Na vytvorenia sokla v schodiskovom priestore v bytových domoch sa v minulosti používali olejové nátery. Ich nevýhodou okrem dlhého zasychania bol aj dlhotrvajúci typický zápach. Aj keď s podobným zložením je farba lacnejšia, je však kontraindikovaná domáca oprava. Pred výberom rozpúšťadla zvážte, či niektoré látky môžu zmeniť vlastnosti farby.
Čo je olejová farba a prečo ju zvoliť na sokel?
Olejová farba je jedným z najstarších a najušľachtilejších materiálov v maliarstve, pri ktorom sa farebné pigmenty zmiešavajú s olejovým pojivom, najčastejšie s ľanovým olejom, ale používajú sa aj iné schnúce oleje, napríklad orechový olej, makový olej alebo šafránový olej, ktoré zabezpečujú odlišnú dobu schnutia a farebný efekt. Toto jednoduché, no mimoriadne účinné zloženie dodáva olejovej farbe jej špeciálne vlastnosti: hlboké, sýte farby, vynikajúcu miešateľnosť a dlhú dobu spracovateľnosti.
Olejová farba sa v podstate skladá z troch hlavných zložiek: pigmentu, ktorý farbe dodáva farbu, spojiva na olejovej báze - najčastejšie ľanového oleja, ale vyskytuje sa aj orechový alebo makový olej - a v menšom množstve rôznych prísad. Pigmenty sú jemne mleté farebné častice, ktoré viaže olej, čím vzniká charakteristická farba s krémovou konzistenciou.
To, čo skutočne odlišuje olejovú farbu od ostatných farieb, je pomalé schnutie. Kým akrylová farba zaschne za pár minút, olejová farba môže zostať vlhká aj niekoľko dní či týždňov, vďaka čomu má maliar dostatok času na jemné prechody medzi farbami, vytváranie prechodov a vypracovanie detailov. Ďalšou dôležitou vlastnosťou olejovej farby je hĺbka a sýtosť farieb. Olej ako spojivo „obklopuje“ pigmenty, vďaka čomu pôsobia intenzívnejšie a žiarivejšie ako pri mnohých iných typoch farieb.
Dôležitým rozdielom je aj to, že olejová farba sa nedá riediť vodou, ale vyžaduje rôzne rozpúšťadlá a médiá, napríklad terpentín alebo maliarske oleje. To môže na prvý pohľad sťažiť jej používanie, zároveň však poskytuje maliarovi oveľa väčšiu kontrolu nad správaním farby. Celkovo je olejová farba ideálnou voľbou pre tých, ktorí hľadajú klasické maliarske efekty, sýte farby a dlhší, pokojnejší tvorivý proces.
Vývoj olejomaľby sa urýchlil v období rannej renesancie, keď Jan van Eyck zdokonalil používanie olejových farieb. Olejomaľba sa v Európe rýchlo stala dominantnou technikou. V 19. storočí olejové farby v tubách priniesli revolúciu do maliarstva, keďže umelci mohli svoje farby ľahko prenášať.
Výber materiálov a pomôcok
Základom výbavy začínajúceho maliara olejovými farbami je niekoľko dobre zvolených farieb. Stojí za to zaobstarať si základné farby (kadmiová žltá, kadmiová červená, ultramarínová modrá), ako aj bielu (titánová biela) a voliteľne čiernu (slonovinová čierna).
Olejové farby študentskej kvality sú určené predovšetkým pre začiatočníkov a hobby umelcov. Tieto farby majú nižší obsah pigmentu a často obsahujú viac plnidiel, preto sú cenovo výhodnejšie. Olejové farby umeleckej kvality sa vyrábajú s vyšším obsahom pigmentu, čím zabezpečujú živšie farby a lepšie krytie. Extra jemné alebo profesionálne olejové farby predstavujú najvyššiu kvalitu. Majú veľmi vysoký obsah pigmentu, poskytujú čisté, sýte farby a výborne sa miešajú. Cena olejových farieb úzko súvisí s množstvom a kvalitou pigmentu, ktorý obsahujú.
Štetce a špachtle
Na maľovanie olejovými farbami sa najviac odporúčajú štetce z bravčovej srsťe alebo syntetické štetce, pretože dobre zvládajú hustú farbu. Rôzne tvary štetcov poskytujú odlišné maliarske efekty. Pre olejomaľbu sú typické štetce s dlhou rukoväťou, ktoré maliarovi umožňujú pracovať v menšej vzdialenosti od plátna. Začiatočníkom odporúčame zostaviť si základnú sadu štetcov: niekoľko plochých, okrúhlych a filbertových štetcov v rôznych veľkostiach, a to v prevedení zo svinskej štetiny aj zo syntetických vlákien.
