Rozvody vody v dome patria k najdôležitejším častiam stavby či rekonštrukcie. Aby bolo zaručené, že z kohútika potečie čistá, nezávadná voda, je potrebné dodržiavať určité predpisy, vrátane nariadenia o pitnej vode, nariadenia o úspore energie a rôznych smerníc DIN. Okrem toho je potrebné dbať na to, že rúry musia byť vyrobené z bezpečných materiálov. Výber správneho vodovodného potrubia rozhoduje o spoľahlivosti, životnosti a komforte na dlhé roky.
V tomto článku sa pozrieme na to, aké trubky na vodu sa používajú najčastejšie, ktoré plastové rozvody vody alebo kovové riešenia sa oplatia viac a aké sú ich výhody i nevýhody. Pred rozhodnutím o použití konkrétneho materiálu je dôležité poznať jeho vlastnosti a zistiť zloženie prepravovanej vody, vyžadovaný prevádzkový tlak a teplotu.
Vývoj a Druhy Potrubných Materiálov
Historický Prehľad
Na vodovody vo vnútri budov sa používajú viaceré druhy potrubí. Vodovodné systémy, ktoré boli pred desiatkami rokov realizované, pozostávali takmer výlučne z oceľových pozinkovaných rúr. Pozinkované rúry neskôr nahradili veľmi staré olovené potrubia. Tento materiál bol spoľahlivý najmä z nasledovných dôvodov: pozinkovanie sa vykonávalo elektrolyticky, čo bolo podmienkou použitia rúr na rozvody pitnej vody. Prvé potrubia z oceľových pozinkovaných rúr rozvádzali len studenú vodu. Tu sa prejavovala korózia len prevažne na vonkajšom povrchu.
Pred rozhodnutím, či sa potrubný systém z oceľových pozinkovaných rúr nahradí rovnakým systémom, treba vyhodnotiť príčiny vzniku korózie. Nevýhody oceľových pozinkovaných rúr možno odstrániť použitím potrubia z koróziivzdornej ocele. Tento materiál sa veľmi rýchlo rozširuje v technicky, a najmä v ekonomicky vyspelých krajinách.
Medené Potrubie
Medené potrubie sa vyznačuje najmä dobrými mechanickými vlastnosťami umožňujúcimi používanie tenkostenných rúrok a tvaroviek, dobrými hydraulickými vlastnosťami a v priaznivých podmienkach dlhou životnosťou. V porovnaní s oceľovým potrubím majú rozvody z medených rúr menší vonkajší priemer, i keď vnútorný priemer potrubia je rovnaký.
Medené rúrky sa vyrábajú ťahaním za studena alebo lisovaním za tepla s hrúbkou stien 1 až 2 mm. Medené rúry sa spájajú medenými tvarovkami kapilárnym spájkovaním, závitovými mosadznými tvarovkami alebo samosvornými tvarovkami. Spájkou na spájanie medených rúrok je zliatina, najčastejšie na báze cínu a striebra s nízkou teplotou topenia. Podľa pracovnej teploty spájky rozlišujeme spájkovanie namäkko (do 450 °C) a spájkovanie natvrdo (nad 450 °C).
Čisto medené rúry sa však nesmú používať pri pitnej vode s hodnotou pH nižšou ako 7,0, pretože pri kyslej vode sa z potrubia uvoľňuje príliš veľa medi. Neškodnými potrubnými materiálmi pre pitnú vodu sú najmä nehrdzavejúca oceľ, vnútorne pocínovaná meď alebo plast.
Plastové Potrubie: Všeobecné Vlastnosti
Plasty sú umelo vyrábané materiály, využívané spolu s tradičnými materiálmi na potrubie v domových inštaláciách. Majú celý rad výhod, treba však upozorniť aj na nevýhody, na ktoré sa však často zabúda. Medzi všeobecne platné výhody patrí nižšia hmotnosť potrubia, jednoduchšia opracovateľnosť a montáž.
