Komplexný sprievodca inštaláciou, prevádzkou a ochranou podzemných vôd pri čističkách odpadových vôd

Bez obecnej kanalizácie vzniká zásadný problém, ktorý musíte pri stavbe či rekonštrukcii domu riešiť. Splašky, čiže odpadové vody, totiž treba niekam odvádzať. Ak sa rozhodujete medzi žumpou a čistiarňou odpadových vôd (ČOV), nemali by ste sa pýtať, ktoré riešenie je lepšie, ale ktoré je vhodné pre váš pozemok. V porovnaní so žumpou má ČOV širšie využitie.

Domáca ČOV funguje na princípe biologického čistenia. V domovej čističke odpadových vôd prebiehajú mechanicko-biologické procesy, ktoré majú za úlohu zbaviť vodu znečistenia. Na konci tohto procesu vyteká z čističky voda, ktorá je z 97 % vyčistená. Úlohou čistiarne nie je vytvárať z odpadovej vody vodu čistú, ale zabezpečiť vyčistenie odpadovej vody do takého stavu, v akom sa môže vrátiť do prírody, kde prebieha jej ďalšie dočistenie.

Výber lokality a legislatívne požiadavky na ČOV

Pre správny a bezproblémový chod čistiarne je nutné nájsť vhodné miesto na jej osadenie. Čo sa umiestnenia ČOV týka, môžete si vybrať z troch spôsobov. Alebo ju umiestnite na úrovni terénu, alebo ju zapustíte pod jeho úroveň tak, že ju zasypete a prekryjete vrstvou zeminy. Viditeľné zostanú len veká šácht s kompresorom, ktorý zabezpečuje prívod vzduchu. Treťou možnosťou je umiestnenie čistiarne priamo v suteréne rodinného domu. Napriek tomu sa však čistiarne odpadových vôd umiestňujú najčastejšie mimo domu, pod úroveň okolitého terénu.

Pri osadení je potrebné dodržať minimálnu vzdialenosť 10 m od domu a 5 m od prípadného vodného zdroja. Vzdialenosť od studne sa určuje v závislosti od hydrogeológie pozemku. Pred tým, ako sa bude ČOV na pozemku realizovať, musíte ako budúci majiteľ požiadať odbor starostlivosti o životné prostredie na príslušnom okresnom úrade o vydanie stavebného povolenia na vodnú stavbu. Okresný úrad vydá rozhodnutie, kde zohľadňuje ochranu vodných pomerov, ale aj to, za akých podmienok možno uskutočniť a používať takúto čističku. Ku koreňovej čistiarni je potrebné doložiť podobné povolenia ako ku každému inému typu čistiarne odpadových vôd.

Inštalácia čističky a ochrana podzemných vôd

Správna inštalácia je kľúčová pre dlhodobú a bezproblémovú prevádzku ČOV a pre ochranu podzemných vôd pred potenciálnou kontamináciou. Pred inštaláciou si preštudujte nasledujúce rady:

1. Prekontrolovať celkový stav nádrže čističky. Pri zistení prípadného poškodenia nádrže, nepokračovať v osádzaní čistiarne a kontaktovať dodávateľa.
2. Presvedčiť sa, že na železobetónovej podkladovej doske nie sú žiadne predmety, kamene, hlina a pod.
3. Previesť kontrolu rovinnosti základovej železobetónovej dosky (povolená tolerancia +/- 5 mm vo všetkých smeroch).
4. Urobiť vodotesné pripojenie kanalizácie vložením kanalizačnej rúry do hrdla čistiarne a pripojenie odtoku nasadením hrdla kanalizačnej rúry na odtokovú rúru z čistiarne.
5. Pri inštalácii prívodu vzduchu je nutné uložiť ochranné potrubie z PP alebo z PVC DN 50 pod úroveň terénu.
6. Pred zasypávaním alebo prípadnou betonážou je nutné vykonať naplnenie čistiarne vodou. Toto je dôležitý krok, ktorý pomáha stabilizovať nádrž a zabrániť jej vyplávaniu, najmä v oblastiach s vysokou hladinou podzemnej vody.
7. Previesť zasypanie nádrže zeminou alebo ju obetónovať v súlade so stavebným projektom. Pri obsype zeminou je nutné postupovať rovnomerne po zhutňovaných vrstvách výšky 300 mm.

