Zhotovenie základových pásov: Od tradičného debnenia k moderným systémom

Základové pásy sú najčastejším využívaným typom zakladania rodinných domov. Používajú sa pre založenie stenových aj skeletových konštrukčných systémov. Základový pás tvorí súvislý nosník s prierezom, ktorý má tvar obdĺžnikový, stupňovitý, rebrový.

Málokedy robíme dom tak, že na základový pás ide hneď základová doska. Väčšinou chceme dom do nejakej miery podvihnúť a potom na vstup do domu urobiť schody. Preto potrebujem priestor od základovej škáry, ktorá je väčšinou zarovno s terénom, niekedy dokonca pod terénom, alebo nad terénom, o čosi zdvihnúť.

Tradičné debnenie a jeho postupné nahradzovanie

V minulosti bolo treba všetko obšálovať do potrebnej výšky a naliať dnuka betón. Stenové debnenie je pomocná konštrukcia, do ktorej sa zalieva čerstvý betón, pričom po jeho odstránení vznikne monolitická konštrukcia.

Tip staviteľa Boba: Ak chcete už šalovať, urobte to rozumne. Z vonkajšej strany namiesto dosiek dajte styrodur 4-5cm hrubý a poriadne zaprite doskami, aby ho betón nevytlačil. Treba ho tam normálne dať na terčíky a kotvy - ako keď sa zatepľuje. Normálny polystyrén to byť nemôže, je mäkký. Styrodur je tvrdá marha, on to ustojí.

Poznáme tri základné druhy debnenia, a to jednorazové (napríklad tesárske, papierové), špeciálne (napríklad pojazdné, šplhavé) a systémové stenové alebo stropné. Systémové debnenie sa využíva pri výstavbe monolitických stien, stĺpov, základových pásov a oblúkových stien. Je možné používať ho opakovane. Môže byť jednostranné alebo obojstranné. Ručne manipulovateľné stenové debnenie sa vyrába z hliníka alebo zo špeciálneho plastu. Pokiaľ je vyrobené z ocele, považuje sa za ťažké.

Základnú zostavu stenového debnenia tvorí forma, oporný a podperný systém. Forma je časť debnenia, ktorá je v priamom styku s čerstvým betónom. Od jej povrchu závisí výsledný vzhľad a kvalita betónovej konštrukcie.

Medzi dôležité komponenty debnenia patria:

• Debniace panely.
• Spínacia/kotviaca tyč - slúži na zopnutie dvoch oproti stojacich panelov. Používa sa v kombinácii s maticami a so spotrebným materiálom (dištančná rúrka a kónusy).
• Klinový zámok/rýchloupínač - používa sa na zopnutie dvoch vedľa seba stojacich panelov k sebe.
• Nastaviteľný zámok/vyrovnávací upínač - je to vyrovnávací prvok, ktorý zopne dva vedľa stojace panely spolu s výdrevou.
• Zrovnávacie/upínacie koľajnice - používajú sa na spevnenie panelovej zostavy pri použití výdrevy, pri uskočení/zmene hrúbky steny, ukončení steny alebo v prípade, keď sa panely na seba nadstavujú.
• Šikmá vzpera/nastavovacia opora - slúžia na podporu a stabilizáciu debnenia. Stenové debnenie musí byť vždy zabezpečené šikmými vzperami pri montáži aj demontáži za pomoci skrutky do betónu (slang. „hmoždinka“).
• Zámok uzáveru steny - zabezpečuje jednoduché a rýchle zadebnenie čela (ukončenie) steny spolu s hranolmi a doskami.

Montáž a demontáž debnenia

Montovať a manipulovať s debnením by mali iba osoby s odbornými znalosťami a so školením BOZP. Pred montážou je potrebné skontrolovať a vyskúšať jednotlivé komponenty systémového stenového debnenia. V prípade, že stenové dielce alebo iné prvky sú závažne poškodené, nesmú sa použiť. Opravu poškodených prvkov môžu vykonávať kompetentné osoby od výrobcu debnenia alebo prenajímateľa. Oprava sa nesmie vykonávať na stavenisku.

