Komplexný sprievodca opravou a využitím tehlového muriva

Tehlový múr, či už je starý alebo nový, si vyžaduje pravidelnú údržbu a včasné opravy, aby zostal pevný a funkčný. Aj keď sú tehlové múry známe svojou robustnosťou, môžu byť náchylné k poškodeniam, pokiaľ nie sú pravidelne udržiavané. Pokiaľ dôjde k poškodeniu, môže vlhkosť prenikať do muriva a spôsobiť problémy ako vlhkostné mapy a soľné výkvety, ktoré spočiatku spôsobujú iba estetické problémy. Ak sa však neriešia, môžu viesť k vážnejším škodám. Správne vykonaná sanácia muriva zaistí, že aj staršie konštrukcie zostanú účinne chránené pred vlhkosťou a soľou. Najdôležitejšia je však ochrana ľudského zdravia. Dlhodobé vystavenie baktériám, plesniam a hnilobám môže mať závažné dôsledky na zdravie, vrátane zvýšeného výskytu alergií a rozvoja astmatických ťažkostí. Aby váš tehlový objekt zostal v dobrom stave a zaistil bezpečné a zdravé prostredie, je kľúčové pravidelne vykonávať opravy a údržbu. Tento prístup nielen predlžuje životnosť múru, ale tiež chráni zdravie jej obyvateľov.

Rozpoznanie a diagnostika problémov muriva

Sanáciu vlhkého muriva je nevyhnutné vykonať, pokiaľ zaznamenáte vizuálne zmeny ako sú škvrny, fľaky, plesne, hniloba alebo špecifický odér vlhkosti. Tieto príznaky môžu naznačovať vznik budúcich problémov so statikou muriva, čo môže výrazne skrátiť životnosť celej nehnuteľnosti. V starších budovách sa často objavujú zvislé alebo šikmé trhliny v ich hornej časti, ktoré svedčia o „roztváraní” sa múrov. Trhlinky alebo trhliny pritom často neznamenajú prvotnú poruchu konštrukcie, na ktorej sa vyskytujú, ale sú signálom inej poruchy alebo procesu, ktorý v stavbe prebieha. Vyhodnotenie trhlín a určenie ich príčin je náročná práca, ktorú je najvhodnejšie zveriť odborníkovi - statikovi. Na zabezpečenie správnej funkcie sanačných opatrení, či už sa jedná o aktívne, alebo pasívne metódy, je nevyhnutné konzultovať svoje plány s odborníkmi na sanáciu tehlových múrov.

Príprava podkladu pre sanáciu

Pred samotnou sanáciou je nevyhnutné dôkladne pripraviť podklad. Pokiaľ je omietka zasiahnutá vlhkosťou a soľou, je nutné ju odstrániť minimálne 80-100 cm nad viditeľnú hranicu vlhkosti. Okopanú omietku je dôležité okamžite odstrániť z pracovného priestoru, aby sa predišlo ďalším problémom. Opravu trhlín (pasívnych) treba začať odstránením pozdĺžnych pruhov omietky vedúcich súbežne s trhlinami. Trhliny viditeľné v omietke môžu byť niekedy podstatne užšie ako trhliny v murive skryté pod omietkou (rozdiel môže byť aj niekoľko centimetrov). Preto o šírke pruhov omietok, ktoré odstránime, sa musíme rozhodnúť priamo na mieste opravy. Škáry v murive treba vyškrabnúť do hĺbky 1-2 cm a murivo následne vyčistiť kefou alebo prúdom vzduchu.

