť spotrebu pitnej vody. Ak by sme si už v domácnosti zavádzali tretiu rúrku s technickou (dažďovou) vodou, bolo by doslova hriechom, ak by sme túto tretiu rúrku nedoviedli aj k WC. Na splachovanie totiž minieme určite viac vody, ako na pranie. Štvorčlenná rodina dokáže na splachovanie minúť aj 2-3 m³ vody za mesiac.
- Sprchovanie a umývanie: Po dôkladnej filtrácii je možné dažďovú vodu použiť aj na sprchovanie či umývanie riadu. Voda bez chlóru a vodného kameňa nezanecháva na povrchoch šmuhy ani škvrny. Okná zostávajú po umývaní dažďovou vodou úplne bez šmúh. Z hygienických dôvodov nie je vhodné používať dažďovú vodu na umývanie riadu, sprchovanie alebo varenie, a to ani po prečistení.
- Dopĺňanie vykurovacích systémov: Tvrdá voda z vodovodu môže spôsobovať zanášanie rozvodov vodným kameňom. Dažďová voda, ktorá je chudobná na minerály, je na tento účel vynikajúcou voľbou.
3. Priemyselné a poľnohospodárske využitie
Zvlášť výhodné je využívanie dažďovej vody pre poľnohospodárov a výrobcov. Možnosti zahŕňajú závlahu plodín, chladenie technologických procesov či ako zdroj vody pre rôzne výrobné cykly.

Výpočet potreby a veľkosti nádrže
Pri plánovaní systému na zber dažďovej vody je dôležité správne dimenzovať nádrž. Miestne množstvo a frekvencia zrážok spolu s požiadavkami užívateľov na vodu určujú veľkosť potrebnej cisterny. V súvislosti s nedostatočným zásobovaním vodou je kľúčové správne dimenzovanie nádrže na zber dažďovej vody, známej aj ako cisterna, zásobník dažďovej vody alebo nádrž na dažďovú vodu.
Faktory, ktoré treba zohľadniť, zahŕňajú:
- Množstvo zrážok: Určuje potenciálny objem zozbieranej vody. Priemerné množstvo výdatných zrážok sa pohybuje okolo 30 litrov na 1m², ale treba vždy vychádzať zo zrážkových hodnôt v lokalite, kde nádrž inštalujeme.
- Plocha strechy: Čím väčšia strecha, tým viac vody možno zachytiť. Pre strechu do 100 m², ak sa voda využíva len na vonkajšie aktivity, postačí nádrž s objemom do 3 000 litrov. Spravidla sa oplatí pripojiť čo najväčšiu dostupnú plochu strechy k nádrži na dažďovú vodu. Okrem domu možno do nej zapojiť aj všetky hospodárske budovy, garáže, záhradné prístrešky, prístrešky na autá, prístrešky atď. Zjednodušene platí, že na každých 25 m² plochy strechy by mal pripadať približne 1 m³ objemu nádrže. Cieľom je zabezpečiť zásobu vody na približne 3 týždne.
- Potreba vody: Záleží na tom, či sa voda bude využívať len na záhradu, alebo aj v domácnosti, prípadne v priemysle. Štandardná štvorčlenná domácnosť môže ročne spotrebovať tisíce litrov pitnej vody, pričom zber dažďovej vody môže pokryť až 40 % ročných nákladov.
- Koeficient povrchovej výdatnosti strešnej krytiny: Tento koeficient udáva, aké percento zrážok reálne steká do zberného systému. Hladké povrchy ako škridly majú vyšší koeficient (cca 0,9) ako napríklad strechy pokryté štrkom (cca 0,7). Dažďová voda steká zo šikmých strešných škridiel oveľa rýchlejšie ako z plochej strechy so štrkom alebo z vysadenej zelenej strechy. Ak dažďová voda odteká pomalšie, viac sa jej vyparí cestou do nádrže na vodu v záhrade alebo do podzemia. Okrem toho časť vody zo strechy vôbec neodtečie, strecha je mokrá aj po daždi. Táto skutočnosť sa zaznamenáva v tzv. koeficiente povrchovej výdatnosti. Čím vyššia je táto hodnota pre daný typ strechy, tým menej vody sa odparí na ceste zo strechy do cisterny.