Postup montáže debnenia:

1. Pred montážou debnenia sa ako prvé vytýčia jednotlivé body (rohy, uhly, línie) budúcej monolitickej konštrukcie. Pri zvislých konštrukciách sa začnú stenové panely montovať až po čiastočnej alebo úplnej príprave výstuže. Debniaca plocha panelov sa pred takzvaným šalovaním ošetrí odformovacím prípravkom, aby sa dielce dali po betonáži jednoducho a bez poškodenia odstrániť a očistiť.
2. Osadí sa a zastabilizuje najprv jedna strana debnenia. Začínať by sa malo od najkomplikovanejších miest, čo sú napríklad rohy, a vnútorným debnením. Panely sa spoja príslušnými zámkami a do dier v paneloch sa povkladajú spínacie tyče, na ktorých je nasunutá dištančná rúrka s kónusmi. Do nevyužitých dier sa vložia plastové zátky do debnenia.
3. Následne sa môže osádzať druhá strana debnenia. Vedľa seba stojace panely sa pospájajú k sebe klinovými alebo nastaviteľnými zámkami. Debnenie stojace oproti sebe sa zopne k sebe prostredníctvom spínacej tyče a matíc. Na jednu stranu debnenia sa osadí lávka na lepšiu manipuláciu pri betonáži. V prípade, že sa bude konštrukcia betónovať za pomoci betónovej pumpy alebo bádie, je potrebné debnenie zaistiť aj proti nadvihnutiu. Po celkovom uzatvorení debnenia a dotiahnutí matíc a zámkov je debnenie pripravené na betonáž.

Po zatvrdnutí a dosiahnutí dostatočnej pevnosti betónu sa debnenie môže demontovať, takzvane oddebňovať. Postup pri oddebňovaní je ten istý ako pri odebňovaní, len v opačnom poradí.

Stratené debnenie: Inovácia v zhotovovaní základov

Nový spôsob je jednoduchší, použijeme tzv. stratené debnenie. Technológia, keď na stavbe netreba debniacu formu vytvárať tradične zo stavebného reziva a po zatvrdnutí betónu zasa odstraňovať, sa nazýva stratené debnenie. Okrem toho, že takýto spôsob urýchli a zjednoduší realizáciu betónových konštrukcií, môže ich aj vylepšiť.

Ide o betónové odliatky, ktoré sa volajú aj debniace tvárnice, H-čka a pod. Sú odliate a presne vyrezané. Tvorí ich prostý betón väčšinou C20/25. Ťažké sú jak sviňa. Naskladáme ich podľa obrázku a zhora nakydáme betón. Treba umiestniť roxor na previazanie, najlepšie hoc aj na chemickú kotvu. Z týchto tvárnic je možné dať aj viac radov nad seba, presne tak, ako potrebujete.

Takáto robota je presnejšia, rýchlejšia a jednoduchšia. A ak nemáte šalovacie dosky, tak aj lacnejšia. Nie je však žiadnym tajomstvom, že tvárnice nemajú takú istú pevnosť, ako čistý betón, ale málinko menšiu.

Najjednoduchší a najrýchlejší spôsob budovania základových pásov je pomocou prefabrikovaných betónových debniacich tvárnic. Pri ich použití odpadá montáž debnenia a usporí sa betón. Sú prevažne z tenkostenného prostého betónu v rôznych veľkostiach a sú vybavené zámkovým systémom, aby do seba dobre zapadli. Kladú sa na seba nasucho, zalievajú betónom a zároveň spevňujú oceľovou výstužou. Vylievanie betónu musí byť opatrné, plynulé, maximálne do výšky štyroch radov tvaroviek. Až po zatvrdnutí betónu sa pokračuje ďalej rovnakým spôsobom. Prvý rad sa ukladá na vybetónovaný podklad dostatočne zosilnený oceľovou výstužou pre možné prasknutie pod tlakom tvárnic a zálievkového betónu.

Využitie betónových tvaroviek sa však nekončí základmi. Možno z nich budovať podzemné steny, oporné steny vo svahovitom teréne, ploty aj nosné steny objektov, kde nie sú kladené vysoké nároky na tepelnú izoláciu, napríklad garáže, záhradné sklady náradia, dielne.

