Ako správne izolovať základy domu: Komplexný sprievodca pre trvalú ochranu stavby

Vlhnutie múrov, opadávajúca omietka, pleseň na stenách a v najhoršom prípade zaplavenie pivnice. Týmto nočným morám sa môžete vyhnúť správnou hydroizoláciou základov domu, ktorá je kľúčová pre funkčnosť aj budúcnosť celej stavby. Správne navrhnuté a správne izolované základy domu sú kľúčom pre správne fungovanie celého budúceho objektu. V opačnom prípade treba rátať s finančne náročnou a komplikovanou sanáciou.

Hydroizolácia základov je zásadným krokom pri stavbe domu. Chráni váš dom pred poškodením vodou, čo môže viesť k nákladným opravám a poškodeniu konštrukcie. Hydroizolácia základov môže zabrániť presakovaniu vody cez trhliny v stenách a podlahách suterénu, čo môže spôsobiť rast plesní a poškodenie vecí.

Základové nosné konštrukcie sú tou časťou stavby, ktorú nemožno podceniť. Stále prenášajú aj občasné zaťaženia celého objektu do únosnej základovej pôdy, tzv. únosného podložia budovy. Dôležité je ich správne a kvalitné vyhotovenie, ako aj zaizolovanie proti účinkom vlhkosti, podzemnej vody a chladu. V opačnom prípade môžeme rátať s komplikovanými a nákladnými opravami. Cena hydroizolácie základov síce tvorí len nepatrné percento z celkovej ceny stavby, v prípade poruchy sú však náklady na jej opravu veľmi vysoké.

Hydrogeologický prieskum a typy namáhania vodou

Miera hydrofyzikálneho namáhania je jedným z najdôležitejších kritérií pri návrhu vhodnej hydroizolácie spodnej stavby, podceňuje sa však najčastejšie. Výsledkom je potom zatopená pivnica či vlhký múr. Stupeň hydrofyzikálneho namáhania sa určuje na mieste stavby hydrogeologickým prieskumom. Rozlišujú sa pritom tri kategórie:

• Namáhanie zemnou vlhkosťou: Chráni murované časti objektu pred prenikaním vody a vodnej pary.
• Voľne stekajúcou (gravitačnou) vodou: Chráni objekt pred zrážkovou vodou, ktorá sa stekaním po konštrukcii dostáva do podložia.
• Tlakovou vodou: Tlaková voda vytvára v okolí objektu spojitú hladinu, ktorá pôsobí na hydroizoláciu hydrostatickým tlakom vo všetkých smeroch. K namáhaniu tlakovou vodou môže dôjsť, ak je objekt založený v málo priepustnej zemine, prípadne je založený vo svahu, kde voda, ktorá steká zo svahu, vytvorí súvislú hladinu. Vo všeobecnosti možno povedať, že je to izolácia pod úrovňou maximálnej hladiny spodnej vody.

Pri izolácii základov treba brať do úvahy dva faktory. Prvým je izolácia proti vode a zemnej vlhkosti, druhým faktorom je tepelná izolácia. Rovnako je rozdielom, či je objekt podpivničený alebo nepodpivničený.

Hneď pri kúpe stavebného pozemku by ste sa mali informovať o jeho hydrogeologických pomeroch, teda o úrovni spodnej vody, stupni vlhkosti zeminy, zložení vody a jej agresivite. Na základe týchto informácií vám projektant posúdi, či je možné postaviť na pozemku dom podľa vašich predstáv. Ak vám geológ neodporučí vzhľadom na vysokú spodnú vodu budovať suterénne priestory, mali by ste to rešpektovať a radšej plánovaný projekt s podpivničením prehodnotiť. Vyhnete sa tak veľmi prácnym a finančne náročným stavebným prácam, možno nepríjemnostiam, ktoré v budúcnosti v súvislosti so spodnou vodou môžu nastať. Jednoduchšie je stavať v oblastiach, kde nie je spodná voda a stavbu chránime len proti zemnej vlhkosti. Aj v týchto oblastiach musíte počítať so stekajúcou vodou, najmä ak je dom vo svahu.

