Ako izolovať starý dom: Kompletný sprievodca

Mnoho budov v Slovenskej republike nespĺňa parametre energeticky úsporného domu. Spravidla ide o stavby úplne nezateplené, prípadne zateplené nedostatočne silným izolačným materiálom. Aby sa zo starej budovy stal energeticky úsporný dom, obvykle sa nezaobídeme bez modernizácie. Môžeme tak označiť súbor činností, ktoré vedú k zníženiu nárokov na dodávky tepelnej energie. Do týchto činností patrí okrem iného zateplenie obvodových múrov alebo výmena okien, vykurovacieho systému a radiátorov. Termomodernizácia výrazne zvýši úsporu energie a zníži prevádzkové náklady.

Často si ľudia kladú otázky ohľadom zatepľovania starých domov, najmä počas zimného obdobia, a to z dobrého dôvodu. Je veľmi pravdepodobné, že ak bol váš dom postavený pred 60. rokmi 20. storočia, je v ňom minimálna alebo žiadna izolácia. V období pred energetickou krízou v 70. rokoch minulého storočia bola energia relatívne lacná a ľahko dostupná, čo znamenalo, že vykurovanie starého domu bolo cenovo výhodnejšie ako investícia do zateplenia.

Správna izolácia je dôležitá predovšetkým pre obmedzenie tepelných strát a zhubného pôsobenia vlhkosti. Pri rekonštrukcii starých domov je vždy dôležité dodržať optimálnu hrúbku izolačnej vrstvy. Ekonomicky optimálna hrúbka izolácie obvodových múrov je 16 až 35 centimetrov. Hrúbka izolácie by mala byť prispôsobená celkovej hrúbke steny tak, aby nepresahovala 70 až 80 centimetrov a neobmedzovala prirodzené osvetlenie.

Schéma tepelných strát v dome

Bez projektu to nepôjde

Ešte než sa pustíte do akýchkoľvek stavebných prác, je treba pripraviť projekt. Ten slúži na vyhodnotenie súčasného stavu budovy a pomáha s výberom takého postupu tepelnej modernizácie, ktorý bude z hľadiska investícií a funkčných vlastností najlepší. Podľa rozsahu prác rozlišujeme tri spôsoby modernizácie:

  • Ľahká termomodernizácia spočíva iba vo výmene alebo úprave vykurovacieho systému.
  • Stredná termomodernizácia už okrem výmeny vykurovacieho systému zahŕňa aj zateplenie vonkajších stien a strechy.
  • Komplexná (alebo tiež hĺbková) termomodernizácia zahŕňa inštaláciu ústredného vykurovania a teplej vody, zateplenie všetkých vonkajších stien, odstránenie tepelných mostov, výmenu okien a dverí, modernizáciu odvetrávania a využitie obnoviteľných zdrojov energie.

Pred začatím prác je nutné posúdiť technický stav budovy a prípadne spracovať aj energetický audit. Výsledný dokument by mal obsahovať všetky potrebné pokyny od požadovanej hrúbky izolácie až po odporúčaný výkon nového zdroja tepla. V rámci auditu sa vykonávajú aj výpočty tepla a vlhkosti jednotlivých stien, ktoré overia, či navrhované riešenie nezvýši vlhkosť a neskráti tak životnosť zateplenia.

Energetický audit budovy

Mokrá verzus suchá metóda zateplenia

Obvodové steny domu je možné zatepliť dvoma spôsobmi - mokrou alebo suchou metódou. Vhodný spôsob zateplenia môžeme zvoliť podľa stavu zatepľovanej steny a podľa toho, aký chceme mať finálny vzhľad fasády domu. Pokiaľ má mať fasáda omietkovú povrchovú úpravu, potom zvolíme tzv. mokrú metódu a obvodové steny zateplíme vonkajším kontaktným zatepľovacím systémom (ETICS). ETICS je systém zložený z niekoľkých vrstiev vzájomne na sebe plošne lepených. Skladá sa z vhodných tepelnoizolačných dosiek z kamennej vlny, ktoré sú lepené a kotvené na súdržný a pevný podklad. Kontaktný systém ďalej obsahuje lepiace a armovacie tmely, rôzne typy hmoždiniek určených pre zvolený systém, omietky, penetračné nátery a príslušenstvo. Povrch fasády väčšinou tvorí omietka, v ojedinelých prípadoch lepený obklad.