Metódy opravy poškodeného muriva

Oprava trhlín a škárovanie

Základnou technológiou sanácie trhlín je škárovanie. Úzke trhliny (do 2 cm) stačí vyčistiť (dôkladne vyškrabať od malty), vyfúkať stlačeným vzduchom, navlhčiť a vyškárovať tak, aby sa malta do škár dala natlačiť čo najhlbšie. Dobré je aj zhutniť ju vhodným nástrojom. Takto môžeme opraviť trhlinu širokú 1 cm do hĺbky asi 10 až 15 cm. Trhliny širšie ako 2 cm v murive takisto najprv vyčistíme, navlhčíme, vyklinujeme pevnými úlomkami kameňov, tehál alebo tvrdého dreva (dubového, nie bukového), prípadne ich premurujeme a zaplníme maltou. Pri oprave malty pohľadového (režného, priznaného) muriva popraskanú alebo uvoľnenú časť malty najprv opatrne odstránime (napríklad tesárskou skobou alebo kladivom a sekáčom). Po dosiahnutí vrstvy neporušenej malty škáry očistíme od prachu (štetcom, kefou, prípadne aj vysávačom) a tesne pred škárovaním ich primerane navlhčíme vodou. Do pripravených škár potom môžeme vtlačiť pripravenú maltu, ktorú je lepšie používať v hustejšej konzistencii (mierne vlhkú). Škáry dôkladne vyplníme maltou - natlačíme ju tak, aby medzi maltou a murivom nezostali dutiny, pretože do nich neskôr môže vniknúť voda, ktorá v zime zamrzne a prispeje k rýchlejšej degradácii múru.

Injektovanie vlhkého muriva

Ak je potrebné opraviť hlbšie trhliny, je vhodná injektáž. Technológiou opravy trhlín (stabilitných, nie dilatačných) v tehlovom alebo kamennom murive, ktorá je schopná murivo aj spevniť je injektovanie - vtláčanie riedkej injektážnej malty. V trhlinách s hrúbkou nad 5 mm je injektážna malta schopná dosiahnuť pomerne hlboko, avšak v užších trhlinách prenikne len do hĺbky niekoľkých centimetrov. Dôležité je, že pri injektáži väčšinou nie je potrebné odstraňovať omietky, ktoré práve naopak slúžia ako určité „debnenie” injektážnej malty. Trhliny možno injektovať aj epoxidovými alebo polyuretánovými živicami. Po injektáži môžeme trhliny, ktoré sa prejavujú na líci muriva, preškárovať alebo omietnuť. Ak sa v murive nachádzajú duté miesta, vyvŕtame do nich šikmé otvory, cez ktoré sa transportuje injektážna malta. Vrty sa pred injektážou prečistia tlakovým vzduchom. Tlak i hustota injektážnej malty závisia od kvality muriva a šírky trhlín.

Injektáž sa často vykonáva kombinovane zvonku aj zvnútra. Vŕtať sa odporúča čo najbližšie k vnútornej podlahe, aj keď sú v dome pravdepodobne dve staré vodorovné hydroizolácie. Prípravky ako AquaStop Cream môžu byť vhodné pre širokú škálu muriva, vrátane základov z opuky, zmiešaného muriva z kameňa a tehál, troskového muriva, nepálených tehál (bravčavice/kotovice) a dokonca aj sendvičového muriva s ílovou výplňou.

Špecifické prípady a otázky k injektáži:

• Zmiešané murivo: Pre staré domy so zmiešaným murivom (napr. tehly a kamene, šírka 65 cm bez izolácie) a vzlínajúcou vlhkosťou je injektáž vhodným riešením. Vlhké fľaky do výšky 1 metra, ktoré sa objavujú sezónne, naznačujú problém so vzlínajúcou vlhkosťou. Odborníci môžu zhodnotiť stav na mieste a poradiť s postupom.
• Murivo pod úrovňou terénu: Pri obvodových múroch historických objektov, ktoré sú pod úrovňou terénu a majú sendvičové zloženie (tehly, kameň, íl), je injektáž tiež možná, často v kombinácii s nopovou fóliou a drenážou zvonku.
• Žulový základ a tehlové murivo: Ak máte kamenný žulový základ (nenasiakavý) a tehlové murivo (hrúbka 60 cm), odporúča sa vŕtať otvory vo vodorovnej škáre medzi 1. a 2. radom tehlového muriva, nie medzi žulou a tehlou.
• Tvárnice s vnútornými otvormi: V prípade zmiešaného muriva s tehlo-škvarovými tvárnicami, ktoré majú vnútorné otvory, je možné vŕtať aj tvárnice. Odporúča sa vŕtať otvory po 10 cm nad sebou pozdĺž tvárnice. Cieľom je nasýtiť spodok tvárnic aj s priečkami vo vnútri. Je dôležité zvážiť možnosť nasávania vlhkosti z boku od podlahy.
• Duté tehly: Odinjektovanie vnútorných priečok z kombinácie plných a dutých tehál (napr. hrúbka 100 mm) je možné.
• Životnosť injektáže: Otázka trvanlivosti chemickej injektáže v kamennom alebo zmiešanom murive je dôležitá a mala by byť konzultovaná s dodávateľom prípravku.