Na ochranu spodnej stavby len proti zemnej vlhkosti stačí aplikovať jednu vrstvu hydroizolácie. Ak sa pridá tlaková a stekajúca voda, potrebné sú dve vrstvy. Ak ste si istý, že vaše základy budú čeliť iba zemnej vlhkosti, postačí vám jedna vrstva izolácie. Ak sa však do toho pridajú tlaková voda alebo voľne stekajúca gravitačná voda, jedna vrstva vám stačiť nebude. Ak by ste to neodhadli, ľahko sa vám môže stať, že budete zajtra vodu z pivnice vylievať vedrami.

„Ak máte pochybnosti o tom, či jedna vrstva hydroizolácie vydrží nápor vody, konzultujte to s ďalším odborníkom či priamo s výrobcom hydroizolácie, podľa hesla dvakrát meraj a raz rež.“

Typy základových konštrukcií

Základy rozoznávame plošné a hlbinné. Pri zakladaní rodinných domov sa najčastejšie využívajú plošné základy, najmä základové pásy a základové dosky. Hlbinné zakladanie, napríklad pomocou pilót alebo studní, sa využíva ojedinele, keď sa vrstvy únosnej zeminy nachádzajú vo veľkých hĺbkach.

• Základové pásy: Väčšina rodinných domov je založená na základových pásoch. V porovnaní so základovou doskou sa nespotrebuje tak veľa betónu. Pásy sa neizolujú proti zemnej vlhkosti, preto jej musí odolávať ich materiálová báza. Základové pásy sa neodporúča používať v menej únosných zeminách. Museli by byť totiž neúmerne široké, aby bezpečne rozniesli zaťaženie do pôdy.
• Základová doska: Je oceľobetónová platňa, ktorá je hrubá niekoľko desiatok centimetrov. Používa sa najmä tam, kde je menej únosná pôda, alebo sa v danom mieste nachádza spodná tlaková voda. Pri zakladaní na doske musíme počítať s väčšou spotrebou betónovej zmesi s určeným množstvom betonárskej výstuže. Najčastejšie sa používajú zvarované siete z tyčovej ocele rozličných priemerov. Tu je výhodnejšie použiť základovú dosku.

Materiály pre hydroizoláciu základov

Pri hydroizoláciách proti vode a zemnej vlhkosti sa môžeme v zásade stretnúť s troma typmi hydroizolácii - s povlakovou hydroizoláciou, kryštalickou hydroizoláciou a hydroizoláciou z vodotesného betónu. Na hydroizoláciu spodnej stavby možno použiť nátery, stierky, bitúmenové pásy alebo PVC fólie.

Povlaková hydroizolácia

Najčastejšie používanou hydroizoláciou je povlaková hydroizolácia, ktorá môže byť realizovaná dvoma spôsobmi. Prvým spôsobom je striekaná hydroizolačná hmota alebo náterová stierková hydroizolačná hmota. Druhým spôsobom je použitie nataviteľných hydroizolačných pásov, a to buď asfaltových pásov alebo plastových fólií. Pri izolovaní spodnej stavby máte na výber voľne ukladané plastové fólie alebo systémy s asfaltovanými pásmi.

Asfaltové pásy

Asfaltové pásy sú najčastejšie používanou hydroizoláciou spodnej stavby a považujú sa za klasickú spoľahlivú technológiu. Asfaltované pásy sa celoplošne natavujú, takže voda sa pod nimi nemôže voľne pohybovať, čo umožňuje presnejšie lokalizovať prípadné poškodenie. Asfaltové pásy sa rozlišujú podľa materiálu asfaltu, ktorý sa použil:

• Oxidované asfaltové pásy: Vyrobené z asfaltu, ktorý bol chemicky upravený na zvýšenie jeho odolnosti proti poveternostným podmienkam a teplotným výkyvom. Ich životnosť je 10 - 15 rokov a ich kvalitatívne parametre klesajú z hľadiska životnosti.
• SBS (Styren-Butadien-Styren): Tieto pásy obsahujú polyméry, ktoré zvyšujú pružnosť a odolnosť pri nízkych teplotách.
• APP (Ataktický Polypropylén): Obsahujú polypropylénové polyméry, ktoré zvyšujú odolnosť proti UV žiareniu a teplu.

Modifikované asfaltové pásy (SBS, APP) majú životnosť 30 - 35 rokov. Tú ovplyvňuje aj ich hrúbka - čím hrubší asfaltový pás, tým je dlhšia aj životnosť. Odporúča sa používať asfaltové pásy z asfaltu modifikovaného kaučukom, lebo ich kvalita je neporovnateľne vyššia a životnosť niekoľkonásobne dlhšia - v porovnaní s pásmi z oxidovaného asfaltu.