Pri suchej metóde - zateplení prevetrávaným spôsobom - sa tepelná izolácia vkladá medzi nosné prvky roštu, ktorý môže byť napríklad z hliníkových profilov alebo z drevených lát. Drevo musí byť dobre vysušené a impregnované. Tepelná izolácia z minerálnej kamennej vlny sa vkladá medzi nosné prvky roštu, ktorý nesie obklad fasády. Medzi izoláciou a obkladom fasády je vytvorená vetraná vzduchová medzera. Obklad fasády môže tvoriť sklo, kov, drevo, vláknocementové šablóny alebo keramika.

Porovnanie mokrej a suchej fasády

Výber stavebnej firmy

Teóriu už poznáme, teraz potrebujeme niekoho, kto sa pustí do realizácie. Výber stavebnej firmy môže byť poriadnym orieškom. Firiem existuje naozaj veľa, nie pri každej však nájdeme zodpovedajúce znalosti a skúsenosti. Nižšia cena by tak určite nemala byť hlavným kritériom výberu. Oplatí sa zvoliť tím odborníkov, ktorí sa na stavebnom trhu pohybujú dostatočne dlhý čas a majú za sebou mnoho realizácií aj spokojných zákazníkov. Ešte pred podpisom zmluvy nezabudnite nahliadnuť do referencií alebo portfólia dokončených prác, ktoré vám každá seriózna firma predloží. Dobre môže v tomto prípade fungovať aj odporúčanie od známych a príbuzných, ktorí boli s realizáciou spokojní. V každom prípade trvajte na písomnej zmluve o vykonaní stavebných prác. Ani tá síce nezaručí, že bude realizácia vykonaná riadne a včas, v prípade akýchkoľvek sporov ohľadom rýchlosti a kvality práce sa však stane nevyhnutným nástrojom na uplatnenie vašich práv.

Zateplenie začína prípravou

Zateplenie pomocou ETICS musí byť z certifikovaných komponentov v rámci jedného zatepľovacieho systému. Než začneme s realizáciou zateplenia, je treba vykonať všetky sanačné práce, dokončiť stavebné práce spojené s výmenou okien a dverí, a pod. Veľmi dôležité je správne pripraviť podklad, na ktorý budeme lepiť tepelnoizolačné dosky. Zatepľovaná stena musí byť suchá, pevná, súdržná, rovná, bez prachu a mastnoty. V prípade, že je stena vlhká, je treba zistiť príčinu vlhkosti a tú odstrániť, napríklad vhodným sanačným opatrením. Nasiakavé podklady je vhodné napenetrovať penetračným náterom, ktorý zvýši prídržnosť lepidla.

Načasovanie je kľúčové

Okrem prípravy je dôležité aj načasovanie. Tepelnoizolačné práce je najlepšie vykonávať v období, keď sa teploty pohybujú medzi 5 °C a 25 °C. Vyššie teploty môžu nepriaznivo ovplyvniť nanášanie a vysychanie malty. Optimálne nie sú ani nižšie teploty a daždivé počasie, ktoré môže priebeh prác výrazne pozdržať. Najlepším obdobím na termomodernizáciu domu je preto prelom jari a leta. Aj tak je však treba chrániť steny a materiály pred poveternostnými vplyvmi. Steny s nalepenou minerálnou izoláciou a nedokončené časti (parapety, atika a pod.) je treba chrániť fóliami pred zatečením dažďovej vody do zatepľovacieho systému.