Premurovanie a domurovanie

Pri sanáciách porúch starších murív (napríklad pri premurovaní trhlín alebo doplnení kavern a podobne) treba zvážiť aj možnosť ich rozobratia a opätovného premurovania do pôvodného tvaru. Táto technológia je jednou z možných prístupov k riešeniu poruchy, dokonca aj v extrémnom prípade rozobratia a opätovného vymurovania časti konštrukcie, ktorej stabilita je ťažko narušená a iný spôsob sanácie je ekonomicky, technicky alebo bezpečnostne na okraji možností. Podmienkou nasadenia je, samozrejme, vyriešenie - odstránenie - prvotnej poruchy. Pri premurovaní trhlín dôsledne dbáme na previazanie starého materiálu s novým. Pomôže tomu aj dôkladné vyčistenie úložných plôch a káps v murive po odstránených poškodených dielcov od úlomkov tehál, kameňov a malty. Pri takomto postupe sa však môže stať, že kým odkryjeme murivo zodpovedajúce predstavám remeselníkov o pevnosti, rozoberieme značnú časť pôvodnej steny. Aby sa tomu predišlo, uvoľňujeme len nevyhnutne potrebné dielce muriva, resp. tie, ktoré sú už uvoľnené - voľne uložené. Najvhodnejšie je však uvoľnený materiál ihneď vmurovať na miesto pôvodného uloženia (ak je to možné).

Na obnovu murovaných stĺpov sa používajú plné pálené tehly. Pre účinnú sanáciu je kľúčové správne vyrovnať podklad. Nerovnosti je možné upraviť podkladovou alebo priamo sanačnou omietkou, do ktorej sa pridávajú úlomky priepustného materiálu, ako sú úlomky tehlových škridiel alebo tehál. Úlomky betónu a betónových škridiel sa nesmú používať. Ďalšou možnosťou je vyrovnať podklad domurovaním na vápennocementovú maltu. Je dôležité dodržať predpísanú vrstvu sanačného systému bez obmedzenia.

Zošívanie skobami a bandážovanie

Spôsob opravy trhlín, ktorý je určený aj na určité spevnenie objektu je zošívanie, ktoré možno zrealizovať viacerými spôsobmi. Dôležité je však pripomenúť, že zošívanie je vhodné pre trhliny v pasívnom stave, pretože len zriedkavo sa ním podarí vyriešiť aktívnu poruchu, ktorej príčina je stále aktuálna. Sily spôsobujúce vznik trhlín a deformácie budov sa zošívaním trhlín darí zachytiť a eliminovať len málokedy. Jednou z možností zošitia je osadiť do muriva tesárske alebo murárske skoby. Inou technológiou spevnenia trhlín je ich povrchové prekrytie tenkou sieťovinou (z materiálu, ktorý nekoroduje), ktorú pripevníme k murivu pod vrstvu omietky. Pletivá sú zvyčajne veľmi pružné, preto sú schopné kopírovať aj nerovný podklad, vrátane rohov.

Zosilnenie múrov a stĺpov

Zosilnenie múrov možno dosiahnuť aj ich zväčšením, ktoré sa dá zrealizovať primurovaním ďalšieho múru k pôvodnému. Táto technológia je pomerne jednoduchá, avšak pri murovaní nového nosného muriva treba počítať s jeho sadaním. Nové múry vysoké do jedného podlažia do starého múru zaväzujeme tak, že do čela starého múru vysekáme kapsy vysoké 3 až 5 vrstiev tehál a hlboké asi pol tehly. Kapsy očistíme od starej malty, dôkladne ich navlhčíme a nový múr do nich zaviažeme. Ak k starému vysokému múru chceme primurovať nový vysoký múr, robíme to bez preväzovania oboch konštrukcií. Do dilatačnej škáry medzi oboma múrmi, ktorá umožní sadanie nového múru, vložíme pieskovanú lepenku. Ak k starému múru pripájame nenosný pilier, zaväzuje sa každá štvrtá až piata vrstva. Okenné a dverné ostenie, najmä však nosné piliere sa do nosného múru zaväzujú v každej druhej až tretej vrstve. Ak predlžujeme múr hrubý 45 cm a viac, je vhodné vysekať v jeho čele zvislú drážku širokú asi pol tehly a hlbokú asi štvrť tehly, do ktorej nový múr zaviažeme. Táto úprava umožní sadanie nového muriva.