Podrobný postup zhotovenia základových pásov

Najprv treba na zemi vymerať nárožia stavieb v súlade s geometrickým plánom. Túto prácu urobí na objednávku odborník - geodet. Vyznačené body potom v súlade s projektom (šírka základov) pospájame a na zemi vyznačíme vápnom obrysy základových pásov.

V našej krajine je medzi 78 cm (napr. Bratislava) a 127 cm (napr. Levoča). Záleží na tom, aké silné sú mrazy v oblasti a ako dlho môžu trvať. Hĺbku treba dodržať aj napriek tomu, že pôda v ostatných rokoch nepremŕza ani do polovice stanovených hodnôt. Je potrebné urobiť prieskum zeminy - robí ho inžiniersky geológ, ktorý dá vykopať sondu, a vo fáze prípravy projektu na stavebné povolenie sa vyjadrí k únosnosti zeminy. Zároveň príde prekontrolovať základovú škáru po vykopaní základových rýh, k čomu sa vyjadrí písomne do stavebného denníka.

Dôležité je, aby dno základov, teda základová škára, bola rovná. To je dôvod, prečo treba základy chrániť pred zosúvaním a čo najskôr ich vyplniť betónom. Ak by totiž profil základov pripomínal napríklad Kolumbovo vajce, tak by sa základ mohol vrezať ako nôž do málo únosnej zeminy a časť domu by mohla sadať rýchlejšie. Dôležité tiež je, že základovú škáru nezhutňujeme („nežabujeme“).

1. Odhrnutie ornice a výkopy: Na mieste budúcich základov sa odhrnie ornica v hrúbke 200 až 300 mm. Následne prebehnú výkopy základovej konštrukcie.
2. Uzemnenie: Na dno výkopu sa umiestni uzemňovacia pásovina. Na dno základových pásov uložíme podľa elektrickej časti projektu pásovinu ZnFe 30 × 4 mm a pospájame ju svorkami (ešte lepšie je pozvárať ich), pričom spoje zaasfaltujeme, aby sa k nim nemohla dostať voda. Na rohoch stavby sa vyvedie uzemňovacia guľatina, spojená s pásovinou spojkami. Urobíme vývody pásoviny smerom nahor na príslušných nárožiach stavby. Niektoré pramene uvádzajú, že vodiče by mali byť vyššie, teda celkom zaliate v betóne, vo výške 5 cm od spodku betónovej vrstvy. Je to z toho dôvodu, že pri údere blesku vzniká také silné elektromagnetické pole, že dokáže vodič skrútiť, vyšklbnúť a roztrhnúť. Betón ochráni pásovinu pred koróziou. Na vodivosti sa tým nič neuberá, pretože vlhký betón je vodivý a v základovom páse bude vlhkosti dosť. Môže byť aj mimo domu pri elektrickej prípojke domu (pri plote), ale aj pod domom. Nemal by byť vodivo spojený so základovým bleskozvodovým uzemnením. Môže ho tvoriť uzemňovacia doska, pásovina alebo uzemňovacia tyč. Ak naň zabudnete, budete musieť vŕtať diery pre uzemňovacie tyče a zbytočne sa narobíte.
3. Uloženie drveného kameniva a inštalácia rozvodov: Na dno výkopu sa nanesie vrstva drveného kameniva s frakciou 16/32 v hrúbke 100 až 150 mm. V súlade s projektovou dokumentáciou sa uložia časti kanalizačných potrubí a vodovodných chráničiek. Vodovodné potrubie, elektrinu, plyn ukladáme do plastových ohybných chráničiek (tzv. harmoník). Pozor, podobajú sa na drenážne rúrky, ktoré majú tenké steny, v žiadnom prípade ich nemožno zameniť. Ak bude chránička dlhé obdobie na slnku (neverili by ste, ako sa môže stavba natiahnuť), pod vplyvom UV žiarenia degraduje, ale v predaji sú aj o niečo drahšie chráničky s ochranou proti UV lúčom.
4. Betonáž základových pásov: Výkopy základovej konštrukcie sa zalejú betónom triedy min. C 12/15. Vrchná vybetónovaná časť základových pásov sa vyrovná pomocou 2 m hliníkovej laty a vodováhy. Na základové pásy vo väčšine prípadov stačí betón triedy C12/15, v našom prípade však majiteľ rozhodol, že celý spodok stavby bude z C25/30. Predpísanú pevnosť však betón dosiahne len pri odvzdušnení vibrovaním alebo aspoň prepichovaním. Ak tieto operácie zanedbáte, nevyužijete možnosti kvalitného a drahého betónu, preto si to musíte ustrážiť.
5. Uloženie debniacich tvárnic: Na vybetónované základové pásy sa uložia nasucho debniace tvárnice tak, aby priečne spojnice neboli nad sebou. Uložia sa 2 až 3 rady nad seba podľa projektovej dokumentácie.
6. Vloženie betonárskej výstuže: Do osadených tvárnic sa vloží betonárska výstuž (2 prúty s priemerom 10/12 mm na 1 m dĺžky steny). Myslite na to, že vyššie bude treba pokračovať 1 - 2 radmi tvárnic strateného debnenia, a ak budú na steny pôsobiť aj bočné sily (napríklad pri stenách suterénu, resp. ak je dom čiastočne zapustený do svahu), tvárnice budú musieť byť vystužené zvislými tyčami. Rozmery, kvalitu a množstvo určí statik. Už pri kopaní základov nesmieme zabudnúť na komín, ktorý bude vidno až nad strechou! Musí mať svoj samostatný základ a netreba ľutovať tú trochu železa na jeho vystuženie.
7. Betonáž tvárnic a zhutnenie: Do tvárnic sa pomaly po vrstvách uloží betón a opatrne sa prepichovaním zhutní. Pri vylievaní základov sa usilujte dostať „do vodováhy“ aspoň približne. Pri rýchlej práci nebudete mať veľa času na vyrovnanie, takže výsledok +/- 5 cm považujte za výborný. Sokel, teda podstavec, na výšku 1 - 2 radov tvárnic postavíme tak, aby sme trocha skorigovali chyby vo vodorovnosti betonáže. Pomôžu malé drevné kliny. Vzniknuté škáry nebudú viditeľné (budú pod zemou) a vyplní ich betón, takže stena sokla sa neoslabí. V sokli musia byť uložené prútové vodorovné výstuže.

