Spomedzi obrovského výberu materiálov rôznych tvarov a štruktúr, ktoré sa úspešne používajú v procese navrhovania interiéru a realizácie dizajnových koncepcií, dokážu drevené trámy najvýraznejšie zmeniť a zútulniť vzhľad miestnosti a rozšíriť priestor. Drevené trámy sú známe už od stredoveku, keď sa na ne úspešne upevňovali ťažké kované lustre. Plnili nielen estetickú úlohu, ale boli aj súčasťou stavby a hlavne konštrukcie domu. Postupom času si ľudia kládli otázku, ako tento materiál zlacniť pri zachovaní rovnakých atraktívnych vlastností. Tak vznikli umelé trámy, ako ich poznáme dnes. Ide o multifunkčný povrchový materiál vhodný na dekoráciu obytných priestorov, kancelárií a verejných miest (kaviarne, reštaurácie, kluby atď.). Falošné trámy si získali širokú popularitu a využitie v mnohých domácnostiach vďaka realistickej podobnosti s prírodným masívnym dreveným trámom.
Najväčší domácky pocit sála z rustikálne zariadených a podkrovných priestoroch, v ktorých je množstvo dreva. Interiér v takomto štýle môžete jednoducho vytvoriť prostredníctvom umelých trámov.
Umelé trámy vs. drevené trámy
Umelé trámy sú vyrobené z polyuretánu a vzhľad starého dreva imitujú veľmi autenticky. Nechýbajú na nich dokonca ani praskliny. Oproti dreveným trámom majú niekoľko nesporných výhod. Okrem nízkej ceny to sú nízka hmotnosť, jednoduchá manipulácia, montáž a nenáročná úprava. Trámy môžu mať rôzne rozmery a dĺžku, od 2 do 4 metrov. Na potrebnú veľkosť ich upravíte obyčajnou pílkou na drevo alebo ostrým nožom.
Montáž umelých trámov
Proces inštalácie si vyžaduje profesionálne zručnosti. Svojpomocne sa odporúča nainštalovať len jednoduchý, malometrážny nosník bez pílenia a spojov. Pri montáži polyuretánových dielov je potrebné použiť profily a špeciálne lepidlo. Dôležitý bod - lepidlo na polyuretán v procese sušenia vylučuje toxické látky, preto je lepšie nebyť v miestnosti, kým kompozícia úplne nevyschne.
Trámový strop bez jediného klinca. Inštaláciu umelých trámov zvládne každý šikovný domáci majster. Na strop ich stačí jednoducho prilepiť. Spoje medzi jednotlivými kusmi sú plastové, ale imitujú kovové. Umelé trámy sú vnútri duté, takže ich môžete využiť na vedenie káblov, teplovodných trubiek, namontovať do nich bodové svetlá alebo klimatizáciu. Trámy majú rôzne rozmery od 2 - 4 metrov, rôzne odtiene dreva. Môžete ich jednoducho rezať pílkou na drevo alebo nožom.
Upevnenie falošných nosníkov sa vykonáva pomocou klinových líšt z dreva. Tieto prvky sú konštrukčne zhodné s prierezom dutiny nosníka. Na upevnenie jednotlivých častí sa používajú skrutky a hmoždinky. Imitácia dreveného trámu sa môže tiež montovať na rám z kovových profilov alebo tyčí. K vopred zmontovanému rámu sa trámy pripevnia pomocou samorezných skrutiek.
Výber farby a dizajnu
Pri výbere imitácie stropných trámov je potrebné venovať osobitnú pozornosť ich vizuálnym vlastnostiam. Ide najmä o výber farby. Jednou z najobľúbenejších možností je kombinácia tmavých trámov a svetlého povrchu stropu. Ak je potrebné dodať stropu netradičný a zároveň jemný vzhľad, bude vhodný falošný nosník, ktorého farba splynie so stropom.
Pre útulný domov. Miestnosť s trámami pôsobí dojmom podkrovného priestoru, ktorý má zvláštne čaro. Umelé trámy vyniknú najlepšie v priestoroch s vysokými stropmi, ale nemusíte sa ich báť ani v bytoch so štandardnou výškou. Vtedy radšej použite radšej svetlé odtiene „dreva" alebo biele trámy, aby ste priestor opticky neznížili. Medzi najbežnejšie povrchové úpravy patrí céder, borovica, dub.