Mnohé staršie stavby nie sú v súčasnosti proti pohybom múrov dostatočne zabezpečené, pretože pôvodné systémy ich stiahnutia (napríklad ťahadlami v stropoch alebo drevenými trámovými stužovadlami v múroch) už nemusia byť funkčné. Takéto objekty treba dodatočne stiahnuť priečnymi, resp. pozdĺžnymi ťahadlami alebo obvodovými stužovadlami. Ťahadlo dnes môže byť zhotovené aj z oceľového prúta, lana, z uhlíkového kábla a podobne. Budovu možno stabilizovať aj využitím železobetónového obvodového venca. Ten pri menších budovách umiestňujeme v úrovni korunnej rímsy (napríklad pod pomúrnicu), pričom najlepšie je, ak ho zapustíme do steny. Pri takomto uložení, z muriva vyberieme jeho stred a ponecháme okraje, ktoré zároveň poslúžia ako debnenie.

Aplikácia sanačnej omietky

Aplikácia sanačnej omietky zahŕňa niekoľko kľúčových krokov. Najprv je potrebné vykonať postrek na plochu múru do kríža, pričom sa pokryje cca 50 % plochy. Na tento postrek sa následne nanáša sanačná omietka. Na zabezpečenie rovnomernej konzistencie a pórovitosti sa odporúča použiť kontinuálnu miešačku s miešacou zónou pre sanačné omietky, alebo pri menšom rozsahu miešací nadstavec na vŕtačku unimixer. Sanačná omietka sa nanáša minimálne po 1 dni a pri vysokých teplotách a veternom počasí je nutné ju pravidelne vlhčiť, aby sa zabránilo príliš rýchlemu vysychaniu.

Po vyschnutí a vytvrdnutí sanačnej omietky, podľa špecifikovanej technológie, sa na túto vrstvu nanáša jemná omietka weber.san 600 s hrúbkou 3-4 mm na dosiahnutie hladkého náterového podkladu. Na zachovanie účinku sanačnej omietky je nutné používať iba minerálne, silikátové alebo silikónové materiály na vytváranie štruktúr a farebného prevedenia. V interiéri sa odporúča použitie kerasilu bez penetrácie. Pred aplikáciou akýchkoľvek náterov alebo ďalších vrstiev je kľúčové, aby sanačné omietky boli dostatočne vytvrdnuté a vyschnuté.

Využitie starých tehál: renovácia a kreatívne projekty

Staré tehly, ktoré už doslúžili pôvodnému účelu, určite nevyhadzujte. Naopak. Môžu byť krásne a užitočné. Súčasné trendy prajú využitiu starých materiálov v modernom interiéri či v záhrade, preto zažívajú svoju renesanciu. Krásu, ktorú vytvoril čas, nenahradí nijaký nový materiál. Sú veľmi pevné, a preto aj kvalitné. Pôvab im dodáva príjemne nedokonalý povrch, ktorý vznikol ručnou výrobou a využitím v minulosti. Stará tehla je zaujímavá práve pre svoj nedokonalý vzhľad, pre štruktúru s vrásnením či pre vyrazenú značku výrobcu. Každý druh starej tehly je iný, má svoje špecifické vlastnosti. Starý materiál sa vyrobiť nedá, treba ho získať a zachrániť.

Získavanie a príprava starých tehál

Tehly treba najprv objaviť. Jednou cestou je, že si tehly jednoducho kúpite a necháte doviezť. Takéto tehly sú pripravené na použitie. Iný spôsob je, že nájdete niekoho, kto búra starý dom a dohodnete sa s ním, že tehly kúpite lacnejšie alebo ich dostanete zadarmo. Stará tehla sa zachováva pri búraní starých budov a domov opatrným ručným rozoberaním. Každá tehla sa musí ručne očistiť so sekerkou z každej strany. Ak chcete dokonale vyčistiť staré tehly od vápenných častí - používa sa na to kyselina soľná - chlorovodíková. Treba ju riediť s vodou v pomere 1:10, pri práci musíte byť veľmi opatrní a dodržiavať všetky bezpečnostné zásady pri práci s kyselinami. Kyselina reaguje iba s vápennými časťami. Každá tehla má dve strany a bola by škoda prísť o jednu stranu tým, že ju nalepíme na stenu. To je dôvod, prečo sa tehly režú. Tehla je nasiakavý materiál, pred použitím ju treba na zhruba polhodinku dobre namočiť vo vedre. Nasiaknutá tehla nevytiahne z lepidla vodu potrebnú na stuhnutie cementu, takže lepidlo potom lepšie drží. Pripravený podklad musí byť pevný a súdržný, bez prachu a mastnôt. Obklad napenetrujeme a necháme ho vyschnúť asi 4 hodiny.