Špachtľa neslúži len na miešanie farby, ale je aj vynikajúcim nástrojom na maľovanie. Impasto je maliarska technika, pri ktorej sa farba nanáša na povrch v hrubých, plastických vrstvách. Pomocou maliarskeho noža možno ľahko vytvoriť rôzne textúry a povrchové štruktúry. Maľovacie nože a štetce sa dajú dobre kombinovať: nôž sa dá použiť na nanášanie základných vrstiev a vytváranie textúr, zatiaľ čo štetec slúži na detaily a jemné prechody.
Médiá a riedidlá
Na maľovanie olejovými farbami sú potrebné rôzne médiá a maliarske prostriedky, napríklad ľanový olej, standolaj alebo hotové maliarske médiá, ktoré ovplyvňujú schnutie, lesk a konzistenciu farby.
- Ľanový olej je jedným z najbežnejších médií, ktoré zvyšuje lesk a pružnosť farby a spomaľuje jej schnutie.
- Standový olej poskytuje hustejší a hladší povrch a je vynikajúci na vyhladenie stôp po štetci a na jemné prechody.
- Sikativy sú prísady, ktoré urýchľujú schnutie olejových farieb.
- Ja používam už spomínanú alkydovú bielobu a ľanový olej a žiadne ďalšie médiá neriešim.
Na riedenie olejových farieb a čistenie štetcov je potrebné rozpúšťadlo, napríklad terpentín alebo bezzápachový riedidlo na farby. Riedidlá používané pri maľovaní olejovými farbami, ako je terpentín alebo bezzápachové maliarske riedidlá, patria medzi najdôležitejšie maliarske pomôcky. Pomocou nich je možné farbu riediť, vytvárať rýchlejšie schnúce, „redšie“ vrstvy, ako aj čistiť štetce.
V zásade používajú buď viaczložkové pripravené zmesi pod číslami (napríklad „Rozpúšťadlo 647“), ktoré obsahujú alkoholy, ketóny, estery alebo organické látky s vysokým stupňom prchavosti v rôznych pomeroch (biely lieh, terpentín, petrolej, benzín atď.). Biely lieh je najpoužívanejší nástroj, ktorý vám umožní vyčistiť kefy a odmasťovať povrchy, ako aj riedené olejové farby, laky, laky. Terpentín získaný z rôznych materiálov na spracovanie dreva je jednou z najobľúbenejších látok na oživenie sušených farieb a lakov.
Podklady a základné nátery
Najbežnejším podkladom je napnuté maliarske plátno, ale použiť sa dá aj napnuté plátno, drevotriesková doska alebo upravený drevený povrch. Napnuté maliarske plátno je najobľúbenejším podkladom pre olejomaľbu. Je ľahké, odolné a zvyčajne už má z výroby nanesený základný náter, takže je pripravené na okamžité použitie. Kartónované plátno (plátno nalepené na kartón alebo drevotriesku) poskytuje stabilnejší a menej pružný povrch. Drevotriesková doska poskytuje hladký, tvrdý povrch, ktorý je obzvlášť vhodný pre detailné maľby. Drevený podklad je tradičný maliarsky povrch, ktorý používali už starí majstri. Na maľovanie olejovými farbami sa môže používať iba špeciálne upravený papier odolný voči oleju.
Základný náter je pri maľovaní olejovými farbami nevyhnutný, pretože zabraňuje vsiaknutiu oleja do povrchu podkladu. Gesso je základná vrstva, ktorá vyrovnáva povrch a zabezpečuje dostatočnú priľnavosť farby. Okrem gessu existujú aj iné základné nátery, napríklad základné nátery na olejovej báze (olejový primer), ktoré poskytujú pružnejší a klasickejší povrch. Akrylový gesso je rýchlejšie a jednoduchšie riešenie, zatiaľ čo olejový základ schne pomalšie, ale poskytuje iný maliarsky zážitok.
Techniky a pravidlá maľovania olejovými farbami
Hlavnou technologickou zásadou je, aby ste - ak nebudete pracovať na jeden zátah (tzv. alla prima) - vrstvili mastnejšie vrstvy na vrstvy menej mastné. Mastná vrstva schne pomalšie než vrstva menej mastná a vďaka tomu nemôže dôjsť k popraskaniu obrazu. V praxi to znamená, že do dolných vrstiev musíte použiť menej mastné a těkavé médium (napr. terpentín), do horných vrstiev potom niečo mastnejšie (napr. ľanový olej). Jedným z najdôležitejších základných princípov olejomaľby je pravidlo „fat over lean“, teda „tučné na chudé“. To znamená, že spodné vrstvy musia byť riedšie (viac rozpúšťadla, menej oleja), zatiaľ čo vrchné vrstvy sú čoraz mastnejšie (viac média, menej riedidla).