Plastové rozvody majú lepšie hydraulické vlastnosti než bežné kovové výrobky, čo umožňuje vyššiu rýchlosť prepravovaných médií. Počas svojej životnosti nepodliehajú korózii ani zarastaniu potrubia. Všeobecne je plast vhodný, pretože tento materiál má dlhú životnosť a je odolný proti vodnému kameňu. Okrem toho sa ľahko spracúva a je zdraviu neškodný.
Z nevýhod treba spomenúť väčšiu dĺžkovú teplotnú rozťažnosť, s ktorou treba na rozdiel od iných materiálov počítať aj pri bežných domových rozvodoch. Ďalej spomenieme horšie mechanické vlastnosti - z nich vyplýva potreba starostlivého riešenia systému prichytávania potrubí v budovách a obmedzenie použitia jednotlivých druhov plastov vzhľadom na teplotu a tlak. S poslednou spomenutou vlastnosťou úzko súvisí životnosť potrubia, daná prevádzkovou teplotou a prevádzkovým tlakom. Najčastejšie sa inštalujú vodovodné systémy z PP-R, PE-X a PVC-C.
Životnosť plastových rozvodov do značnej miery závisí od kombinácie prevádzkového tlaku vody a jej teploty. Každý výrobca plastového potrubia uvádza životnosť potrubia experimentálne stanovenou krivkou životnosti. Plastové potrubia sa vyrábajú v tlakových radoch PN 2,5 až PN 25. Na rúrke je označený prevádzkový tlak a teplota, pri ktorej sa môže potrubie prevádzkovať 50 rokov. Vzrastajúca teplota vody podstatne znižuje maximálny dovolený prevádzkový tlak vody.
Viacvrstvové Potrubia
Snahy o vývoj materiálu, ktorý by mal vlastnosti kovového i plastového potrubia súčasne, vedú k výrobe viacvrstvových rúrok. Viacvrstvové rúrky majú zväčša dve alebo tri vrstvy. Vonkajšia ochranná vrstva trojvrstvového potrubia zabezpečuje kontakt s vonkajším prostredím a mechanickú ochranu ďalších vrstiev a často je z menej hodnotného plastu, napr. z PE-LD.
Pod ňou je stredná, nosná kovová vrstva z hliníka alebo z tenkostennej oceľovej rúrky, vo vnútri je plastová vrstva odolná proti pôsobeniu prepravovanej tekutiny. Vnútorná plastová vrstva býva najčastejšie z PE-X, PP-R, PE-HD alebo z PB. Potrubia sa spájajú mechanicky spojkami, vynikajú predovšetkým malou teplotnou rozťažnosťou, veľmi dobrými mechanickými vlastnosťami a dlhou životnosťou. Používajú sa hlavne na rozvod vody a vykurovanie.
Dvojvrstvové potrubia sa skladajú z dvoch plastov tak, aby sa skombinovali ich úžitkové vlastnosti. Využíva sa kombinácia PE-X rúrky s vrstvou PE-HD, kde vonkajšia vrstva umožňuje aplikáciu technológie zvárania na inak nezvárateľný PE-X. Ďalším dôvodom používania viacvrstvových potrubí je zlepšenie akustických vlastností, najmä potrubí vnútornej kanalizácie. Tu je rúrka z PE-LD alebo z PVC pokrytá z vonkajšej strany vrstvou akusticky tlmiaceho materiálu, napr. založeného na báze gumy alebo iného plastu.
Viacvrstvové potrubia nachádzajú uplatnenie najmä v náročných stavbách, v ktorých treba minimalizovať dĺžkovú teplotnú rozťažnosť potrubí alebo v ktorých sa potrubie mechanicky namáha a bežné plasty by vyžadovali špeciálne nosné konštrukcie. Viacvrstvové potrubia sa nachádzajú aj tam, kde treba zabrániť šíreniu hluku z potrubí.