Asfaltové pásy sa na hydroizoláciu používajú v rámci systémových riešení, s penetračným náterom a drenážnou vrstvou. S vlajkovými asfaltovými pásmi Icopal môžete získať tri benefity v jednom: spoľahlivú hydroizoláciu, protiradónovú izoláciu a zvýšenú odolnosť hydroizolácie proti prerazeniu i roztrhnutiu. To všetko ponúka asfaltový pás Fundament 4.0 Speed Profile®SBS s garantovanou hrúbkou viac ako 4 mm, nosnou vložkou z polyesterovej tkaniny a špeciálnou PE fóliou na povrchu pásu. Na Fundament 4,0 Speed Profile®SBS a jeho vlastnosti poskytuje výrobca až 30-ročnú záruku. Ak sa pás použil v systéme s ďalšími odporúčanými výrobkami, záruka je možná v trvaní až 50 rokov. Mimoriadne odolný je aj modifikovaný asfaltový pás ICOPALP Base 35 ww Speed Profile®SBS. Predstavuje ekonomicky úspornejšiu variantu izolácie proti zemnej vlhkosti, pri zachovaní všetkých výhod modifikovaného asfaltového pásu so špeciálnou fóliou na povrchu.

Tabuľka: Porovnanie typov asfaltových pásov

Plastové fólie (PVC, HDPE)

Z plastových fólií sa môžeme najčastejšie stretnúť s polyetylénovou HDPE fóliou. Pre hydroizolácie z plastových pásov sa zväčša využívajú nevystužené fólie z mäkčeného PVC (mPVC). Plastové fólie sa najčastejšie používajú na izoláciu stavieb proti gravitačnej a tlakovej vode. Ich hlavnou výhodou je nenáročnosť prípravy podkladu. Môžu sa inštalovať v ľubovoľných klimatických podmienkach, a to aj na neupravený a nevysušený betón. Výhodou je aj ich mechanická odolnosť a tvarová variabilita. Dokonale sa prispôsobujú pohybom stavby. Fóliové izolácie sú však náchylnejšie na mechanické poškodenie počas stavby.

Nevýhodu fólií je, že sa ich poškodenie nedá lokalizovať, pretože voda pod nimi často putuje a vyteká na úplne inom mieste. Fólie majú oproti pásom istú nevýhodu. V prípade ich poškodenia je lokalizácia konkrétnej trhliny veľmi náročná. Voda totiž prenikne cez fóliu v mieste trhliny, ale môže pod ňou voľne tiecť, čo výrazne sťažuje opravu. Fólie sú zároveň asi dvakrát tenšie ako asfaltové pásy a sú veľmi náchylné na mechanické poškodenie behom výstavby.

Striekané a stierkové hmoty

Monolitické povlakové hydroizolácie sa robia z náterových stierkových alebo striekaných hydroizolačných tekutých hmôt. Hrúbka hydroizolačného povlaku proti zemnej vlhkosti je približne 2,5 mm, proti gravitačnej vode asi 3 mm a proti stojatej tlakovej vode asi 4 mm. Ochrannú vrstvu tvorí ľahká polypropylénová textília, ktorá sa kladie do čerstvej vrstvy materiálu a ľahko sa pritlačí. Moderné izolačné stierky najlepšie vyhovujú v prípade izolácie proti zemnej vlhkosti a ochrany spodnej stavby proti radónu. Stierka dokonale vyplní kryštalizačné póry v betóne a urobí ho úplne nepriestupným pre vlhkosť a radón. Ľahko a rýchlo sa nanáša a môže sa aplikovať aj na neupravený a nevyzretý betón.

Kryštalická hydroizolácia

Základnou zložkou týchto materiálov je zmes špeciálneho portlandského cementu, jemne mletého kremičitého piesku a rozličných chemikálií. Po zmiešaní s vodou a aplikácii formou nástreku alebo náteru kryštály preniknú hlboko do štruktúry betónovej konštrukcie. Kryštalická formácia obmedzí veľkosť vzduchových pórov betónu tak, že molekuly vody nimi neprejdú. Pri realizácii je potrebná vlhkosť, preto sa aplikuje na čerstvý betón, v prípade suchého povrchu ho treba navlhčiť. Podklad pod nátery musí byť zdrsnený a očistený vodou. Tento typ hydroizolácie sa môže použiť na podzemné a nadzemné časti betónovej konštrukcie.