Najčastejšie chyby pri zatepľovaní domu

Každý dom si vyžaduje individuálny prístup a pre termomodernizáciu to platí dvojnásobne. Existujú však univerzálne chyby, s ktorými sa stretávame na mnohých stavbách - či už ide o nedbalo nanesené lepidlo, zlé mechanické upevnenie alebo nesprávna pokládka izolačného materiálu na stene. Zateplenie pomocou ETICS musí byť z certifikovaných komponentov v rámci jedného zatepľovacieho systému. Pri realizácii zateplenia je nutné dodržať technologický postup a operácie. Technologické postupy sa môžu líšiť podľa rôznych výrobcov. Pri zateplení sa musia používať systémové lepidlá, nátery, omietky i certifikované hmoždinky určené pre daný systém, typ izolácie aj podkladu. Je treba dbať na správnu pokládku dosiek, ktoré sa lepia vždy zdola nahor a vo vodorovných radoch, zásadne „na väzbu”, s vystriedaním zvislých škár. Lepia sa tesne na zraz. Dôsledné kladenie dosiek a presný rez zamedzia vzniku škár, ktoré sú nežiaduce a znamenajú tepelné mosty.

Druh výstužnej sieťoviny je určený v stavebnej dokumentácii. Armovaciu sieť je nutné inštalovať aj v súlade s technologickým predpisom výrobcu. Výstužná sieť by mala pokryť celú plochu zateplenej steny. Musí byť navyše s presahom minimálne desať centimetrov. Nárožie, hrany ostenia, parapet a nadpražie sa vystužujú lištami so sieťovinou. Pri vytváraní celoplošnej vrstvy musí byť sieťka z plochy preložená cez sieťku lišty minimálne o desať centimetrov. Mechanickú odolnosť systému je možné zvýšiť doplnením štandardnej vrstvy výstuže o ďalšiu „doplnkovú“ vrstvu výstužnej tkaniny. Toto zosilňujúce vystuženie sa odporúča pri fasádach so zvýšeným rizikom mechanického poškodenia. Pomocou diagonálnej výstuže sa vykoná dodatočné vystuženie rohu okien a dverí, ktoré zamedzí popraskaniu omietky.

Aj použitá omietka musí byť v súlade s certifikovanou skladbou fasádneho zatepľovacieho systému. Na minerálne izolácie sa používajú priedušné omietky minerálne, silikátové alebo silikónové. Akrylátové omietky na použitie v kombinácii s minerálnou vlnou nie sú vhodné, pretože sú menej priedušné. Na paropriepustnú minerálnu vlnu je vhodné aplikovať priedušné omietky, ktoré zachovajú priedušnosť celého systému.

Správne urobená izolácia stien by pri starej budove mala prispieť k zníženiu energie potrebnej na vykurovanie domu a vytvorenie príjemnej klímy v miestnostiach. Po dokončení termomodernizačných prác sa oplatí vykonať termovízne meranie, ktoré skontroluje kvalitu zateplenia a odhalí aj tie najmenšie teplotné rozdiely na povrchu stavebných priečok. Práve to sú miesta, kde vznikajú už spomínané tepelné mosty.

Tepelné mosty na termovíznej mape

Zateplenie podlahy a základov

Máte na starom dome zateplenú fasádu, vymenené okná, no stále máte od nôh pocit chladu? Teplo môže odchádzať aj podlahou. Zateplenie podlahy v interiéri môže byť niekedy problematické. A to hlavne preto, že dostatočná hrúbka tepelnej izolácie by priestor zdvihla o niekoľko centimetrov. To sa dá niekedy len ťažko technicky zrealizovať. V takomto prípade sa navyše netreba uskromňovať s hrúbkou izolantu. Najčastejšie sa na to používajú extrudované polystyrénové dosky, ktoré sa lepia a mechanicky kotvia k podhľadu. Druhou možnosťou je minerálna vlna, ktorá je síce o niečo drahšia, no má vysokú paropriepustnosť a je nehorľavá. Nepripadá vo vašom prípade do úvahy ani táto možnosť? Existujú ešte izolačné dosky z polyuretánu.