Potrubia pre Kanalizáciu
V oblasti kanalizačných sietí sa spravidla používajú rúry z betónu, kameniny, zliatiny alebo plastu. Pri výbere materiálu sa často uprednostňuje plast.
Modul pružnosti materiálu priamo ovplyvňuje pevnosť polypropylénovej rúry a tým aj odolnosť voči zvislému zaťaženiu. V dôsledku toho pri rovnakej hrúbke má materiál s vyšším modulom pružnosti lepšiu odolnosť voči zaťaženiu. Iná hodnota modulu pružnosti však neznamená, že máme nevyhnutne do činenia s rúrou s vysokou kvalitou; ak rúry nemajú tiež vysokú odolnosť proti nárazu, ako má polyetylénové potrubie, budú krehké a teda náchylné ku zlomom.
Druhou charakteristikou, ktorú treba vziať do úvahy pri hodnotení pružnosti rúry, je moment zotrvačnosti steny. Okrem toho treba počítať s tým, že plastové rúry vystavené konštantnému zaťaženiu sa časom deformujú v dôsledku ich viskoelasticity. Po inštalácii sa potrubie v skutočnosti okamžite deformuje a potom sa pomaly deformuje počas určitého časového obdobia.
Polyetylén je termoplastický materiál získaný polymerizáciou etylénového monoméru, ropného derivátu, na reťazce s vysokou molekulovou hmotnosťou (CH2=CH2). Existuje niekoľko procesov polymerizácie etylénu, ktoré boli vyvinuté v priebehu rokov pri rôznych pokusoch zlepšiť fyzikálno-mechanické vlastnosti polyetylénu, ako je dlhodobá odolnosť voči vnútornému tlaku, odolnosť voči vysokej teplote a spracovateľnosť. Dôležitým parametrom, ktorý nám umožňuje presne určiť mechanické vlastnosti rôznych typov polyetylénu v oblasti potrubí, je MRS (minimálna požadovaná pevnosť).
Odtokové rúry v domoch sú zvyčajne vyrobené z plastu. Odpadová voda z umývačky riadu alebo práčky môže byť veľmi horúca. Preto sa musia používať vysokoteplotné rúry (HT rúry). Spravidla sa používajú PP rúry (polypropylénové) alebo PVC rúry. Tie rozoznáte podľa ich sivej farby. Ako podzemné potrubia, pod pivnicou v zemi, slúžia takzvané KG rúry (plastové podzemné potrubia). Tiež sa označujú ako PVC kanalizačné rúry a sú väčšinou oranžovo-hnedej farby.
Odtokové potrubia zabezpečujú, že sa použitá voda rýchlo a jednoducho dostane do kanalizačného systému. Ak odtok nie je dostatočne dimenzovaný, ľahko sa upchá. Preto musia mať odtokové rúry podľa normy DIN 1986 určitý minimálny priemer (menovitá šírka DN) v závislosti od sanitárneho objektu. Pri umývadle je to napríklad 40 mm, pri vani, sprche, dreze, umývačke riadu ako aj práčke so zaťažením do 6 kg minimálne 50 mm a pri WC so splachovaním s 9-litrovým objemom minimálne 100 mm.
Okrem toho sa používajú odbočky, ohyby v rôznych uhloch, odtoky, prepady, sifóny (pachové uzávery), tesnenia, ako aj redukčné kusy na spojenie potrubí s rôznymi priemermi.
