Dóm svätej Alžbety, známy aj ako Metropolitná katedrála svätej Alžbety, sa hrdo týči v srdci Hlavnej ulice v Košiciach, formujúc jej stred do charakteristického tvaru šošovky. Nie je to len najväčší kostol na Slovensku s impozantnou vnútornou plochou 1 200 m² a kapacitou presahujúcou 5 000 veriacich, ale aj najvýchodnejšia gotická katedrála francúzskeho typu v celej Európe. Jeho vysoké veže sa týčia až k oblohe a farebné okná žiaria všetkými farbami. Vonkajšie rozmery dómu - dĺžka 60 metrov, šírka 36 metrov, výška severnej veže 59 metrov a výška hlavnej lode 24 metrov - svedčia o jeho grandeur.
Počiatky výstavby a prvé návrhy konštrukcie
História tohto majestátneho chrámu siaha hlboko do minulosti, avšak nie priamo k súčasnej gotickej podobe. Predpokladá sa, že najstarší kostol na tomto mieste vznikol už okolo polovice 11. storočia. Bol postavený na mieste dnešnej katedrály v románskom slohu a zasvätený bol svätému Michalovi. V druhej polovici 13. storočia bol kostol prestavaný v gotickom štýle, pričom si zachoval románsku vežu, ale jeho interiér získal gotickú klenbu a uzáver svätyne. Základy tohto románsko-gotického predchodcu boli objavené počas rozsiahlej rekonštrukcie Dómu v rokoch 1882 - 1884. Napriek tomu, že zhorel okolo roku 1380, bol udržiavaný v prevádzke až do výstavby súčasného Dómu.
Požiar starého kostola svätej Alžbety okolo roku 1380 poslúžil ako impulz pre výstavbu nového, okázalého chrámu. Presný dátum začiatku výstavby nového chrámu nie je známy, predpokladá sa obdobie medzi rokom 1380 a 1402. Prvá stavebná fáza (cca 1380/1402 - 1420) bola charakteristická výstavbou v štýle päťloďovej baziliky. Podľa plánov mala vzniknúť päťloďová bazilika s polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na priečelnej západnej strane, pričom vzorom pre takýto pôdorys bol Dóm sv. (Václava a Vojtecha v Prahe). Na stavbe pracovala vyspelá stavebná dielňa (huta) s väzbami na sliezsku gotiku, ktorá sa už na konci 14. storočia podieľala na výstavbe františkánskeho kostola v severnom kvartáli mesta.
Vývoj architektonickej koncepcie a dokončenie veží
Po roku 1420 došlo k zásadnej zmene v koncepcii výstavby, keď nová stavebná dielňa preorientovala stavbu na trojloďovú katedrálu. Inovatívnou zmenou bolo pridanie rovnako vysokej priečnej lode k hlavnej lodi, čím vznikla jedinečná dispozícia vytvárajúca v strede monumentálny centrálny priestor. Po zbúraní starého kostola svätej Alžbety bol chrám zaklenutý hviezdicovou klenbou.
Následne sa dokončovala Žigmundova veža, na ktorej piatom poschodí bol v roku 1453 vytesaný novoudelený prilepšený erb mesta od kráľa Ladislava Pohrobka. Po dostavbe Žigmundovej veže sa všetka pozornosť sústredila na dostavbu južnej veže, ktorá dostala pomenovanie po vtedajšom vladárovi a prispievateľovi na stavbu dómu Matejovi Korvínovi. Táto veža bola stavaná ornamentálnejšie a vertikálnejšie ako severná veža Dómu, pretože došlo k výmene stavebnej hute.
Poškodenia a prvé opravy strechy a veží
Dóm svätej Alžbety neobišli ani ničivé udalosti histórie, ktoré sa priamo dotkli aj jeho strešnej konštrukcie a veží. Dóm bol roku 1491 pri obliehaní Košíc počas sporov o uhorský trón veľmi poškodený. Necelých päťdesiat rokov od ukončenia výstavby dómu, roku 1556 vyhorelo takmer celé mesto. Na dóme zhorela strecha spolu s krovom a značná časť vnútorného zariadenia. Potrebné opravy uskutočnil staviteľ Stanislav z Krakova, tesárski majstri Juraj a Gabriel a kamenár Matej.