Zateplené stratené debnenie: Funkcia debnenia a izolácie v jednom

Tu je asi odpoveď na otázku, či sa základy „obyčajného“ domu líšia od základov pasívneho. Pasívny dom má zateplené aj základy - z vonkajšej strany vytvárajú bariéru proti premŕzaniu zvnútra. Zároveň tvoria stratené debnenie základových pásov, a tým ušetria trochu betónu. Na tento účel je vhodné použiť extrudovaný polystyrén s hrúbkou 2 × 50 mm, teda v dvoch vrstvách tak, aby boli škáry navzájom prekryté.

Technológia, keď na stavbe netreba debniacu formu vytvárať tradične zo stavebného reziva a po zatvrdnutí betónu zasa odstraňovať, sa nazýva stratené debnenie. V závislosti od materiálu debniacej formy napríklad spevniť či izolovať tepelne, alebo zvukovo. Stratené debnenie sa dá využiť pri stavbe základov, oporných múrov, plotov, nosných múrov, stropov aj bazénov.

Debniace prvky sa stratia v konštrukcii nosných múrov, pretože súčasne plnia funkciu tepelnej izolácie a eliminujú únik tepla cez tepelné mosty na konštrukcii. Samozrejme, už nie je z betónu, ale z materiálov s výbornými tepelnoizolačnými vlastnosťami. Kým betónové jadro v konštrukcii prenáša zaťaženie, je dostatočne tuhé, znesie veľa pri požiari, celkom dobre izoluje proti zvuku a akumuluje teplo, na schopnosť tepelne izolovať mu však sily nestačia. Práve debniaci materiál vylepší charakter konštrukcie z pohľadu tepelnoizolačných schopností a odhlučnenia interiéru. Alternatívou betónových debniacich tvárnic sú napríklad drevocementové tvárnice a dosky, tvárnice z liaporbetónu, polystyrénu, keramzitu, konope či lisovanej slamy. V úlohe strateného debnenia nie sú novinka ani sklobetónové tvárnice. Nezávisle od použitého druhu materiálu platí, že stratené debnenie tvoriace viacvrstvový múr musí byť dostatočne pevné a bez deformácie musí prežiť zaťaženie vlhkou betónovou zmesou.