Rozmery a Jednotky Potrubí
Imperálna a Metrická Sústava
Vodárenské potrubia a fitingy sú obvykle označované v britsko-americkej (imperiálnej) sústave jednotiek. Základnou jednotkou je inch (palec, cól), ktorého veľkosť bola 1. júla 1959 stanovená na 25,4 mm. Metrická sústava alebo Systém Internacionálnych jednotiek (SI) je medzinárodný štandard pre meranie, ktorý sa používa vo väčšine krajín sveta. Táto sústava jednotiek je založená na decimálnych jednotkách a má šesť základných jednotiek: sekunda pre čas, meter pre dĺžku, kilogram pre hmotnosť, kelvín pre teplotu, ampér pre elektrický prúd a mol pre chemické množstvo. V roku 1790 bola navrhnutá sústava SI vo Francúzsku, ktorej základná jednotka je meter (m) a z neho odvodené cm a mm.
Pri spájaní vodovodných potrubí a armatúr z rôznych materiálov môžu nastať ťažkosti so zmenou jedného systému na druhý. Dôležité je vedieť, že vodovodné trubky a armatúry s rôznymi prierezmi nemusia byť medzi sebou kompatibilné. Aj z toho dôvodu je dôležité zistiť, aký systém jednotiek používajú a ako sa správne spájajú.
Označovanie Rozmerov
Kľúčovú úlohu pri vodárenských potrubiach a hadiciach nehrá vonkajší, ale vnútorný priemer, a preto sa používa jeho označenie. Pri vodovodných rúrach sa najčastejšie označujú dva rozmery, a to: DN - vnútorný priemer potrubia a D - vonkajší rozmer potrubia, označuje sa aj znakom Ø (Ø = DN + 2 x hrúbka steny trubky).
Zmerajme si vonkajší priemer klasickej 1" trubky a dostaneme asi 33mm. To predsa nezodpovedá 1" (25,4mm). Napríklad vodovodné potrubie DN25 (25 mm) je vodovodné potrubie s uhlopriečkou 1". Vodovodné potrubie DN15 je palcové 1/2" vodovodné potrubie a vodovodné potrubie DN20 je 3/4 palcové vodovodné potrubie. Palec je označený dvoma údermi v pravom hornom rohu, napríklad 1/2".
Vodárenské rozmery zahŕňajú priemer a tlak vodovodných trubiek a armatúr. Priemer vodovodnej trubky sa udáva v milimetroch alebo v palcoch a určuje veľkosť trubky, ktorou prúdi určité množstvo vody. Čím je priemer väčší, tým väčší môže byť prívod vody. Tlak vodovodnej trubky sa udáva v jednotkách bar alebo psi a určuje maximálne množstvo tlaku, ktoré môže trubka prijať bez toho, aby sa nejakým spôsobom poškodila.
Tabuľka Rozmerov Vodovodných Potrubí
Najčastejšie rozmery vodovodných potrubí a fitingov sú uvedené v nasledujúcej tabuľke. Uvedené rozmery berte prosím ako orientačné. V závislosti od materiálového prevedenia rúry sa môžu líšiť.
| Rozmer v palcoch | Vnútorný priemer DN | Vonkajší priemer D (DIN 2448) | Vonkajší priemer D (DIN 2458) |
|---|---|---|---|
| 3/8" | 10 mm | 13,5 mm | 17,2 mm |
| 1/2" | 15 mm | 20 mm | 21,3 mm |
| 3/4" | 20 mm | 25 mm | 26,9 mm |
| 1" | 25 mm | 30 mm | 33,7 mm |
| 1 1/4" | 32 mm | 38 mm | 42,4 mm |
| 1 1/2" | 40 mm | 44,5 mm | 48,3 mm |
| 2" | 50 mm | 57 mm | 60,3 mm |
| 2 1/2" | 65 mm | 76,1 mm | 76,1 mm |
| 3" | 80 mm | 88,9 mm | 88,9 mm |
| 4" | 100 mm | 108 mm | 114,3 mm |
| 5" | 125 mm | 133 mm | 139,7 mm |
| 6" | 150 mm | 159 mm | 168,3 mm |
| 8" | 200 mm | 219,1 mm | 219,1 mm |
| 10" | 250 mm | 267 mm | 273 mm |
Navrhovanie a Inštalácia Vodovodných Systémov
Dôležité Predpisy a Požiadavky
Domáci vodárenský systém popisuje vnútorný a vonkajší systém rozvodu pitnej vody. Zahŕňa napojenie na vodovod či už ide o podzemný centrálny, mestský, okresný alebo štátny rozvodný systém, alebo sa jedná o súkromnú studňu. Zodpovednosť vlastníka domu vo všeobecnosti začína za hlavným uzatváracím ventilom energetického podniku.