Pri zatepľovaní podlahy nepodpivničeného domu bude záležať na tom, či ide o rekonštrukciu alebo novostavbu. Pri rekonštrukcii je totiž potrebné odstrániť pôvodnú podlahu a často vykonať sanačné opatrenia, ktoré znížia vlhkosť. Po vyriešení izolácie proti zemnej vlhkosti a radónu prichádza na rad problematika úniku tepla.

Ak máte pivnicu alebo prechodový priestor, ideálny spôsob izolácie podláh obytného priestoru nad nimi je v podstate rovnaký, ako pri izolovaní podkrovia. To zahŕňa inštaláciu latí do stĺpikov podlahových nosníkov. Izolácia podláh v starom dome môže výrazne zvýšiť energetickú efektívnosť a pohodlie v domácnosti. Preto v prvom rade vykonajte dôkladný audit podlahy. Identifikujte oblasti, kde dochádza k tepelným stratám a zmerajte hrúbku aktuálnej izolácie, ak je prítomná. Vyberte vhodný izolačný materiál na základe potrieb vášho domu.

Podlahová izolácia zhora - pri starších domoch, kde neexistuje možnosť prístupu zo spodnej strany podlahy, môžete zvážiť izoláciu zhora. Podlahová izolácia zospodu - ak je možné dostať sa pod podlahu, môžete zvážiť inštaláciu izolačných materiálov spodnej strany podlahy. Hrúbku izolácie si vyberte na základe klimatických podmienok vo vašom regióne. V oblastiach s chladnejším podnebím môže byť potrebná hrubšia izolácia. Nezabudnite na ochranu proti vlhkosti. V prípade podlahovej izolácie je dôležité zabrániť akýmkoľvek problémom so stúpaním vlhkosti z podlahy.

Vlhnutie múrov, opadávajúca omietka, pleseň na stenách a v najhoršom prípade zaplavenie pivnice. Týmto nočným morám sa môžete vyhnúť správnou hydroizoláciou základov domu, ktorá je kľúčová pre funkčnosť aj budúcnosť celej stavby. Miera hydrofyzikálneho namáhania je jedným z najdôležitejších kritérií pri návrhu vhodnej hydroizolácie spodnej stavby, podceňuje sa však najčastejšie. Výsledkom je potom zatopená pivnica či vlhký múr.

Stupeň hydrofyzikálneho namáhania sa určuje na mieste stavby hydrogeologickým prieskumom. Rozlišujú sa pritom tri kategórie: namáhanie zemnou vlhkosťou, voľne stekajúcou (gravitačnou) vodou a tlakovou vodou. Na ochranu spodnej stavby len proti zemnej vlhkosti stačí aplikovať jednu vrstvu hydroizolácie. Ak sa pridá tlaková a stekajúca voda, potrebné sú dve vrstvy.

Pri izolovaní spodnej stavby máte na výber voľne ukladané plastové fólie alebo systémy s asfaltovanými pásmi. Nevýhodu fólií je, že sa ich poškodenie nedá lokalizovať, pretože voda pod nimi často putuje a vyteká na úplne inom mieste. Navyše sú tenké fóliové izolácie veľmi náchylné na mechanické poškodenie v priebehu výstavby. Asfaltované pásy sa celoplošne natavujú, takže voda sa pod nimi nemôže voľne pohybovať, čo umožňuje presnejšie lokalizovať prípadné poškodenie.

Pozor si však treba dať na aplikovanie asfaltovaných pásov, ktoré nie sú vhodné na izolovanie spodnej stavby - ak sa napríklad v snahe ušetriť zamení projektovaný materiál za lacnejší. Na kľúčové miesto, akým je spodná stavba, sa tak použije materiál s nedostatočnými parametrami. Často potom nevhodný asfaltovaný pás nevydrží namáhanie, ktorému musí odolávať, a nasleduje zatekanie do objektu.