Jednou zo základných techník olejomaľby je vrstvenie, pri ktorom obraz vytvárame z viacerých na seba nanášaných vrstiev farby. Je dôležité nechať medzi jednotlivými vrstvami dostatočný čas na zaschnutie - zvyčajne 1-3 dni, pri hrubších vrstvách to môže byť aj viac. Pri lazúrovaní nanášame tenké, priehľadné vrstvy farby na už úplne vyschnutý povrch. Zvyčajne sa to odporúča po 3-7 dňoch schnutia, aby bola spodná vrstva stabilná. Podstatou techniky alla prima je, že obraz vzniká v rámci jediného pracovného procesu, pričom sa pracuje s ešte vlhkými vrstvami farby, takže tu nie je žiadna prestávka na zaschnutie. Pri technike impasto nanášame farbu na povrch v hrubých, plastických vrstvách, často štetcom alebo maliarskym nožom. Vysychanie hrubých vrstiev farby trvá podstatne dlhšie, môže to byť aj niekoľko dní či týždňov, preto je vhodné pred nanesením ďalších vrstiev počkať, kým farba riadne vyschne.
Dôležité je namalovať prvú vrstvu farby skôr tenšie. U olejomaľby je dôležité nedávať bielobu hneď od začiatku, ale pridávať ju postupne. Keď totiž do nejakej plochy dáte bielobu, už sa tej svetlosti budete len ťažko zbavovať. Tmavú plochu z toho už neurobíte.
Prvý krok môže, ale nemusí, predstavovať natretie plátna na nejakú farbu (tzv. imprimitura). Aby proste nebolo biele. Druhým alebo niekedy prvým (nerobíme-li imprimituru) krokom môže byť podmaľba. I tento krok ale nemusí byť! Podmaľbu môžete opäť vykonať rôznymi materiálmi: temperou, kvašom, akrylom či priamo zriedeným olejom. Miesto podmaľby môžete ale vykonať iba podkresbu, napr. suchým pastelom alebo ceruzkou.
Rýchlokurz o tom, ako maľovať olejom
Praktický sprievodca farbením reliéfneho sokla
Ak sa rozhodnete použiť olejové nátery na sokel, je dôležité dodržiavať správny postup. Predstavme si proces farbenia reliéfneho sokla, pričom zohľadníme špecifiká olejových farieb.
- Príprava povrchu: Pred samotným farbením je kľúčová dôkladná príprava. S maľovaním sme začali nasledujúci deň, aby orazený obklad poriadne preschol.
- Ochrana okolia: Ako prvé sme si natiahli pásku na okraj steny, aby sme nezašpinili farbou to, čo nemáme.
- Nanášanie farby: Po vydarenom razení sokla so silikónovou raznicou DARON 1 sme sa pustili do farbenia orazeného obkladu. Naša predstava farby sa pohybovala v odtieňoch hnedej - teda terakotová farba bola pre nás číslo jedna. Valčekom sme nanášali farbu postupne po celej dĺžke sokla. Šlo to rýchlo a jednoducho. Tam, kde sa valček nedostal sme obklad pretreli maliarskym štetcom. A vyšlo nám to perfektne - tak ako sme si to predstavovali. Takto sa nafarbil celý sokel na dome.
Pri použití olejovej farby na sokel je potrebné mať na pamäti pomalé schnutie. Novú vrstvu je vhodné nanášať vtedy, keď je predchádzajúca vrstva na dotyk suchá a nelepí. Zvyčajne to trvá niekoľko dní, pri hustejšej farbe je však potrebný dlhší čas. Častou chybou je, že maliari nanášajú novú vrstvu príliš rýchlo, keď spodná vrstva ešte nie je stabilná, čo môže viesť k praskaniu alebo odlupovaniu.
Schnutie a ochrana náteru
Olejová farba nielenže „vyschne“, ale prechádza oxidačným procesom: olej reaguje s kyslíkom zo vzduchu a postupne tuhne. Doba schnutia vo veľkej miere závisí od hrúbky vrstvy farby a použitých nosných materiálov. Tenká, zriedená vrstva zvyčajne na dotyk vyschne za 1-3 dni, zatiaľ čo hrubšia vrstva s vysokým obsahom oleja schne 5-10 dní, alebo dokonca aj niekoľko týždňov. Hotový obrázok musíte nechať dôkladne proschnúť.