Nariadenie o pitnej vode sa vzťahuje aj na potrubia pripojené k systému pitnej vody na súkromných odberných miestach v dome aj mimo neho. Tak by sa malo zabrániť napríklad tomu, aby voda dlhší čas stála v potrubí (stagnácia), pretože stojaca voda, ktorá sa zahrieva, poskytuje ideálne prostredie pre škodlivé mikroorganizmy. Z tohto dôvodu by vo vedeniach studenej vody nemala teplota vody prekročiť 25 °C a vo vedeniach teplej vody by nemala byť nižšia ako 55 °C.
Faktory Ovplyvňujúce Návrh a Výber Potrubia
Pred začatím nového projektu je potrebné zistiť, aký maximálny tlak vody môže byť vo vašej domácnosti. Ďalej je potrebné vedieť koľko kubíkov vody za minútu dokážu spotrebovať jednotlivé spotrebiče a zariadenia. Posledná vec je počet bodov, ktoré sa majú na potrubie napojiť.
Ak je nehnuteľnosť napojená na väčší okruh budov, odporúčame skontrolovať tabuľku rozmerov potrubia, aby bolo jednoduchšie odhadnúť jeho dĺžku, ktorá je potrebná na zásobovanie vodou pre celý komplex. V prípade rodinného domu má hlavné vodovodné potrubie spájajúce váš dom s verejným vodovodným potrubím zvyčajne priemer 1 - 2 palce, záleží od počtu budov napojených na daný vodovod.
Tlak vody sa zníži asi o pol libry na štvorcový palec na každú stopu potrubia, ktorá sa rozprestiera nad prívodom vody. To znamená, že potrubie vedúce do druhého alebo tretieho poschodia musí byť väčšie ako tie, ktoré by ste použili pre prízemie alebo suterén.
Toalety majú vo všeobecnosti iba jedno prívodné vedenie studenej vody s priemerom ⅜ palcov pripojené k nádržke toalety. Na druhej strane, vodovodné batérie, drezy, sprchy atď. majú dve prívodné vedenia určené pre horúcu a studenú vodu. ¾ palca zvládne 14 upínacích jednotiek (WSFU). Zariadenia ako toalety, umývadlá, sprchy atď. tvoria 2-3 upínacie jednotky.
Pri návrhu rozvodov vody zohráva správna voľba priemeru potrubia zásadnú úlohu. Príliš malé priemery spôsobujú slabý tlak a hlučné prúdenie, zbytočne veľké zas zvyšujú náklady. Spotreba vody je projektovaný prietok, ktorý je založený na jednotkách vodovodných armatúr a akýchkoľvek iných nepretržite prevádzkovaných armatúr. So zvyšujúcou sa spotrebou vody sa zvýšia straty trením. Tým sa zníži tlak v hydraulicky vzdialenom zariadení.
Dostupný hlavný tlak: treba preveriť a zmerať hlavný tlak vody dostupný na mieste. Tento tlak určí východiskový bod pre výpočty tlakovej straty. Ak nie je k dispozícii dostatočný tlak na pokrytie tlaku požadovaného na jednotlivých zariadeniach, bude potrebné pomocné čerpadlo. Okrem toho, ak je tlak príliš vysoký, bude potrebný tlakový regulačný ventil.