Na izolovanie spodnej stavby sú nevhodné príliš tenké lacné asfaltované pásy. Mnohé sa dajú dokonca ľahko roztrhať v ruke a ich krycia asfaltová hmota nemá potrebnú kvalitu. Tie najlacnejšie sa počas natavovania stočia do jednej strany, keďže nemajú kvalitnú nosnú vložku. Napätie vznikajúce v stavebnej konštrukcii sa prenáša aj na hydroizoláciu a môže byť príčinou jej mechanického poškodenia. Presakovanie vlhkosti však môže byť aj následkom poškodenia či natrhnutia hydroizolácie počas stavebných prác alebo pri vyčíňaní živlov - vtedy dokáže spodná voda stavbu zdvihnúť, a keď vody opadnú, začne stavba sadať. Hydroizolácia by mala odolať aj v takýchto situáciách.

Dôležitý je nielen kvalitný materiál, ale aj správny spôsob jeho aplikácie. Izoláciu podpivničeného objektu a izoláciu proti stekajúcej alebo tlakovej vode je lepšie zveriť do rúk špecializovanej realizačnej firme. Na zvislé steny sa totiž hydroizolácia aplikuje náročnejšie. Napríklad asfaltovaný pás treba na zvislé základové múry zároveň natavovať a pritláčať v smere zdola hore, takže jeden pás musia aplikovať naraz dvaja až traja ľudia. Najdôležitejší je kvalitne zrealizovaný spoj asfaltovaných pásov - ako pri vodorovnej, tak aj pri zvislej hydroizolácii.

Cena hydroizolácie základov síce tvorí len nepatrné percento z celkovej ceny stavby, v prípade poruchy sú však náklady na jej opravu veľmi vysoké. Pozor si treba dať na príliš tenké a lacné asfaltované pásy, nevhodné na izolovanie spodnej stavby. Svojpomocne sa môže realizovať vodorovná izolácia základovej dosky proti zemnej vlhkosti.

Detail hydroizolácie základov

Správna hrúbka izolácie

Päť centimetrov fasádneho polystyrénu dnes už nestačí. Aby zateplenie skutočne fungovalo a zároveň spĺňalo európske normy a ďalšie predpisy, počítajte s oveľa väčšou hrúbkou izolantov. Pri novostavbách ide o hrúbku zateplenia v desiatkach centimetrov. To isté obvykle platí aj pri rekonštrukciách, najmä ak zároveň žiadate o príspevok v rámci dotačných programov.

Všeobecné odporúčanie znie takto: 140-300 mm pre fasádu, 80-200 pre podlahu a 200-450 mm pre strechy a strop. Správnu hrúbku určuje výpočet tepelného odporu konštrukcie. Do úvahy sa pritom berie kompletné zloženie kompletné zloženie konštrukcií vrátane pohľadových vrstiev (omietky, dlažby a iné).

Samotný návrh zateplenia sa oplatí prenechať na projektanta alebo iného odborníka. Bezplatne sa môžete poradiť aj s technickými špecialistami.

Výber izolačného materiálu

Izolanty nie sú univerzálne - pre každý typ stavby sa hodí iný spôsob zateplenia. Než sa vyberiete do stavebnín, položte si 3 základné otázky:

  1. Čo presne od izolácie čakáme? Má iba znížiť úniky tepla, alebo potrebujeme aj zvukovú izoláciu?
  2. Aké požiadavky na protipožiarne vlastnosti izolácie platia pre náš dom?
  3. Aký dom zatepľujeme?