Vodonepriepustný betón (Biela vaňa)

Ide o špeciálny druh betónu, ktorý vďaka špeciálnym postupom zabezpečuje dostatočnú odolnosť proti účinkom tlakovej vody. Využíva sa pri betónových konštrukciách, ktoré sú dlhodobo vystavované vode a vodnému tlaku. V súčasnosti je možné navrhnúť samotnú betónovú konštrukciu tak, že kontrolujeme šírku trhliny. Limitná šírky trhliny v betónovej konštrukcii je 0,2 mm, čím je zabezpečená vodonepriepustnosť betónu. Limitnú šírku trhliny zaistíme pomocou betonárskej výstuže a patričným statickým návrhom. Tento spôsob hydroizolácie sa nazýva aj biela vaňa. Správne navrhnutá biela vaňa má vyššiu životnosť ako bežné hydroizolácie. Používa sa skôr pri väčších konštrukciách. Životnosť bielej vane ovplyvňuje návrhová životnosť konštrukcie, pričom môže byť navrhnutá až na 100 rokov.

Aj pri základoch z vodonepriepustného betónu sa však odporúča suterén zaizolovať jednou vrstvou elastomérbitúmenových pásov alebo natrieť steny dvojzložkovou škárovacou hmotou. Na zvýšenie funkčnosti vodonepriepustného betónu sa používa kryštalická hydroizolácia alebo vrstva z elastomérbitúmenových pásov.

Dôležitosť kvalitného materiálu a správnej aplikácie

Dôležitý je nielen kvalitný materiál, ale aj správny spôsob jeho aplikácie. Pri výbere materiálu, ktorý bude použitý na izoláciu základov, majitelia budúceho domčeka často šetria. Podcenenie kvality materiálu sa ale môže škaredo vypomstiť. Podmienky, ktoré vplývajú na hydroizoláciu, nekvalitný materiál nemusí vydržať. Následne dochádza k premoknutiu a na to nadväzujúcemu vlhnutiu základov.

Pozor si však treba dať na aplikovanie asfaltovaných pásov, ktoré nie sú vhodné na izolovanie spodnej stavby - ak sa napríklad v snahe ušetriť zamení projektovaný materiál za lacnejší. „Na kľúčové miesto, akým je spodná stavba, sa tak použije materiál s nedostatočnými parametrami. Často potom nevhodný asfaltovaný pás nevydrží namáhanie, ktorému musí odolávať, a nasleduje zatekanie do objektu,“ upozorňuje Ing. Na izolovanie spodnej stavby sú nevhodné príliš tenké lacné asfaltované pásy. Mnohé sa dajú dokonca ľahko roztrhať v ruke a ich krycia asfaltová hmota nemá potrebnú kvalitu. Tie najlacnejšie sa počas natavovania stočia do jednej strany, keďže nemajú kvalitnú nosnú vložku. Pri výbere izolantu vám odporúčame dohliadnuť na to, aby mal garantovanú hrúbku a v ideálnom prípade spodnú stranu s hrebeňovým profilom.

Postup aplikácie asfaltovaných pásov

Svojpomocne sa môže realizovať vodorovná izolácia základovej dosky proti zemnej vlhkosti, avšak izoláciu podpivničeného objektu a izoláciu proti stekajúcej alebo tlakovej vode je lepšie zveriť do rúk špecializovanej realizačnej firme. Dôležitá je aj správna aplikácia.