Tlak v jednotlivých armatúrach: Strojný inžinier by mal preskúmať inštalatérske armatúry a určiť požadovaný tlak. Napríklad záchody s nádržou vyžadujú iba 0,3 bar, zatiaľ čo záchody so splachovacím ventilom môžu vyžadovať až 1,5 bar. Každé vodovodné zariadenie bude mať určený iný maximálny tlak.
Strata trením: sú určené zistením prietoku, rýchlosti, veľkosti potrubia, drsnosti potrubia pre celý hydraulicky vzdialený chod. Straty trením môžu byť spôsobené viskóznymi silami tekutiny prúdiacej cez potrubie a podobnými stratami cez armatúry, ako sú kolená a T-skrutky.
Chyby pri Inštalácii a Ako sa im Vyhnúť
Pri montáži vodovodného potrubia je dôležité myslieť na niekoľko zásad, ktoré rozhodujú o spoľahlivosti a životnosti celého systému. Nesprávny priemer - Pri malom priemere sa objavuje slabý tlak, hlučné prúdenie a nepohodlné používanie vody. Zbytočne veľký priemer zas znamená vyššie náklady a neefektívny rozvod.
Chýbajúca dilatácia - Plastové rúrky prirodzene pracujú - roztiahnu sa pri teple a zmrštia pri chlade. Ak sa s tým nepočíta, potrubie sa začne vlniť, tlačiť na spoje alebo dokonca praskať. Nekvalitné spoje - Najväčšie problémy vznikajú pri zle urobených spojoch - lisovanie bez kalibrácie alebo nekvalitné zváranie PPR spôsobujú netesnosti, ktoré sa prejavia často až po čase.
Nesprávna hĺbka uloženia PE - Ak je potrubie uložené príliš plytko, hrozí jeho zamrznutie a poškodenie. Pri výbere potrubia na vodu je dôležité zohľadniť nielen cenu, ale aj životnosť, spôsob montáže a vhodnosť pre konkrétne podmienky.
Správna Montáž a Údržba
Predtým, ako začnete s inštaláciou, musíte určiť presnú dĺžku potrubia, ktorú potrebujete. Montáž potrubia: Potrubie môžete namontovať pomocou spojovacích skrutiek. Pri inštalácií vodovodného potrubia je potrebné dodržiavať všetky bezpečnostné pokyny a používať odporúčané nástroje a príslušenstvo.
V prvom rade je potrebné zvoliť správny materiál podľa použitia - PE potrubie patrí do zeme, zatiaľ čo v interiéri sa využíva najmä PPR alebo PEX. Každý materiál má svoje silné i slabé stránky - niektoré sú ideálne do interiéru, iné vynikajú pri uložení do zeme alebo pri náročnejších hygienických požiadavkách. Najspoľahlivejšou voľbou na vonkajšie rozvody je PE/HDPE potrubie, ktoré dobre odoláva mrazu, vlhkosti aj pohybom pôdy. Aby fungovalo bez problémov dlhé roky, je dôležité dodržať správnu pokládku. Potrubie ukladajte do nezamŕzavej hĺbky, čo je spravidla 0,8 až 1,2 metra podľa oblasti. Spodná časť výkopu by mala byť vyplnená pieskovým lôžkom, ktoré chráni potrubie pred ostrými kameňmi a nerovnosťami.
Plastové rúrky si vyžadujú aj primeranú dilatáciu a pevné kotvenie, aby odolali zmenám teploty a netrpeli deformáciami. Pred samotným odovzdaním diela nesmie chýbať tlaková skúška, ktorá preverí tesnosť a bezpečnosť systému. Rovnako dôležitá je aj izolácia potrubí teplej a studenej vody - jednak minimalizuje tepelné straty, jednak zabraňuje roseniu na studenej vetve. Vedenia teplej a studenej vody je okrem toho potrebné izolovať. Cieľom je na jednej strane zabezpečiť nezávadnosť pitnej vody a na druhej strane zabrániť energetickým stratám: studená voda by mala zostať studená, teplá voda zas teplá.