Pri materiáloch na zateplenie sledujte tieto 4 parametre:

  • Tepelno-izolačné vlastnosti: Zamerajte sa na hodnotu značenú λ (lambda) - tepelná vodivosť materiálu. Čím menšia hodnota, tým lepšie bráni izolácia prestupu tepla. Polystyrén a minerálna izolácia majú podobné tepelnoizolačné vlastnosti.
  • Schopnosť tlmiť hluk: Odborne sa označuje ako vzduchová nepriezvučnosť. Minerálna vata je hutnejšia a ťažšia, preto má lepšiu vzduchovú nepriezvučnosť ako polystyrén. Pýtajte sa na tzv. súčiniteľ zvukovej pohltivosti (αw).
  • Priepustnosť pre vodné pary (paropriepustnosť): Tú popisuje tzv. faktor difúzneho odporu. Opäť platí, že čím menšia hodnota, tým lepšie. Minerálna izolácia všeobecne prepúšťa vodné pary lepšie ako polystyrén.
  • Protipožiarne vlastnosti: Zamerajte sa na triedu reakcie na oheň. Najvyššia možná trieda je A1 (minerálna izolácia), najnižšia potom F. Z protipožiarneho hľadiska sa však posudzuje celá skladba, nie len izolant.

Do hry potom vstupujú aj ďalšie faktory, ako je napríklad hmotnosť, náročnosť inštalácie alebo cena. Tu zase víťazí polystyrén, ktorý je výrazne ľahší ako minerálna izolácia a vďaka tomu sa aj lepšie inštaluje.

Porovnanie tepelnoizolačných materiálov

Kvalita prevedenia

Mať dobrý projekt a kvalitné materiály nestačí - rozhoduje totiž aj to, ako sa celé zateplenie v skutočnosti zrealizuje. Kvalita prevedenia ovplyvňuje životnosť zateplenia aj jeho funkčnosť. A chyby sa tu, žiaľ, robia často - napríklad pri lepení izolácie, netesnom napojení detailov alebo nesprávnom použití parozábrany (klímamembrány).

Pri fasádnom polystyréne sa vyhnite týmto chybám:

  • Nedostatočné plošné lepenie dosiek: lepidlo len po obvode alebo len na body spôsobuje vznik dutín, znižuje priľnavosť a efektivitu izolácie. Lepidlo naneste po obvode dosky a urobte aj dva - tri terče uprostred dosky.
  • Lepenie na nevhodný podklad: neočistený, nerovný, poškodený alebo nesúdržný podklad skôr či neskôr spôsobí problémy. Izolácia nebude pevne držať a môže sa časom odlepiť.
  • Príliš veľké škáry: dosky dávajte tesne vedľa seba (na väzbu). Prípadné škáry nesmú byť širšie ako 4 mm. Škáry do veľkosti 4 mm je možné vyplniť nízkoexpanznou penou.
  • Presúvanie zvislých škár nad seba: ak nie sú dosky posunuté „na väzbu“, celá izolačná vrstva trpí pod náporom vetra a počasia. Môže dôjsť k nadmernému pnutiu v materiáli a následne k praskaniu fasády.
  • Zlé riešenie zateplenia okolo otvorov: okolo okien alebo balkónových dverí je potrebné polystyrén vyrezať do tvaru „hokejky“, aby nedochádzalo k praskaniu izolantu.
  • Chýbajúca zápustná montáž kotiev: kotvy (hovorovo „hmoždinky“) by mali byť do polystyrénu zapustené do hĺbky cca 2 cm od vonkajšieho povrchu izolácie. Inak môžu vznikať tepelné mosty a kotvy sa budú „rysovať“ cez omietku.
  • Chybné zhotovenie armovacej vrstvy: armovacia mriežka nesmie byť v stierke viditeľná, ani sa do nej prepisovať. Mala by byť zakrytá stierkovou hmotou v hrúbke 1 mm, v miestach presahov perlinky aspoň 0,5 mm.