Na osadenie dúchadla je najvhodnejšie použiť šachtu na dúchadlo, ktorú treba osadiť vedľa čistiarne. Šachta je opatrená prepojovacím ochranným potrubím, ktoré súčasne slúži na odvodnenie šachty v prípade zavodnenia. Po napojení je možné uviesť čistiareň do prevádzky.

Princípy fungovania a nastavenie domovej ČOV

V domovej čističke odpadových vôd prebiehajú mechanicko-biologické procesy. Najprv dochádza k odstráneniu hrubých nečistôt a následne sa do práce pustia baktérie, ktoré rozkladajú organické látky. Na základné nastavenie ČOV slúžia ventily na rozdeľovači vzduchu. Správnym nastavením ventilov na rozdeľovači zabezpečíme základné pohyby vody v ČOV a tým aj vhodné podmienky pre udržanie aktívneho kalu.

Základným pravidlom pre správnu funkciu zariadenia je pravidelný prísun odpadových vôd, inak sa baktérie nebudú množiť, ich metabolické procesy sa spomalia, prípadne môžu úplne uhynúť. Toto je jeden z dôvodov, prečo domáce čističky nie sú až tak vhodné pre nepravidelne obývané objekty, ako sú chaty a chalupy, kde by bol vhodnejšou alternatívou viackomorový septik vybavený filtrom a odtokom.

Optimalizácia technologických procesov

Vstupné parametre čistiaceho procesu (množstvo, znečistenie, zloženie pritekajúcej odpadovej vody, teplota vody a okolia, množstvo a vlastnosti aktivovaného kalu, atď.) sa neustále menia. Z tohto dôvodu sa musí nastavenie ČOV (vonkajšia a vnútorná recirkulácia, intenzita prevzdušňovania, časovanie dúchadla, dávkovanie biopreparátu a pod.) občas kontrolovať a upravovať. Nastavením ČOV optimalizujeme technologické procesy (denitrifikácia, nitrifikácia, separácia) prebiehajúce v čistiarni a tým vytvárame podmienky na existenciu vhodného kalu v ČOV.

Čistiareň je konštruovaná tak, aby zvládla meniace sa vstupné parametre v zmysle platnej legislatívy (EN 12566-3), avšak každé vybočenie z optimálnych technologických podmienok znamená možnosť zníženia jej čistiaceho účinku a tým zhoršenie kvality vody na odtoku. Z tohto dôvodu sa odporúča udržiavať technologické parametre čistiarne v nasledovných hodnotách:

• Množstvo aktívneho kalu: 300 - 700 mg/l
• Množstvo kyslíka O2 v denitrifikácii: 0,0 - 0,3 mg/l
• Množstvo kyslíka O2 v nitrifikácii (oxický priestor): 1,5 - 4,0 mg/l

Postup nastavenia čistiarne

Pri nastavovaní čistiarne odporúčame používať nasledovný postup:

1. Skontrolovať, či je dúchadlo v chode a či nie sú netesnosti rozvodov, spojov a ventilov.
2. Ventil prevzdušňovania hlavného oxického priestoru otvoriť na maximum, ostatné ventily uzavrieť.
3. Ventil vnútornej recirkulácie pootvárať tak, aby vzduch pod hrablicovým košom vytváral efekt "vrenia" vody.
4. Ventil vonkajšej recirkulácie pootvárať tak, aby voda z dna separátora bola prečerpávaná v objeme cca 3-4 krát viac, ako je celkové množstvo privádzanej splaškovej vody na ČOV.
5. Ventil čerenia hladiny separátora pootvárať tak, aby sa vytvoril efekt čerenia hladiny v tomto priestore.
6. Ventil prevzdušňovania primárneho oxického priestoru otvoriť tak, aby dochádzalo k jemnému prevzdušňovaniu príslušnej komory tohto priestoru.
7. Ventil dočistenia hladiny separátora sa zapína len v prípade, keď sa na hladinu v separátore dostanú plávajúce nečistoty (napr. kúsky potravy a pod.), ktoré čerenie nepotopí.