Stavba múrika zo starých tehál

Múrik z tehál má už pri malej výške veľkú hmotnosť, preto ak má spoľahlivo fungovať, musí byť postavený na dostatočne pevnom betónovom základe. Obklad, dlažbu či oporný múrik v záhrade zvládne pri dodržaní niekoľkých zásad každý šikovný majster. Inšpirujte sa jednoduchým múrikom, ktorý môže lemovať napríklad okrasné záhony. So starou tehlou treba vedieť pracovať. Veľa domácich majstrov dokázalo pokaziť efekt starej tehly zlým ukladaním bez škár.

Potrebné materiály a nástroje:

• štrk
• betón
• oceľová výstuž do základov
• staré tehly
• murovaciu maltu
• oceľovú kefu
• murárske kladivo
• murársku lyžicu
• nádobu na maltu
• miešadlo

Príprava základov a postup murovania:

1. Príprava základov: Výkop a základ musia byť širšie ako samotný múrik, hlboký minimálne 60 centimetrov. Na dno základu nasypte desaťcentimetrovú vrstvu štrku. Postupne vylejte betón do výkopu a nezabudnite na oceľové výstuže. Po vytvrdnutí betónu môžete začať s kladením tehál. Pred začatím kladenia sa na zem nanáša malá cementová malta, aby sa zbavili nerovností pôdy.
2. Čistenie tehál: Staré tehly treba pred použitím trochu očistiť od zaschnutej malty a prachu. Murárskym kladivom odstráňte najmä hrubšie vrstvy malty. Kefou očistite celú tehlu od malty a nánosov, dajte si záležať hlavne pri pohľadových stenách tehiel.
3. Príprava malty a prvá vrstva: V nádobe zamiešajte maltu. Uloženie prvej vrstvy bude najnáročnejšie, pretože budete musieť tehly dostať do vodováhy. Nezabudnite ani na vynechanie odvodňovacích otvorov. Tehly pred ukladaním namočte do vody, lepšie sa zlepia maltou. Na prvú radu tehly položte latu a naneste vrstvu cementovej malty hrúbky približne 1 cm. V tejto fáze sa používajú dve vodiace lišty s hrúbkou 8 mm, aby sa vytvorili rovnaké švy po celej ploche tehlovej steny plotu. Po položení prvej tehly sa na jej okraje nanáša zvislá koľajnica a jej strana sa maže cementom. Vodorovná koľajnica sa posunie a položí sa zvyšok radu.
4. Pokračovanie murovania: Každú ďalšiu vrstvu klaďte tak, aby ste tehly preväzovali, čím vytvoríte peknú kresbu steny, ale taktiež zaručíte pevnosť múrika. Snažte sa, aby vrstva malty bola všade rovnaká, prípadne ňou dorovnajte nerovnosti tehál. Pri kladení tehál ich postupne kontrolujte vodováhou v oboch smeroch, iba tak bude hotový múrik pekný na pohľad.
5. Škárovanie: Po položení dvoch radov plotu musia byť švy vyšívané. Škáry zahlaďte štukatérskou lyžicou. Pomocou škárovania sa medzi tehly odstráni prebytočná cementová malta. Na vrchnú vrstvu vyberte tehly s pekným celistvým povrchom, prípadne tehly so značkou. Jemne ich vyspádujte do jednej strany.
6. Finálne úpravy: Mokrým štetcom umyte celý múrik, škáry sa zahladia a tehly ostanú čisté.

Izolácia a drenáž múrika

Hotový múrik odizolujte od zeminy nopovou fóliou. V päte múrika vytvorte drenážnu vrstvu s drenážnou rúrkou, ktorú vyvediete cez vynechané otvory von. Starú tehlu je dobré odizolovať od vlhkosti, keďže je to nasiakavý pórovitý materiál. Ak totiž tehla nasiakne, v mraze môže tehla popraskať. Pred prienikom vody z pôdy chránime umiestnenie tehál na paletách. Po vymurovaní vonkajšej steny stĺpika z klinkerov je prázdny priestor vo vnútri vystužený oceľovými prútmi a naplnený betónom rovnakej konzistencie ako malta pre klinker.