Pri nepodpivničených stavbách založených na základových pásoch sa v dnešnej dobe väčšinou s výhodou využíva stratené debnenie z dutých betónových tvárnic, tzv. DT tvárnic. Do vopred pripraveného výkopu sa na vyrovnaný monolitický betónovy základový pás vymuruje stratené debnenie z betónových DT tvárnic. Do strateného debnenia sa následne vloží oceľová výstuž a zaleje sa betónovou zmesou. Tá sa vylieva do debnenia vytvoreného na hornom okraji DT tvárnic napr. z drevených dosiek alebo z OSB dosiek.

Možnosti ako sa vyhnúť realizácii debnenia z drevených dosiek ponúka vo svojich systémoch viacero výrobcov - v tomto prípade kombinujú funkciu debnenia s tepelnoizolačnou funkciou. Stratené debnenie je vytvorené systémovým výrobkom z tepelnoizolačných dosiek, najčastejšie z extrudovaného polystyrénu (XPS). Odpadávajú teda minimálne dva pracovné kroky, t.j. nutnosť odbednenia a realizácia dodatočného zateplenia základovej konštrukcie.

Veľa stavebníkov v snahe ušetriť za originálne prvky (alebo pod tlakom realizátora, ktorý si chce ušetriť prácu s výrobou debnenia) používa vlastný systém, ktorý kombinuje oba vyššie uvedené spôsoby. Zvislé konštrukcie sa vymurujú klasickým spôsobom z betónových DT tvárnic. Na túto konštrukciu sa následne prikotví kontaktné zateplenie z XPS, alternatívne z perimetrických dosiek. Tepelnoizolačné dosky sa pri hornom okraji osadia s presahom nad DT tvárnice, výška presahu sa určuje podľa hrúbky projektovanej vodorovnej dosky. Po vyliatí a znivelovaní betónovej dosky má stavebník hotový základ vrátane tepelnej izolácie. Jednou z výhod využitia tepelnoizolačných dosiek ako debnenia okraja vodorovnej dosky by sa dala považovať finančná úspora - nie sú potrebné dosky na debnenie a ďalej časová úspora - stavebník ušetrí minimálne 2 kroky (výroba debnenia z drevených dosiek a jeho oddebnenie). Potreba realizácie kontaktného zateplenia sokla neodpadá, je posunutá na začiatok výstavby.

Výhody a nevýhody použitia XPS ako strateného debnenia

Hydroizolácia základovej dosky a výzvy pri použití XPS

Oba uvedené systémy s použitím tepelnej izolácie ako strateného debnenia narážajú pri realizácii povlakovej hydroizolácie z nataviteľných asfaltovaných pásov. Pri práci s plameňom v detaile sokla sa v tomto prípade musí pracovať veľmi obozretne, pretože by veľmi ľahko mohlo dôjsť k poškodeniu tepelnej izolácie. Otázkou zostáva, ako tento detail správne vyriešiť alebo ako ukončiť povlakovú hydroizoláciu z asfaltovaných pásov?

V oblasti navrhovania a realizácie hydroizolácií spodných stavieb na Slovensku nemáme dostatočnú oporu v normách. Vychádzať môžeme zo zásad ATELIERU DEK, ktoré sa opierajú o ČSN, prípadne o smernicu ČHIS. Z nich, okrem iného, pre nepodpivničené objekty vyplýva, že odporúčaná poloha vodorovnej hydroizolácie by mala byť minimálne 150 mm nad úroveň upraveného terénu. V praxi to veľakrát vypadá inak. V snahe o čo najplynulejší prechod z exteriéru do interiéru, najlepšie bez schodov a pri hrúbkach vrstiev nad hydroizoláciou, ktoré sa v dnešnej dobe pohybují okolo 200 mm, často poloha vodorovnej hydroizolácie vychádza tesne nad alebo dokonca pod úrovňou upraveného terénu. Stavebníci tento handicap zmierňujú vytiahnutím povlakovej hydroizolácie pomocou spätného spoja na zvislé konštrukcie.