Politické a náboženské nepokoje vplývali aj na exteriér veží. Počas povstania Imricha Tököliho v rokoch 1682 - 1685 prešiel Dóm do rúk protestantov. Na Žigmundovej veži vtedy nahradili katolícky kríž pozláteným kohútom. V roku 1706 bol Dóm poškodený počas obliehania Františka II. Rákociho, pričom najviac poškodená zostala najmä jeho západná a južná strana.
Veľká rekonštrukcia v 19. storočí a puristické zámery
Zemetrasenie roku 1834 a povodeň roku 1845 poškodili múry a klenby kostola natoľko, že v rokoch 1857 - 1863 bol dóm opravovaný. Rekonštrukcia sa dotkla výmeny niektorých portálnych sôch, výmeny šindľov za keramické škridle, osadenia nových vitráží, opravy južnej predsiene a romantizujúcej výmaľby interiéru. Žiaľ, tieto práce boli bez odstránenia základných statických porúch, ktoré po víchrici roku 1875 veľmi zosilneli. Praskliny v klenbách a na rebrách pri rekonštrukcii zamietli maltou alebo vyklinovali drevom. Neodborný postup mal za následok, že po víchriciach v roku 1875 zostala katedrála v takmer havarijnom stave.
Na neblahý stav košického Dómu upozorňoval uhorskú vládu vtedajší biskup Ján Perger. Za hlavného projektanta prác bol vymenovaný profesor stredovekej architektúry na budapeštianskej Technickej univerzite, najvýznamnejší architekt uhorskej neogotiky, Imrich Steindl. Na základe prasklín v klenbách usúdil, že rozloženie pilierov v lodi je hlavnou príčinou havarijného stavu statiky chrámu. Vypracoval úplne novú puristickú projekciu prestavby Dómu, pričom došlo k prebudovaniu katedrály z trojloďovej na päťloďovú pridaním ďalšieho radu pilierov a arkád v bočných lodiach. Tvarom originálne stredoveké hviezdicové klenby tak hlavných, ako aj bočných lodí boli prebudované na sieťové. Ďalšie zásahy sa týkali aj exteriéru - úprava obvodových múrov a štítov lodí, oporných pilierov, chrličov, ríms a okenných kružieb. Výrazne bola obnovená plastiková výzdoba portálov a vymenená strieška Matejovej veže.
Pôvodným Steindlovým plánom bolo nahradiť rokokovú helmicu Žigmundovej veže osemhranným ihlanom s bohatou kamenárskou výzdobou. Počítal aj s dostavbou Matejovej veže v štýle objemných katedrálnych veží nemeckej neogotiky. Tieto zámery však pamiatková komisia odmietla a požadovala čo najúspornejšiu výmenu starých kamenných častí za nové. Regotizácia veží sa nerealizovala aj pre nedostatok finančných prostriedkov. Neskôr, pri rekonštrukcii Matejovej veže, architekt Otto Sztehló uplatnil konzervačnú metódu, na rozdiel od puristickej metódy jeho predchodcu.
Veža kráľa Žigmunda 🇸🇰 - Dóm sv Alžbety - 15. 9. 2020 - 4K
Moderná obnova a charakteristické detaily
V roku 1970 bol areál Dómu svätej Alžbety vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Rekonštrukčné práce sa začali v septembri 1978 a opätovne rozbehli v roku 1984. Opravovala sa strecha, sanktusovník, najpoškodenejšia časť svätyne a sakristie, pričom sa vytvárali nové korunné rímsy, chrliče a fiály podľa dobových materiálov. Dôslednou obnovou prešla Žigmundova veža v rokoch 1995 - 1997, kedy bola vymenená medená rokoková helmica. V roku 2013 bola dokončená rekonštrukcia severného portálu a Matejovej veže. Tým sa po 35 rokoch rekonštrukcia exteriéru chrámu ukončila.
Severná veža, známa ako Žigmundova veža, má dodnes niekoľko unikátnych detailov. Zdobí ju nenápadný pás z ruží, kde je každá iná. Vysekať ruže do pevného andezitu muselo byť nesmierne náročné, no práca je aj napriek tomu veľmi precízne spravená a prevedená do najmenších detailov. Severnú vežu dlho používali aj hasiči, ktorí kontrolovali, či niekde v Košiciach nehorí. Návšteva tejto veže ponúka nezabudnuteľný výhľad na mesto, pričom do veže sa platí zvlášť vstup ako do kostola.