1. Príprava podkladu: Pred tým, ako vôbec začnete pracovať, podkladový betón nesmie obsahovať vlhkosť a prach. Taktiež musí byť dostatočne vyzretý. Pred začatím hydroizolácie základov vyčistite povrch, na ktorom budete pracovať. Pozametajte všetky nečistoty alebo uvoľnený betón, aby ste zabezpečili, že hydroizolačný materiál správne priľne k povrchu. Na odstránenie odolných škvŕn alebo nečistôt môžete použiť tlakový čistič.
2. Penetračný náter: Keď je povrch čistý a suchý, môžete začať nanášať penetračný náter, ktorý zlepšuje priľnavosť a odolnosť nasledujúcej hydroizolačnej vrstvy. Pred použitím dôkladne premiešajte asfaltový penetračný náter, aby sa zabezpečila rovnomerná konzistencia. Naneste penetračný náter rovnomerne na povrch pomocou štetca, valčeka alebo striekacej pištole. Ak používate štetec alebo valček, nanášajte náter v tenkej vrstve a v jednom smere. Po nanesení nechajte penetračný náter úplne vyschnúť. Doba schnutia závisí od typu náteru, teploty a vlhkosti prostredia. Skontrolujte, či je povrch rovnomerne pokrytý a suchý.
3. Natavovanie pásov: V našom postupe aplikujeme ako druhú vrstvu hydroizolačného materiálu - hydroizolačné pásy. Tieto pásy sú vyrobené z bitumenových alebo podobných materiálov, ktoré sú aktivované teplom. Horák, ktorý produkuje plameň, sa používa na zahriatie a rozpustenie povrchu pásov, čím sa umožní ich pevné a vodeodolné spojenie s podkladom.
4. Rozloženie a natavenie: Rozložte hydroizolačné pásy na zamýšľané miesto, aby ste sa uistili, že sú správne zarovnané a pokrývajú všetky potrebné oblasti. Zapnite horák a nastavte ho na vhodnú teplotu podľa pokynov výrobcu. Držte horák tak, aby plameň smeroval na spodnú stranu hydroizolačného pásu, pričom si dávajte pozor, aby ste plameň nepridržiavali na jednom mieste príliš dlho, aby nedošlo k poškodeniu materiálu. Pomaly posúvajte horák pozdĺž pásu, zároveň tlakom valčeka alebo inej pomôcky pritláčajte zahriaty pás k povrchu. Tento proces zabezpečí, že rozpustený bitumen správne spojí pás s podkladom. Dokonalé celoplošné spojenie s podkladom umožňuje spodná strana asfaltového pásu s hrebeňovým profilom, s technológiou Speed Profile®SBS. Oproti bežným pásom s hladkou spodnou stranou je aplikácia až o 30 % rýchlejšia, efektívnejšia a kvalita natavenia vyššia.
5. Spoje a presahy: Zabezpečte, aby všetky spoje a prekrytia boli riadne zahriate a stlačené, čo zaručí vodotesné a pevné spoje. Pri ich ukladaní je veľmi dôležité dbať na dostatočný vzájomný presah jednotlivých kusov (aspoň 10 cm), ktorý zaručuje dokonalú tesnosť izolácie. Najdôležitejší je kvalitne zrealizovaný spoj asfaltovaných pásov - ako pri vodorovnej, tak aj pri zvislej hydroizolácii.

Na zvislé steny sa totiž hydroizolácia aplikuje náročnejšie. Napríklad asfaltovaný pás treba na zvislé základové múry zároveň natavovať a pritláčať v smere zdola hore, takže jeden pás musia aplikovať naraz dvaja až traja ľudia. V druhom kroku nesmieme zabudnúť aspoň na minimálnu styčnú šírku samotných hydroizolačných pásov. Prakticky ide o časť hydroizolácie, ktorá by mala vyčnievať spopod muriva, aby sa dala prelepiť smerom dovnútra aj von. Odporúčaná styčná šírka je minimálne 100 mm.

Tepelná izolácia základov

Zateplenie spodnej stavby sa dlho využívalo len ako ochrana proti mechanickému poškodeniu hydroizlácie. V súčasnosti sa však vo veľkej miere hodnotí aj jej úloha pri znižovaní tepelných únikov a znižovaní nákladov na energiu. Pri stavbe základov je dôležité použiť primeranú izoláciu, ktorá zabráni tepelným stratám a prispeje k životnosti stavby. Rozmery a spôsob položenia izolácie sú prispôsobené veľkosti budovy, jej hmote, konštrukčnému prevedeniu, typu nosnosti podláh a požadovanej energetickej náročnosti.

Jedným z účinných izolačných materiálov je Extrudovaná polystyrénová pena (XPS). XPS je izolačný materiál pozostávajúci z uzavretých buniek naplnených plynom. Tento plyn znižuje tepelnú vodivosť materiálu a tým zabraňuje tepelným stratám z domu. Pri použití penového skla na zateplenie základov už nemusíte riešiť izoláciu proti vode. Penové sklo neprepúšťa vodu a chráni aj pred radónovým žiarením.