Obklad zo starých tehál

Na stenu si nakreslíme vodorovné línie, podľa ktorých budeme lepiť. Na lepenie používame lepidlá rovnaké ako pri keramických obkladoch. Vonku, samozrejme, flexibilné (trieda C2T), v interiéri môže byť aj obyčajné, lacnejšie. Ideálne je naniesť lepidlo zubovou stierkou na podklad aj na tehlu, aby sa lepidlo s materiálmi lepšie spojilo. Na druhý deň po nalepení obklad vyškárujeme. Používa sa na to vápenná malta, zmes vápna s pieskom.

Pomer zmesi pre vápennú maltu:

Tehlové ploty a ich špecifiká

Postaviť na svojom webe krásny murovaný plot je snom mnohých letných obyvateľov. Môžete to urobiť sami. Ak nevykonáte výpočty a okamžite začnete stavať stenu plotu, švy medzi tehlami sa ukážu ako rôzne hrúbky, čo nie je veľmi estetické. Pred začatím prác musí dodávateľ naplánovať rozloženie plotu v teréne. Potom môžete začať s vylievaním základov. Základ pre plot z klinkeru by mal byť relatívne hlboký. Jeho rozmery záležia od zemepisnej polohy pozemku a druhu pôdy. Pri liatí betónu nezabúdajte na dilatačné škáry, tj. asi každých 15-20 m dlhého plota. Pri murovaní plotu je tiež dôležité použiť vhodnú maltu špeciálne navrhnutú pre klinker. Malta by mala byť pripravená presne podľa pokynov výrobcu. Najdôležitejšia je správna konzistencia, čo je správny pomer suchej malty a vody. Použitie nevhodnej malty, najmä takej čo obsahuje vápno, môže viesť k tvorbe výkvetov. Veľmi dôležitým faktorom, ktorý pomôže predísť výkvetom, je ochrana pred vlhkosťou pred a po práci. Vzhľadom k procesu viazania samotnej malty by nemali byť tehly vlhké.

Plot môže byť celý z tehál, alebo môže kombinovať prvky klinkeru, napr. s drevenými vložkami. Jedným z najobľúbenejších riešení je inštalácia kovových panelov medzi stĺpikmi z klinkeru. Rozpätie musí byť zostavené podľa pokynov výrobcu, obvykle s použitím hmoždiniek alebo vložením do vhodnej malty. Montáž kovových panelov by mala prebiehať na kĺbových spojoch, čo umožní tepelnú expanziu. Výsledkom je, že prípadné pnutie nebude prenesené do vymurovaných stĺpov, čo by mohlo spôsobiť praskanie škár a dokonca poškodenie klinkeru. V miestach, ktoré sú najviac vystavené prenikaniu vody, je nutné namiesto dierovanej tehly použiť plnú tehlu. Čiapkami na stĺpikoch môžu byť tvarované tehly alebo prefabrikované krytky, t.j. hotové stavebné prvky z klinkerových tehál a betónového podporného jadra. Tvorí to nielen estetické zakončenie, ale zároveň pôsobí aj ako ochranný prvok. Krytky majú tvar kužeľa, takže dažďová voda z nich rýchlo steká. Vďaka účinnému odvádzaniu vlhkosti bráni prenikaniu do škár stĺpika a vzniku výkvetov. Iba profesionál pre murovanie z klinkeru môže rozhodnúť o tom, kedy začať so škárovaním. Škárovanie by sa malo uskutočňovať za použitia špeciálnej hmoty, ktorá bola pripravená podľa pokynov výrobcu a je nutné dbať na to, aby nebola príliš vlhká. Odporúča sa vytvárať plné spoje. Je povolené vytvoriť konvexné alebo konkávne škáry s podmienkou, že ich okraje budú v kontakte s okrajom tehál. Je zakázané použitie prázdnych alebo zapustených spojov, pretože voda sa zhromažďuje na prázdnych miestach.