Tabuľka: Koeficient povrchovej výdatnosti pre rôzne typy striech
| Typ strechy | Koeficient povrchovej výdatnosti | Popis |
|---|---|---|
| Šikmé, hladké povrchy (škridly, glazované škridly, bridlica, solárne panely, sklenené tabule, hliníkové alebo nerezové profily) | 0.9 | 90 % zrážok steká k nádrži, 10 % sa odparí. Ideálne na zachytávanie dažďovej vody, neuvoľňujú žiadne rozpustné zložky a zachovávajú čistotu vody. |
| Rovná strecha pokrytá štrkom | 0.7 | Väčšie odparovanie vody. |
| Zelené strechy | Nie je uvedené presné číslo | Voda môže byť mierne zafarbená. V tomto prípade dažďová voda absorbuje farbivá zo substrátu zelenej strechy. Dažďová voda zozbieraná zo zelených striech nie je vhodná na použitie v práčkach. |
| Kovové strechy (meď, olovo, zinok) | Nie je uvedené presné číslo | Môžu mať zvýšenú koncentráciu kovov. Vhodnosť sa posudzuje individuálne podľa plánovaného využitia. |
Zber dažďovej vody z balkónov a iných plôch
Ak máte balkón a chcete z neho zbierať dažďovú vodu, môžete to urobiť rovnako jednoducho. Balkóny sú často už priamo napojené na existujúce potrubné systémy prostredníctvom odtokov, čo znamená, že dažďovú vodu možno zbierať aj bez odkvapu. V porovnaní so strešnými plochami nedochádza ani k výrazne zvýšenému znečisteniu, čo znamená, že dažďová voda z balkónov je rovnako vhodná na využívanie dažďovej vody.
Zber dažďovej vody bez strechy - aj to je možné. V zásade by sa však na využívanie dažďovej vody mali najprv vytvoriť strechy a porovnateľné zberné plochy, pretože tie majú najnižší stupeň znečistenia. Ak však množstvo potrebnej dažďovej vody presahuje množstvo, ktoré je možné zachytiť strechou, na zachytávanie vody sa môžu použiť aj uzavreté plochy, ako sú terasy alebo chodníky. To znamená, že môžete zbierať dažďovú vodu bez odkvapu a zhromažďovať vodu pre záhradu bez zvodov. V závislosti od účelu využitia dažďovej vody je však potrebné zohľadniť existujúce znečisťujúce látky, napríklad z dopravy, priemyslu alebo zvierat. Mechanické filtre na dažďovú vodu dokážu spoľahlivo odstrániť znečisťujúce látky nad určitou veľkosťou častíc, ale znečisťujúce látky rozpustené vo vode alebo obsahujúce minerálne oleje nie je také jednoduché oddeliť. Dažďová voda z dopravných plôch je preto problematická najmä kvôli možnej prítomnosti pohonných hmôt, oderu pneumatík alebo oleja. Ak sa má aj táto voda privádzať do vášho systému dažďovej vody, je potrebné zabezpečiť ďalšie predradené stupne čistenia. V každom jednotlivom prípade sa musí rozhodnúť, ktoré zvyšky v zachytenej dažďovej vode sú ešte prijateľné a ktoré sa musia odstrániť ďalšími technickými opatreniami.
Dažďové záhrady a odvodnenie plochých striech
Moderné dažďové záhrady: Estetické a funkčné riešenie
Dažďová záhrada predstavuje inovatívny prístup k hospodáreniu s dažďovou vodou. Ide o špeciálne navrhnutú priehlbinu v teréne, ktorá slúži na zachytávanie a postupné vsakovanie dažďovej vody zo striech a iných spevnených plôch. Toto riešenie nielenže efektívne znižuje potrebu dodatočného zavlažovania, ale zároveň esteticky obohacuje záhradu.
Dažďová záhrada by mala byť umiestnená aspoň pár metrov od stavby, aby sa predišlo prenikaniu vody pod základy. Pri jej návrhu je dôležité zohľadniť typ pôdy, veľkosť zbernej plochy a celkový dizajn záhrady. Ideálna hĺbka dažďovej záhrady sa pohybuje medzi 15 až 30 cm, s maximálnym sklonom svahov do 12%. Vysadením vhodných rastlín, ktoré tolerujú dočasné zamokrenie aj obdobia sucha, vytvoríte ekosystém, ktorý podporuje biodiverzitu a pomáha zadržiavať vodu v krajine. Dažďové záhrady sú obzvlášť dôležité v oblastiach s častými prívalovými dažďami, kde pomáhajú predchádzať erózii a záplavám.
Odvodnenie plochej strechy: Kľúčový prvok pre životnosť budovy
Efektívne odvodnenie plochej strechy je nevyhnutné pre ochranu konštrukcie budovy pred poškodením spôsobeným vodou. Ploché strechy, hoci moderné a estetické, si vyžadujú precízne navrhnuté systémy na odvádzanie zrážkovej vody. Existuje niekoľko metód odvodnenia plochej strechy: interné zvody, externé zvody a kombinované systémy. Pri odvodnení cez atiku (vyvýšený okraj strechy) sa voda smeruje k špecifickým odtokovým bodom. Kľúčovými prvkami týchto systémov sú strešné vpusty, ktoré zachytávajú vodu, strešné chrliče, ktoré ju odvádzajú cez atiku, a poistné prepady ako záložný systém.