Harmónia v priestore. Krása trámov, ktorá je charakteristická pre rustikálny štýl zariadenia pristane každej miestnosti. Záleží na vás, či ich aplikujete v celom byte alebo vo vybranej miestnosti. Trámy sú krásne v kuchyni, obývacej izbe, kúpeľni i v spálni. Podstatné je vybrať vhodné členenie trámov a ich farebnosť, aby harmonizovali so zariadením miestnosti. Prostredníctvom trámov môžete na strope vytvárať rôzne obrazce. Môžete ho rozdeliť na pravidelné pásy, rovnaké štvorce i nepravideln útvary.
Tradičné stropné konštrukcie a ich problémy
Následující článok je o tradičných stropných konštrukciách, pretože pred každým zásahom do existujúcej konštrukcie je vhodná znalosť starých stavebných postupov a skladieb materiálov. Kvôli neznalosti stavebných materiálov a konštrukcií dochádza často k zbytočne necitlivým stavebným zásahom. Drevené parkety sa v minulosti napríklad potahovali nepredyšným linom, ktoré spôsobovalo následné hnitie spodných vrstiev. Vonkajšie fasády sa nahadzovali betónom a murivo prestalo „dýchať“ a začalo vnútri stien rýchlym tempom degradovať. Staré drevené okná sa vymieňali za esteticky pokleslé náhrady.
Najčastejšie závady drevených konštrukcií sú spôsobené vodou, ktorá zateká do stropnej konštrukcie alebo v nej kondenzuje. Môže to byť kvôli netesnosti krytiny, poruchou na potrubí, zatekaním vody pod podlahu, kondenzáciou vodných pár v konštrukcii, stykom stropu s vlhkým murivom atď. Následkom je hnitie drevených častí, ktoré je najmarkantnejšie v zhlaví stropných trámov. Zhlavie je časť trámu uložená v stene.
Statika a dimenzovanie trámov
Dnes by mal byť súčasťou návrhu stropu tiež statický výpočet, ktorý jasne definuje dimenzie trámov a v akých osových vzdialenostiach majú byť kladené. Existujú rôzne druhy zaťaženia, na základe ich maximálnych hodnôt statik určí potrebné dimenzie. Poruchy stropných konštrukcií sú obvykle spôsobené kombináciou mnohých faktorov, z ktorých drvivá väčšina býva spojená so zanedbanou údržbou objektu. Vplyvom zanedbanej údržby dochádza k zatekaniu do stropov, sadaniu základových konštrukcií, to zapríčiňuje zmeny pôsobiacich síl v konštrukcii.
Sanácia a rekonštrukcia drevených stropov
Odstránenie zvýšenej vlhkosti konštrukcie výrazne obmedzí vhodné podmienky pre drevokazný hmyz a huby. K zastaveniu hnijúcich procesov v poškodených drevených prvkoch dôjde až po dôkladnom vysušení dreva. Biotické škodcovia z veľkej časti odstránime obmedzením ich podmienok na život a tiež vhodne zvolenými sterilizačnými prostriedkami. Očistené a chemicky ošetrené trámové zhlavie uložené späť do vyzdenej kapsy.
Príložkovaním zosilníme konštrukčné drevené prvky a tým docielime väčšiu únosnosť a menšie priehnutia opravených prvkov. K príložkovaniu sa väčšinou používajú drevené prvky (hranoly, fošne, dosky na báze dreva, dosky), alebo oceľové prvky (dosky, rôzne valcované profily). U prvkov namáhaných na ohyb je vhodné príložku umiestniť na vrchnú, či spodnú hranu trámu, tj. zvýšiť jeho konštrukčnú výšku. To je však niekedy konštrukčne nevhodné, pretože zvrchu nám v tom bráni skladba podlahy a zospodu napríklad podhľad.
Ako spojovací materiál sa používajú nosné klince a skrutky, alebo hmoždíky (typ Bulldog). Oceľové prvky sa kotvia k drevenému trámu pomocou svorníkov. Oceľové príložky sú vhodné v lokalitách, kde hrozí stála vlhkosť (vlhké murivo). Ich výhodou je imunita voči hubám a hmyzu, ale hrozí tu korózia.