Koncept základového vankúša

Vhodný spôsob, ako sa vyhnúť prerušeniu tepelnej izolácie murivom, je založenie železobetónovej dosky na únosnej tepelnej izolácii. Výhody položenia izolácie pod základovú dosku oproti položeniu nad základovú dosku spočívajú predovšetkým v ochrane - stavba je tak najlepšie chránená proti vlhkosti a vode. Vznikne tak základový vankúš, ktorý je zložený z trvalo spojených vrstiev železobetónovej základovej dosky, tepelnej izolácie (XPS) a hydroizolácie. Slúži aj ako ochrana pre inštalácie, resp. Základový vankúš chráni budovu v prípade zemetrasenia. Základový vankúš umožňuje aj trvalú energetickú účinnosť základov.

Konštrukcia základov by pri pasívnom dome v podstate ani nemala prísť do styku so zemou. Vznikne tým súvislá tepelnoizolačná obálka okolo celého domu a masívna doska navyše zabezpečí veľkú akumulačnú hmotu, ktorá pomáha udržiavať stabilnú vnútornú teplotu. Všetky nosné konštrukcie sú tak v teple v interiéri. Ak je tepelná izolácia pod základmi z extrudovaného či expandovaného polystyrénu, pred naliatím betónu sa na betón aplikuje PVC fólia. Tá chráni pred vlhkosťou.

Dno základovej jamy musí byť správne pripravené, zhutnené a spevnené. Na dno výkopu sa podľa druhu podložia zvykne dávať aj vrstva pozostávajúca zo štrku a piesku, ktorá sa následne zhutní. Nasleduje realizácia prvej vrstvy - vyrovnávacieho (podkladového) betónu, potom položenie prvej vrstvy tvrdej izolácie (XPS). Pred položením prvej vrstvy tepelnej izolácie je potrebné venovať osobitnú pozornosť položeniu inštalácií. Pred položením druhej vrstvy tepelnej izolácie je potrebné stavbu chrániť vrstvou hydroizolácie (následne ďalšou vrstvou tepelnej izolácie). Medzivrstva hydroizolácie zabraňuje posúvaniu týchto vrstiev a zvyšuje ich celkovú stabilitu. Hrúbka tepelnej izolácie závisí od mnohých faktorov, v nízkoenergetických budovách sa pohybuje okolo 24 cm (2 × 12 cm). Za vyhotovenie základovej dosky s podkladovým betónom, zváraním hydroizolácie a položením 20 cm izolácie zaplatíte 75 EUR/m2 a viac.

Ochrana proti radónu

Pri základoch novostavieb je kvalitná hydroizolácia štandardom a jej účelom je chrániť budovu nielen pred zemnou vlhkosťou a tlakovou vodou, ale napríklad aj pred radónom. Ak geologický prieskum upozorní na výskyt radónu, je vhodné zároveň s izoláciou proti vode a vlhkosti riešiť aj ochranu proti jeho prenikaniu do interiéru stavby. Moderné izolačné stierky najlepšie vyhovujú v prípade izolácie proti zemnej vlhkosti a ochrany spodnej stavby proti radónu. Stierka dokonale vyplní kryštalizačné póry v betóne a urobí ho úplne nepriestupným pre vlhkosť a radón. Ako už bolo spomenuté, penové sklo tiež neprepúšťa vodu a chráni aj pred radónovým žiarením.

Drenáž ako kľúčová ochrana

Prvotnou ochranou by malo byť odvodnenie staveniska. Proti vytvoreniu krátkodobo vzdutej vody, napríklad pri silných zrážkach, treba vybudovať drenáž. Aby sa znížil nápor vody, je potrebné ju odvádzať. Na tento účel sa používa drenáž pozostávajúca z perforovanej drenážnej rúry. Pri päte základov položíte vyspádovanú drenážnu rúru a výkop zasypete štrkom a kamenivom. Prívalová a stekajúca voda po kameňoch stečie na dno jamy do drenážnej rúry, ktorá ju bezpečne odvedie na nižšie položené miesto mimo objektu.