Správne spádovanie plochej strechy je zásadné pre plynulé odvádzanie vody. Moderným riešením sú spádové dosky z polyuretánovej peny (PIR), ktoré zabezpečujú rovnomerné odtekanie a zároveň poskytujú vynikajúcu tepelnú izoláciu. Pri výbere systému odvodnenia plochej strechy je dôležité zohľadniť klimatické podmienky, veľkosť a tvar strechy, materiál strešnej krytiny a estetické požiadavky. Pravidelná údržba, vrátane vizuálnej kontroly a čistenia, je kľúčová pre zabezpečenie dlhodobej funkčnosti systému.

Legislatíva, dotácie a financovanie
Využívanie dažďovej vody je v súlade s cieľmi boja proti klimatickej kríze a je podporované aj zo strany štátu. Zber dažďovej vody je na Slovensku legálny. Na zber dažďovej vody je možné získať dotáciu, napríklad v rámci programu "Obnov dom", ktorý je určený aj na akumulačné nádrže vrátane čerpadiel. Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR), ktoré projekt zamýšľa realizovať prostredníctvom Slovenskej agentúry životného prostredia (SAŽP), zverejnilo aktualizované podmienky podpory.
V niektorých krajinách, napríklad v Nemecku, je zber dažďovej vody povolený bez obmedzenia a nevyžaduje si osobitné stavebné povolenie, avšak je povinné oznámiť výstavbu miestnemu dodávateľovi vody. Je dôležité dodržiavať normy, ktoré zabezpečujú jasné oddelenie dažďovej vody od pitnej vody a zabraňujú riziku spätného vzdutia. Pitná voda sa môže privádzať do zásobníka na dažďovú vodu len vo voľnom odtoku nad maximálnou hladinou vody, aby sa zabránilo riziku spätného vzdutia. Okrem toho musia byť všetky potrubia a kohútiky na dažďovú vodu jasne a trvalo označené, aby sa predišlo zámene. Dažďové potrubia musia byť zabezpečené proti neoprávnenému použitiu, najmä deťmi.
Financovanie systémov na zber dažďovej vody môže byť zabezpečené prostredníctvom dotácií zo Štátneho fondu životného prostredia alebo iných lokálnych programov. Tieto dotácie môžu pokryť časť nákladov na inštaláciu systémov alebo poskytnúť úľavy na poplatkoch za odpadovú vodu. Na medzinárodnej úrovni sa v mnohých krajinách financujú programy, ktorých cieľom je oddeliť dažďovú vodu od kanalizácie a zužitkovať ju. Tieto programy podporujú opatrenia na udržateľné hospodárenie s dažďovou vodou a pomáhajú zachovať zásoby sladkej vody a zvýšiť odolnosť voči prívalovým dažďom.
Typy podporených opatrení pri poskytovaní podpory majú rozlišovať medzi dvomi kategóriami podzemných zásobníkov, a to medzi nádržami s objemom do 3 m³ a nádržami s objemom nad 3 m³. Oprávneným výdavkom v rámci obnovy rodinného domu má byť taktiež zakúpenie čerpadla. Ďalšou podporovanou oblasťou, ktorú majú pokrývať príspevky na obnovu domov, sú tzv. zelené strechy. Dotácia je určená na podporu projektov, ktoré prispievajú k zachovaniu biologickej a krajinnej diverzity prostredníctvom zelenej a modrej infraštruktúry.
Ak sa dažďová voda zbiera a využíva na mieste, majitelia nehnuteľností môžu byť oslobodení od poplatku za dažďovú vodu. Poplatok za zrážkovú vodu sa platí za odvádzanie povrchovej vody, ktorá sa zachytáva prostredníctvom žľabov a utesnených povrchov nehnuteľností a odvádza sa do verejnej kanalizácie. Prenáša náklady na čistiarne odpadových vôd na vlastníkov nehnuteľností a odvíja sa od veľkosti uzavretej plochy.
Udržateľnosť a nezávislosť
Využívanie dažďovej vody predstavuje nielen ekologický krok, ale aj spôsob, ako dosiahnuť väčšiu nezávislosť v zásobovaní vodou. Zberom dažďovej vody môžeme výrazne znížiť našu závislosť od verejného vodovodu, šetriť zdroje a zároveň minimalizovať prevádzkové náklady. Investícia sa vďaka úspore vody zvyčajne amortizuje už za niekoľko rokov - a vy prispievate k ochrane podzemných vôd.
Oddávna platí, že k prírodným zdrojom sa správajú šetrnejšie a uvážlivejšie najmä tí, ktorí na to nie sú vonkoncom odkázaní. Je to totiž nielen o EKOnomike, ale aj o EKOlógii. Vodu si nesmieme nechať len tak odtiecť z miesta, kam nám dopadla. Jej vzácnosť nás musí prinútiť vykonať opatrenia na to, aby sme ju v dostatočnom množstve zachytili a aj zrecyklovali.