Práve realizácia spätného spoja pri skladbe so strateným debnením z tepelnej izolácie nemusí byť vôbec jasná. Z tohoto dôvodu si opíšeme možnosti ako je možné tento detail vyriešiť:

Alternatíva č. 1: Predpripravený presah asfaltovaného pásu

Na vymurované DT tvárnice sa pred realizáciou debnenia z XPS nataví zvislý asfaltovaný pás s dostatočným presahom v hornej časti, ktorý sa po aplikácii XPS prehne cez tepelnú izoláciu. Nenatavený presah asfaltovaného pásu je potrebné pred začatím betonáže vodorovnej dosky zakryť tak, aby nedošlo k jeho znečišteniu a poškodeniu. Následný postup závisí od polohy vodorovnej HI voči upravenému terénu. Ak bude vodorovná HI min. 150 mm nad upraveným terénom postačuje presah asfaltovaného pásu napojiť na povlakovú HI v ploche dosky. V prípade ak poloha vodorovnej HI voči upravenému terénu nebude dostatočne vysoko, potom sa predpripravený presah po vymurovaní obvodových stien vyťahuje zvislo na túto stenu do dostatočnej výšky.

Nevýhodou tohoto riešenia detailu je riziko zašpinenia a poškodenia nenataveného presahu asfaltovaného pásu v priebehu betonáže. Taktiež aj to, že nie je možné betónovú dosku pri betonáži zarovnať s hranou debnenia z XPS.

Alternatíva č. 2: Samolepiaci asfaltovaný pás cez XPS

Toto riešenie vychádza z predpokladu, že vodorovná povlaková hydroizolácia bude vytiahnutá cez XPS, stiahnutá dole na zvislú plochu a na ňu sa následne po vymurovaní obvodových stien napojí zvislá povlaková hydroizolácia. Tepelná izolácia z XPS, respektíve obecne z penových plastov nie je odolná proti priamemu pôsobeniu plameňa. Pri natavovaní povlakovej HI z asfaltovaných pásov by mohlo dôjsť k poškodeniu. Toto je možné vyriešiť samolepiacim SBS modifikovaným asfaltovaným pásom, pomocou ktorého sa prekryje XPS a na asfaltovaný pás sa v ďalšom kroku celoplošne nataví ďalší pás. Po vymurovaní obvodových stien dôjde k napojeniu zvislej povlakovej HI. V prípade polohy vodorovnej HI min. 150 mm nad upraveným terénom nie je nutné realizovať zvislú HI na obvodovú stenu. Skutočnosť, že sa povlaková hydroizolácia realizuje až po betonáži vodorovnej dosky prináša výhodu, že povrch betónovej dosky je možné pri betonáži zarovnať podľa hornej hrany debnenia z XPS.

Toto riešenie má ale niekoľko nevýhod. V mieste prechodu zvislého asfaltovaného pásu z plochy XPS na plochu obvodového muriva je vytvorený odskok a pod asfaltované pásy by sa po správnosti mali vytvoriť nábehy pod uhlom 45°, alternatívne fabiony (napr. z cementovej malty), aby sa povlaková hydroizolácia neohýbala do pravého uhla. To znamená ďalšiu prácu naviac a prvok, ktorý bude na obtiaž pri následnej realizácii kontaktného zateplenia obvodového muriva. Dosky tepelnej izolácie, ktoré by mali nadväzovať v mieste fabiónu nie je prakticky možné zrezať do požadovaného tvaru tak, aby nevznikali medzi nimi netesnosti. V tomto kritickom mieste vzniká líniový tepelný most. Ďalšou možnosťou je nábehy vytvoriť zrezaním tepelnoizolačných dosiek z XPS pod uhlom 45°, komplikovanosť tohoto detailu sa však vôbec nezmení.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že štandardné riešenie realizácie betónovej dosky do dočasného doskového debnenia a realizácia zateplenia až po zhotovení povlakovej hydroizolácie z asfaltovaných pásov je riešenie overené, funkčné a odporúčané.

Príprava podkladného betónu a základovej dosky

Ďalej treba precízne urobiť všetky rozvody, ktoré by mali ísť ešte pod platňou. Nepochopte to zle. Väčšinu rozvodov človek môže viezť aj po budúcej základovej doske (platni), ale treba urobiť prestupy kanalizácie a pripraviť všetky podobné radosti. U mňa konkrétne ide pod základovou doskou odpadové vedenie, teplá voda a plyn.