Oceľovými konzolami možno docieliť obnovenie konštrukčných vlastností drevených trámov. Pred započatím statických zásahov do konštrukcie je nutné najprv miesto starostlivo podoprieť a celkovo zabezpečiť konštrukciu proti pohybu. Jedná sa o nastavenie degradovaných zhlaví trámov. Silne poškodené zhlavie sa odreže a nový koniec trámu sa ošetrí proti biologickým škodcom. Zdravý ošetrený koniec trámu sa zasunie do pripravenej konzoly a svorníkmi sa s konzolou spojí. K dosiahnutiu optimálneho spolupôsobenia síl sa koniec konzoly do muriva zabetonuje. Konzola nie je esteticky vhodným riešením v prípade, že sú trámy v objekte pohľadové. Pre takú situáciu sa používajú monolitické oceľové konzoly. Tie sú vymyslené tak, aby z interiéru neboli vidieť a tým nerušili celistvosť stropného podhľadu.
Metódy protézovania a plombovania
Protézovanie je metóda, ktorá je esteticky najhodnotnejšia a v pamiatkovej starostlivosti hojne presadzovaná. Je jednou z najstarších a najlogickejších metód opráv drevených konštrukčných prvkov. Pri protézovaní sa dopĺňa poškodený prvok do svojej pôvodnej podoby pomocou tesárskych spojov. Používa sa obvykle rovnaký materiál (rovnaký druh dreva, napodobnená patina) a pôvodné spojovacie prvky (drevené kolíky, kované skoby atď.). Pri rekonštrukcii dreveného prvku do svojej pôvodnej podoby sa používa mnoho tesárskych spojov, predovšetkým plátovanie. V častiach, ktoré sú viac namáhané na ohyb a ťah, sa odporúča vložiť medzi pôvodný prvok a protézu hmoždíky typu Bulldog, ktoré významne zvýšia tuhosť spoja. Novo rekonštruovaný drevený prvok má často veľmi podobné vlastnosti ako prvok pôvodný.
Plombovanie drevených prvkov je prevažne úprava estetická, ktorá má niekedy tiež za úlohu zvýšenie tlakovej pevnosti celku. Plombujú sa lokálne degradované časti, štrbiny či dutiny vzniknuté starnutím a užívaním konštrukcie. Pred aplikáciou samotnej plomby je nutné miesto starostlivo zbaviť zhnilých častíc vyrezaním, vydlabaním atď. Pri výbere plomby je vhodné použiť rovnaký typ dreva kvôli jeho estetickým a tiež mechanickým vlastnostiam. Plomba sa umiestňuje tak, aby smer a hustota letokruhov bola čo najpodobnejšia rekonštruovanému prvku a vložený materiál tak správne spolupôsobil so svojím okolím. Nepravidelne poškodený drevený prvok sa opravuje pomocou kombinácie tmelu, lepidla a dreva. Plombovaním možno tiež nahradiť samotné zhlavie trámu.
Zosilnenie betónových a keramických stropov
U železobetónových konštrukcií sú najčastejšou príčinou porúch dotvarovanie konštrukcie v dôsledku zmeny napätia v konštrukcii alebo zmršťovania, spôsobeného zmenou teplotných pomerov. Porušené miesta možno lokálne vyspraviť striekanou betónovou zmesou alebo nanášaným betónom. Pred samotným nanášaním je dôležité dbať na to, aby bol povrch zdrsnený a následne dôkladne očistený, aby došlo ku kvalitnému prepojeniu starého a nového betónu. Celkové zosilnenie železobetónovej dosky sa prevádza tzv. nadbetonovaním, tj. zväčšením hrúbky konštrukcie. Pred nadbetonovaním je nutné povrch zdrsniť a aplikovať železné tŕne, ktoré obe konštrukcie prepoja.