Identifikácia ventilov:

• P: prívod vzduchu z dúchadla
• A1: ventil prevzdušňovanie primárneho oxického priestoru
• A2: ventil prevzdušňovanie hlavného oxického priestoru
• R1: ventil vonkajšej recirkulácie (prečerpávania)
• R2: ventil vnútornej recirkulácie (prečerpávania)
• D1: ventil čerenia hladiny separátora (dvojčinný dočisťovací systém)
• D2: ventil dočisťovania hladiny separátora (dvojčinný dočisťovací systém)

Nakladanie s vyčistenou vodou a jej vplyv na podzemné vody

Spôsob odvádzania vyčistenej vody z takéhoto zariadenia a jej využívanie sa realizuje na základe projektu ČOV. Vodu na výstupe z ČOV môžete zachytávať do zbernej nádoby a použiť na zalievanie všetkých zelených plôch v záhrade, okrem plôch, na ktorých sa pestuje konzumná zelenina. Voda z ČOV zostáva napriek jej čisteniu predsa len odpadovou vodou plnou mikroorganizmov a rôznych baktérií, je teda vhodná jedine na polievanie trávnika a trvalých porastov.

Existujú tri základné možnosti nakladania s vyčistenou vodou:

1. Vypúšťanie do vodných tokov alebo otvorených kanálov - k tomuto potrebujete súhlas príslušného vodohospodárskeho orgánu.
2. Využívanie na zavlažovanie.
3. Vypúšťanie do podzemných vôd, čo prakticky znamená jej vsakovanie do podložia. Aby mohla byť vaša žiadosť o povolenie na takéto vypúšťanie posúdená, budete potrebovať aj odborný hydrogeologický posudok, v ktorom sa vyhodnotí kvalita podložia v danej lokalite a spracuje sa prehodnotenie možných následkov vypúšťania na kvalitu podzemnej vody.

Je dôležité zdôrazniť, aby ste o trativode vôbec neuvažovali, ak nechcete patriť do skupiny ľudí, ktorým je jedno, čo kam vypustia a či znečistia vodné toky, pôdu a podzemné vody. Nedostatočne prečistená voda, rovnako ako aj neodborne aplikovaný kal, predstavujú priame riziko kontaminácie podzemných vôd.

Údržba a prevencia problémov s ČOV

Čistiareň odpadových vôd je živý organizmus, o ktorý sa treba starať. Nečakajme s údržbou, až nám čistička prestane fungovať, radšej vykonávajme pravidelné kontroly a venujme jej dostatočnú starostlivosť. Aspoň 1× týždenne vizuálne skontrolujme stav ČOV. Pozrime sa, či nie je zanesený zberný kôš a či sú steny nad hladinou vody, prítokové, odtokové a prepojovacie potrubie čisté. Zamerajme sa tiež na funkciu a chod vzduchového dmychadla - toto je veľmi dôležité. O rozklad organického odpadu sa v našej čističke starajú tzv. aktivované baktérie.

Pri prevádzke ČOV môžete v domácnosti používať všetky bežné čistiace prostriedky. Pozor treba dávať len na koncentrované dezinfekcie na báze chlóru, ktoré by mohli vo veľkom množstve spôsobiť úhyn baktérií čistiacich odpadovú vodu. V domácnosti s koreňovou čistiarňou môžete používať s mierou aj bežne dostupné čistiace a dezinfekčné prostriedky s obsahom chlóru. Koreňové čistiarne sú plnohodnotnou alternatívou klasických ČOV, ktoré okrem iného dokážu bez problémov vyčistiť aj to, čo vyčistí napríklad aktivačná čistiareň.

Odkalenie a likvidácia kalu

Domáca čistička odpadových vôd potrebuje odkalenie zhruba raz až dvakrát ročne, avšak frekvencia vyváženia čističky závisí od počtu členov domácnosti, množstva vypúšťaného odpadu a pod. Ako zistíme, že nastal čas na vyvezenie čističky? Je to jednoduché - naberieme zhruba jeden liter vody z aktivačnej (prevzdušňovacej) komory čističky. Vodu nenabierame priamo u hladiny, ale najlepšie z metrovej hĺbky (resp. zhruba z poloviny hĺbky nádrže).