Kreatívne využitie a razenie tehlových vzorov

Múrik môže byť pôsobivým oddelením jednotlivých častí záhrady. Dáva tiež možnosť vytvoriť romantické tienisté zákutia. Pri využití starých tehál vo vašej záhrade sa fantázii medze nekladú. Tehlu ľahko skombinujete aj s inými prírodnými materiálmi. Často sa využívajú napríklad okruhliaky. Terasa zo starej tehly vytvára dojem starej anglickej záhrady. Pre starú tehlu je dobré odizolovať ju od vlhkosti. V prípade chodníkov možno starú tehlu uložiť nasucho do pripraveného pieskového lôžka s hrúbkou asi 5 cm, pod ktorým sa nachádza súvrstvie jemnejšieho a hrubšieho štrku s hrúbkou aspoň 15 cm (pre pohyb chodcov). Dlažbu z tehál musíme klásť do priestoru ohraničeného obrubníkom, betónovým plotom a pod., aby sa tehly nerozišli. Škárujeme ich praným pieskom.

Hmyzie hotely

Samotárske druhy hmyzu využívajú hmyzie hotely ako náhradný biotop, aby zabezpečili pokračovanie svojej lietajúcej rodiny. Ak im ho v záhrade vytvoríte, prilákate ich a oni vám za to opelia rastliny a často vás i zbavia škodcov. Medzery medzi materiálmi vyplníme rôznymi steblami (napr. trsťou, bambusom…). Ak máme staré tehly s dutinami, môžu práve ony výborne poslúžiť ako súčasť hmyzieho hotela. Takýto príbytok pre hmyz však treba chrániť pred vetrom a vybrať mu miesto v polotieni, nie na priamom slnku.

Razenie silikónovými raznicami

Jednou z tých príjemnejších a finančne menej náročnejších možností pre skrášlenie starého múrika, je oraziť ho vďaka silikónovým razniciam. Otláčanie vzoru do flexibilného lepidla je lacnejšie, jednoduchšie a praktickejšie ako lepenie obkladu. Razenie zvládne skutočne každý, ženy či muži, laik či profesionál. Použitie silikónovej raznice je veľmi všestranné. Dá sa použiť nie len v interiéri, ale aj v exteriéri, či už na razenie steny, sokla, fasády, múrika, časti steny okolo krbu, prípadne na vonkajšie stĺpy. Pred samotným razením musíme dôkladne očistiť povrch múru od machu a iných nečistôt, ktoré by bránili prichyteniu zmesi flexibilného lepidla na povrch. Vhodné je podklad ošetriť adhéznym mostíkom.

Postup razenia:

1. Vytvoríme zmes flexibilného mrazuvzdorného lepidla v hustejšej konzistencii, aby nám zmes neopadávala a nestekala zo steny. Odporúča sa použiť mrazuvzdorné lepidlo triedy C2TE. Zmes sa pripraví hustejšia (menej vody), aby nabratá zmes ostala na otočenej špachtli.
2. Zmes si natiahneme v potrebnej hrúbke (10 - 12 mm, v závislosti od vybraného vzoru), uhladíme hladítkom a necháme ju chvíľku zavädnúť. Správny čas na razenie je vtedy, keď sa do zmesi pichne prstom, ale zmes sa naň neprilepí.
3. Raznicu je nutné pred každým otlačením umyť vo vode so saponátom a trochu osušiť handrou, aby sa na ňu zmes nelepila a vytvárala iba pekný vzor.
4. Pri razení dbáme na to, aby sme do natiahnutej zmesi rovnomerne otlačili celý vzor. Raznicu otáčame horizontálne aj vertikálne, aby sa vzor menej opakoval a pôsobil prirodzene.
5. Hotový vzor schne približne 24 hodín. Odformujte použité laty, ak boli použité.

Farbenie orazeného obkladu:

Po vydarenom razení a preschnutí obkladu (bolo slnečno, takže obklad zaschol pomerne rýchlo) sa môžeme pustiť do farbenia. Naša predstava farby sa pohybovala v odtieňoch hnedej - teda terakotová farba bola pre nás číslo jedna. S maľovaním začnite nasledujúci deň, aby orazený obklad poriadne preschol.

1. Ako prvé si natiahnite pásku na okraj steny, aby ste nezašpinili farbou to, čo nemáte.
2. Valčekom nanášajte farbu postupne po celej dĺžke sokla. Tam, kde sa valček nedostal, pretrite obklad maliarskym štetcom.

tags: #ako #opravit #tehlovy #murik