Hlavnou príčinou porúch keramických stropov býva zle spracovaný návrh stropu. To znamená presný návrh dodatočnej oceľovej výstuže, špecifikácie betónovej zmesi, vyriešené konštrukčné detaily atď. Stavbe každého keramického stropu predchádza dôkladný statický výpočet a s ním spojený optimalizovaný návrh. Statik v spolupráci s hlavným architektom projektu navrhne strop na konkrétne užitočné zaťaženie. V niektorých prípadoch možno pristúpiť tiež k výmene jednotlivých keramických vložiek. Pri tomto postupe rekonštrukcie je nutné, aby boli staticky zaistené nosníky proti pohybu. Ďalšieho celkového zosilnenia konštrukcie docielime nadbetonovaním dosky, rovnako ako u monolitických železobetónových stropov.
Postup pri zosilnení dreveného stropu železobetónovou doskou
- Stropné trámy sa zhora obnažia, vykoná sa ich dôkladná kontrola, prípadne sanácia.
- Na drevený trámový strop sa zrealizuje celoplošný záklop z OSB dosiek, ktorý slúži ako stratené debnenie železobetónovej dosky. Prípadnú nerovnosť pôvodnej trámovej stropnej konštrukcie je možné riešiť v úrovni ŽB dosky, prípadne v úrovni podlahy použitím vyrovnávacieho podsypu.
- OSB doska sa zhora ošetrí separačnou PE fóliou. Následne sa do trámov zaskrutkujú skrutky SFS VB určené k spriahnutiu trámov so železobetónovou doskou.
- Nasleduje pokládka KARI sietí pri spodnom okraji budúcej železobetónovej dosky, krytie výstuže je 20 mm. Dimenziu výstužnej siete určí statik, najčastejšie sa používa sieť 150/150/6 mm. Pred betónážou je nutné trámový strop podoprieť v tretinách rozpätia.
- Ďalej sa po obvode stropu osadí pružná vložka hrúbky min. 10 mm.
- Optimálna hrúbka betónovej dosky je 80 mm. Minimálna odporúčaná hrúbka je 60 mm, maximálna je 100 mm.
Posilnenie trámového stropu pre budúcu nadstavbu
Do budúcna by som chcel urobiť v dome podkrovnú nadstavbu. Strop je ale v zložení trámov asi 17x12 cm vo vzdialenosti 1 m od seba. Na tom je asi 1 cm hrubá drevovláknitá doska, 1 cm nejaká čierna izolácia asi zo sklených vlákien, hydroizolácia a na tom sú drevené dosky v dvoch vrstvách cez seba a na nich 1-2 cm betónová mazanina. Pod stropom sú dve miestnosti o pôdoryse cca 4,5 x 4 metre. Pri chôdzi osoby po podkroví je vidieť, ako sa strop hýbe. Chcel by som trámy/strop zosilniť tak, aby sa strop pri chôdzi toľko neprehýbal a zároveň urobiť konštrukciu pre SDK podhľad tak, aby na prípadnom priehybe nebol závislý. V podkroví by som do budúcna chcel vytvoriť 1 - 2 izby. Podlahová krytina tam by bolo lino alebo plávajúca podlaha. Betón nie je nutný, uvažujem ho aj odstrániť a nahradiť napríklad OSB.
Montáž stropného systému
Počas montáže stropného systému je potrebné dodržiavať platné technické, bezpečnostné a iné normy. Stropné trámy a vložky sa môžu z dopravného prostriedku vykladať ručne alebo pomocou žeriava. Nesmú sa však zhadzovať ani vysýpať a nesmie sa s nimi manipulovať takým spôsobom, ktorý by mohol viesť k ich poškodeniu. Stropné trámy sa skladujú usporiadané podľa dĺžky. Ak je podklad nerovný, treba každých 1,5 m podložiť fošne alebo hranoly. Väčšie množstvo trámov sa môže ukladať vo viacerých vrstvách. Medzi jednotlivé vrstvy je potrebné kolmo podložiť hranoly alebo laty. Ak nie sú stropné vložky paletované, po roztriedení sa môžu uložiť na rovný podklad max.
Pred kladením trámov sa rozmiestnia podľa výkresu skladby montážne podpery, a to rovnomerne po dĺžke trámov. Počet podpier nesmie byť menší, ako predpisuje výrobca. Pri viacpodlažných budovách sa musí zohľadniť možné zaťaženie nižších stropov. Navrhovanie profilov a stuženia podpornej konštrukcie (pozdĺžny trámec, stojka, pätka, výstuhy) prináleží stavbyvedúcemu.