Nabranú vodu prelejeme do väčšej, priehľadnej nádoby a necháme ju aspoň 30 minút odstáť, tak aby došlo k sedimentácii odobratého kalu. Následne sa pozrieme, koľko kalu sa na dne nádoby usadilo. Ak kal tvorí viac ako 70 % odobratého objemu vody, je najvyšší čas ho odčerpať z čističky. V prípade, že kal bude tvoriť viac ako 70 % objemu ČOV, bude s najväčšou pravdepodobnosťou zo zariadenia vytekať a naša čistiareň už nebude čistiarňou, ale skôr prietokovou žumpou.

Pamätajme, že o čistenie odpadovej vody v čističke sa stará práve aktivovaný kal, resp. baktérie a mikroorganizmy v ňom obsiahnuté. Z tohto dôvodu je nutné, aby po odkalení zostalo v ČOV zhruba 10-20 % z celkového objemu nádrže. V opačnom prípade by sme museli zariadenie znovu „aktivovať“. Čističku môžeme okrem iného aktivovať pomocou tzv. štartovacích baktérií alebo prostredníctvom kalu z obecnej ČOV. K úplnému vyčerpaniu obsahu čističky by sme pristúpili napr. pri dlhodobej odstávke zariadenia alebo pri generálnom čistení a údržbe.

Nakladanie s čistiarenským kalom a legislatíva

Kaly sú produkované v čistiarňach odpadových vôd, pričom tejto produkcii kalov nie je možné sa vyhnúť. Problémom je už ďalšie nakladanie s kalmi ako odpadmi, nakoľko pri aplikácii do pôdy sa v pôde anaeróbne rozkladajú (produkujú zapáchajúce zlúčeniny a skleníkové plyny) a odoberajú pôde živiny. Pri zrážkach sa prostredníctvom zrážkovej vody dostávajú výluhy z kalov do podzemných vôd infiltráciou a pričom tento výluh môže podzemné vody kontaminovať. V neposlednom rade je problém aj zápach nezaoraných kalov v pôde.

Nakladanie s kalom z domovej čističky odpadových vôd na Slovensku podlieha platným právnym predpisom v oblasti ochrany vôd a odpadového hospodárstva. Priame používanie nevyhovujúco upraveného kalu na pozemkoch môže predstavovať environmentálne aj hygienické riziko. Kal môže obsahovať mikroorganizmy a ďalšie látky, ktoré nie sú vhodné na kontakt s pôdou určenou na pestovanie plodín. Ak sa kal ďalej spracúva, musí tak prebiehať spôsobom, ktorý je v súlade s platnou legislatívou a zabezpečuje ochranu zdravia aj životného prostredia.

Riadený a kontrolovaný aeróbny proces kompostovania dokáže čistiarenský kal biologicky rozložiť na nezapáchajúci oxid uhličitý a vodnú paru s veľmi nízkym obsahom zapáchajúcich zlúčenín. Bakteriálny metabolizmus taktiež dokáže biologicky využiť niektoré toxické „ťažké“ kovy skoncentrované v čistiarenskom kale a výsledný produkt preto obsahuje nižšiu koncentráciu týchto ťažkých kovov. Alternatívnym riešením je, že sa daný produkt čistenia - teda kal v sušine spracovaný na biopalivo, energeticky zhodnotí v BPS (bioplynová stanica).

Prehľad produkcie a zhodnocovania kalu na Slovensku

Zákon č. 188/2003 Z.z. o aplikácii čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy v znení neskorších predpisov upravuje podmienky aplikácie tak, aby sa vylúčil ich škodlivý vplyv na vlastnosti pôdy, rastliny, vodu a na zdravie ľudí a zvierat.

V roku 2016 sa kal priamo do poľnohospodárskej a lesnej pôdy neaplikoval. Evidenciu odpadov pre všetky kategórie odpadov vedie každý držiteľ odpadu podľa druhov alebo poddruhov odpadov bez obmedzenia množstva odpadu na evidenčnom liste odpadu. Evidenčný list odpadu sa vedie samostatne pre každý druh odpadu a uchováva sa po dobu 5 rokov.

tags: #ako #izolovat #spodnu #vodu #pri #cisticke