Drenážna rúra sa ukladá do svahu v smere, ktorým potrebujete odvádzať odtekajúcu vodu. Výkop sa vystelie geotextíliou, potom sa zasype vrstvou jemného piesku, vrstvou štrku a vrstvou sutiny. Na ňu položte drenážnu hadicu a potom ju zasypte vrstvou štrku. Na ňu môžete položiť napríklad balvany alebo betónovú dlažbu so sklonom od chaty. Samotné drenážne potrubie sa neodporúča obaliť geotextíliou. Na oboch koncoch nad úrovňou terénu sa odporúča umiestniť perforované kryty proti hlodavcom a iným živočíchom.

Dodatočná hydroizolácia a sanácia existujúcich základov

Nechránené vystavenie základov vlhkosti sa môže stať nočnou morou chalupára. Dodatočným odizolovaním základov môžete problému s vlhkosťou v dome predísť, alebo ho aspoň obmedziť. Táto téma je veľmi diskutovaná, často je dokonca predmetom sporov. Riešenie tohto problému možno zveriť jednej z mnohých špecializovaných spoločností. Náklady sa však minimálne zdvojnásobia a špecialisti vám často neponúknu nič, čo by ste nezvládli sami.

Pri prevažnej väčšine sanačných opatrení súvisiacich s dodatočnou hydroizoláciou sa vopred odhalia základy. Je potrebné postupovať opatrne. Odborníci tvrdia, že tento typ sanačných a výkopových prác sa oplatí vykonávať postupne, každé tri alebo štyri metre. Napríklad pri odvodňovaní pomocou kombinácie drenážnej rúrky so zásypom, geotextílie a fólie z plastu to znamená, že sa vždy vykope len príslušný kus, položí sa fólia a drenáž, zasype sa a potom sa pokračuje ďalej.

Vždy je lepšie izolovať základy alebo spodnú časť budovy proti vode z vonkajšej strany, odkiaľ je dom najčastejšie vystavený vlhkosti a vode. Ak to nie je možné - napríklad ak potrebujete dodatočne izolovať hlbokú pivnicu - môžete izolovať aj zvnútra. V tomto prípade je potrebné vytvoriť na stenách a podlahách súvislú a uzavretú vrstvu izolácie, zvyčajne z asfaltových pásov. Pri výkopových prácach na odhalenie základov je vhodné zvážiť dodatočnú tepelnú izoláciu.

Povedzme si niečo o opatreniach na dodatočnú hydroizoláciu základov. V prvom rade je to vytvorenie vodnej bariéry z plastovej fólie. Tá sa ukladá do výkopu cez výstupky (nopy) smerom k základom. Nopy vytvárajú ventilačnú medzeru medzi fóliou a podkladovým materiálom. Fólia sa zdvihne asi 20 cm nad úroveň terénu a jej horný okraj sa potom pripevní k murivu špeciálnou latou, aby sa zabránilo padaniu nečistôt do vzduchovej medzery medzi základom a pätkami.

Pri niektorých typoch stavieb sa môže stať, že dodatočne starostlivo zhotovená hydroizolácia síce chráni základy, ale spôsobuje odtok vody pod domom. Voda sa potom "dostane" pod základy, môže podmyť suterény a postupne ohroziť celú budovu, čo je opäť problematické najmä pri chatách na svahovitom teréne.

Záverečné odporúčania

Rodiny často investujú obrovské peniaze do novej podlahy či kuchynskej linky. Hydroizoláciu základov rodinných domov síce nevidno, ale pred vodou a vlhkosťou ochráni všetko v dome - podlahu, nábytok a hlavne všetkých obyvateľov domu. Na základoch sa preto šetriť neoplatí. Návrh a výber spoľahlivej hydroizolácie sa v súčasnosti značne podceňuje, čo vedie k veľkým škodám na majetku.

V prípade, že si na takúto prácu netrúfate sami alebo si myslíte, že nie ste dostatočne zručný, odporúčame vám spoľahnúť sa na overených odborníkov. Rady, ako spoľahlivo izolovať základy domov nájdete na webovej stránke spoločnosti Icopal: www.zaklady.icopal.sk. Stránka bola vytvorená špeciálne pre staviteľov a ponúka návody, tipy aj odporúčania na bezpečnú izoláciu základov. Odpovede na všetky tieto otázky ponúka webová stránka www.zaklady.icopal.sk.

tags: #ako #spravne #izolovat #zaklady