Následne treba dvihnúť aj vnútorný priestor, aby doska sadla na pevný podklad. Základová doska totiž nemá byť samonosná!!! Medzi stratené debnenie a budúcu základovú dosku treba narvať niečo, aby to bolo viacmenej v rovine. Predpokladáme, že všetky ležaté vedenia ste obsypali dostatočne hrubou aspoň 15 cm vrstvou piesku či veľmi jemného štrku, urobili ste z nich vývody ponad úroveň budúceho podkladného betónu.

Po zabetónovaní sokla prichádza na rad vnútro. Svojpomocní stavebníci ho spravidla zasýpajú zeminou zo základov. Nič proti tomu, ale ak má byť dom suchý, lepšie je do stredu navoziť štrk, cez ktorý voda ľahko pretečie nadol a vďaka medzerám medzi kameňmi aj trocha tepelne izoluje. Dôležité upozornenie: rozhodne sa vyhnite okrúhlemu riečnemu štrku, pretože ho nemožno dobre zhutniť! Makadam 16/32 (kamenná drvina) sa pri zhutňovaní „zahryzne hranami“ do seba, takže sa po tzv. „užabovaní“ nebude ďalej hýbať. Smerom navrch frakciu zjemníme až na 0/4. Poslednú vrstvu možno urovnať presne.

Na zhutnenú vrstvu zeminy sa uloží vrstva drveného kameniva frakcie 16/32 mm. Na rovnú a tvrdú vrstvu jemného štrku uložíme výstuž z kari sietí s priemerom 10 - 12 mm (pozrite sa radšej do projektu). Pozor, nemá ležať na makadame, lebo by neplnila svoju úlohu z hľadiska statiky a mohla by predčasne skorodovať. Vytýčia sa rohy vodorovnej podkladovej dosky a vyhotoví sa debnenie (z dosiek alebo styroduru).

Pred betónovaním dôkladne premeriame podklad pomocou laserového nivelačného prístroja a nájdeme najvyšší bod. Tu bude vodorovná doska najtenšia, takže musí mať hrúbku stanovenú v projekte. Inde bude ešte hrubšia. Tu si položíme ukazovateľ, podľa ktorého sa budeme orientovať. Môžeme si zhotoviť aj iné výškové ukazovatele, terče, podľa ktorých sa budeme orientovať pri betónovaní. Určite budete potrebovať aj nivelačný prístroj, ktorý si môžete požičať v požičovni náradia.

Keď máme všetko pripravené, môžeme betónovať. Celá plocha sa zaleje betónom triedy min. C 16/20. Rátajte s tým, že bez vibračnej dosky na uhládzanie betónu sa nezaobídete. Predpísanú pevnosť však betón dosiahne len pri odvzdušnení vibrovaním alebo aspoň prepichovaním. Napriek tomu dosku polievali asi týždeň a nechali ju zrieť asi dva mesiace.

Povrch vodorovnej podkladovej dosky by mal byť rovný a hladký, aby sa zabezpečilo bezproblémové vyhotovenie vodorovnej hydroizolácie. Nerovnosť podkladu môže znížiť priľnavosť hydroizolácie k povrchu. Ak nie ste profesionál a neživíte sa robením betónových dosiek, málokedy sa vám svojpomocne či s kamarátmi podarí vybetónovať dosku na 100 % (najmä keď ju robíte len raz za život). Ak rozmýšľate použiť namiesto brúsenia samonivelizačnú hmotu, vedzte, že neušetríte peniaze a výsledok nemusí byť vyhovujúci. Po vybrúsení pomocou kotúčovej brúsky nasledoval asfaltový náter v dvoch vrstvách a následne po vysušení sa robila hydroizolácia, ktorá na vybrúsený povrch dobre priľnula bez vytvorenia bublín, a tak sa nezvyšuje riziko, že pod ňu vnikne voda. Je z asfaltovaných pásov a obsahuje aj vrstvu proti prenikaniu radónu. Vždy by ste ju mali použiť, ak staviate dom čiastočne zapustený do svahu alebo suterén. Lepená je prilepená za tepla pomocou plameňa.

tags: #274351217 #debnenie #stien #zakladovych #pasov #zhotovenie