Moderné vodovodné potrubia sa spravidla ukladajú na steny a tam sa pripevňujú napríklad pomocou svoriek (nadomietková inštalácia). Narezané plastové rúry sa jednoducho priskrutkujú pomocou špeciálnych tvaroviek. Vďaka ich nízkej hmotnosti a jednoduchej montáži pomocou násuvných hrdiel sa plastové potrubia na odvádzanie odpadovej vody inštalujú ľahšie než medené potrubia na pitnú vodu. Montujú sa do potrubných šácht v stene alebo ako nadomietková inštalácia. V prípade montáže do nosných stien sa vyžaduje statická skúška.
Všetky rúry vedú k odpadovej rúre: Aby voda neprestávala odtekať a zabránilo sa usadeninám, musia mať odtokové rúry spád. V obytných priestoroch musí byť výškový rozdiel 1 až 2 cm na meter rúry (1 až 2 %). Pri spájaní rúr musí byť zosilnený koniec objímky vždy namierený do smeru, z ktorého prichádza voda.
Životnosť a Ekonomické Aspekty
Očakávaná Životnosť Rôznych Materiálov
Každý materiál má inú očakávanú životnosť. PPR a PEX-AL-PEX vydržia bežne 30 až 50 rokov, ak sú správne namontované. PE potrubie uložené v zemi môže fungovať aj viac než 50 rokov. Meď a nerez patria k najtrvácnejším riešeniam, ich životnosť presahuje aj 70 rokov. Kľúčová je pravidelná kontrola spojov, tlaková skúška pri rekonštrukcii a filtrovanie vody, aby sa minimalizovali usadeniny. Včasné odhalenie malých netesností zabráni väčším škodám a predĺži životnosť celého systému.
Cenové Porovnanie a Výber
Výslednú cenu rozvodov vody určuje viacero faktorov - predovšetkým typ použitého materiálu, dĺžka trasy, počet spojov a fitingov či zložitosť samotnej inštalácie. PPR potrubie patrí medzi najlacnejšie riešenia, a preto sa často využíva pri štandardných bytových rozvodoch. O niečo drahší je PEX-AL-PEX, ktorý však ponúka lepšiu tvarovú stálosť a menej spojov. PE potrubie predstavuje stredne nákladné riešenie pre uloženie do zeme, kde vyniká svojou odolnosťou. Pri zostavovaní rozpočtu nezabudnite pripočítať aj cenu montáže - lisovacie a spájkované systémy si vyžadujú profesionálne náradie, technické skúsenosti a často aj certifikovanú montážnu firmu.
Pri výbere potrubia je vždy potrebné hľadať rovnováhu medzi cenou, životnosťou a spôsobom použitia. Ako najrozumnejší kompromis sa v interiéri osvedčujú PPR alebo PEX-AL-PEX, ktoré ponúkajú priaznivý pomer ceny a spoľahlivosti. Pre uloženie do zeme je ideálne PE/HDPE potrubie, ktoré odoláva mrazu aj pohybom pôdy. Ak je však prioritou maximálna životnosť a vysoké hygienické nároky, prvenstvo si stále držia meď a nerez, hoci patria medzi najdrahšie riešenia.
Treba si uvedomiť, že najspoľahlivejšie riešenie nie je len o samotnom materiáli, ale o správnom návrhu, odbornej montáži a dôslednom dodržaní technologických postupov. Nevyhnutnou súčasťou je aj tlaková skúška, použitie kvalitných armatúr a vhodná izolácia. Ideálne by sa mali používať armatúry a trubky s certifikáciou ISO 9001, čo znamená, že boli skontrolované a schválené pre použitie v potrubných systémoch. Tlak by sa mal prispôsobiť požiadavkám daného použitia a zároveň by mal byť v súlade s normami a so štandardmi pre vodovodné potrubie.