Pri parozábrane v podkroví sa vyhnite týmto chybám:

  • Netesné napojenie na murivo alebo trámy: aj malý otvor môže spôsobiť prenikanie vlhkosti do izolácie a krokiev. Platí to aj pre mechanické poškodenie fólie, ktoré je vždy potrebné opraviť.
  • Chýbajúce alebo zle prelepené spoje: parozábrana musí byť súvislá, každý spoj treba prelepiť odporúčanou páskou. Využiť môžete napríklad inteligentnú klímamembránu Isover Vario® KM Duplex UV, ktorá reaguje na zmeny vlhkosti v okolí.
  • Nesprávne upevnenie parozábrany na stenu: namiesto izolačnej pásky sa má použiť špeciálny tmel, a to vždy v minimálnej hrúbke 5 mm. Pri menšej vrstve môžu spoje vplyvom zmien teplôt popraskať a klímamembrána sa naruší.

Výmena okien

Možno vás to prekvapí, ale staré alebo nevhodné okná môžu znehodnotiť aj to najlepšie zateplenie. Pokiaľ majú zastarané zasklenie, ktoré zle izoluje, stoja až za polovicou únikov tepla z domu či bytu. A v prípade, že oknami ťahá (rámy netesnia), je strata ešte vyššia.

Pri oknách je potrebné sa zamerať na tzv. súčiniteľ prestupu tepla oknom (Uw). Ten udáva, ako dobre okno izoluje, a platí: čím nižšia hodnota, tým lepšie.

  • Staré drevené okná s jednoduchým sklom: Uw ≈ 3,0-4,0 W/m²K
  • Okná s izolačným dvojsklom: Uw ≈ 1,0-1,3 W/m²K
  • Kvalitné okná s izolačným trojsklom: Uw ≤ 0,8 W/m²K

Na porovnanie: súčiniteľ prestupu tepla sa rieši aj v rámci celej obvodovej steny. Keď je dobre zateplená, je možné bežne dosiahnuť hodnotu okolo U = 0,10-0,25 W/m²K. Pokiaľ teda okno zostane „slabým článkom“, teplo uniká práve ním.

Zateplenie preto dáva najväčší zmysel v kombinácii s výmenou okien. Trojsklá sú dnes už štandardom - prinesú vám úsporu, aké s dvojsklami nikdy nedosiahnete.

Porovnanie Uw hodnôt okien

Svojpomocná realizácia a dotácie

Zateplenie môžete robiť aj svojpomocne. Je tu ale väčšie riziko chýb, ktoré by mohli v budúcnosti spôsobiť problémy - systém nebude dostatočne izolovať, môže dochádzať ku kondenzácii vlhkosti a vzniku plesní. Pokiaľ sa pre zateplenie svojpomocne rozhodnete, určite si starostlivo prejdite potrebné návody. So všeobecným montážnym postupom vám poradia aj naši špecialisti.

Ak chcete mať naozaj istotu, zverte zateplenie do rúk odbornej firmy. Hoci takéto riešenie môže byť drahšie, výrazne znižuje riziko chýb a nefunkčnej obálky domu. Keď budete firmu na zateplenie vyberať, určite sa pozrite na skúsenosti predchádzajúcich zákazníkov. Tie vám najlepšie napovedia, či spolupráca s vybraným dodávateľom prebieha hladko.

Viete, že zateplenie nemusíte platiť celé zo svojho? Na Slovensku môžete využiť štátne dotácie z programu Plán obnovy. Má to však niekoľko podmienok. Ide o komplexnejšiu rekonštrukciu domu, ktorá preukázateľne povedie k zníženiu energetickej náročnosti o požadované percento.

Na dotáciu má nárok každý vlastník rodinného domu staršieho ako 10 rokov. Môže pritom získať:

  • 15 000 €, ak zateplením dosiahne aspoň 30 % úsporu spotreby energie
  • 19 000 €, ak úspora presiahne 60 %

Aktuálne: Žiadosti o dotácie sú teraz pozastavené. Ďalšie kolo programu sa pravdepodobne otvorí čoskoro - sledujte náš blog a sociálne siete.

Ako na rekonštrukcie a dotácie z programu Obnov dom

tags: #ako #izolovat #stary #dom