Po dôkladnom vytvrdnutí farieb je vhodné obrázok ošetriť záverečným lakom (osobne používam lak v spreji), ktorý ho ochráni proti UV žiareniu. Konečný lak sa smie nanášať až vtedy, keď je obraz úplne vyschnutý, čo zvyčajne trvá 6 až 12 mesiacov. Pri lakovaní si môžeme vybrať lesklý, matný alebo saténový lak, podľa toho, aký vizuálny efekt chceme dosiahnuť. Lak sa dá nanášať štetcom alebo vo forme spreja. Nanášanie štetcom poskytuje väčšiu kontrolu, vyžaduje si však pozornosť, aby sa dosiahlo rovnomerné nanesenie.
Riedenie a oživenie olejových farieb
Po stavebných prácach často zostáva nedostatočne využívaná olejová farba. Postupom času mení svoje vlastnosti, zhustne alebo úplne zamrzne. Základom olejovej farby je pigment zmiešaný s lakom do homogénneho stavu. Aj keď sa zmes nepoužíva, môže sa usadiť ťažký práškový pigment, stred zamrzne a na vrchu sa hromadí olej, takže pred prácou musíte nádobu dôkladne premiešať alebo pretrepať.
Pokiaľ plechovka s náterovým materiálom zostala po otvorení krátko po otvorení, zahustenie sa vylúči pridaním sušiaceho oleja. Táto látka sa však líši v závislosti od výrobného postupu, takže ak urobíte nesprávne rozhodnutie, riskujete pokazenie všetkého farbiaceho materiálu. Ak je potrebné oživiť vysoko zhutnený lak, potom sa neobísť bez rozpúšťadla.
Pred výberom metódy rehabilitácie olejovej farby sa musíte rozhodnúť, čo kúpiť - rozpúšťadlo alebo riedidlo? Pre dlhodobé a tvrdené farby budete potrebovať rozpúšťadlo. Pri jeho pridávaní musíte počkať niekoľko minút alebo hodín, kým sa konzistencia stane vhodnou pre prácu. Ak hmotnosť zhustne, pomôže vám hotové riedidlo alebo sušiaci olej.
Tu je prehľad niektorých riedidiel a ich použitia:
| Typ riedidla | Popis a použitie |
|---|---|
| Prírodný sušiaci olej MA-021 | Vyrobený z konope, ľanového oleja a sójového oleja. Vhodný na farbenie okien, dverí a iných prvkov areálu. |
| Kompozitný sušiaci olej | Vytvorený zmiešaním rozpúšťadla a oleja. Riedi sa terpentínom, benzínom, rozpúšťadlom. Vyznačuje sa silnou vôňou a odparovanie je pre telo škodlivé. |
| Biely lieh | Najpoužívanejší nástroj. Umožňuje vyčistiť kefy a odmasťovať povrchy, ako aj riedené olejové farby, laky. |
| Terpentín | Jedna z najobľúbenejších látok na oživenie sušených farieb a lakov. Zmes sa pripravuje na báze terpentínu a bieleho liehu (v pomere jedna ku jednej), alebo sa použije vyčistený terpentín na urýchlenie schnutia. |
| Kerozén | Môže sa použiť na riedenie vysušenej farby, ale pred zmiešaním s terpentínom alebo s vysúšadlom. |
| Benzín | Môže sa použiť ako riedidlo na zníženie viskozity tlačovej farby. |
Údržba a bežné chyby pri práci s olejovou farbou
Správne čistenie štetcov je nevyhnutné pre ich dlhú životnosť. Po maľovaní najprv zotrite farbu handričkou, potom použite rozpúšťadlo (napr. bezzápachový riedidlo alebo terpentín) a nakoniec štetec umyte vlažnou vodou a mydlom.
Častou chybou začiatočníkov je použitie príliš veľkého množstva riedidla, v dôsledku čoho farba stráca svoju pevnosť a priľnavosť. Ak nedodržíme pravidlo „fat over lean“ alebo nanášame nové vrstvy príliš rýchlo, obraz sa neskôr môže popraskať alebo odlupovať. Ak povrch nie je riadne pripravený, olej sa môže vsiaknuť do materiálu, čo v dlhodobom horizonte poškodí obraz.
Čistenie olejomalieb sa môže časom stať nevyhnutným, keďže sa na ich povrchu môže hromadiť prach, nečistoty alebo mastné usadeniny. V miernejších prípadoch môže stačiť opatrne odstrániť prach suchým, mäkkým štetcom alebo mikrovláknovou utierkou. V prípade vážnejších znečistení je možné použiť špeciálne čistiace prostriedky na obrazy, ich použitie však vyžaduje veľkú opatrnosť.
Pri skladovaní olejových farieb je dôležité, aby boli tuby dobre uzavreté a uložené na chladnom a suchom mieste. Vplyvom vzduchu môže farba časom zhustnúť, preto je potrebné ju po použití vždy starostlivo uzavrieť.