Stropné trámy sa rozmiestňujú podľa výkresu skladby. Úložná plocha musí byť vodorovná, aby na ňu betónový pás trámu dosadal celou svojou plochou. Úložná dĺžka je predpísaná vo výkrese skladby, minimálne však musí dosahovať hodnoty predpísané výrobcom (100 až 160 mm v závislosti od dĺžky trámu). Ako prvé sa kladú koncové stropné tvárnice, ktoré majú plné čelá zabraňujúce zatečeniu betónu. Pri ich kladení sa skontroluje osová vzdialenosť trámov. Ďalej sa rozmiestňujú stropné tvárnice, ktoré sa kladú kolmo na rozpätie trámu.
Po postavení montážneho podoprenia, uložení stropných trámov a vložiek je strop pochôdzny. Po strope sa možno pohybovať len po vopred položených fošniach s fúrikom s naloženým betónom (max. 75 l). Po debniacich platniach sa nesmie chodiť ani jazdiť. Pred betónážou treba dôkladne prekontrolovať podpornú konštrukciu, dotiahnuť, prípadne podklinovať stojky, aby sa dosiahlo predpísané zvýšenie (vzopätie v strede trámu). Ďalej sa podľa výkresu skladby musí prekontrolovať uloženie stropných dielov a podľa výkresu výstuže uloženie výstuže.
Na betónovanie sa môže použiť betón s požadovanou kvalitou (min. C 20/25), musí byť plastický, nie riedky. Na betónovanie stropov s kombinovanou nadbetonávkou (20 + 0 a 25 + 0) je dovolené použiť betón s kamenivom s max. veľkosťou zŕn 8 mm. Pri stropoch so spojitou nadbetonávkou (20 + 4 a 25 + 5) je dovolená max. veľkosť zŕn kameniva 16 mm. Ak sa na betónáž použije žeriav, bádiu s betónom treba otvoriť až tesne nad stropom. Betón dopravovaný pumpou sa nesmie vypúšťať z výšky, ale z položenej hadice a musí sa hneď rozhrnúť, aby sa nenakopil.
Ekodoiel betonovanie
Ekonomické riešenia pre drevené stropy
Ako zhotoviť strop s dobrou nosnosťou a ušetriť pritom? Pri starých chalupách a podkroviach skladových priestorov je situácia iná, a preto sme do nášho podkrovia (nebytový priestor) zvolili drevený pochôdzny strop. Aj v tomto prípade sme konštrukciu vyberali na základe nízkych vstupných nákladov. Podľa statika musí byť strop schopný uniesť záťaž viac ako 100 kg/m2. Aby spĺňali túto podmienku, v súčasných stavbách sa na drevené nosné hrady skrutkujú hrubšie (22 - 24 mm) dosky OSB. My sme sa rozhodli (aj pre nižšiu cenu) najskôr pripevniť na stropné hrady strešné laty s rozmermi 50 × 40 mm. Objednali sme si naimpregnované dosky z masívneho dreva s hrúbkou 22 mm, ktoré v prepočte stáli 2,99 €/m2. Na porovnanie: OSB doska s hrúbkou 22 mm stála 8,40 €/m2. Je pravda, že OSB dosky, vďaka svojmu veľkému formátu (3,125 m2) dokážu lepšie rozložiť záťaž. Preto sa 100 kg rozloží na celú plochu a nie na tri dosky, na ktorých práve stojíme. Po porovnaní cien za OSB dosky a klasické dosky a pripočítaní ceny strešných lát dostaneme priemernú cenu 8,54 €/m2. Táto cena je takmer rovnaká ako v prípade 22 mm OSB dosiek, ktoré boli naplánované na našu podlahu. Rozdiel je však v premostení 80 cm medzier medzi hranolmi, spevnení stropu, v možnosti jeho väčšieho zaťaženia a v hrúbke podlahy 34 mm, čiže o 12 mm väčšej. Rozloženie váhy a tlaku na podlahu by v tomto prípade mohlo byť rovnaké. Klasické dosky sa vysúšajú, a pretože sme chceli zabrániť možnému prepadávaniu nečistôt cez strop, rozhodli sme sa pre prvý variant. Strop v podkroví do 15 €/1 m2!
Pri stavbe z dreva treba myslieť na jeho impregnáciu. Pri cene 5 €/m3 by nás táto služba stála asi 250 €. Rozhodli sa, že prácu urobia sami. Museli si kúpiť moridlo za 150 €. Drevo impregnvali poctivo štetcom (dôkladnejšie ako striekaním, navyše striekaním dochádza k stratám). Práca im zabrala veľa času. Dosky na podlahu si tiež najprv začali impregnovať svojpomocne. Bolo potrebné natrieť skoro 500 m2. Ale zrátali si, že iba samotné moridlo by ich stálo viac ako služba, takže ďalšie laty a dosky si už dali naimpregnovať.
Konštrukcia oceľového nosníka a drevených hradov
Nosník sme vyrobili zo šiestich 6-metrových profilov s prierezom v tvare U. Oceľové profily musia byť v jednej výške, aby nedochádzalo k nadmernému zaťažovaniu jedného kusu v porovnaní s inými. Preto sme museli stĺpy dobetónovať. Najskôr sme vyložili prvý profil a položili ho na stenu stavby do nachystaného výseku U a na jeden železobetónový stĺp. Takto sme ukončili jednu stranu oceľového nosníka. Rovnako sme postupovali aj pri druhej strane. Obe strany nosníka sme osadili oproti sebe s medzerou 7 cm. Nakoniec sme ich previazali kusmi pásoviny 250 × 50 × 5 mm, ktoré sme prizvárali na horné strany profilov vo vzájomných vzdialenostiach asi 80 cm.
Stropné hrady sme voľne ukladali na vyrovnávací betón na vzdialenosť 80 cm. V múre sme záhlavie každej hrady obalili asfaltovým pásom a zo strán oddelili polystyrénom hrubým 20 mm. Tento polystyrén sme položili aj na hornú stranu hrady. V častiach bez múrov sme položili do stĺpov na zabetónované závitové tyče (Ø 14 mm) nosné hrady (krajné), ktoré budú niesť budúce stropné hrady (uložené naprieč). Rozmery nosnej hrady boli 180 × 150 × 7 000 mm v prístrešku a 180 × 150 × 4 000 mm nad terasou. Tam, kde sa hrady spájali na stĺpoch, sme ich záhlavia čapovali a osadili sme ich na závitovú tyč. Potom sme uložili stropné hrady. Následne sme začali so skrutkovaním dosiek. Dosky sme skrutkovali na každú druhú strešnú latu, a to „cikcakovo“ (raz na hornú, raz na dolnú stranu dosky), aby sme minimalizovali krútenie dosiek. Dosky sme ukladali asi 2 cm od kraja steny kvôli prípadnej vlhkosti, ktorú by dosky mohli od steny nasať.
Aby sme mohli uložiť oceľový nosník a drevené hrady, bolo potrebné zhotoviť spodný obvodový veniec, tzv. vyrovnávací betón. V najširšej časti stavby bude v strede múru oceľový nosník. pripravili sme sedlo (na obidvoch stranách), do ktorého bude nosník osadený. Nosné stĺpy sme zadebnili do výšky sedla. Nosník nesmie byť prichytený (maximálne na jednej strane), aby mohol dilatovať. Nosník sa skladá zo 6 m dlhých oceľových U-profilov. Každý váži asi 120 kg, takže sme boli schopní osadiť ich ručne. Časti nosníka sme aj zvrchu pozvárali pásovinou s rozmermi 50 × 5 mm každých 80 cm. Hrady sme osádzali na tri tehly od seba. Pri pohľade zhora vidieť dve časti nosníka aj prípravu na budúci veniec so skrytými stĺpikmi a uloženie stropných hrád. Pred uložením sme hrady poctivo impregnvali proti škodcom, hnilobe a plesniam - štetcom pre lepší účinok roztoku. Na dobetónované stĺpy prístreška sme na závitové tyče osadili nosné hrady. Ich výška je v rovine s vyrovnávacím betónom.